Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207183
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714207183.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky U.

Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., I.S. XXX/X, t.č. bytom S., Q. rad XX, štátnej občianky
SR, proti odporcovi X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., I.S. XXX/X, štátnemu občanovi SR, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo U. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a X. Q., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 21.5.2014 žiadala navrhovateľka rozviesť manželstvo s odporcom s tým,

že manželstvo je len formálnym zväzkom. Pred piatimi rokmi vyhrotili závažné nezhody týkajúce sa
vzájomného spolužitia. Predstavy o ďalšom spoločnom živote, ktoré podľa navrhovateľky existovali aj
predtým, ale tieto sa im darilo zvládať najmä s poukazom na deti v tom čase maloleté. V súčasnosti
už nežijú v spoločnej domácnosti kedy sa koncom roku 2013 navrhovateľka zo spoločnej domácnosti
odsťahovala. Vyše troch rokov spolu intímne nežijú a v manželstve podľa jej slov sa cíti uväznená,
utláčaná, nepochopená, bez záujmu partnera o nej. Netrávia spolu žiaden spoločný čas, nemajú
spoločné aktivity, nič ich nespája a vzájomný vzťah úplne ochladol.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľku má stále rád. Snažil sa obnoviť

manželské spolužitie, navštevoval navrhovateľku po jej odchode zo spoločnej domácnosti, telefonoval
jej, písal jej SMS správy. Všetky nezhody, ktoré spolu mali sa týkali podľa neho, pretože sa mal s ňou
hádať a kvôli deťom. Vychovali spolu tri deti a dôvodu, pre ktorý podávala návrh na rozvod manželstva
nerozumie. O skutočnej príčine rozvodu podľa jeho slov netuší.

Súd odkázal účastníkov konania vzhľadom na postoj odporcu do manželskej poradne s tým, že
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, odd. sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately,
referát poradensko-psychologických služieb oznámil, že obaja účastníci sa stretli na párovej konzultácii
a tiež pohovory individuálne dňa 12.9.2014. Spolupráca bola zameraná na preskúmanie možnosti

obnovenia manželského spolužitia. Navrhovateľka uviedla citové odcudzenie, odpor a stratu dôvery
v manželovi. Cíti sa byť nerešpektovaná zo strany manžela a zotrvávanie vo vzťahu vníma ako
trápenie. Naopak odporca nechcel vedome ublížiť navrhovateľke a manželstvo podľa jeho slov by chcel
udržať. Postoj navrhovateľky k rozvodu je nekompromisný, preto centrum poradensko-psychologickýchslužieb v závere uviedli, že na úprave vzťahu manželov nie je možné spolupracovať psychologickými
prostriedkami vzhľadom na chýbanie motivácie na strane pani Q..

Po oboznámení sa účastníkov konania so správou z centra poradensko-psychologických služieb aj

naďalej odporca uviedol, že je ochotný podať jej ruku, všetko zmeniť a chcel by zachovať manželstvo.
Naopak navrhovateľka na svojom návrhu zotrvávala.

Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že títo sú manželia. Manželstvo uzatvorili
dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bola S., I.S. XXX/X. Z manželstva
pochádzajú tri spoločné deti, ktoré ku dňu podania návrhu na rozvod manželstva sú plnoleté.

Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu

rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Účelom manželstva podľa zákona o rodine je vytvoriť rodinu, ktorá uspokojuje potreby každého jej člena.
Manželia majú žiť spolu, vzájomne si pomáhať a spoločne vychovávať deti pochádzajúce z manželstva.

Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že títo hoci sú manželia nežijú v spoločnej domácnosti,

nehospodária spolu a nateraz z manželstva nepochádza žiadne maloleté dieťa. V priebehu manželstva
navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť koncom roku 2013 z dôvodov uvedených jednak v
písomnom návrhu a tiež na pojednávaní kedy sa necítila byť v manželstve šťastná, doslova uviedla,
že manželstvo je pre ňu zväzkom muža a ženy, ktorý vzniká a trvá na základe lásky. V tomto zväzku
sa cíti uväznená, utláčaná, nepochopená a v manželstve sa o ňu nikto nezaujíma. Spoločné záujmy

a aktivity sa vytratili a vzájomný vzťah medzi nimi úplne ochladol. Odporca s rozvodom manželstva
nesúhlasil. Potvrdil, že sú problémy, aj v minulosti boli, ale podľa neho sa manželstvo dá zachrániť.
Má záujem obnoviť manželské spolužitie. Z tohto dôvodu boli obaja účastníci odkázaní na poradensko-
psychologické služby, kde v manželskej poradni absolvovali párovú terapiu a individuálne stretnutie
a zo záverov centra poradensko-psychologických služieb jednoznačne vyplýva, že na obnove a

zachovanímanželskéhospolužitianiejemožnépracovaťdostupnýmipsychologickýmiprostriedkamipre
jednoznačnýnekompromisnýpostojnavrhovateľkykmanželstvu.Vzhľadomnataktozistenéskutočnosti
súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, účastníci spolu nežijú v spoločnej
domácnosti, nehospodária, ani sa intímne nestýkajú podľa udania navrhovateľky viac ako tri roky.
Odporca sa k tejto skutočnosti nevyjadroval, avšak ju nepoprel. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd

mal za to, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom a sú naplnené zákonné predpoklady
preto, aby návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával vo vzťahu, v
ktorom sa necíti byť šťastný a milovaný tak ako to pociťuje a prežíva navrhovateľka. Doslova uviedla,
že sa cíti v manželstve uväznená, utláčaná, nepochopená. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva
súd tieto videl vo vzájomnom odcudzení sa s tým, že účastníci prestali spolu komunikovať, prestali mať

spoločné záujmy a v dôsledku čoho sa ich vzťah úplne odcudzil a ochladol. Z týchto dôvodov návrhu
na rozvod manželstva vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 144, veta prvá O.s.p. tak, že žiaden
z účastníkov v konaní o rozvod manželstva nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).