Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4P/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206156
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Valková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2614206156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Kristínou Valkovou v právnej veci navrhovateľky: R. J., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, t.č. bytom T. XXX proti odporcovi: G. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
G. XXX, t.č. bytom Y. D. XXXX/X, D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: R.
E. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky R. J., rod. E., nar. XX.X.XXXX a odporcu G. J., nar. XX.X.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom Obce G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G.
vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e mal. R. E. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná maloletú zastupovať

a spravovať jej majetok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. E. sumou 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,- € do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet Slovenskej republiky - Okresnému súdu Senica.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.7.2014 domáhala rozvodu
manželstva účastníkov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov voči maloletej R. E.
- dcéry účastníkov.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v prípade rozvodu manželstva doporučuje zveriť mal. dieťa do

osobnej starostlivosti matke, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a otcovi určiť povinnosť
platiť výživné podľa zárobku.Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, doručenie mal
vykázané riadne. Nakoľko otec nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania, súd v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti otca maloletej.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľky,sobášnymlistom,rodnýmlistommal.R.E.,správou
obce G., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, potvrdením o príjme Y. J. D. D..O..M..
a zistil tento skutkový stav veci:

Súd mal z výsluchu navrhovateľky preukázané, že na návrhu trvá tak ako bol podaný. Ešte pred
uzavretím manželstva sa im narodila dcéra 14.2.2011. Pred uzavretím manželstva nežili v spoločnej
domácnosti, začali spolu bývať po uzavretí manželstva v G.. Nedorozumenia v ich manželstve boli kvôli

peniazom, keď jej odporca vyčítal, že nevie hospodáriť s peniazmi, pričom ich minul on na hracích
automatoch. Zistila, že odporca si požičiaval peniaze od susedov s tým, že potrebujú peniaze na výživu
dcéry. Klamal nielen ju, ale i susedov, lebo to bol on, ktorý míňal peniaze na alkohol, na automaty.
Rozhodla sa odísť zo spoločnej domácnosti 20.1.2014, lebo vtedy už vedela, že odporca narobil veľa
dlhov, hrozilo im, že prídu o byt, nevedela, že si on požičiaval peniaze. Potom ako odišla zo spoločnej

domácnosti povedala mu, že si môže prísť hocikedy pre malú, prišiel ju navštíviť 28.1.2014, odvtedy sa
však o ňu nezaujímal vôbec. Zasielal jej výživné na dcéru po 150,- € mesačne, v marci zaslal 200,- €,
ale výživné jej zasielal iba do augusta 2014. Má vedomosť o tom, že v súčasnej dobe je odporca PN
ale nevie, či ukončil PN-ku. Údajne do práce nechodí. Pokúsila sa navštíviť i rodičov odporcu, ale nikdy
jej nebolo otvorené, nevie, či boli alebo neboli doma. Odporca určite nebýva na ich byte v G., lebo ona

sama tam chodí vyberať poštu. V súčasnej dobe je evidovaná na úrade práce od 15.2.2014 a poberá iba
rodinné prídavky, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dcéru.
V súčasnej dobe mal. dcéra navštevuje materskú školu, kde platí poplatok mesačne za stravu 1,19 €,
polročne 25 € a mesačný príspevok 11,- € školné.

Súd mal zo sobášného listu účastníkov preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.12.2012

pred matričným úradom Obce G., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom X.

Súd mal z rodného listu R. E. J. preukázané, že sa dňa 14.2.2011 v J. - G. narodila R. E. J., dieťa rodičov
R. E., nar. XX.X.XXXX a G. J., nar. XX.X.XXXX.

Súd mal zo správy Obce G. preukázané, že R. J., nar. XX.X.XXXX má trvalé bydlisko na adrese G.

XXX, kde sa v skutočnosti nezdržuje. Podľa ich vedomia býva spolu s mal. dcérou R., nar. XX.X.XXXX u
matky W. K., T. XXX/XX. Povesť v obci je dobrá. Je spoluvlastníčkou dvojizbového bytu v bytovom dome
s.č. XXX, evidovaného na LV č. XXXX, T..Ú.. G.. Iné majetkové pomery obci nie sú známe. G. J., nar.
XX.X.XXXX, je prihlásený na trvalý pobyt G. XXX, ale v skutočnosti sa na uvedenej adrese nezdržuje.
Jeho terajší skutočný pobyt im nie je známy. Povesť v obci bola dobrá. Je spoluvlastníkom dvojizbového

bytu v bytovom dome s.č. XXX, evidovaného na LV Č.. XXXX, T..Ú.. G.. Iné majetkové pomery obci
nie sú známe.

Súd mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 21.6.2011 preukázané, že dňa
7.10.2014 bola vykonaná návšteva v domácnosti otca na adrese Y. D. XXXX/X, D.. V čase šetrenia sa
v domácnosti nikto nenachádzal. V schránke bol zanechaný odkaz s telefónnym číslom. Keďže matka s

dieťaťom žije v obci T., ktorá z dôvodu miestnej príslušnosti patrí do okresu C., o prešterenie pomerov u
matky listom požiadali ÚPSVaR Malacky. Otec sa doteraz s nimi neksontaktoval a ani nedostali správu
zo šetrenia pomerov u matky.

Súd mal zo potvrdenia o príjme Y. J. D. D..O..M.. T. preukázané, že G. J. bol sa prvé dva mesiace v roku
2014 vyplatený príjem priemerne vo výške 648,14 €, od marca 2014 bol PN.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), súd
môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky bol podaný dôvodne.

Manželstvoúčastníkovpodľatvrdenianavrhovateľkybolohamronickélenpočasveľmikrátkehoobdobia.
Po svadbe zistila, že odporca je zadĺžený a väčšinu peňazí míňa na alkohol a hracie automaty.
Nedostatok finančných prostriedkov viedol k stále častejším hádkam a nedorozumeniam. Medzi
manželmi prišlo postupne k citovému odcudzeniu a následne i prerušeniu spoločného spolužitia, keď
sa každý z manželov odsťahoval k svojim rodičom. Manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo

rozvrátené a vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú v spločnej domácnosti simanželstvo prestalo plniť i svoj spoločenský účel a nakoľko účastníci nemajú záujem na jeho obnove,
súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Súd zveril maloletú R. E. do osobnej starostlivsoti matky, nakoľko ju i v súčasnej dobe po všetkých

stránkach zabezpečuje matka, pričom v jej starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne
nedostatky a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej R. E. sumou 200,- € mesačne počnúc
právoplatnosťou tohoto rozsudku. Takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám a
veku maloletého dieťaťa ako i príjmovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, keďže matka
je od 15.2.2014 nezamestnaná a jej jedinným príjmom sú rodinné prídavky na dieťa, pričom otec

maloletého dieťaťa dosahuje priemerný mesačný príjem v sume 648,- €.

Podľa § 138 ods. l O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 2 ods. 2, 1. veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Po preskúmaní pomerov navrhovateľky súd dospel k záveru, že majetkové, osobné a sociálne pomery
navrhovateľky odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov pre jej sociálnu a finančnú
situáciu, výšku jej mesačného príjmu, a preto bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdneho

poplatku. Následne súd postupoval podľa § 2 ods. 2, 1. veta Zákona č. 71/1992 Zb. a na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- € zaviazal odporcu.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. a žiadnemu z účasntíkov nepriznal náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.