Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113220554
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113220554.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 16.1.2015 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobcu:

OrangeSlovensko,a.s.,sosídlomMetodovač.8,Bratislava,IČO:35697270,zastúpenýBobák,Bollová
a spol., s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa č. 10, IČO: 35 855
673, proti žalovanému: A. P., D.. X.X.XXXX, N. G., G. Č.. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,, POS ", so sídlom Nám. legionárov č.
5, Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Urbánkova č. 1562/6 v konaní o zaplatenie 431,16 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právnej zástupkyne JUDr. Monika

Marjanovič, Urbánkova č. 1562/6, Košice trovy konania vo výške 75,84 € do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 14.5.2013 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 431,16 € s
príslušenstvom titulom náhrady škody. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 27.12.2008 Zmluvu o pripojení č. V. v zmysle ktorej mu vypožičal
1 ks SIM karty, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby ním poskytované. Na základe
Dodatku k Zmluve o pripojení predal žalovanému 1 ks mobilného telefónu značky Nokia N95 za zníženú
kúpnu cenu 0,03 €. Žalovaný porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby

viazanosti a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, z ktorého dôvodu má
žalobca nárok na náhradu škody vo výške 431,16 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Pokusom o pokonávku zo dňa 1.12.2011 žalovaného vyzval
k úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 15.12.2011. Žalovaný na predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom
nereagoval.

Písomným podaním zo dňa 18.2.2014 oznámil vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „ POS “ vstup do konania na podporu žalovaného účastníka. Vo vyjadrení z 21.3.2014
uviedol, že žalobcom požadovaná paušalizovaná náhrada škody je modifikovaná zmluvná pokuta, ktorá

bola judikatúrou zakázaná, keďže nijakým spôsobom nezohľadňuje v akom rozsahu spotrebiteľ porušilzáväzky. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu
ako kúpnu cenu mobilného telefónu, nemôže žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu, lebo takto dohodnutá
kúpna cena sa neprieči žiadnej norme, a teda takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako

základný predpoklad náhrady škody. Žalobcovi nemohla vzniknúť škoda na mobilnom telefóne, nakoľko
už nie je jeho vlastníkom. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.8.2014 návrh považoval za skutkovo a právne dôvodný, v priebehu
konania sa pripojil k stanovisku vedľajšieho účastníka.

Žalobca v písomnom podaní z 2.12.2014 prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť na
pojednávaní 16.1.2015 a žiadal, aby súd vec rozhodol v ich neprítomnosti na základe predložených

listinných dokladov z dôvodu hospodárnosti konania.

Rovnako právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka písomným podaním z 2.12.2014 ospravedlnila
neúčasť na pojednávaní.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
vedľajšieho účastníka a ich právnych zástupcov na základe predložených listinných dokladov.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

Dňa 27.12.2008 účastníci konania uzavreli Zmluvu o pripojení č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli

Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Na základe predmetnej zmluvy
bola žalovanému pridelená SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX umožňujúca mu využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom, s účastníckym telefónnym číslom XXXX XXX XXX.
Medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý účastnícky program Paušál Deň. V zmysle uzavretého Dodatku
k zmluve bol žalovanému predaný mobilný telefón značky Nokia N95 za zníženú kúpnu cenu 0,03

€, ktorá bola vyčíslená po uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej ceny akciového telefónu. Predajná cena
mobilného telefónu predstavovala 431,19 € s DPH.

Na základe dodatku k zmluve zo 4.8.2011 bola žalovanému predĺžená viazanosť do 22.7.2012.

Žalobca súdu predložil písomné doklady faktúry za obdobie august - november 2011, ktorými bola
žalovanému vyúčtovaná cena za poskytnuté služby v sume 171,08 €, ktorú neuhradil.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektornických komunikáciách platného v rozhodnom
období, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 431,16,- € titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť

z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným a to zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na žalobcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy,

konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje,
ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z predložených listinných dokladov je

nepochybné, že žalovaný porušil povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Žalobca však
žiadnym spôsobom nepreukázal, ani z listinných dokladov nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti, napr. tým, že žalobca zmluvu o pripojení vypovedal,
odstúpil od nej a pod..

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu

kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovaného.

Zo zmluvy o pripojení, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť
žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade porušenia povinností, ktoré mu z dodatku
vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas celej doby viazanosti alebo povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by

mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie
vymedzenej skupiny povinností žalovanému z dodatku k zmluve o pripojení bola medzi účastníkmi
dohodnutá zmluvná pokuta.Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovaného pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej
platiť za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho
zmluvnej voľnosti. K zmenšeniu majetku žalobcu teda nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej

povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale
len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si žalobca so žalovaným v dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej
zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej

podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, takúto situáciu nemôže
žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok.

Vzhľadom na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného (neplatenie ceny
za služby riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu vo výške 431,16 €, súd nárok žalobcu na
náhradu škody v uvedenej výške ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vdanomprípademalplnýúspechvzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniažalovaný,ktorýsižiadne
trovy neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli, preto súd tomuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanému zúčastniť konania aj právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým podľa poznámky pri §
93 ods. 2 O.s.p. je napr. aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 93 ods. 4
O.s.p. vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za
seba. Keďže vedľajší účastník v konaní má rovnaké procesné práva a povinnosti ako hlavný účastník,
znamená to, že mu v prípade úspechu môže byť priznaná náhrada jeho trov a v prípade prehry môže

byť zaviazaný k náhrade trov úspešnému účastníkovi. Súd sa otázkou náhrady trov vo vzťahu medzi
vedľajším účastníkom a účastníkom vystupujúcim na procesnej protistrane musí zaoberať vo výroku
svojho rozhodnutia.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi možno priznať len ak je splnená podmienka účelnosti vynaložených trov. Účelnosť je

vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom
konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo ako v danom prípade procesná obrana proti takémuto nároku.

V danom prípade vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na nedôvodnosť nároku
žalobcu na náhradu škody, preto súd tento úkon právnej služby posúdil ako účelne vynaložený.

O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 75,84 €, t.j. za 2 úkony právnej služby, a toprevzatie a príprava zastúpenia odmena vo výške 29,88 € a za písomné vyjadrenie vo veci samej -
vyjadrenie k žalobe odmena vo výške 29,88 € + 2 x režijný paušál 8,04 € podľa vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb. Náhradu trov konania spolu

v sume 75,84 € je žalobca povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právnej zástupkyne
vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).