Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213211581
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213211581.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda Galantská cesta č. 693/5,
929 01 Dunajská Streda proti žalovaným: X/Pavlovi Š., U., XX.E. XXXX a X/Ildikó Š., A.. H., U.. XX.G.
XXXX, obaja trvale bytom H. M. Č.. XXX, XXX XX M., právne zastúpených JUDr. Marcelom Borisom,
advokátom so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, o neúčinnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 808,65 eur na trovách právneho
zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.júna 2013 sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti

kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami a B.. W. Š.O. z 15.februára 2012, a to voči žalobcovi. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3T/58/2010 z 26.apríla 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.apríla 2010, bola B.. W. Š.O., nar. X.W. XXXX, trvale bytom
XXX XX M. Č.. XXX, t. j. súrodencovi žalovaného X/ D. Š.U., podľa § 51 ods. písm. c) Trestného
zákona uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v skúšobnej dobe dlh vo výške 30.509,- Eur. Povinný do
dnešného dňa dobrovoľne nesplnil záväzok, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie z vyššie
uvedeného exekučného titulu. Pri príprave podkladov na účely exekučného konania však žalobca zistil,
že povinný kúpnou zmluvou zo dňa 15.februára 2012 previedol na žalovaných svoj spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, k.ú. H. M.É., a to: a) rodinný dom so súpisným
číslom XXX na parc.č. XXX/X o výmere XXX G., b) pozemok na parc.č. XXX/X, XXX G., c) záhradu na
parc.č, XXX/X, o výmere XXX G..

Žalobca má za to, že povinný prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na žalovaných,
ktorí sú jeho blízkymi osobami, úmyselne a závažným spôsobom zmenšil svoj majetok v snahe zmariť
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný D. Š. a povinný
sú blízkymi osobami, je zrejmé, že žalovaní museli poznať úmysel povinného ukrátiť žalobcu a zmariť

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.

Žalovaní sa k podanej žalobe písomne vyjadrili (čl. 31) v tom smere, že s podanou žalobou a tvrdeniami
žalobcu nesúhlasia a žalobu považujú za nedôvodnú. Žalovaní uzatvorili dňa 15.februára 2012 s B..
W. Š. Kúpnu zmluvu, v ktorej mali dohodnutú kúpnu cenu za prevod spoluvlastníckeho podielu k
predmetným nehnuteľnostiam vo výške 24.928,69 Eur. Podľa ČI. V ods. 2 Kúpnej zmluvy si zmluvné
strany započítali vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe evidovali, a to pohľadávku B.. W. Š. vočižalovaným vo výške 24.928,69 EUR vzniknutú titulom kúpnej ceny s pohľadávkou žalovaných voči B..
W. Š. vo výške 24.928,69 EUR vzniknutú titulom pôžičky poskytnutej B.. W. Š.. Žalovaní uzatvorili dňa
30.septembra 2009 s B.. W. Š.O., ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaní poskytli

B.. W. Š. finančné prostriedky vo výške 16.597 Eur, ako pôžičku, ktoré sa B.. W.Y. Š. zaviazal vrátiť
žalovaným v lehote do 30.septembra 2010. B.. W. Š. si však svoju povinnosť nesplnil, a to ani po tom,
čo bol na vrátenie poskytnutej pôžičky písomne vyzvaný listom žalovaných zo dňa 30.septembra 2011.
Ku dňu uzatvorenia Kúpnej zmluvy predstavoval záväzok B.. W. E. sumu 24.928,69 EUR (istina spolu
s príslušnou zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne z nesplatenej časti poskytnutej pôžičky). B.. W.

Š. bol v zmysle vyššie uvedeného dlžníkom žalovaných. Pohľadávka žalovaných bola splatná skôr,
ako pohľadávka žalobcu voči B.. W. Š.U. vo výške 30.509,- Eur, ktorá bola v zmysle rozsudku splatná
najneskôr do uplynutia skúšobnej doby uloženej rozsudkom. Skúšobná doba v trvaní troch rokov začala
plynúť, podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, dňa 27.apríla 2010 (rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 26.apríla 2010) a uplynula dňa 27.apríla 2013. Splatnosť pohľadávky
žalobcu voči B.. W. Š. nastala teda o takmer tri roky neskôr ako splatnosť pohľadávky žalovaných.

Žalovaní majú za to, že nebolo úmyslom B.. W. Š. ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa tým, že prevedie
svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovaných, keďže aj títo boli veriteľmi B.. W. Š.U. a
disponovali pohľadávkou, ktorá bola skôr splatná. Uzatvorením Kúpnej zmluvy a súčasne započítaním
vzájomných pohľadávok žalovaných a B.. W. Š. nedošlo k ukráteniu žalobcu. Právny úkon dlžníka,
ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu, než ktorý má voči veriteľovi, ktorý podal odporovaciu

žalobu, nie je odporovateľný. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie
majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
dlžníka. Pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.
Žalujúci veriteľ je v konaní povinný preukázať, že odporovaný právny úkon objektívne znižuje možnosť

uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. V prípade, ak bola uzatvorenou Kúpnou zmluvou vec -
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nahradený zodpovedajúcim peňažným plnením v podobe
kúpnej ceny, nemožno súhlasiť so žalobcom, že by Kúpna zmluva viedla k zmenšeniu majetku B.. W.
Š. a teda, že by ukracovala uspokojenie , vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Na tomto nič nemení tá
skutočnosť, že kúpna cena dohodnutá v Kúpnej zmluve bola započítaná s pohľadávkou Žalovaných

vzniknutej titulom poskytnutej pôžičky. Odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne
úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Majú za to, že v Kúpnej
zmluve bola riadnym spôsobom dohodnutá výška kúpnej ceny a preto nebola pre dlžníka nevýhodná a
jeho majetok žiadnym spôsobom neznižovala. K zníženiu majetku žalobcu nemohlo dôjsť ani z dôvodu
právneho úkonu vzájomného započítania, pretože ani týmto právnym úkonom sa majetok B.. W. Š.,

ktorý predstavoval jeho pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny, neznížil.

Skutočnosť, že kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebola vyplatená v
peniazoch, ale uhradená formou vzájomného zápočtu, neznamená, že by kúpna cena nebola vôbec
vyplatená, pretože záväzok môže byť splnený akýmkoľvek spôsobom dohodnutým medzi zmluvnými
stranami alebo určeným v zmysle zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že nie sú naplnené

základné podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy voči žalobcovi, z dôvodu
neexistencie jedného zo základných predpokladov úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu a to
zmenšenia majetku dlžníka v priamej súvislosti s uskutočneným právnym úkonom a tým ukracovaniu
žalobcu ako veriteľa. Preto navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviať žalobcu k povinnosti
nahradiť žalovaným trovy súdneho konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných, svedkyne p. M. svedka p. B.. W. Š.,
akoajoboznámenímsasožalobouapripojenýmilistinnýmidôkazmi,najmärozsudkomOkresnéhosúdu
Dunajská Streda č.k. 3T/58/2010 z 26.apríla 2010, návrhom na vykonanie exekúcie z 30.apríla 2013,
rozhodnutím správy katastra Dunajská Streda č. vkladu V 762/12 z 26.marca 2012, kúpnou zmluvou z
15.februára 2012, čiastočným výpisom z LV č. XXX k.ú. H. M., Zmluvou o pôžičke z 30.septembra 2009,

výdavkovým pokladničným dokladom z 30.septembra 2009, výzvou na zaplatenie poskytnutej pôžičky z
30.septembra 2011, stanoviskom konajúcej súdnej exekútorky z 26.septembra 2013 a z 9.januára 2014
(čl. 77), všeobecne záväzným nariadením obce U. R. Č.. X/XXXX, čiastočnými výpismi č. M. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. U. R., súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn.

9C/192/2011 a 3T/58/2010. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. vyhlásilna pojednávaní dňa 19.februára 2014 dokazovanie za skončené, pričom ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3T/58/2010 z 26.apríla 2010 súd zistil, že B..

W. Š. bol uznaný vinným pre pokračujúci trestný čin sprenevery, za čo bol odsúdený k trojročnému
podmienečnému trestu odňatia slobody s trojročnou skúšobnou dobou s probačným dohľadom.
Zároveň sa mu uložila povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobený dlh poškodenej Sociálnej
poisťovni, pobočke Dunajská Streda, poverenému riaditeľovi Tiborovi Foldesovi vo výške 30.509 Eur.
Trestný čin spáchal tak, že v budove pobočky Sociálnej poisťovne na Galantskej ceste č. 693/5,

ako vedúci oddelenia ekonomiky a prevádzky Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, prevzal
od pokladníčky Gyongyi Hájosovej finančné prostriedky dňa 10.7.2009 vo výške 17.328,99 Eur, dňa
14.7.2009 vo výške 4.139,45 Eur, dňa 15.7.2009 vo výške 4.121,98 Eur, dňa 17.7.2009 vo výške
4.918,87 Eur, za účelom ich vkladu na účet pobočky Sociálnej poisťovne v banke VÚB v Dunajskej
Strede, avšak po prevzatí finančných prostriedkov tak neučinil, takto získané finančné prostriedky použil
pre svoje účely, čím poškodenej Sociálnej poisťovni spôsobil škodu spolu celkom vo výške 30.509,29

Eur.

Znávrhunavykonanieexekúciez30.apríla2013súdzistil,žežalobcariešivymáhaniesvojejpohľadávky
cestou súdneho exekútora, pričom zároveň uviedol, že dlžník B.. Š. je v trvalom pracovnom pomere v
Združení obcí T. Ž. O. v odpadovom hospodárstve a popri tom vykonáva aj prácu na základe dohody
o vykonaní práce u spoločnosti N. E. E..A..O..

Z rozhodnutia správy katastra Dunajská Streda č. vkladu H. XXX/XX z 26.marca 2012 súd zistil, že bol
povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. H. M. M. XXX
pozemky na parc.č. XXX/X o výmere XXX G. a na parc.č. XXX/X o výmere XXX G. a stavbu so súpisným
číslom XXX s parc.č. XXX/X o výmere XXX G. v prospech žalovaných v podiele 1 na základe kúpnej
zmluvy z 15.februára 2012.

Zpredloženejkúpnejzmluvyz15.februára2012,kdeúčastníkmizmluvysúdlžník-B..Š.akopredávajúci
a žalovaní ako kupujúci, súd zistil, že sa jedná o prevod podielového spoluvlastníctva vo veľkosti 1 k
celku, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. H. M. (podľa vyššie uvedeného). V čl. IV sa zmluvné strany dohodli
na kúpnej cene v sume 24.928,69 Eur. V bode dva tohto článku zmluvné strany prehlásili, že k dnešnému
dňu (ku dňu podpisu) evidujú kupujúci peňažnú pohľadávku voči predávajúcemu, vzniknutú titulom

zmluvy o pôžičke, uzatvorenej 30.septembra 2009, na základe ktorej kupujúci poskytli predávajúcemu
pôžičku vo výške 16.597 Eur, ktorú bol predávajúci povinný vrátiť v lehote do 30.septembra 2010.
Nakoľko si predávajúci svoju povinnosť nesplnil, vznikol kupujúcim nárok požadovať od predávajúceho
dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá spoločne s istinou k dnešnému dňu predstavuje sumu 24.928,69
Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že na základe tejto zmluvy dôjde ku dňu podpísania tejto Zmluvy

obidvomi zmluvnými stranami k započítaniu vzájomných pohľadávok zmluvných strán a to vo vzájomnej
výške, t.j pohľadávka predávajúceho voči kupujúcim na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 24.928,69 Eur
sa započíta s pohľadávkou kupujúcich voči predávajúcim na vrátenie poskytnutej pôžičky spoločne s
príslušenstvom vo výške 24.928,69 Eur.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXX k.ú. H. M. je zrejmé, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú v

podiele 1 manželia Š. - žalovaní, titulom Kúpnej zmluvy, povoleným vkladom H. XXX/XX a v podiele 1
Š. D. z titulu darovacej zmluvy s vecným bremenom, povolený vkladom H. XXXX/XX.

Zmluvou o pôžičke z 30.septembra 2009 žalovaní ako veritelia poskytli dlžníkovi B.. Š. pôžičku v sume
16.597 Eur v hotovosti, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 30.septembra
2010. Zároveň si zmluvné strany dohodli pre prípad nesplnenia záväzku dlžníka, zmluvnú pokutu vo

výške 0,1 % denne z nesplatenej pôžičky až do vrátenia veriteľom. Obe zmluvné strany prehlásili, že
výška zmluvnej pokuty je primeraná zabezpečovanej povinnosti a je dohodnutá v súlade s dobrými
mravmi. K tejto zmluve patrí aj výdavkovým pokladničným dokladom z 30.septembra 2009, ktorým
žalovaní prenechávajú sumu 16.597 Eur dlžníkovi - B.. Š., aj s podpismi účastníkov konania. Výzvou nazaplatenie poskytnutej pôžičky z 30.septembra 2011 žalovaní vyzvali dlžníka, aby splnil svoj záväzok aj
s upozorneným na sankciu - zmluvnú pokutu.

Zo stanoviska konajúcej súdnej exekútorky z 26.septembra 2013 a z 9.januára 2014 (čl. 77) súd zistil,

že exekučné konanie voči povinnému - B.. Š. je v štádiu vymáhania. Toho času sa exekúcia vykonáva
zrážkami zo mzdy povinného, pričom doposiaľ boli vykonané zrážky zo mzdy v prospech oprávneného -
žalobcu, dňa 11.7.2013 vo výške 70,39 Eur, dňa 14.8.2013 vo výške 78,72 Eur, dňa 11.9.2013 vo výške
89,62 Eur. Ku dňu 9.januára 2014 evidujú v prospech oprávneného - žalobcu zrážky zo mzdy povinného
v celkovej výške 460,52 Eur. Povinný je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností (lesné pozemky,

trvalé trávne porasty, orná pôda), avšak v minimálnom podiele a uspokojenie pohľadávky oprávneného
predajom predmetných nehnuteľností nie je reálne. Záložné exekučné právo bolo zriadené na lesné
pozemkyvcelkovejvýmereX.XXX,XXG.,natrvalétrávneporastyvcelkovejvýmereXXX,XXG.,naornú
pôdu bolo zriadené záložné právo bez výmery. Vzhľadom na výšku zrážky zo mzdy a zistené majetkové
pomery povinného s poukazom na hodnotu nehnuteľnosti stanovenú všeobecným nariadením Obce U.
R. nie je predpoklad úplného vymoženia pohľadávky. K uvedeným súdna exekútorka priložila všeobecne

záväzné nariadenie obce U. R. č. X/XXXX, ako aj čiastočné výpisy LV č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX H. L..Ú.. U. R..

Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/192/2011 súd zistil, že manželka dlžníka - B.. Š. podala
návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu dňa 22.augusta 2011. Z

manželstva im pochádza syn B., nar. XX.G. XXXX. Ich problémy v manželstve nastali po prepustení
odporcu zo zamestnania v Sociálnej poisťovni, kde pracoval ako vedúci oddelenia ekonomiky a
prevádzky. Od cudzích sa dozvedela, že dôvodom jeho prepustenia bola sprenevera cca 30.000 Eur.
Toto však odporca jej poprel. Neskôr si našiel prácu na Obecnom úrade, keďže mal prístup k pošte,
žiadne zásielky neobdržala, ani prípadné súdne konanie týkajúce sa jeho sprenevery. Medzi tým

počula, že si požičiava peniaze, ktoré ani míňa na stávkovanie. O trestnom stíhaní a jeho odsúdení
sa napokon dozvedela až koncom leta minutého roka (teda 2010). Správanie odporcu sa zmenilo, je
závislý na stávkovaní, k čomu sa naďalej nepriznáva. Vo veci konajúci súd rozhodol rozsudkom č.k.
9C/192/2011-17 z 11.októbra 2011, tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého zveril
do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zviazal platiť výživné na maloletého na čas po

rozvode po 60 Eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.novembra 2011.

Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3T/58/2010 súd zistil, že uznesením z 21.októbra 2009
bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery, a uznesením z 23.novembra 2009
bol z uvedeného trestného činu obvinený B.. Š.. Zo zápisnice o výsluch obvineného z 19.januára
2010 vyplýva, že sa obvinený doznal činu, a spreneverené peňažné prostriedky použil na riešenie

už skôr vzniknutých finančných problémov, na vyrovnanie dlhov. Uviedol, že v budúcnosti by si chcel
vybaviť úver, alebo predať polovicu rodinného domu, ktorého je spoluvlastníkom v podiele 1, z čoho by
mohol zrejme uhradiť ním spôsobenú škodu. Zo zápisnice o výsluchu svedka (vtedajšieho povereného
riaditeľa pobočky sociálnej poisťovne) z 18.novembra 2009 vyplýva, že dňa 28.júla 2009 prebehla
finančná kontrola, kedy bolo zistené, že B.. Š. nevložil prevzaté peňažné prostriedky na bankový účet,

čím spôsobil škodu 30.509,29 Eur. Svoje konanie nevedel zdôvodniť a priznal sa, že s finančnými
prostriedkami manipuloval sám bez vedomia iných zamestnancov. Prisľúbil, že do 7.septembra 2009
vráti 4.139,45 Eur a zvyšnú čiastku uhradí do 30.septembra 2009. Avšak tak neučinil, preto bol s ním
rozviazaný pracovný pomer. Dňa 24.februára 2010 bola na menovaného podaná obžaloba a 25.marca
2010 návrh na schválenie dohody o vine a treste. Predmetný trestný rozsudok, ktorým bola chválená

dohoda o vine a treste z 26.apríla 2010, týmto dňom rozhodnutie aj nadobudlo právoplatnosť. S pánom
B.. Š., ako osobou odsúdenou na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a s uloženým
probačným dohľadom, bol dohodnutý probačný plán v skúšobnej dobe v trvaní troch rokov, t.j. od
26.apríla 2010 do 24.apríla 2013, medziiným aj určením pravidelných mesačných splátok poškodenému
min. po 100 Eur. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3T/58/2010-75 zo 14.marca 2013

bolo rozhodnuté, že B.. Š. je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2.januára 2013 a podľa
článku I., V. rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o tejto amnestii sa mu odpúšťa uložený trest
odňatia slobody s účinkom, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený.Zástupcažalobcutvrdil,žeodporovanýmprávnymúkonom(kúpnouzmluvouz12.februára2012)došlok
ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa neho žalovaní nepreukázali relevantným a dostačujúcim
spôsobom prezumpciu, že nadobudli od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne

poskytli jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov. Má za to, že ak dlžníkov majetok sa následkom
započítania pohľadávky neznížil, nie je rozhodujúci obsah zmluvy, ale skutočnosť, či dlžník reálne
dostal jeho obvyklú cenu. Navyše existenciu údajných vzájomných pohľadávok považuje za právne
nepreukázateľnú. A teda platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Na pojednávaní
z 19.februára 2014 uviedol, že na žalobe trvá, ku dnešnému dňu dlžník zaplatil sumu 662,78 Eur v rámci

exekúcie - zrážkami zo mzdy. Má za to, že žalovaní nepreukázali relevantnými dôkaznými bremenami
neopodstatnenosť žaloby.

Naopak žalovaní oponovali tvrdením, že k ukráteniu žalobcu v danom prípade nedošlo, pretože
scudzovaný právny úkon bol uskutočnený odplatne, za primerané peňažné plnenie v sume 24.928,69
Eur, hoc táto kúpna cena bola vyrovnaná započítaním vzájomných pohľadávok, a ktoré možno
považovať za ekvivalentné. Ďalej sa bránili tým, že pohľadávka žalovaných bola splatná skôr ako

pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi B.. Š.. Nakoľko trestný rozsudok sa stal splatným najneskôr do
uplynutia trojročnej skúšobnej doby, ktorá začala plynúť dňom 27.apríla 2010 (deň po právoplatnosti
rozsudku - 26.apríla 2010) a uplynula dňa 27.apríla 2013. Napokon sa bránili tvrdením, že vynaložili
náležitú starostlivosť, ktorú od nich zákon vyžaduje, aby rozpoznali úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako
veriteľa.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných

troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške
určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť si v čase jeho splatnosti.

Podľa ustanovenia § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže
uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám,
ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný

a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút, ktorý umožňuje, aby veriteľ, ak dlžníkove právne úkony
skracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, podal odpor, a tým sa domáhal toho, aby súd

právny úkon, ktorým dlžník znižuje svoj majetok, vyhlásil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinný.
Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti je teda zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi
jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby
pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.

Právna podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon

stráca na základe právoplatného rozhodnutia súdu v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej
osobe, t.j. voči veriteľovi. Ide o relatívnu neúčinnosť právneho úkonu, pretože platnosť odporovateľného
právneho úkonu dlžníka voči tretím osobám zostáva zachovaná.

Odporovateľnými právnymi úkonmi môžu byť nielen právne úkony, na základe ktorých prichádza k
scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu

možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu podľa § 574, odmietnutie
dedičstvapodľa§461anasl.,zaplateniedoposiaľnesplatenéhodlhu).Niejerozhodujúce,čiideoprávny
úkon dvojstranný, alebo jednostranný. Odporovateľnosť sa realizuje prostredníctvom odporovacej
žaloby, na základe ktorej sa veriteľ môže domáhať toho, aby súd vyhlásil vo vzťahu k veriteľovi za
právneneúčinnétieúkony,ktorýmidlžníkzmenšujesvojmajetoknatoľko,žetomôžeobmedziť,prípadne

celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa.Zákon upravuje dva druhy odporovateľných právnych úkonov. V oboch prípadoch musí ísť o právne
úkony, vykonané dlžníkom v posledných troch rokoch. Oba druhy odporovateľných právnych úkonov sa
však vzájomne líšia skutkovou podstatou a dôkazným bremenom.

Prvý prípad odporovateľnosti sa týka právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v
úmysle ukrátiť veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť
druhej strany právneho úkonu skrátiť ktoréhokoľvek veriteľa musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný. Ak
veriteľ neuplatní svoje odporovacie právo do troch rokov od doby, kedy je odporovateľný právny úkon
urobený, jeho odporovacie právo zanikne.

Druhým prípadom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116, 117), alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, kedy druhá strana dlžníkov úmysel
skrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. V týchto prípadoch zákon úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Blízka osoba
musí preukázať (ona znáša dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa

nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať. Tak ako je to aj v predmetnej veci, brat dlžníka,
ktorémudlžníkpredalsvojrodinnýdomvúmysleukrátiťveriteľa,samôžeprotipodanémuodporuubrániť
len tým, že dokáže, že bratov úmysel nemohol ani pri náležitej starostlivosti zistiť. Na úspešnú obranu
proti podanému odporu mu však nestačí len argumentovať tým, že bratovi už za dom zaplatil dohodnutú
kúpnu cenu a že už došlo k prevodu vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností. Úspešná

obrana žalovaného, ako blízkej osoby dlžníka spočíva nielen v tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť
odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní
toho, že o tomto úmysle nevedel a ani nemohol vedieť, napriek tomu, že vyvinul starostlivosť za účelom
rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť.

Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z toho, čo mu odporovateľným

právnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. Ak dlžník odporovateľným právnym úkonom scudzí
nehnuteľnosť tretej osobe, prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, avšak ukrátený veriteľ sa môže
v prípade úspechu svojej odporovacej žaloby výkonom rozhodnutia hájiť na nehnuteľnosti tak, ako keby
bola naďalej vo vlastníctve dlžníka. V prípade, že toto uspokojenie in natura nie je dobre možné, má
ukrátený veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ide

o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody.

Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa ust. § 42a, má voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá týmto
úkonom.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, jeho účelom je postihovať

odporovateľnosťou fingované právne úkony, na základe ktorých dochádza k ekonomicky
neodôvodneným finančným transferom, ktoré vedome spôsobujú dlžníkovi platobnú neschopnosť, alebo
ktoré majú za cieľ zmariť platbu veriteľa alebo prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný plniť v čase jeho
splatnosti. Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa ust. § 42a, má voči tomu, kto mal
z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá

týmto úkonom. Veriteľ sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou
vlastník (ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby.

Právo veriteľa odporovať právny úkon smeruje proti osobe, ktorá z konaní dlžníka mala majetkový
prospech. Pasívne legitimovaní sú aj dedičia a právni nástupcovia tých osôb, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon. Pasívne legitimovaní nie sú teda dedičia alebo právni nástupcovia

po osobách, ktoré síce mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka majetkový prospech, ale
odporovateľný právny úkon s dlžníkom nedojednali (jeho právny predchodcovia). Proti týmto osobám
možno uplatniť nároky len vtedy, ak vedeli o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho
úkonu proti ich predchodcovi (poručiteľovi). Túto skutočnosť musí preukazovať ten, kto odporuje
právnemu úkonu.

V prípade úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka sa stáva právny úkon dlžníka neúčinný.
Ten, kto nadobudol od dlžníka vlastnícke právo na základe právneho úkonu, ktorý bol odporovaný,
zostáva aj naďalej vlastníkom získaných vecí. Veriteľ môže v druhom kroku uspokojiť svoju pohľadávkunávrhom proti vlastníkovi na nariadenie výkonu rozhodnutia predajom tejto veci tak, ako keby k zmene
jej vlastníctva vôbec nedošlo. V prípade, že sa vec už nenachádza u toho, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu prospech, môže veriteľ voči nemu uplatniť právo na peňažnú náhradu, pričom náhrada

je limitovaná výškou získaného prospechu.

Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom
došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, teda majetok dlžníka sa zmenšil do takej miery, že to
ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Pričom bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno o tom, že dlžníkovej právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ.
Platí, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne
úkony. V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za
prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak
poskytnutá primeraná náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach, zápisom do katastra nehnuteľností, je ním
deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. O tzv. ekvivalentný právny úkon
dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj
reálne dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná náhrada.

V konaní bolo nesporne preukázané, že dlžníka B.. Š. bol uznaný vinným a odsúdený za spreneveru
finančných prostriedkov vo výške 30.509 Eur, rozsudkom 3T/58/2010 z 26.apríla 2010, právoplatného
tiež týmto dňom, a to na základe ustanovenia § 183 ods. 1 Trestného poriadku. Týmto rozsudkom
mu v rámci adhézneho konania bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe troch rokov dlh
(správne má byť škoda) vo výške 30.509 poškodenej Sociálnej poisťovne - žalobcovi. Uznesením č.k.

3T/58/2010-75 zo 14.marca 2013 bol dlžník B.. Š. amnestovaný tak, že sa mu odpúšťa uložený trest
odňatia slobody s účinkom, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený. To však nič nemení
na skutočnosti, že musí uhradiť spôsobenú škodu žalobcovi.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o odporovateľnosti právneho
úkonu, existovala vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi B.. Š.. A teda žalobca podal žalobu

v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni zápisu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, t.j. dňa 27.marca 2012.

V prejednávanej veci súd rozhodoval o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v rozhodnej
dobe medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými v prvom a druhom rade, s tým, že dlžník žalobcu a žalovaný
v prvom rade sú bratia a žalovaná v druhom rade je švagrinou dlžníka, teda nepochybne blízke osoby.

Vychádzajúczoskutkovýchzisteníjednoznačnevyplýva,žežalobcamávočibratovižalovanéhovprvom
rade pohľadávku priznanú právoplatný súdnym rozhodnutím, keď na podklade právoplatného súdneho
rozhodnutia bola začatá exekúcia. Táto exekúcia nie je doposiaľ skončená a žalobcova vymáhateľná
pohľadávka nebola v celom rozsahu zatiaľ uspokojená, keďže dlžník B.. Š. nemá ostatný majetok
postačujúci na uspokojenie veriteľovej pohľadávky a vykonávajú sa mu len zrážky zo mzdy.

Kúpna zmluva ako synalagmatický vzťah vyžaduje vzájomné protiplnenie, u ktorého sa predpokladá, že
je vyvážené - ekvivalentné. Pre rozhodnutie o odporovateľnosti bolo podstatné posúdiť reálnu hodnotu
prevádzaného majetku. Avšak nakoľko túto skutočnosť žalobca nenamietal a ani nenavrhol dokazovanie
v tomto smere, súd mal za to, že hodnotu nehnuteľnosti uvádzaná žalovanými je možné považovať za
reálnu. Zároveň vo svojej výpovedi poukázali aj na skutočnosť, že reálna hodnota tejto nehnuteľnosti

je 20.000 Eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že kúpnou zmluvou z 15.februára 2012
dlžník - B.. Š. previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnosti evidovanie na č.
LV 188, a to na žalovaných, pričom žalovaný v prvom rade je blízkou osobou, žalovaná v druhom
rade je manželkou žalovaného v prvom rade. Kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti bola dohodnutá

v sume 24.928,69 Eur. Táto hodnota nehnuteľnosti nebola žalobcom v konaní namietaná. Kúpna
cena nehnuteľnosti bola vyrovnaná započítaním vzájomných pohľadávok, a to zo strany žalovanýchposkytnutou pôžičkou dlžníkovi - B.. Š. vo výške 16.597 a dohodnutou zmluvnou pokutou 0,1%
denne z nesplatenej pôžičky, spolu vo výške 24.928,69 a to na základe uzavretej zmluve o pôžičke z
30.septembra 2009.

Pôžička mala byť vrátená dlžníkom B.. Š. do roka, teda do 30.septembra 2010, avšak sa tak nestalo.
Následne sa žalovaní dohodli s dlžníkom, že jeho spoluvlastníci podiel na rodinnom dome, kde býva ich
mala odkúpia, resp. aby svoj podiel na nich previedol za vyrovnanie jeho záväzku z pôžičky. Na znak
toho uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu.

Je ustálený právny názor, že taký právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu, než

ktorý má voči veriteľovi, ktorý podal odporovaciu žalobu, nie je odporovateľný.

Vychádzajúc z normatívu, že o odporovateľný právny úkon ide len v prípade, ak ním bol majetok dlžníka
prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia, v súdenom prípade súd má zato, že sa
tak nestalo. Totiž, v predmetnom spore bol predmet kúpnej zmluvy - spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na
nehnuteľnostiach nahradený zodpovedajúcim peňažným plnením v podobe kúpnej ceny, ktorú žalobca
nenamietal, a teda nemožno súhlasiť so žalobcom, že by odporovaná kúpna zmluva viedla k zmenšeniu

majetku dlžníka B.. Š. a teda, že by ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Na tomto
nič nemení tá skutočnosť, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve bola započítaná s pohľadávkou
žalovaných vzniknutej titulom poskytnutej pôžičky.

V prípade právneho úkonu medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi je odporovacia žaloba dôvodná
len za predpokladu, že v konaní bude preukázané, že dlžníkove blízke osoby o jeho úmysle ukrátiť

odporovateľným právnym úkonom veriteľa vedeli alebo museli vedieť. Zákon v tomto prípade žalobcovi
ako veriteľovi neukladá povinnosť tvrdiť a preukazovať, že žalovaným bol alebo musel byť známy úmysel
dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa, ale naopak predpokladá, že žalovaní o úmysle
dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedeli, iba ak by preukázali, že v dobe právneho
úkonu dlžníka úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohli poznať.

Procesná aktivita sa samozrejme žalobcovi v tomto smere nezakazuje a nebráni mu, aby týmto
spôsobom vylúčil úspech prípadnej obrany žalovaných o tom, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli
aj pri náležitej starostlivosti poznať.

Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoby blízke dlžníkovi vykonali s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aktivitu, aby úmysel

dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej
výsledkov poznala.

Zákon vyžaduje, aby sa osoby blízke dlžníkovi presvedčili, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka,
a aby tak neuskutočnili právne úkony a neprijímali podľa nich plnenia na ujmu práv veriteľa dlžníka. V
prípade, že sa tak osoby blízke nezachovajú, musia byť uzrozumené s tým, že veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe tohto právneho úkonu nadobudli.

Žalovaní preukazovali náležitú pozornosť tvrdením, že sa informovali ohľadne záväzkov dlžníka B..
Š. už aj a v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, a to dopytom na jeho osobu ako aj jeho známych.
Preverili si správu katastra prostredníctvom katastrálneho portálu, kde nebol evidovaný žiadny záznam,
ani súdne konanie, ktorými by bolo obmedzené jeho nakladanej s nehnuteľnosťami, resp. ich podielmi.

Pripomenuli, že žalobca mohol túto skutočnosť oznámiť žalovaným, ako podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, resp. mohli exekučný titul zapísať ako poznámku na príslušnom liste vlastníctva, alebo
tiež mohol podať trestné oznámenie, ak sa domnieval, že dlžník konal nekalo. Nikdy nemali podozrenie
a nikdy ani nezistili, že by mal mať nejaké podlžnosti. Mal dobré zamestnanie, potom ho síce prepustili,
avšak toto dokázal veľmi dlho v rodine tajiť.

Na preukázanie ich tvrdení boli vo veci vykonané dôkazy výsluchom svedka - sestry žalovanej v
druhom rade. Z jej výsluchu skutočne vyplynulo, že ju sestra oslovila začiatkom septembra 2009, či by
jej nepožičala peniaze. Asi v polovici septembra jej dokázala požičať 7.000 Eur. Uviedla, že pracuje
dlhodobo v A. v N. N. R., s príjmom cca 1.500 Eur, pričom ju zamestnávateľ vypláca v hotovosti, nakoľko
je zahraničnou zamestnankyňou.Bol vypočutý aj B.. Š., ktorý uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi chcel riešiť práve pôžičkou od brata.
Hanbil sa mu priznať, že má dlh a že ho prepustili z práce. Povedal mu, že chce opraviť strechu, brat
mu dôveroval a preto sa mu snažil aj pomôcť. Chcel zhodnotiť ešte peniaze, na to podával keno, avšak

peniaze sa mu nepodarilo zhodnotiť. Neskôr ako dôvod prepustenia zo zamestnania povedal rodine, že
z politických dôvodov, nakoľko v tom čase bol odvolaný aj riaditeľ, aj vedúca. Sama zástupkyňa žalobcu
mu položila otázku, do kedy sa mu podarilo tajiť skutočnosť, že bol trestaný za spreneveru, pričom
uviedol, že dlho, dá sa povedať až do súčasnosti.

Pri hodnotení dôkazu svedeckou výpoveďou je významné i to, ako sa ich výpoveď odlišuje od tvrdení

účastníkov a aký pomer majú svedkovia k účastníkom. Pričom výpovede účastníkov konania a svedkov
sa neodlišovali, viac menej sa dopĺňali. Pri starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo v konaní najavo,
vrátane toho, čo uviedli žalovaní, súd zastáva názor, že nie je v rozpore s pravidlami logického
myslenia, ich výpovede boli podávané veľmi úprimne, až dojímavo. Žalovaní neskrývali prekvapenie,
čo sa dozvedeli od B.. Š., ohľadne dôvodu sprenevery - na podávanie Keno tiketov. Aj svedkyňa
- sestra žalovanej v druhom rade, svojím podaním súd len presvedčil o úprimnosti a nezištnosti

žalovaných. Všetci títo vypočúvaní pochádzajú z lepšie situovaných rodín, každý z nich nepretržite
pracoval, vychovali deti a nie je u nich predpoklad, že by mali v úmysle zavádzať súd.

V súlade so zásadou priamosti občianskeho súdneho konania preto súd zhodnotil výpoveď svedkov
ako vierohodnú a presvedčivú. Výsledok dôkazu výsluchom svedkov tak považuje súd za pravdivý a
skutkový záver vychádzajúci z týchto dôkazov smeruje k zisteniu súdu, že žalovaní jednak vyvinuli

náležitú starostlivosť, aby mohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, čo však nezistili, a jednak, že
skutočne bola reálna kúpna cena započítaná vzniknutou pohľadávkou dlžníka z pôžičky.

Poskytnutie predmetnej pôžičky žalovaní dostatočne preukázali, nakoľko uviedli, že časť peňazí si
požičali od sestry žalovanej v druhom rade - vo výške 7.000 Eur a zvyšnú časť mali v hotovosti. Uviedli,
že ju boli schopný poskytnúť v takej výške, nakoľko obaja boli pracovne zaradený nepretržite, vedeli si

vypomáhať dopestovaním zeleniny, ovocia, aj chovali hospodárske zvieratá pre vlastné účely, ale aj na
odpredaj. Po zlých skúsenostiach s bankou, kde bola banka vykradnutá, nasporenú hotovosť už ukladali
len v domácom trezore. Súd nemal podozrenie vo výpovediach žalovaných ani svedkyne o tom, či vôbec
boli schopní mať v hotovosti takýto obnos. Podľa ďalšej výpovede k odovzdaniu pôžičky došlo v bydlisku
žalovaných. Dlžník ich presvedčil, že potrebuje peniaze na rekonštrukciu domu - strechy. Tvrdili, že

skutočne o tom mali vedomosť, a nebol pre nich dôvod podozrievať brata - švagra, že by im klamal.

Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním zo strany žalovaných bolo preukázané, že manželia Š. -
žalovanímalidostatočnémnožstvofinančnejhotovostivdomácnostiažetútovovýške16.597ajdokázali
poskytnúť B.. Š. na rekonštrukciu domu. I keď dlžník bol blízkou osobou, avšak žalovaní dostatočne
preukázali, že úmysel brata ukrátiť veriteľa nemohli poznať.

Zistený skutkový stav v posudzovanom prípade tak vedie k súd k záveru, že žalovaní v súvislosti s
uzavretím spornej kúpnej zmluvy vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa postupovali s náležitou
starostlivosťou.

Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Vychádzajúczoskutkovýchzisteníjednoznačnevyplýva,žežalobcamávočibratovižalovanéhovprvom

rade a švagrovi žalovanej v druhom rade pohľadávku z trestného rozsudku, na podklade ktorého bola
začatá exekúcia. Exekúcia nie je doposiaľ skončená, teda žalobcova vymáhateľná pohľadávka nebola
zatiaľ uspokojená v celom rozsahu, ale len z časti aktuálne v rozsahu cca 20 - 30%. Avšak svoj dlh plní
za uplynulého necelého roka, pravidelne každý mesiac. A vyjadril ochotu dlh si riadne plniť.

V neposlednom rade súd tiež poukazuje na skutočnosť, že dlžník má majetok v k.ú. U. R.. Podľa

udania konajúcej súdnej exekútorky, však uspokojenie pohľadávky predajom týchto nehnuteľností je
neefektívne. Ako dôvod uviedla malometrážne rozdrobené pozemky s nízkou hodnotou, pričom hodnotu
odvíjala podľa výpočtu obce, ako správcu dane za účelom zdaňovania nehnuteľností. Takto určená
hodnota pozemkov však nie je reálna, a už vôbec nie trhová. Súd dáva do pozornosti tiež skutočnosť,
že na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom odporovaného právneho úkonu, viazne ťarcha, v podobe

doživotného užívacieho práva, a teda pre súdnu exekútorku, by pravdepodobne ani táto nehnuteľnosť
nebola efektívnou na uspokojenie pohľadávky.V prejednávanej veci súd rozhodoval o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v rozhodnej
dobe medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými, ako jemu blízkymi osobami. V zmysle § 42a ods. 2
Občianskeho zákonníka pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia ukrátení a ktoré boli urobené v

rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami sa predpokladá jednak úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa a jednak vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Druhá strana, teda osoba blízka, má možnosť
preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie
tejto neznalosti. Žalovaní, ako blízki príbuzní dlžníka v konaní uniesli dôkazné bremeno a preukázali,
že nepoznali úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu, a nemohli ani poznať tento ani pri náležitej starostlivosti. V

konaní ani nebolo preukázané, že by dlžník chcel ukrátiť žalobcu.

V posudzovanom prípade tak podľa názoru súdu, a to vo vzťahu k poučeniu podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku, žalovaní uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, nakoľko sa vo
veci nepreukázala vedomosť žalovaných o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu, ako aj to že majetok dlžníka
sa právnym úkonom, ktorý bol odporovaný, sa nezmenšil. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich

zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd
mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,keďpoprocesnejstránkebolivcelomrozsahu

úspešní žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 808,65 eur vrátane
DPH (za 6 úkonov právnej služby v roku 2013: 1. prevzatie a príprava veci, 2. podanie vyjadrenia k
žalobe, 3. účasť na pojednávaní dňa 20.9.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013, 5. účasť na
pojednávaní dňa 6.12.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, t.j. odmena vo výške 4 x 60,07
eur, 1 x 15,02 eur + režijný paušál vo výške 5 x 7,81 eur; 1 úkon právnej služby v roku 2014: účasť na

pojednávaní dňa 19.02.2014, t.j. odmena vo výške 61,87 eur + režijný paušál vo výške 8,04 eur; sumár
364,26 eur k tomu 72,85 eur DPH; náhrada za stratu času vo výške 251,66 eur za cestovanie autom
z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť - 12 polhodín x 13,01 eur a 4 polhodiny x 13,40 eur; náhrada
za spotrebované pohonné látky vo výške 43,22 eur; náhrada za amortizáciu: 408 km x 0,183 eur, t.j.
74,66 eur). Ďalšie vyjadrenie podané zo 14.novembra 2013 nebolo účelne vykonané, pretože tak mohol

právny zástupca učiniť hneď pri prvom písomnom vyjadrení (z 1.júla 2013), aj vzhľadom na poučenie v
zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Preto za takýto právny úkon - ďalšie vyjadrenie vo veci samej, súd nepriznal
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave

cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).