Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22P/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202603
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115202603.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
J. P., M. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka - T. P., M.Á. X.XX.XXXX, Q. M. W. XX,
A., t. č. E. T. M., E.. F.. K. X, A., zastúpená advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, so sídlom
Dolné Bašty 2, Trnava a otec - L. P., M. X.X.XXXX, Q. M. W. XX, Trnava, zastúpený advokátkou: JUDr.
Ruženou Bubenčíkovou, so sídlom Kollárova 8, Trnava, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloletého J. P., M. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 18.2.2015 platiť výživné na maloletého v sume 230 eur
mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 18.2.2015 do 31.8.2015 vo výške 1.167,76
eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok.

V. Dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým z n i e :
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. kedy
si maloletého prevezme v predškolskom zariadení až do nedele 18.00 hod. kedy maloletého odovzdá
v mieste bydliska matky a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka 15.00 hod. kedy si maloletého
prevezme v predškolskom zariadení až do štvrtka 8.00 hod. kedy maloletého odovzdá v predškolskom
zariadení.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého J. sa návrhom zo dňa 4.2.2015 doručeným súdu dňa 11.2.2015 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo, maloletého zveril na čas po rozvode do jej osobnej
starostlivosti, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 200 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upravil styk otca s maloletým. V návrhu vo veci samej matka
uviedla, že manželstvo s otcom maloletého uzavreli po 8 ročnej známosti, ich vzťah bol spočiatku
dobrý, harmonický, spoločne sa sústredili na starostlivosť a výchovu maloletého a bežné problémy
prekonávali bez významnejších hádok a konfliktov. Problémy v manželstve sa začali objavovať postupne
v priebehu roku 2011, kedy matka začala pociťovať ochladenie ich vzťahov, zistila, že otec nadviazal

mimomanželský vzťah. Ďalšie obdobie dvoch rokov žili stále v zhoršujúcom sa vzťahu, kedy sa postupne
vzájomne vzďaľovali. Od 21.8.2013 po ostrej hádke, matka a otec nevedú spoločnú domácnosť,
spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú, nemajú záujem partnerské spolužitie obnoviť.

Spolu s návrhom vo veci samej žiadala matka o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd
zveril maloletého na čas do rozhodnutia vo veci samej do jej výchovy a osobnej starostlivosti, otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred a upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00
hod. a každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne zo škôlky
a po realizácii styku odovzdá v mieste bydliska matky. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia
matka odôvodnila potrebou dočasného riešenia situácie a záujmov maloletého, keď uviedla, že všetky
náklady na starostlivosť o domácnosť a maloletého uhrádza ona sama, otec neprispieva na výživu
maloletého žiadnou sumou a v súčasnosti je pre ňu zložité dlhodobo pokrývať všetky náklady na
zaopatrenie maloletého bez toho, aby otec prispieval na jeho výživu. Matka ďalej uviedla, že maloletý
J. má 5 rokov a navštevuje materskú škôlku v Trnave, ona je zamestnaná ako odborný predajca v
stavebninách s priemerným čistým mesačným príjmom cca 400 eur, uhrádza mesačné náklady na
energie a všetky náklady na starostlivosť o domácnosť a maloletého syna. Otec na maloletého od
augusta 2013 neprispieva žiadnou sumou, celá starostlivosť o domácnosť a o maloletého je na nej. Otec
je zamestnaný v P. ako vedúci skladu s príjmom podľa jej informácií cca 750 eur mesačne. Okrem toho si
privyrába ako automechanik v dielni druha jeho matky p. T. A.. Matka sa chce aj s maloletým nasťahovať
ku svojej matke do jej 3-izbového bytu na ul. F.. K. X F. A., kde má vytvorené vhodné podmienky pre
maloletého.

Predmetný návrh matky na rozvod manželstva bol zapísaný pod sp. zn. 10P/13/2015, z ktorého konania
bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vylúčený na samostatné konanie, pretože s
konaním o rozvod je spojené len konanie o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode.

Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia tak bol zapísaný pod sp. zn. 22P/14/2015. Súd
uznesením č. k. 22P/14/2015 - 9 zo dňa 18.2.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého J.
zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého J. výživné
v sume 51 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Vo zvyšnej
časti návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň v súlade s ustanovením
§ 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd začal ex offo konanie vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: J. P., M. X.XX.XXXX, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Proti
tomuto uzneseniu v časti úpravy styku podal odvolanie otec maloletého, ktoré odvolanie bolo uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 11 CoP/28/2015-23 zo dňa 4.5.2015 ako oneskorene podané odmietnuté.
Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 22P/14/2015 - 9 zo dňa 18.2.2015 tak nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.3.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého, sobášnym listom rodičov, potvrdením o príjme matky
za 1/14 - 12/14 a za 1/15 - 5/15, 1/14 - 12/14, rozpisom výdavkov matky, lustráciami v Sociálnej poisťovni,
potvrdením o príjme otca za 1/14 - 5/15, oznámením Sociálnej poisťovne, oznámením ÚPSVaR Trnava
zo dňa 3.6.2015, správou z prešetrených pomerov zo dňa 17.6.2015, dokladmi preukazujúcimi výdavky
otca, potvrdením o návšteve materskej školy, čestným prehlásením T. M., dokladmi o výdavkoch na
bývanie p. T. M., psychologickou správou zo dňa 5.6.2015, ako aj oboznámením sa s celým obsahom
spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Matka v konaní uviedla, že dňa 15.3.2015 sa s maloletým odsťahovala ku svojej matke a odvtedy s
otcom maloletého nebývajú v spoločnej domácnosti. Ich spolužitie v spoločnej domácnosti bolo ďalej
nepredstaviteľné z dôvodu konfliktov, hádok a nulovej komunikácie. Komunikácia s otcom vo vzťahu k
synovi je komplikovaná, z jeho strany spojená s výčitkami, hrozbami a neustálymi pokusmi o vytváranie
nátlaku. Absolútne nepravdivé je tvrdenie otca, že mu matka dňa 24.3.2015 oznámila, že mu nedovolí
stýkať sa so synom. Matka uviedla, že si uvedomuje potrebu rovnocenného rozvoja vzťahu syna k obom
rodičom, preto podporuje syna, aby rozvíjal s otcom čo najbližší pozitívny vzťah. S otcom maloletého sa
najskôr nevedeli dohodnúť na spôsobe realizácie jeho styku s maloletým, následne sa otec s maloletým
po vzájomnej dohode s matkou začal stretávať. Samotný návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým
je však nejasným, pretože v jeho zmysle by v podstate išlo o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov. Zároveň by otec s maloletým netrávil ani jeden deň víkendu. Jeho návrh
matka považovala za nezmyselný, ktorý nie je v záujme maloletého syna. Žiadala upraviť styk otca
s maloletým každý párny týždeň v čase od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý
utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., kedy si otec vyzdvihne dieťa zo škôlky a po realizácii styku
dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska. Od podania návrhu na rozvod podľa matky prebieha styk
otca s maloletým každý párny týždeň v čase od piatka 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a potom
každý utorok v čase od 15.00 hod. do stredy 8.00 hod. Žiadala, aby bol maloletý na čas do rozvodu
zverený do jej osobnej starostlivosti a bol upravený styk otca s maloletým. Vzhľadom na zistený príjem
otca navrhovala otcovi určiť výživné vo výške 230 eur mesačne. Uviedla, že ona je zamestnaná v
stavebninách P. P..D..G.., kde má priemerný čistý mesačný príjem okolo 400 eur mesačne. Svojej matke
prispieva na domácnosť sumou 150 eur mesačne, platí škôlku 15 eur mesačne, školné a stravu 25 eur
mesačne, svoj telefón 20 eur mesačne, internet 15 eur mesačne. Po odsťahovaní mala s maloletým
zvýšené výdavky, musela mu zariadiť detskú izbu, kúpila mu počítač. Maloletý je zdravý, nemá zvýšené
výdavky so zdravotným stavom. Matka rovnako nemá žiadne osobitné výdaje. Suma 150 eur, ktorú
platí svojej matke za bývanie je podľa nej bežná suma, pokiaľ ide o náklady na bývanie, a je to suma,
ktorú matka platí za bývanie ako celok. Za iných podmienok by bývanie za sumu 150 eur nenašla.
Nesúhlasila s tým, že tento náklad si zavinila, pretože sa od otca odsťahovala. Otec si uplatnil náklady
na bývanie v sume 476 eur aj s hypotekárnym úverom, preto namietala výšku týchto nákladov. Matka
mala zvýšené výdavky na oblečenie maloletého, pretože maloletý vyrástol a musela mu nakúpiť nové
oblečenie. Deklarovaný mesačný náklad na oblečenie pre maloletého je podľa nej poddimenzovaná
suma. Počítač nebol zakupovaný len pre maloletého, ale aj pre matku a bol zakúpený taký počítač, aby
na ňom maloletý mohol hrať hry. Matka trvala na tom, že otec maloletého si chodí privyrábať do garáže
v dielni druha jeho matky, mal jej to povedať aj maloletý, tiež že v tom čase sa stará o maloletého stará
matka. Príspevok otca na doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie nemôžu mať prednosť
pred výživným na maloletého. Matka potvrdila, že otec maloletého zaplatil výživné v mesiacoch apríl,
máj a jún 2015 po 51 eur, v júli 2015 74,60 eur a v auguste 2015 75 eur. Žiadala, aby v otázke výživného
súd zohľadnil rozdielne príjmové pomery rodičov a životnú úroveň otca.

Otec maloletého v konaní uviedol, že v čase po prvom pojednávaní o rozvod manželstva účastníkov dňa
12.3.2015 sa matka spolu so synom odsťahovala k svojej matke na adresu F.. K. X, A.. Dňa 24.3.2015
mu oznámila, že mu nedovolí stýkať sa so synom, preto otec maloletého žiadal upraviť jeho styk s
maloletým. Uviedol, že najskôr chcel aj v konaní o úprave práv a povinností k maloletému trvať na
striedavej osobnej starostlivosti, tak ako to navrhuje v konaní o rozvod manželstva, ale je ochotný sa
dohodnúť na tom, že maloletý bude zverený matke s tým, že styk otca s maloletým by bol rozšírený,
teda by sa stretával s maloletým v párny týždeň od piatka do nedele ako doteraz a potom v nepárny
týždeň od utorka 15.00 hod. do piatka 8.00 hod. ráno, kedy by maloletého zaviezol do škôlky. Otec
maloletého navrhoval určiť výživné vo výške 70 eur mesačne. Poukazoval na to, že z jeho netto mzdy
podľa potvrdenia o príjme je potrebné odpočítať mesačné odvody na doplnkové dôchodkové sporenie,
ktoré boli vo výške 5 % z netto mzdy, t. j. za 1/14 - 41,39 eur, za 2/14 - 53,35 eur, za 3/14 - 36,76
eur, za 4/14 - 43,25 eur, za 5/14 - 64,98 eur, za 6/14 - 39,98 eur, za 7/14 - 177,32 eur, za 8/14 - 43,67
eur, za 9/14- 39,88 eur, za 10/14 - 46,35 eur, za 11/14 - 70,20 eur, za 12/14 - 79,11 eur, za 1/15 -
44,42 eur, za 2/15 - 37,01 eur, za 3/15 - 47,52 eur, za 4/15 - 39,16 eur, za 5/15 - 68,63 eur. Uviedol,
že poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, tieto si mieni odhlásiť, aby si ich mohla prihlásiť matka.
Pracuje v spoločnosti Y., P..D..G.. Poukazoval na to, že jeho mzda v júli 2014 vo výške 3.546,32 eur
netto bola aj s odstupným od predchádzajúceho zamestnávateľa, takže sa jednalo o jednorazový príjem,
ktorý nie je pravidlom. Pravidelné mesačné výdavky otca mesačne sú: rozhlas a TV - 4,64 eur, elektrina
25 eur, plyn - 10 eur, za služby spojené s užívaním bytu - 76,67 eur, príspevok do fondu opráv 50,11
eur, za telefón 20 eur, benzín 80 eur, stravné lístky - 25 eur, doplnkové dôchodkové sporenie - 5% z
platu mesačne, splátka hypotekárneho úveru - 310 eur. Platí si životnú poistku 31,15 eur mesačne.
Ďalej otec zaplatil maloletému v mesiaci marec 2015 za stravu v školskej jedálni 17,64 eur a školné
12 eur, dňa 23.9.2014 zaplatil 45 eur poplatok za Občianske združenie Malý Trnavčan v Trnave a 24
eur dňa 23.9.2014 poplatok za pohybovú výchovu. K rukám matky platil výživné 13.4.2015 - 51 eur,
v máji 2015 - 51 eur, a 7.6.2015 - 51 eur. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si chce plniť aj inými
formami, maloletému kupuje oblečenie, hračky, stravu, hradí dovolenku. V mesiacoch júl a august 2015
otec refundoval matke rodinné prídavky v sume 23,52 eur mesačne, za uvedené obdobie jej zaplatil po
75 eur. Žiadal, aby súd nezohľadnil výdavok matky 150 eur na domácnosť, nakoľko nemožno zohľadniť
výdavok za služby 47,95 eur a do fondu opráv 52,05 eur, pretože tieto súvisia s vlastníctvom bytu, ktorý
patrí starej matke. Podľa matkou predložených dokladov, ročný výdavok za služby spojené s užívaním

bytu bol 339,99 eur, takže príspevok matky na bývanie starej matke po 150 eur je neúmerne vysoký
vzhľadom na výšku nákladov súvisiacich s užívaním bytu. Matka pritom samostatne uplatnila položku
za stravu, preto suma 150 eur sa týka len nákladov na bývanie. Tiež je takáto suma v rozpore s dobrými
mravmi, a to vzhľadom na výšku príjmu matky a príbuzenský pomer matky a starej matky. Navyše tento
výdavok si zavinila matka, pretože sa odsťahovala z bytu, v ktorom mohla zostať bývať. Za neprimeraný
považuje tiež výdavok matky na notebook v sume 640,96 eur, pretože pre maloletého by postačil aj
lacnejší. Rovnako neprimerane vysoké sú matkou vyčíslené náklady na oblečenie maloletého, pretože
matka maloletého všetko jeho oblečenie z pôvodného bydliska vzala a otec mu nakúpil nové oblečenie v
mesiacoch jún a júl, ktoré má maloletý u neho. Otec sa na výžive maloletého nezúčastňuje len platením
výživného v sume 75 eur, ale maloletému nakupuje oblečenie, hračky, obuv, ktoré má maloletý u neho a
hradil tiež dovolenku s maloletým. Otec konkrétne uviedol, že na maloletého zaplatil výživné v mesiacoch
apríl, máj a jún 2015 po 51 eur, v júli 2015 74,60 eur a v auguste 2015 75 eur. Otec uviedol, že mimo
pracovného pomeru, žiadne iné príjmy nemá.

Rodičia v priebehu konania dospeli k uzatvoreniu rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletým
v znení: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00
hod. kedy si maloletého prevezme v predškolskom zariadení až do nedele 18.00 hod. kedy maloletého
odovzdá v mieste bydliska matky a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka 15.00 hod. kedy si
maloletého prevezme v predškolskom zariadení až do štvrtka 8.00 hod. kedy maloletého odovzdá v
predškolskom zariadení.“

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v konaní uviedla, že odporúča súdu schváliť rodičovskú dohodu v
časti zverenia maloletého a v časti úpravy styku. Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhuje ho súdu určiť
primerane možnostiam a schopnostiam rodičov a s ohľadom na potreby maloletého.

Z rodného listu maloletého vyplýva, že jeho otcom je L. P., M.. X.X.XXXX a matkou T. P., M.. X.XX.XXXX.
Podľa sobášneho listu rodičov, manželstvo uzatvorili dňa 13.6.2009.

Zo správy o prešetrených pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 17.6.2015
vyplýva, že boli prešetrené pomery v domácnosti matky na adrese F.. K. X, A., kde matka žije s
maloletým u starej matky v 3-izbovom byte, maloletý má spoločnú izbu s matkou, navštevuje materskú
školu na G. E.. Č.. XX F. A., v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec zostal bývať sám na
adrese Na W. XX, A., v 3-izbovom byte, maloletý tu má k dispozícii vlastnú izbu, v domácnosti neboli
zistené žiadne nedostatky.

Podľa psychologickej správy Referátu poradensko -psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí s rodiny Trnava zo dňa 5.6.2015, podanej v konaní o rozvod manželstva účastníkov konania
vyplýva, že otec maloletého preferuje striedavú formu starostlivosti o maloletého, matka preferuje, aby
bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Podľa psychológa rodičia zatiaľ nevedia dostatočne
posúdiť možný vplyv striedavej starostlivosti o syna, nezistil však dôvody, ktoré by bránili rozšíreniu
podielu otca na starostlivosti o syna. Adekvátnou platformou pre napĺňanie potrieb maloletého by
mohla byť osobná starostlivosť matky, s väčším podielom starostlivosti otca, ako je tomu v súčasnosti.
Psychológ apeluje na vytvorenie ustáleného režimu pre maloletého a umožnenie maloletému, aby mohol
mať pocit zázemia v domácnosti otca, kde mal domov donedávna, teda aby mu nebolo bránené ísť k
otcovi aj mimo dohodnutého času, ak o to požiada. Pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode, psychológ
odporučil v konaní o rozvod znalecké dokazovanie.

Z lustrácií v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka maloletého je od 6.5.2008 zamestnankyňou
spoločnosti P. P..D..G.., otec maloletého je od 1.1.2014 zamestnancom Y. P. P..D..G..,

Podľa potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa P. P..D..G.., jej priemerná čistá mesačná mzda za
obdobie od 1/14 - 12/14 bola 409,02 eur. Za obdobie 1/2015 do 5/2015, priemerná mesačná čistá mzda
matky bola 416,58 eur.

Matka predložila prehľad svojich mesačných výdavkov, z ktorého vyplýva, že pravidelne mesačne platí
maloletému škôlku a to školné 15 eur, 2-krát ročne 40 eur ZRPŠ, stravné v rozmedzí od 13,23 eur po
29,4 eur, platí plyn, elektrinu a TV spolu mesačne v rozmedzí od 29,64 po 44,64 eur mesačne, telefón
cca 20 eur mesačne, potraviny od 150 až po takmer 200 eur mesačne, výdavky na drogériu má cca 20

eur mesačne, ďalej má výdavky na oblečenie pre maloletého a pre seba, na tankovanie, lieky, hračky,
knižky a pracovné zošity pre maloletého, platí poistku na auto, má výdavky na zubára raz ročne, ďalej
na trávenie voľného času s maloletým, ďalej uviedla výdavky na nemocnicu v mesiacoch október až
december. V priemere celková výška mesačných výdavkov matky bola 412,38 eur. K tomu uviedla, že
dostáva tiež peniaze od svojej matky v rozmedzí od 20 eur po 180 eur. Podľa ďalšieho prehľadu výdajov,
v mesiaci marec 2015 mala výdaje 885,46 eur, v apríli 2015 1.194,94 eur a v máji 2015 v sume 721,34
eur. Podľa tohto prehľadu platí svojej matke 150 eur mesačne na bývanie, za telefón a internet od 17,83
po 39,34 eur, tankovanie 30-40 eur, platila maloletému škôlku a stravné v mesiacoch apríl a máj, mala
výdavky na hračky a oblečenie pre maloletého a pre seba, za zariadenie detskej izby platila 468,88 eur,
kúpila notebook v hodnote 640,96 eur, potraviny 76,41 - 156,60 eur, drogériu cca 30 eur, v máji mala
výdavky na lieky, poistku na auto 85,02 eur a fotky zo škôlky 10 eur. K tomu predložila kópie poštových
peňažných poukazov.

Podľa čestného prehlásenia T. M., táto poskytuje svojej dcére T. P.j a je synovi J. bývanie, za ktoré jej
dcéra bude prispievať sumou 150 eur.

Podľa dokladov preukazujúcich náklady starej matky T. M. na bývanie, platí 52,05 eur do fondu opráv,
47,95 eur za služby spojené s užívaním bytu, podľa predloženého vyúčtovania náklady na byt (teplo
na ohrev TÚV, vodné a stočné, osvetlenie SP, odvoz odpadu, poistenie domu, dažďové vody, výťahy,
pohotovosť) za rok 2014 boli 339,99 eur. S účinnosťou od 1.7.2015 bol predpis úhrady do fondu opráv
52,05 eur a za služby 28,62 eur. Ďalej platí zálohu za plyn 9 eur, za elektrinu 17,16 eur, poistenie
domácnosti 24,30 eur, daň z nehnuteľnosti na rok 2015 v sume 24,85 eur.

Podľa potvrdenia o príjme otca v spoločnosti Y. P. P..D..G.., priemerný čistý mesačný príjem otca za
obdobie od 1/2014 do 5/2015 bol 1.144,67 eur. V mesiaci júl 2014 bol príjem otca 3.546,32 eur netto. Za
obdobie 1/2014 až 12/2014 priemerný čistý mesačný príjem otca bol 1.227,05 eur a za obdobie 1/2015
až 5/2015 bol 946,98 eur.

Z dokladov preukazujúcich výdaje otca vyplýva, že spláca mesačne hypotekárny úver v sume 310 eur
mesačne, platí príspevky do fondu opráv v sume 50,11 eur, za služby platí 76,67 eur (výpis z účtu). Ďalej
platí za rozhlas a TV 4,64 eur, za plyn 10 eur a za elektrinu 25 eur (doklad SIPO). V marci 2015 zaplatil
maloletému materskú školu 12 eur a stravné 17,64 eur, dňa 23.9.2014 zaplatil v materskej škole 24 eur
za pohybovú výchovu a 45 eur za občianske združenie (príjmové pokladničné doklady, poštové peňažné
poukazy). Matke zaplatil výživné v mesiacoch apríl, máj a jún 2015 v sume 51 eur.

Otec predložil prehľad svojich výdajov za mesiace jún a júl r. 2015, z ktorého vyplýva, že v júni 2015 boli
jeho výdaje 1.005,14 eur, a to na úver 310 eur, nájom 76,70 eur, fond opráv 50,11 eur, poistku 31,15 eur,
mobil 25,97 eur, nedoplatok za byt za r. 2014 57,27 eur, daň z nehnuteľnosti na rok 2015 35 eur, SIPO
29,64 eur. Nakúpil oblečenie pre maloletého po 13,98 eur, 28,96 eur a 19,97 eur, oblečenie pre seba za
15,75 eur a 29,96 eur, potraviny 8,69 eur, 3,11 eur, 14,54 eur, drogériu 12,35 eur, satelit 99 eur, hračky
41,99 eur, benzín 50 eur a výživné 51 eur. V júli 2015 boli jeho výdaje 1.643,97 eur, a to za úver 310 eur,
nájom 76,7 eur, fond opráv 50,11 eur, poistku 31,15 eur, mobil 33,44 eur, SIPO 39,64 eur. Za potraviny
a hračky zaplatil po 2,67 eur, 8,75 eur, 11,36 eur, 10,98 eur, 52,41 eur, 31,51 eur, 16,14 eur. Dovolenka
s J. ho stála cca 800 eur, na domácnosť minul 6,20 eur, oblečenie pre seba 23,95 eur, oblečenie pre
maloletého 15,98 eur, lieky pre maloletého 11,62 eur, drogériu 10,36 eur, benzín 50 eur a výživné 51 eur.

Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, otcovi neboli vyplácané nemocenské dávky, matke bolo
vyplatené nemocenské za mesiac 10/2014 v sume 105,70 eur.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 3.6.2015, rodičia maloletého
nepoberajú štátne sociálne dávky, otec maloletého poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eur.

Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Adamovi,
narodenému 3.11.2009, ktorého rodičia spolu nežijú.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú
o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je
potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J., narodenému
3.11.2009. Rodičia maloletého sú manželmi, avšak spolu nežijú, momentálne prebieha na tunajšom súde
pod sp. zn. 10P/13/2015 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého. Matka spolu s maloletým
opustila spoločnú domácnosť s otcom a odišla bývať ku svojej matke. Otec maloletého zostal bývať
sám na adrese M. W. XX, A., v 3-izbovom byte. Prešetrením pomerov v domácnostiach matky a otca,
kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky, v oboch boli vytvorené vhodné podmienky pre výchovu
maloletého J.. Maloletý J. je dieťaťom vo veku 5 rokov, navštevuje materskú školu na G. E.. Č.. XX
F. A.. Otec maloletého v konaní uvádzal, že preferuje, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, na čom trvá v konaní o rozvod manželstva, avšak v tomto konaní súhlasí
s tým, aby bol maloletý na čas do rozvodu manželstva účastníkov zverený do osobnej starostlivosti
matky. Matka žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, pri zachovaní rozšíreného
styku otca s maloletým. Podľa psychologickej správy Referátu poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, psychológ uviedol, že rodičia zatiaľ nevedia dostatočne
posúdiť možný vplyv striedavej starostlivosti o syna, podľa neho by adekvátnou formou bola osobná
starostlivosť matky, s väčším podielom starostlivosti otca o maloletého. V prípade že by medzi rodičmi
nedošlo k dohode, psychológ odporučil znalecké dokazovanie. Predmetná psychologická správa bola
vypracovaná v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého, v ktorom konaní je v súčasnosti
vykonávané znalecké dokazovanie ohľadom najvhodnejšej formy starostlivosti rodičov o maloletého.
V tomto konaní o úpravu práv a povinností k maloletému sa rodičia zhodli na tom, že na čas do
rozvodu ich manželstva by mal byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky pri zachovaní
širokého styku otca s maloletým. Kolízny opatrovník navrhoval túto dohodu rodičov schváliť, pretože
je v záujme maloletého. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za súčasnej
situácie je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pri zachovaní väčšieho
podielu starostlivosti otca o maloletého prostredníctvom široko upraveného styku otca s maloletým.
Súd zohľadnil vek maloletého dieťaťa, ktoré potrebuje určitú stabilitu vo výchovnom prostredí, avšak za
zachovania pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma svojimi rodičmi, na ktorých je
maloletý naviazaný. Rodičia sa v konaní dohodli na zverení maloletého na čas do rozvodu do osobnej
starostlivosti matky, ako aj na konkrétnej úprave styku otca s maloletým. Na základe všetkých vyššie
uvedených skutočností dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého J., aby bol tento zverený do
osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť doteraz riadne vykonávala, tiež vzhľadom na vek
maloletého. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok, pretože u žiadneho z nich nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho
rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť.

Dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým, ktorú uzatvorili v znení: „Otec je oprávnený stýkať
sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. kedy si maloletého prevezme v
predškolskom zariadení až do nedele 18.00 hod. kedy maloletého odovzdá v mieste bydliska matky a
každý nepárny kalendárny týždeň od utorka 15.00 hod. kedy si maloletého prevezme v predškolskom
zariadení až do štvrtka 8.00 hod. kedy maloletého odovzdá v predškolskom zariadení;“ súd v súlade s
ustanovením § 25 ods. 1 Zákona o rodine, poňal do výroku rozsudku o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému, nakoľko má za to, že takáto dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým, je v záujme
maloletého dieťaťa, rešpektuje jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, jeho citové väzby
k otcovi, vývinové potreby, ako aj stabilitu výchovného prostredia.

Spolu s rozhodovaním o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je
potrebné rozhodnúť aj o výživnom pre maloleté dieťa, a to v zmysle zásad určených v ustanovení § 62
a nasl. Zákona o rodine, teda s ohľadom na schopnosti možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch
rodičov ako aj potreby maloletého dieťaťa. Súd zohľadnil skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

V danom prípade súd zistil, že matka maloletého je zamestnankyňou spoločnosti P. P..D..G.., kde jej
priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od 1/14 - 12/14 bola 409,02 eur, za obdobie 1/2015 do
5/2015 bola 416,58 eur. Matka maloletého momentálne býva aj s maloletým u starej matky T. M.V. v jej 3-
izbovom byte. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, uvádzala výdavky na škôlku, a to platenie školného a
stravného, na jeho oblečenie, stravu a hračky. Podľa ňou predloženého prehľadu mesačných výdavkov,
školné platí vo výške 15 eur mesačne, 2-krát ročne platí 40 eur ZRPŠ, stravné v rozmedzí od 13,23 eur

po 29,4 eur, ďalej uvádzala výdavky na plyn, elektrinu a TV spolu mesačne v rozmedzí od 29,64 po 44,64
eur mesačne, telefón cca 20 eur mesačne, potraviny od 150 až po takmer 200 eur mesačne, výdavky
na drogériu cca 20 eur mesačne, výdavky na oblečenie pre maloletého a pre seba, na tankovanie, lieky,
hračky, knižky a pracovné zošity pre maloletého, platí poistku na auto, má výdavky na zubára raz ročne,
na trávenie voľného času s maloletým, ďalej uviedla výdavky na nemocnicu v mesiacoch október až
december r. 2014. V priemere celková výška mesačných výdavkov matky podľa predloženého prehľadu
výdajov bola 412,38 eur. K tomu uviedla, že jej prispieva stará matka sumami v rozmedzí od 20 eur po
180 eur. Podľa ďalšieho prehľadu výdajov, v mesiaci marec 2015 mala výdaje 885,46 eur, v apríli 2015
v sume 1.194,94 eur a v máji 2015 v sume 721,34 eur. Uviedla, že potom, čo sa presťahovala ku svojej
matke, platí jej za bývanie celkom sumu 150 eur mesačne, ktorú sumu považuje za primeraný náklad na
bývanie. Za telefón a internet platí od 17,83 po 39,34 eur, tankovanie 30-40 eur. Mala zvýšené výdavky
na hračky a oblečenie pre maloletého a pre seba, za zariadenie detskej izby -468,88 eur, notebook -
640,96 eur, potraviny 76,41 - 156,60 eur, drogériu cca 30 eur, v máji mala výdavky na lieky, poistku na
auto 85,02 eur a fotky zo škôlky 10 eur. Stará matka T. M. v písomnom čestnom prehlásení potvrdila,
že poskytuje svojej dcére T. P. a je synovi J. bývanie, za ktoré jej dcéra bude prispievať sumou 150 eur.
Matka tiež predložila doklady o výdajoch starej matky na bývanie, z ktorých vyplýva, že platí 52,05 eur do
fondu opráv, 28,62 eur za služby spojené s užívaním bytu, pričom podľa predloženého vyúčtovania za
rok 2014, náklady na byt (teplo na ohrev TÚV, vodné a stočné, osvetlenie SP, odvoz odpadu, poistenie
domu, dažďové vody, výťahy, pohotovosť) boli 339,99 eur. Stará matka ďalej platí zálohu za plyn 9 eur,
za elektrinu 17,16 eur, poistenie domácnosti 24,30 eur, daň z nehnuteľnosti na rok 2015 v sume 24,85
eur. Matka iný príjem nemá, v mesiaci 10/2014 jej bolo vyplatené nemocenské v sume 105,70 eur. Matka
uvádzala, že pravidelné osobitné zvýšené výdavky na maloletého, alebo na seba nemá. V súvislosti s
odsťahovaním sa od otca maloletého mala výdavky na zariadenie detskej izby pre maloletého, kúpila
pre maloletého a pre seba notebook.

Otec maloletého je od 1.1.2014 zamestnancom Y. P. P..D..G.., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem
za obdobie 1/2014 až 12/2014 bol 1.227,05 eur a za obdobie 1/2015 až 5/2015 bol 946,98 eur. V mesiaci
júl 2014 bol príjem otca 3.546,32 eur netto, pričom otec uvádzal, že išlo o výnimočný príjem, nakoľko mu
bolo vyplatené odstupné predchádzajúcim zamestnávateľom. Medzi svoje výdaje otec uvádzal splátky
hypotekárneho úveru v sume 310 eur mesačne, príspevky do fondu opráv v sume 50,11 eur a za služby
spojené s užívaním bytu 76,67 eur, za rozhlas a TV 4,64 eur, za plyn 10 eur, za elektrinu 25 eur a
za poistku 31,15 eur. Uvádzal, že v marci 2015 zaplatil maloletému materskú školu 12 eur a stravné
17,64 eur, dňa 23.9.2014 zaplatil v materskej škole 24 eur za pohybovú výchovu a 45 eur za občianske
združenie. Otec predložil prehľad svojich výdajov za mesiac jún 2015, kedy boli jeho výdaje 1.005,14
eur, kde okrem vyššie uvedených pravidelných výdajov uviedol výdavok na mobil 25,97 eur, nedoplatok
za byt za r. 2014 v sume 57,27 eur, daň z nehnuteľnosti na rok 2015 v sume 35 eur, SIPO 29,64 eur,
na oblečenie pre maloletého sumy 13,98 eur, 28,96 eur a 19,97 eur, oblečenie pre seba za 15,75 eur a
29,96 eur, potraviny 8,69 eur, 3,11 eur, 14,54 eur, drogériu 12,35 eur, satelit 99 eur, hračky 41,99 eur,
benzín 50 eur a výživné 51 eur. V júli 2015 boli jeho výdaje 1.643,97 eur, okrem pravidelných výdajov
ďalej platil za mobil 33,44 eur, SIPO 39,64 eur, za potraviny a hračky zaplatil po 2,67 eur, 8,75 eur, 11,36
eur, 10,98 eur, 52,41 eur, 31,51 eur, 16,14 eur, na dovolenku s maloletým cca 800 eur, na domácnosť
6,20 eur, oblečenie pre seba 23,95 eur, oblečenie pre maloletého 15,98 eur, lieky pre maloletého 11,62
eur, drogériu 10,36 eur, benzín 50 eur a výživné 51 eur. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava otec maloletého poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eur.

Otec aj matka maloletého zhodne uviedli, že od nariadenia predbežného opatrenia, otec zaplatil matke
na výživu maloletého sumy v mesiacoch apríl, máj a jún 2015 po 51 eur, v júli 2015 po 74,60 eur
a v auguste 2015 po 75 eur. Matka maloletého navrhovala určiť výživné vo výške 230 eur mesačne,
otec maloletého navrhoval určiť výživné vo výške 70 eur mesačne. Poukazoval na nedôvodný výdaj
matky na bývanie v sume 150 eur, tiež neprimerané výdavky na oblečenie pre maloletého a nákup
notebooku. Matka žiadala, aby súd pri stanovení vyživovacej povinnosti otca zohľadnil jeho životnú
úroveň, poukazovala na to, že otec si chodí privyrábať do garáže v dielni druha jeho matky. Táto
skutočnosť však v konaní hodnoverne preukázaná nebola, pretože otec maloletého túto skutočnosť v
konaní poprel. Otec žiadal, aby súd zohľadnil mesačné odvody na doplnkové dôchodkové sporenie,
ktoré boli vo výške 5 % z jeho netto mzdy, poukazoval na to, že na výžive maloletého sa nezúčastňuje
len platením výživného, ale maloletému nakupuje oblečenie, hračky, obuv, ktoré má maloletý u neho a
hradil tiež dovolenku s maloletým.

Vzhľadom na ustálené schopnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby
maloletého dieťaťa vo veku 5 rokov, súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého J. sumu 230
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím má súd za to, že takto určená výška
výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká
a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Povinnosťou rodičov je venovať všetky
sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého, ktorý je v plnej miere odkázaný výživou na svojich
rodičov. Na strane matky súd zohľadnil predovšetkým jej prevažnú osobnú starostlivosť o maloletého,
skutočnosť, že mala zvýšené výdavky v súvislosti so zariadením nového bývania pre maloletého, tiež
výdavky matky na domácnosť, v ktorej matka s maloletým momentálne žije, a ktoré matka uvádzala ako
150 eur na bývanie, ktoré platí starej matke. Tento príspevok na bývanie za dve osoby súd považoval
za primeraný, je nižší ako trhové nájomné a pokrýva náklady za spotrebované energie pre dve osoby.
Ďalej súd zohľadnil priemerný čistý mesačný príjem otca a jeho výdaje. Otec maloletého mal v roku
2014 priemerný čistý mesačný príjem 1.227,05 eur a za obdobie 1/2015 až 5/2015 jeho priemerný čistý
mesačný príjem bol 946,98 eur. Jeho pravidelnými mesačnými výdajmi sú splátky hypotekárneho úveru
v sume 310 eur, príspevky do fondu opráv v sume 50,11 eur a za služby spojené s užívaním bytu 76,67
eur, za rozhlas a TV 4,64 eur, za plyn 10 eur, za elektrinu 25 eur, za poistku 31,15 eur, za mobil cca 30
eur. Okrem toho má otec výdavky na oblečenie a stravu pre seba a maloletého, na drogériu, hračky pre
maloletého, benzín a platí výživné pre maloletého. S maloletým absolvoval spoločnú dovolenku, s čím
boli spojené náklady, mal nedoplatok za byt za r. 2014 v sume 57,27 eur a zaplatil daň z nehnuteľnosti
na rok 2015 v sume 35 eur. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti otca však neprihliadal na výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože prvoradá je vždy vyživovacia povinnosť povinného rodiča k
maloletému dieťaťu a až potom nasledujú všetky ostatné výdaje povinného rodiča. Súd tak nemohol
zohľadniť pred výživným na maloletého J. výdavky otca na mobilný telefón v sume 30 eur mesačne,
platenie poistného 31,15 eur mesačne, či platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.

Z takto ustáleného príjmu otca a jeho odôvodnených mesačných výdajov považoval súd za dôvodné
určiť výšku výživného pre maloletého práve v sume 230 eur mesačne, zodpovedajúcu odôvodneným
a preukázaným potrebám maloletého ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
Súd tiež zohľadnil skutočnosť, že maloletý má právo zdieľať životnú úroveň svojho otca, ktorá vzhľadom
na príjmové pomery matky je vyššia, teda otec svojím príjmom vytvára životnú úroveň maloletého
dieťaťa. Z príjmu otca ustáleného za rok 2014 vo výške v priemere 1.227,05 eur mesačne a za obdobie
1/2015 až 5/2015 vo výške v priemere 946,98 eur mesačne, je dôvodné určiť výživné v sume 230
eur mesačne, ako požadovala matka, pretože v zmysle rozhodovacej praxe súdov, výška vyživovacej
povinnosti povinného rodiča sa má pohybovať v rozmedzí 20 až 30% jeho priemerného mesačného
čistého príjmu, preto určené výživné v sume 230 eur sa pohybuje práve v strede takto stanovenej
hranice vychádzajúc z príjmu otca za rok 2015 v sume v priemere mesačne 946,98 eur. Otec maloletého
poukazoval na to, že nemožno zohľadniť jeho príjem v mesiaci júl 2014, ktorý bol 3.546,32 eur netto,
pretože išlo o odstupné vyplatené mu predchádzajúcim zamestnávateľom. Súd má za to, že túto sumu
je potrebné zohľadniť, pretože ide o príjem otca, ktorý tvorí jeho životnú úroveň. Navyše, ak by aj súd
na tento výnimočný príjem neprihliadal, má za to, že stanovené výživné v sume 230 eur zodpovedá
priemernému mesačnému čistému príjmu otca za ostatné mesiace. Otec žiadal, aby súd zohľadnil, že
si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní aj tým, že mu kupuje oblečenie, hračky a bol s ním na
dovolenke. Ako však otec maloletého uviedol, sú to veci, ktoré má maloletý u neho, je však potrebné, aby
mal maloletý zabezpečené všetky potrebné veci aj v čase keď je s matkou. Preto zrejme nie je účelné,
kupovať maloletému všetky veci dvojmo, ale kupovať mu potrebné veci a tieto si s maloletým súčasne
odovzdávať. Tiež pokiaľ ide o hradenie spoločnej dovolenky s maloletým, je to nadštandardný výdaj, na
dovolenke sa zúčastnil tiež otec maloletého, ktorý mal z toho prospech.

Počiatok vyživovacej povinnosti otca súd určil odo dňa vydania rozhodnutia súdu, ktorým bolo ex offo
začaté konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. t. j. odo dňa
18.2.2015.

Pretože súd priznal výživné na maloletého B. od 18.2.2015, vznikol otcovi za obdobie od 18.2.2015 do
31.8.2015 nedoplatok vo výške 1.167,76 eur. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že otec maloletého prispel
matke na jeho výživou sumami v mesiacoch apríl, máj a jún 2015 po 51 eur, v júli 2015 po 74,60
eur a v auguste 2015 po 75 eur, celkom tak zaplatil sumu 302,60 eur. Vzhľadom na stanovenú výšku

výživného, mal otec zaplatiť za pomernú časť mesiaca február 2015 (11 dní) sumu 90,36 eur ( 230
eur : 28 dní x 11 dní = 90,36 eur) a za mesiace marec až august 2015 sumu 1380 eur (6 x 230 eur).
Celkom tak mal zaplatiť výživné v sume 1.470,36 eur. Pretože zaplatil iba sumu 302,60 eur, vznikol mu
nedoplatok v sume 1.167,76 eur (1.470,36 eur - 302,60 eur = 1.167,76 eur). Tento nedoplatok vzhľadom
na jeho výšku, uložil súd otcovi maloletého zaplatiť v splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie podané matkou a kolíznym opatrovníkom, by však bolo
neúčinné, pretože matka a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie na pojednávaní do zápisnice
písomne vzdali.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.