Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819206221
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8819206221.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX/XX, B. K. I. - E., zast.: B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, Košice, proti žalovanej: Q.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, B. K. I.- E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranou nad Topľou, č.k. 8C/11/2019-16 z 05.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie, zo strany žalobcu
odvolaním napadnutým uznesením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola

žalovanej uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu
zamietol, právne opierajúc svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1,
ods. 2, § 329 ods. 1-3 CSP.

2. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP domáhal na tom
skutkovomzáklade,žespolusosvojoumanželkouvminulostinehnuteľnostiztohtosporudarovaliQ.W.,

rod. O. za súčasného zriadenia vecného bremena in persónam ( ich právo doživotného a bezplatného
užívania a bývania), pričom po smrti Q. W. sa výlučnou vlastníčkou označených nehnuteľností titulom
dedenia stala žalovaná, kde oni následne dňa 17.07.2019 udelili plnú moc V. Y., ktorý má byť podľa
tvrdenia žalobcu priateľom žalovanej, a ktorý na základe tejto plnej moci v mene žalobcu a jeho
manželky uzatvoril vo forme notárskej zápisnice zmluvu o zrušení vecného bremena. Žalobca v návrhu
spochybnil spôsobilosť jeho manželky na udelenie plnej moci v dôsledku duševnej poruchy. Súčasne

žalobca vyjadril obavu, že na základe krokov podniknutých žalovanou, je dôvodná obava, že predmetné
nehnuteľnosti budú v blízkej budúcnosti prevedené na tretiu osobu. Zamietavé rozhodnutie potom
súd prvej inštancie postavil na závere, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, lebo ním uvádzané skutočnosti neboli podložené relevantnými
dôkazmi, ak nepredložil dôkaz svedčiaci o nespôsobilosti manželky žalobcu na udelenie plnej moci a
ani samotnú plnú moc.

3. Toto uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca. V ňom poukázal na to, že po vydaní
napadnutéhouzneseniaobstarallekárskesprávyodvšeobecného,akoiodbornýchlekárov-psychiatrov
manželky žalobcu, ktoré osvedčujú duševnú poruchu a z toho je evidentné, že manželka žalobcu nebola
spôsobilá na udelenie plnej moci, na základe ktorej za ňu priateľ žalovanej uzatvoril zmluvu o zriadení
vecného bremena. Mal za to, že aj keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil

tieto skutočnosti, súd mál z úradnej povinnosti, aj keď rozhoduje bez výsluchu účastníkov, výsluch
účastníkov uskutočniť. Tvrdil, že skutkové okolnosti v danej veci dostatočne opodstatňujú zákonnépožiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, lebo žalovaná
ako vlastníčka nehnuteľností zrušením vecného bremena nemá žiadnu zákonnú povinnosť zdržať sa
dispozície s nehnuteľnosťami, v dôsledku čoho by sa potom žalobca s manželkou mohli ocitnúť bez

obydlia na „ulici“. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami z premetu sporu
ako aj zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k ich prevodu do právoplatného skončenia
konania o neplatnosť právneho úkonu.

4. Krajský súd postupujúc podľa § 329 ods. 1 CSP žalovanej zaslal návrh na nariadenie neodkladného
opatreniaspolusozamietavýmuznesenímasodvolanímžalobcu.Žalovanádorozhodnutiaodvolacieho
súdu k uvedenému žiadne stanovisko nezaujala.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP), v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení

neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

7. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo
na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa
domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V

takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa

neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu.Tuniejenamiesteabysavykonávalorozsiahledokazovanie,prípadneabysúdvyvinulprocesné
úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v
prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia

bola ohrozená.

8.Prinariadeníneodkladnéhoopatreniamusiabyťvzaténazreteľfakticitajavu,proporcionalitanásledku
a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS ČR sp.

zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán
alebo tretích osôb.

9. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca
neosvedčil existenciu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo ním

uvádzané skutočnosti neboli podložené relevantnými dôkazmi, ak nepredložil dôkaz svedčiaci o
nespôsobilosti manželky žalobcu na udelenie plnej moci a ani samotnú plnú moc.10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanej uložil
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu, zamietol.

11. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že účel sledovaný v tomto spore prejednávaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, za predpokladu naplnenia zákonných podmienok, ktoré ale
naplnené neboli (o tom bližšie nižšie), by bolo možné dosiahnuť neodkladným opatrením v zmysle ust. §
325 ods. 1 písm. c/ CSP (na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní), ktorým sa u konkrétnej osoby

obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu ku určitej veci, alebo určitým právam, a nie neodkladným
opatrením podľa § 325 ods. 1 písm. d/ CSP (na ktoré odkazoval žalobca v návrhu), ktoré spočíva
v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité
obmedzenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. V zmysel vyššie citovaného zákonného ustanovenia je súd prvej inštancie viazaný skutkovým
a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia. Uvedené ustanovenie má zásadný význam
i pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania
uznesenie súdu prvej inštancie. To však neznamená, že nemôže zopakovať dokazovanie alebo ho
doplniť. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

14. Prílohami odvolania žalobcu sú lekárske správy, z ktorých žalobca vyvodzuje záver, že jeho
manželka v čase udelenia plnej moci, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy o zrušení vecného
bremena, bola v dôsledku duševnej poruchy na takýto úkon nespôsobilou. Tu je potrebné poznamenať,
že je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche iba na základe pravdepodobnosti, lebo záver o
nespôsobilosti musí byť nepochybný a esenciálnym dôkazným prostriedkom v tomto smere je znalecký

posudok z príslušného odboru. Uvedené však musí byť predmetom dokazovania vo veci samej.

15. Obsah listín predložených žalobcom v odvolaní síce osvedčujú skutočnosti, ktoré nastali pred
vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie (o zdravotnom stave jeho manželky), na druhej strane však
nie je zrejmé, či tieto skutočnosti neboli žalobcovi v čase rozhodovania známe. Avšak aj za pripustenia

predpokladu, že mu známe neboli, nemožno ich považovať za také, ktoré by odôvodňovali potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia.

16. Totiž to, vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné
okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, v danom prípade odvolací

súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť potreby nariadenia
neodkladného opatrenia v ním požadovanom znení, pretože nateraz opiera dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia iba o svoje tvrdenia a domnienky, ktoré nepodložil žiadnymi relevantnými
dôkazmi, z ktorých by bolo zrejme, že žalovaná už vykonala, resp. má v úmysle vykonať kroky smerujúce
k scudzeniu nehnuteľnosti z tohto sporu, resp. žalobcu a jeho manželku z nehnuteľnosti deložovať (čo

ušlo i pozornosti súdu prvej inštancie, ak ten, spolu so žalobcom upreli svoju pozornosť na otázku
ne/spôsobilosti manželky žalobcu na spochybňovaný právny úkon - udelenie plnej moci). Nateraz
sa potom žalobcove tvrdenia pohybujú iba v rovine hypoteticky - teoretickej, u ktorých nemožno s
určitosťou predpokladať, že môžu reálne aj nastať. Je potrebné ich nateraz považovať len za subjektívny
predpoklad žalobcu, ktorý sám o sebe, bez pristúpenia ďalších okolností opodstatňujúcich dôvodnosť

dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené neboli, nemôže byť podkladom pre
prijatie záveru o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci.

17. Odvolací súd dodáva, že ak by došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie (napr.

už uskutočnenie reálnych krokov smerujúcich ku scudzeniu nehnuteľností, resp. krokov smerujúcich
ku deložovaniu žalobcu a jeho manželky...), môže sa oprávnený domáhať ochrany svojich práv novým
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 3 CSP).18. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym názorom,
ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože
obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

19. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu
nezaujala stanovisko a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, pričom podľa obsahu spisu jej
ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov
CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s

§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).