Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 1, 2012

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/201/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311203742
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2012:6311203742.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Renátou Deákovou, v právnej veci navrhovateľky T.. J. P., rod. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., t.č. bytom U. O., B. U. XXX, zastúpenej AK PRESPERINOVA,
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 15, proti odporcovi T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/
XX, X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k malol. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov uzavreté 14.06.2003, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Brezno, vo zväzku 12, ročník 2003, str. 195, pod poradovým číslom 26, r o z v á dz a.

II. Súd z v e r u j e na čas po rozvode malol. K. P., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov.

III. Matka je p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o malol. v každý párny týždeň od pondelka
od 7.00 hod. do utorka do 19.00 hod., od piatku od 7.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a v každý nepárny
týždeň od stredy od 7.00 hod. do štvrtku do 19.00 hod., počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

IV. Otec je p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o malol. v každý párny týždeň od stredy
od 7.00 hod. do štvrtku do 19.00 hod. a v každý nepárny týždeň od pondelka od 7.00 hod. do utorka do
19.00 hod., od piatku od 7.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

V. Otec je p o v i n n ý malol. dieťa v stanovenom čase, ako aj v čase stanovenom pre starostlivosť
matky dieťa, prevziať a odovzdať v bydlisku matky.

VI. Každý z rodičov bude malol. zastupovať a spravovať jeho majetok.

VII. Súd výživné rodičom n e u r č u j e.

VIII. Súd návrh matky na zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti z a m i e t a .

IX. Súd návrh otca na zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti z a m i e t a.

X. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala rozvodu manželstva s
odporcom. Malol. dieťa, pochádzajúce z manželstva, žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a opatery
a navrhovala priznať jej výživné od otca vo výške 300 Eur mesačne. Súčasne navrhla upraviť styk otca

s malol. dieťaťom počas každého nepárneho víkendu v mesiaci v čase od piatku od 15.00 h do nedele
do 18.00 h a počas letných prázdnin prvých 14 kalendárnych dní v mesiaci júl a prvých 14 kalendárnych
dní v mesiaci august, kedy bude otec oprávnený malol. dieťa v mieste bydliska matky prevziať a povinný
v uvedený deň a hodinu v mieste bydliska matky odovzdať.

Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, žiadal však zveriť malol. dieťa do svojej osobnej starostlivosti,
resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá by sa realizovala v intervale pondelok,
utorok - otec, streda, štvrtok- matka, piatok, sobota, nedeľa - otec, a ďalší týždeň opačne, pondelok,
utorok - matka, streda, štvrtok - otec, piatok, sobota, nedeľa - matka. Tiež navrhol, aby bol zaviazaný
počas každého pracovného dňa prevziať malol. dieťa o 7.00 h v mieste bydliska matky, tj. v U. O. a
odviezť ho do školy v Brezne a každý pracovný deň po skončení vyučovania dieťa vyzdvihnúť v škole
a následne ho odovzdať matke v mieste bydliska do 16.00 h, a to v dňoch určených podľa intervalu
striedavej starostlivosti matke.

Kolízny opatrovník vzhľadom na situáciu v rodine doporučil nariadiť vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru pedopsychológie a pedopsychiatrie. Po vykonaní znaleckého dokazovania navrhol
malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky s čo najširšou úpravou styku otca s malol. dieťaťom,
teda tak, ako prebieha v súčasnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním znalca z odboru psychológie,
odvetvie klinická psychológia T.. K. B., obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/201/2011 a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 24 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v aktuálnom znení (ďalej len ZR), v rozhodnutí,
ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej
starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu
rodičov o výške výživného.

Ods. 2. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.

Ods. 3. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Ods. 4. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Ods. 5. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 14.06.2003
manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno vo zv. 12, ročník 2003,
str. 195, pod por. č. 26. Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, u obidvoch ide o prvé
manželstvo, národnosti sú slovenskej. Navrhovateľka má úplné vysokoškolské vzdelanie, odporca má
stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z manželstva pochádza jedno malol. dieťa - K., nar. XX.XX.XXXX.

Účastníci uzatvorili manželstvo po 2,5 ročnej známosti, kedy žili v spoločnej domácnosti, z lásky.
Manželstvo bolo spočiatku šťastné, harmonické a usporiadané, dňa XX.XX.XXXX sa im narodilo malol.
dieťa. Prvé problémy začali vznikať približne 5 rokov od jeho uzatvorenia. V roku 2010 navrhovateľka
ukončila vysokoškolské štúdium, a ako uvádzal odporca, "začala žiť", víkendy trávila mimo domova,
chodila na lyžovačky, na dovolenky; on ju nudil, stal sa pre ňu starým; on sa vtedy staral o malol.
dieťa. Účastníci postupne prestali spoločne tráviť čas, nevenovali sa jeden druhému, nemali spoločné
záujmy, navzájom si prestali rozumieť a postupne sa odcudzili. Intímne sa nestýkajú od roku 2009, t.j.
takmer 3 roky. Obaja však mali snahu udržať manželstvo kvôli malol. dieťaťu. Krátkodobo sa situácia
zlepšila, ale postupne sa odcudzili natoľko, že sa vzájomne dohodli na ukončení vzťahu a na rozvode
manželstva, k čomu prispela aj nevera navrhovateľky. V apríli 2011 sa táto odsťahovala spolu s malol.
dieťaťom zo spoločnej domácnosti z rodinného domu, ktorý spoločne s odporcom postavili, do bytu jej
matky v K. X. a neskôr do prenajatého rodinného domu v U. O., kde s malol. dieťaťom žije aj v súčasnosti,
a to aj so svojím priateľom, s ktorým nadviazala vzťah po odchode zo spoločnej domácnosti.
Odporca zostal žiť v spoločnom rodinnom dome a v súčasnosti má tiež známosť s inou ženou. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd považoval vzťah účastníkov za trvale a nezvratne rozvrátený; účastníci
nežijú v spoločnej domácnosti, dlhodobo sa intímne navzájom nestýkajú; ich manželstvo neplní základné
spoločenské funkcie. Preto súd manželstvo ako celkom nefunkčné rozviedol.

Pokiaľ sa týka výchovnej funkcie, keďže z manželstva účastníkov pochádza jedno malol. dieťa, súd
rozhodoval aj o úprave práv a povinností k malol. dieťaťu, a to v zmysle § 113 Os.p., podľa ktorého
je s konaním o rozvod spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k malol. deťom z manželstva
na čas po rozvode.

Matka žiadala zveriť malol. dieťa do svojej osobnej starostlivosti. Otec navrhoval dieťa zveriť do
striedavej osobnej starostlivosť, pričom poukazoval na to, že po odchode matky s malol. dieťaťom zo
spoločnej domácnosti uzatvorili dňa 06.09.2011 dohodu rodičov o úprave styku s malol. dieťaťom na čas
do právoplatného skončenia konania o rozvod ich manželstva tak, že otec každý pracovný deň o 7.00 h
v mieste bydliska matky t.j. v U. O., malol. K. prevezme a odvezie ho do školy v Brezne a po skončení
vyučovania v škole vyzdvihne a odovzdá ho matke v mieste jej bydliska do 16.00 h. V prípade, že
malol. K. bude mať po skončení školského vyučovania hokejový tréning v Brezne, otec dieťa odvezie na
tréning, po skončení ho vyzdvihne a K. zostane v jeho domácnosti do nasledujúceho rána, kedy
ho otec odvezie včas do školy. Pokiaľ by nasledujúci deň bol deň pracovného pokoja, otec bol povinný
odovzdať dieťa matke v mieste jej bydliska do 10.00 h. a v prípade, ak nasledujúcim dňom je pracovný
deň, tak otec bol povinný postupovať podľa predchádzajúceho textu tejto dohody. Tiež sa rodičia dohodli,
že v dňoch pracovného pokoja sa matka a otec vždy najneskôr jeden kalendárny deň vopred dohodnú,
u koho bude tieto dni malol. dieťa tráviť, ako aj na čase a mieste odovzdania a prevzatia malol. K., a tiež
sa dohodli, že dni pracovného pokoja bude malol. K. tráviť v rovnakej miere s jedným aj s druhým
rodičom a nebudú takémuto rovnomernému styku malol. K. s druhým z rodičov brániť.

Na základe tejto dohody sa od odchodu zo spoločnej domácnosti otec s malol. dieťaťom stretával, resp.
bol s ním denne, v súčasnosti počas hlavných prázdnin trávi malol. dieťa týždeň u matky a týždeň u otca.

Túto skutočnosť potvrdil súdu aj kolízny opatrovník, ktorý vo svojej správe o zistení pomerov uviedol, že
v osobe malol. dieťaťa ide o veľmi nadané dieťa, ktoré v minulom školskom roku navštevovalo 1. ročník
Základnej školy Karola Riapoša v Brezne, učí sa výborne, navštevuje hokejový krúžok v Brezne.
Otec ho každé ráno vozí autom do školy a po skončení vyučovania ho opäť priviezie do domácnosti
matky v U. O.. U otca potom malol. K. trávil utorky a štvrtky počas týždňa a každý druhý víkend v
mesiaci. Pôvodne rodičia mali záujem riešiť zmenu školy u malol. dieťaťa do Banskej Bystrice, pretože
z finančných dôvodov si matka nemohla dovoliť každé ráno ho prepravovať z miesta ich terajšieho
bydliska do školy v Brezne, avšak napokon sa vzájomne dohodli, že keďže dieťa má v breznianskej
škole okruh svojich kamarátov už od materskej školy a tiež sa stretáva s rodinou zo strany otca,
s ktorými trávi čas a má k nim vybudovaný kladný citový vzťah, pričom otec sa synovi tiež venuje, kupuje
mu veci na oblečenie i ďalšie potrebné veci, zostane v škole v Brezne. Rodičia navzájom komunikujú
minimálne, väčšinou len cez sms správy a odkazy na lístkoch, ale snažia sa konflikty neriešiť pred malol.
synom, pretože si uvedomujú, že dieťa má rovnako rado jedného aj druhého a želalo by si, aby
rodičia boli spolu. Keďže návšteva referátu poradensko - psychologickej služby by pri oddelení Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny nepriniesla pozitívny účinok, doporučil kolízny opatrovník vykonať vo
veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie a pedopsychológie.

Po výsluchu účastníkov súd zhodne s názorom kolízneho opatrovníka za súhlasu účastníkov nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a ustanovil
za znalca T.. K. B.. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 21/2012 zo dňa 19.06.2012 po vyšetrení
všetkých účastníkov konania zodpovedal na otázky súdu. Uviedol, že vzťah dieťaťa s otcom je dobrý,
dieťa sa vo vzťahu cíti bezpečne, prejavuje sa potreba záujmu ako kontaktu, ktorý je pomerne intenzívny
a je dobre vzťahovo a emočne sýtený. Vzťah k matke je pre malol. K. prirodzeným a významným
faktorom pre osobnostný vývin, je primerane modulovaný, dobre emočne sýtený, pre malol. predstavuje
prostredie bezpečia a zázemia, je charakterizovaný výraznejšou emočnou sýtenosťou, čo je typické pre
vzťah matka - syn. U otca sa záujem o malol. syna o jeho výchovu a starostlivosť javí ako jednoznačný
a úprimný, pričom výchovné prístupy vychádzajú z hodnotového a temperamentového ladenia otca,
jeho prioritami sú vzdelanie, rozvoj záujmov a zručností, aktívne trávenie oddychu, nadpriemerné
materiálne zabezpečenie. Bežné podmienky domácnosti a denného režimu nepresadzuje s výraznejšou
dôslednosťou, niektoré situácie prechádza dosť povrchne. Berie veci ako celok s malým zameraním
na jednotlivé detaily. Osobnostné sociálne a výchovné podmienky pre starostlivosť o malol. syna
nevykazujú závažnejšie nedostatky, dokáže zabezpečiť primeranú výchovu a starostlivosť o dieťa.
Na strane matky je záujem o výchovu a starostlivosť o maloletého stály a úprimný, prejavuje sa plná
potreba a záujem o výchovu a starostlivosť o maloletého, nie sú zrejmé problémy alebo prekážky, ktoré
by ju obmedzovali v spôsobilosti prebrať starostlivosť a výchovu o maloletého. Vzhľadom k veku sa
malol. K. nedokáže adekvátne rozhodnúť pre preferenciu otca či matky v starostlivosti, pričom dieťa je
prirodzene ovplyvniteľné aj situačnými vplyvmi kontaktu s otcom či matkou, pričom sa nedokáže
primerane rozhodnúť pre model styku a starostlivosti medzi matkou a otcom, nedokáže hodnotiť veci
kritériom dlhodobého trvania, je však zrejmé, že chce realizovať styk aj s otcom, aj s matkou. Znalec
nezistil priame ovplyvňovanie dieťaťa niektorým z rodičov v neprospech druhého rodiča. Na základe
svojich zistení znalec usúdil, že forma striedavej starostlivosti oboch rodičov o malol. K. sa javí ako
vhodná. Veľkou prekážkou je však vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov, pričom je neprimerané, aby
maloletý v tomto veku cestoval 2x denne vzdialenosť po 35 km. Zo strany rodičov by bolo vhodné
zosúladiť návštevu školy a záujmových krúžkov či tréningov do jedného miesta, aby tak bol primeraný
režim a psychohygiena pre malol. dieťa. To sú fakty, ktoré striedavú starostlivosť znemožňujú. Znalcovi
sa v nadväznosti na odpoveď na predchádzajúcu otázku javila vhodnejšia vzhľadom na vek, citové
väzby a výchovný vplyv možnosť zveriť malol. do starostlivosti matky s ponechaním čo najväčšieho
časového priestoru na realizáciu styku dieťaťa s otcom.

V nadväznosti na závery znaleckého posudku súd vypočúval ešte účastníkov konania a vzhľadom
na zmenu pomerov od posledného pojednávania zistil, že matka zapísala maloleté dieťa do 2. ročníka
Základnej školy v Banskej Bystrici, na ul. Spojová. Urobila tak so súhlasom otca, ktorý aj za
takýchto okolností prejavil ochotu za dieťaťom denne dochádzať, len aby sa mohol s ním stretávať. V
tejto fáze konania otec požiadal, aby dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, resp. zotrval na
zverení malol. do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka radikálne nesúhlasila. Trvala na tom, aby
dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a bola ochotná sa dohodnúť mimo súdneho rozhodnutia
s otcom dieťaťa na úprave styku v čo najširšom rozsahu napr. aj niekoľko krát v týždni, avšak s tým, že
dieťa bude vždy spávať doma a len počas víkendov každý druhý týždeň by bolo u otca a podľa dohody
potom aj počas prázdnin, či už hlavných alebo prázdnin vianočných či veľkonočných.

Súd musel hodnotiť správanie a výstupy účastníkov na pojednávaniach, pokiaľ sa týkalo ich
vzájomnej komunikácie, ako značne problémové. Obaja účastníci sa zhodli na dôvodoch
rozvratu manželstva a na otázke rozvodu. Ohľadom malol. dieťaťa dominovali vážne názorové nezhody,
najmä vzhľadom na stratu dôvery jedného voči druhému navzájom. Túto skutočnosť prezentovala
navrhovateľka najmä tým, že nevie, či sa bude môcť v budúcnosti spoľahnúť na to, či otec bude dieťa
privážať v časovom intervale potrebnom či pre návštevu školy, pre krúžky a pod., či dieťa bude
dostatočne pripravené na vyučovanie, keďže už v minulosti sa s týmto vyskytli problémy. Naopak otec
tieto obavy dementoval. Obaja sa v podstate zhodli na tom, že dohoda, ktorú podpísali po odchode
zo spoločnej domácnosti, a to dňa 06.09.2011, bola v podstate funkčná až na jeden - dva excesy
(napr. ohľadom dovozu gaučovej súpravy zo spoločného miesta bydliska do súčasného bydliska matky,
ktorým dovozom podmieňovala návštevu malol. K.). Zo správania účastníkov na pojednávaniach
súd nadobudol presvedčenie, že skutočne majú záujem na tom, aby malol. K., ktorý je na obidvoch

hlboko citovo naviazaný, čo najmenej pocítil rozvrat v ich manželstve a teda v konečnom dôsledku aj
následky rozvodu. Vzhľadom na jeho vek, jeho intelekt a rozpoznávacie schopnosti sa zatiaľ súdu javí,
aspoň ako to vyplýva zo znaleckého posudku, že rodičom sa podarilo ich rozchod od apríla 2011 až
do súčasnosti úspešne čo najmenej traumatizujúcim spôsobom pre malol. K. zakomponovať
do jeho života. Dokázali sa dohodnúť aj na tom, že malol. K. bude v súčasnosti navštevovať základnú
školu v Banskej Bystrici, pričom otec je ochotný byť s ním čo najčastejšie, a to aj za cenu kompromisov,
ktoré uzatvoria nad rámec rozhodnutia súdu. Matka však zotrvala na tom, aby dieťa bolo zverené do jej
osobnej starostlivosti. Nevyvrátila adekvátnymi tvrdeniami, prečo nesúhlasí so striedavou starostlivosťou
a prečo v konečnom dôsledku nesúhlasí ani s tým, aby dieťa bolo zverené do výchovy a opatery
otca, nijakým spôsobom nenamietla, že by sa otec o dieťa nevedel postarať. Vyjadrovala svoje
presvedčenie, že striedavá starostlivosť vzhľadom na stanovisko znalca T.. B., ako aj psychologičky L..
Y. R. z Banskej Bystrice, nie je vhodná vzhľadom na vzdialenosť bydliska malol. dieťaťa a otca.

V zmysle platnej právnej úpravy striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s
obidvomi rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému
psychickému vývoju detí. V prípade, ak je v záujme dieťaťa a ak majú byť lepšie zaistené potreby
dieťaťa zverením do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej
osobnej starostlivosti musia byť splnené kumulatívne. Teda ide o jednoznačný záujem dieťa na zverenie
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa.
Pri takomto spôsobe osobnej starostlivosti je nevyhnutná spôsobilosť každého z rodičov
vychovávať dieťa, záujem každého z rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa - nemusí ísť o záujem
o striedavú osobnú starostlivosť, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti. Pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a
povinností súd musí rešpektovať práva malol. dieťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy musí prihliadnuť na záujem malol. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Musí byť rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Predpokladom, avšak nie jediným, na rozhodnutie
o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, je vysoká miera schopností dohody rodičov a
nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie, týkajúcej sa potrieb malol. dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť
dohodnúť o veciach, súvisiacich so školskou dochádzkou, pretože dieťa by malo stále navštevovať
rovnakú školu, ako aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa, ako je šport, cudzie jazyky a pod.
Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby
nebolo v takýchto situáciách ešte ďalej traumatizované, detský lekár atd. Rozhodujúca je aj vzdialenosť
bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nie je spravidla vhodné, pokiaľ rodičia
bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestským častiach.

V zmysle zákonnej úpravy, ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodnú a súhlasí s ňou
len jeden rodič, vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda
autoritatívny výrok súdu o nej, bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno,
súd nemusí rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej
osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov. V danom prípade je nutné sa zamerať
iba na potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou
naplnené. Pokiaľ jeden z rodičov nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti,
musí vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu. Ak tak neurobí a nepredloží súdu dôkazy, ktoré
by potvrdili škodlivosť striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa, tak aj v takomto prípade prichádza
do úvahy zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka dôvody nesúhlasu so
striedavou osobnou starostlivosťou preukazovala závermi znaleckého posudku, ktorý bol v súdnom
konaní vykonaný, kde znalec len s poukazom na vzdialenosť z miesta súčasného bydliska malol. dieťaťa
do bydliska otca (35 km) nepovažoval striedavú starostlivosť za vhodnú. Tiež poukázala na závery
psychologického vyšetrenia u L.. Y. R., ktorá tiež uvádzala nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti,
avšak bez ďalších relevantných dôvodov. Potom už poukazovala len na svoju nedôveru,
že v budúcnosti otec poruší svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo striedavej starostlivosti a najmä na
problémovú vzájomnú komunikáciu.

Keďže podľa právnej úpravy v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie, harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému, sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva, uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných
právnych predpisoch, dôvod, pre ktorý druhý z rodičov nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti, nemôže byť bez zhodnotenia jeho dôležitosti či vážnosti akceptovaný. Aj keď
striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu
a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných
problémov, súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto
spôsobom výchovy nesúhlasí len proforma. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, neodôvodnený,
resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak matka
nie je ochotná spolupracovať a komunikovať s otcom dieťaťa, je dôležitá otázka, prečo jej chýba ochota a
vyspelosť v záujme malol. dieťaťa participovať s otcom na jeho výchove a spolupracovať s ním. Zverenie
dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku
vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje len boj o dieťa, či iné záujmy (majetkové a pod.). Keďže záujmom
dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné,
tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého
rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom, preto nesúhlas matky so
striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú
spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nesúhlas spočívajúci
v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemožno na tomto nesúhlase
založiť rozhodnutie o nevyhovení návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (nález
Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010 sp.zn. III US 1206/09).

V danom prípade matka nesúhlasila s tým, aby malol. dieťa trávilo počas týždňa noc u svojho otca,
pričom tieto skutočnosti ničím neodôvodnila. Keďže v prípade rozchodu dieťa potrebuje obdobie
rozšíreného kontaktu, aby mu umožnilo rozvinúť vzťah, ktorý je skutočný a nie umelý, dieťa by malo
tráviť s rodičom aj večer resp. noc. Matka okrem poukazovania na vzdialenosť medzi bydliskom otca
a jej súčasným bydliskom resp. budúcim sídlom školy, do ktorej prihlásila malol. dieťa, teda vzdialenosť
z mesta Brezna do mesta Banská Bystrica, na iný relevantný dôvod nepoukazovala.

Súd na pojednávaniach dôrazne upozorňoval a napomínal obidvoch rodičov ku vzájomnej
kooperácii a primeranej komunikácii ohľadne malol. dieťaťa, pričom im odporučil aj prípadný
psychologický pohovor, kde by im bolo umožnené nacvičiť návyky na bežnú komunikáciu, ktorá by
bola vyhovujúca a prijateľná aj v prítomnosti malol. dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej
starostlivosti de facto akceptoval dohodu, uzatvorenú medzi obidvomi rodičmi zo dňa 06.09.2011, ktorú
realizujú bez vážnejších výhrad až do súčasnosti, ako to obidvaja potvrdili na pojednávaniach. Pokiaľ
takáto dohoda bola praktizovaná takmer po dobu jedného roka, súd nevidel dôvod, aby nemohla byť
realizovaná aj v budúcnosti Zverenie malol. K. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov vzhľadom
na práve túto existujúcu dohodu súd považoval za nevhodnú, pretože by bolo nutné široko upraviť
styk malol. dieťaťa v priebehu týždňa, čo by bolo obchádzaním zákona, keďže by vlastne išlo o
striedavú osobnú starostlivosť. Nie je vylúčené, že pri zmene pomerov na strane malol. dieťaťa, či na
strane ktoréhokoľvek z rodičov, bude prichádzať do úvahy zmena rozhodnutia o striedavej osobnej
starostlivosti, taktiež nie je vylúčené, že rodičia po vzájomnej komunikácii, reagujúc na aktuálne
potreby malol. dieťaťa, sa ad hoc dohodnú o inom pobyte malol. dieťaťa s tým - ktorým z rodičov napr.
počas prázdnin, vianočných, či iných sviatkov.

Preto súd rozhodol v danom prípade tak, že zveril malol. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Otec je povinný malol. dieťa v stanovenom čase pre jeho osobnú starostlivosť prevziať a
odovzdať v bydlisku matky, ale aj v čase, keď má povinnosť starať sa o dieťa osobne matka, tak
zabezpečiť dovoz dieťaťa do jej bydliska, s čím súhlasil.

Pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti, súd zistil, že matka pracuje ako SZČO - inštruktorka cvičenia
v spol. FLOW pilates, s.r.o. Banská Bystrica Nad Plážou 15/C na polovičný úväzok od
01.02.2011 s príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 137,28 Eur netto mesačne s tým,
že je spolumajiteľkou predmetnej spoločnosti. Výdavky má s platením nájmu za rodinný dom v U.
O. vo výške 200 Eur mesačne, s potrebami malol. dieťaťa cca vo výške 70 Eur mesačne, ako aj s
dochádzkou do práce. V spoločnej domácnosti žije s priateľom. Otec malol. dieťaťa naďalej žije v

spoločnom rodinnom dome, tiež má priateľku. Svoje výdavky v spojení s bývaním neuvádzal, ale zaplatil
matke výdavky malol. dieťaťa spojené s oblečením, hokejom, stravou za obdobie 13 mesiacov, čo matka
nepoprela; tiež znáša zo svojho náklady na prevoz malol. dieťaťa zo U. O. do Brezna, resp. do
Banskej Bystrice. Pracuje ako konateľ spoločnosti DANIX spol. s.r.o. Brezno, ktorej je od 06.02.2010 aj
majiteľom, s príjmom podľa potvrdenia zamestnávateľa 135,72 Eur netto, pričom v období od 01.02.2010
do 17.08.2011 pracoval na polovičný úväzok. Ani jeden z rodičov ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Matka žiadala priznať výživné vo výške 300 Eur mesačne, avšak v priebehu konania uviedla, že je
ochotná sa vzdať výživného úplne, ak jej bude malol. dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ
by súd bol rozhodoval o výživnom, s prihliadnutím na potreby malol. dieťaťa a jeho vek, by priznal tomu
- ktorému z rodičov max. 100 Eur. Keďže však súd zveril malol. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov v rovnakom časovom rozpätí, adekvátne s týmto, s prihliadnutím na citované zákonné
ustanovenie, neurčil výživné ani jednému z rodičov. Vzhľadom na postoj rodičov na pojednávaniach a ich
citový vzťah k malol. dieťaťu súd nemá pochybnosť o tom, že v prípade potreby sú schopní sa dohodnúť,
napriek ich ťažšej vzájomnej komunikácii, o úhrade všetkých nákladov a potrieb malol. dieťaťa.

Po rozhodnutí o zverení malol. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súd musel
návrhy matky aj otca na zverenie do ich výlučnej starostlivosti zamietnuť.

Ako vyplýva z dikcie zákona, súd svojím výrokom rozhodol aj o tom, že každý z rodičov bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

O trovách konania súd rozhodol v zm. § 144 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov o rozvod
manželstva nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu
a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie
exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť matričnému úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé
priezvisko.