Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216502
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113216502.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : MEGA TRUCKING

SLOVAKIA s.r.o., Holubyho 12, 040 01 Košice, IČO: 36 581 461, právne zastúpený: AZARIOVÁ
& RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: Š. J., R.:
XX.XX.XXXX, D. Q. I. XXXX/XX, XXX XX N., U. V. C. J., R..: XX.XX.XXXX, D. Q.O. I. XXXX/XX, N., v
konaní o zaplatenie sumy 310,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie čo do sumy 200,- EUR zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 110,- EUR spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy
310,- EUR od 07.10.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 79,90 Eur, tieto na účet právneho

zástupcu žalobcu č. účtu : 2911965099/1100 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 31.05.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2013 domáhal, aby sú
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 310,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
z tejto sumy od 07.10.2012 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania.

Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 06.04.2012 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú,
t.j. 6 mesiacov s tým, že v tento deň mal žalovaný nastúpiť na turnus, za čo mu bola aj vyplatená
záloha vo výške 100,- EUR a ďalšia záloha mu bola vyplatená dňa 10.04.2012 vo výške 400,- EUR.
Žalovaný dňa 11.04.2012 počas vykonávania pracovných povinností spôsobil v Belgicku dopravnú

nehodu,zktorejcelkováškodanavozidležalobcuavozidletretejosobybolavyčíslenánasumu1.062,15
EUR. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný nedostavil po skončení turnusu na vyúčtovanie voči celkovej
poskytnutej zálohe vo výške 500,- EUR, mu boli zo strany žalobcu započítané diéty za odpracovaný čas
vo výške 190,- EUR, čím ostáva žalovanému uhradiť záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 310,- EUR.
Pracovný pomer žalovaného sa skončil uplynutím dohodnutej doby dňa 06.10.2012. Do dňa podania
žaloby sa žalovaný vôbec nedostavil na vyúčtovanie, ani nepredložil žiaden doklad o zaplatení dlžnej
sumy a to aj napriek tomu, že prevzal výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.12.2012. Žalobca uviedol,

že vrátením tejto sumy po skončení pracovného pomeru došlo ku spôsobeniu škody na strane žalobcu,
resp. k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania
uplatnil si žalobca nárok na úrok z omeškania.

Tunajší súd vydal v konaní platobný rozkaz číslo konania 25Ro/411/2013 - 22 a to dňa 25.06.2013,
ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného, preto ho uznesením číslo konania25Ro/411/2013 - 27 zo dňa 20.09.2013 zrušil v zmysle ustanovenia § 173 odsek 2 O.s.p. pre nemožnosť
jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného.

V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného

prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov
ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Šetrením na Registri obyvateľov sa podarilo súdu zistiť blízkeho
príbuzného a to manželku žalovaného, ktorú súd uznesením číslo konania 39C/35/2014 - 36 zo dňa
14.05.2014 ustanovil za opatrovníčku pre žalovaného v tomto konaní. Ustanovená opatrovníčka sa k
návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.01.2015. Podaním zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo súdu

doručené dňa 05.01.2014 požiadal žalobca o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdneho riešenia
sporu so žalovaným s tým, že do konca januára oznámia súdu, či došlo k dohode, resp. vykonajú
príslušný procesný úkon.

Podaním zo dňa 20.04.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.04.2015 zobral žalobca svoj návrh
čiastočne späť z dôvodu, že v priebehu konania došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní a uznaní dlhu,

ktorú žalovaný aj čiastočnej splnil, keď uhradil celkovo 200,- EUR zo sumy istiny s poslednou splátkou
dňa 31.01.2015, následne však porušil splátkový kalendár, kedy jeho posledné tri splátky nezaplatil a do
dňa čiastočného späťvzatia návrhu zostáva žalovanému uhradiť 110,- EUR s príslušenstvom. Vzhľadom
k tomu zobral svoj návrh na začatie konania späť vo výške 200,- EUR a navrhol, aby súd konanie v tejto
časti zastavil a aby rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 110,- EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 310,- EUR od 07.10.2012 do zaplatenia a zároveň, aby
ho zaviazal na náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2015, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti
žalovaného a jeho opatrovníka v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 O.s.p. a zároveň aj vo veci meritórne
rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 05.04.2014 pracovnú zmluvu na dobu určitú 6 mesiacov do
06.10.2012 ( č.l.11 spisu ), pričom pracovný pomer vznikol dňom nástupu do zamestnania zamestnanca
do práce, t.j. dňa 06.04.2012 (č.l. 11-14 spisu). Dňa 05.04.2012 zároveň žalobca ako zamestnávateľ
a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti ( č.l. 15 spisu ) v zmysle

ktorej žalovaný ako zamestnanec prebral zodpovednosť za hodnoty jemu zverené, ktoré bol povinný
vyúčtovať, t.j. hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu, dopravné prostriedky vrátane všetkých ich
súčastí a príslušenstva alebo iné hodnoty, ktoré prevzal alebo prevezme v rámci plnenia svojich
pracovných úloh a zároveň sa zaviazal v zmysle tejto dohody všetky prevzaté hodnoty riadne a bežne
vyúčtovať a urobiť všetko potrebné, aby nevznikali škody na zverenom majetku (č.l. 15 spisu).

Z výdavkového pokladničného dokladu číslo : HP120149 ( č.l. 9 spisu ) bolo zistené, že dňa 06.04.2012
poskytol žalobca ako zamestnávateľ žalovanému ako zamestnancovi sumu 100,- EUR. Z výpisu z
účtu žalobcu je zrejmé, že dňa 10.04.2012 bola odoslaná platba vo výške 400,- EUR na účet číslo
1584808656/0200 s označením J. Š. ako záloha (č.l. 10 spisu).

Z vyúčtovania diét číslo 15.2012 zo dňa 16.04.2012 ( č.l. 8 spisu ) bolo zistené, že za odpracovaných 5

dní vznikol žalovanému nárok na diéty vo výške 190,- EUR, pričom žalovanému bola poskytnutá záloha
celkovo vo výške 500,- EUR (dňa 05.04.2012 suma 100,- EUR, dňa 10.04.2012 suma 400,- EUR ), po
odpočítaní záloha od diét je výsledná suma 310,- EUR, ktorú je žalovaný povinný v zmysle vyúčtovania
zaplatiť žalobcovi.Poslednou výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.12.2012 ( č.l. 16 spisu ) vyzval žalobca žalovaného
na úhradu dlžnej sumy vo výške 310,- EUR v lehote do 09.01.2013 s tým, že v opačnom prípade sa
bude domáhať vrátenia dlžnej sumy cestou súdu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá aj naďalej na podanom návrhu v zmysle
podania zo dňa 21.04.2015, teda jeho čiastočného spätvzatia, trvá na tom, aby súd zaviazal žalovaného
na náhradu sumy 110,- EUR spolu s príslušenstvom. Súdu predložil dohodu o urovnaní, ktorá bola
uzavretá so žalobcom a žalovaným dňa 10.07.2014. Uviedol, že v zmysle tejto dohody uhradil žalovaný
žalobcovi sumu 200,- EUR, pričom k ďalšej úhrade nedošlo. Poukázal na to, že žalovaný mal vedomosť

o tom, kedy a ako má uhrádzať tieto splátky, nakoľko pristúpil k dohode o urovnaní v zmysle ktorej, ako
je zrejmé, z jej obsahu uznal svoj dlh čo do dôvodu a do výšky.

Z Dohody o urovnaní a o uznaní dlhu, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.07.2014
( č.l. 66 - 67 spisu ) bolo zistené, že jej predmetom je záväzok žalovaného voči žalobcovi uhradiť sumu
vo výške 310,- EUR ako výsledok vyúčtovania poskytnutej zálohy vo výške 500,- EUR a započítaných
diét za odpracovaný čas vo výške 190,- EUR. Zároveň predmetom dohody sú aj náklady bývalého

zamestnávateľa žalovaného pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho
zastúpeniavcelkovejvýške136,53EURzdôvodu,žebývalýzamestnávateľžalovanéhosiuplatnil dlžnú
sumu vo výške 310,- EUR na súde a takisto aj úroky z omeškania z predmetnej sumy istiny k 12.06.2014
v celkovej výšky 45,56 EUR. V zmysle bodu 2 tejto dohody dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi tak, ako
bol špecifikovaný v bode 1 a to vo výške 492,09 EUR, a to čo do dôvodu a do výšky. Žalovaný ako

dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi sumu istiny vo výške 310,- EUR v dohodnutých splátkach po 50,-
EUR počnúc mesiacom júl 2014. Zároveň sa zaviazal uhradiť aj úroky z omeškania odo dňa 07.10.2012
do zaplatenia a taktiež uhradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a súdneho
poplatku.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa § 42 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení pracovný pomer sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, materiálu alebo iné hodnoty určené na

obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže
so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 odsek 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,

inak je neplatná.

Podľa § 183 odsek 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § 222 ods.1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa,
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods.2 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 222 ods.3 Zákonníka práce predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor
bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 1 odsek 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak vzťahuje sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 585 ods.1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ( ďalej
len Občiansky zákonník ) dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo
pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré
účastník nemohol pomýšľať.

Podľa ustanovenia § 585 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou
formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí ak sa dohoda týka premlčaného
záväzku.

Podľa ustanovenia § 585 odsek 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom,
ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 96 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len
O.s.p. ) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

Podľaust.§96ods.2O.s.p.súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Nakoľko žalobca zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť čo do sumy istiny vo výške
200,- Eur pred prvým pojednávaním vo veci a súhlas žalovaného k tomuto späťvzatiu v zmysle vyššie
uvedeného nie je potrebný, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovenia § 96 Občianskeho súdneho

poriadku, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý jedine on sám ako dominus litis je oprávnený
disponovať svojim návrhom na začatie konania, zastavil konanie čo do sumy 200,- Eur.

Čo do zvyšku považoval súd po vykonanom dokazovaní návrh za dôvodný.

V konaní bolo preukázané a ani to nebolo sporné, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako
zamestnanec uzavreli dňa 06.04.2012 v zmysle ust. § 42 ods.1 Zákonníka práce pracovnú zmluvu na
dobu určitú 6 mesiacov. Takisto nebolo v konaní sporné a bolo to aj v konaní preukázané, že žalobca ako

bývalý zamestnávateľ poskytol žalovanému ako zamestnancovi zálohu v súvislosti s výkonom pracovnej
činnosti vo výške 500,- EUR. Takisto nebolo v konaní sporné to, že medzi žalobcom ako bývalým
zamestnávateľom a žalovaným ako bývalým zamestnancom bola uzatvorená v zmysle ust. § 182 a
nasl. Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti v zmysle ktorej vznikla žalovanému povinnosť
vyúčtovať zverené hodnoty, a teda po vykonaní práce dostaviť sa k zamestnávateľovi a vyúčtovať

poskytnutú zálohu. Žalovaný však túto svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákonníka práce na základe
uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti nesplnil, preto žalobca sám vykonal predmetné vyúčtovanie
a to dňa 16.04.2012 po tom, čo sa žalovaný vrátil z vykonávania pracovných povinností v Belgicku.
Zo žalobcom predloženého vyúčtovania je zrejmé, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu na
základe vykonaného vyúčtovania 310,- EUR, ktorú neuhradil ani do dňa podania žaloby a to ani na

základe výzvy zo dňa 20.12.2012. Tým, že žalobca so žalovaným ukončil pracovný pomer, vzniklo na
strane žalovaného v zmysle ust. § 222 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný
povinný v zmysle ust. § 222 ods.3 Zákonníka práce vydať. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej
dohody o urovnaní a dohody o uznaní dlhu mal súd za to, že žalovaný uznal svoj záväzok voči
žalobcovi zaplatiť mu sumu 310,- EUR titulom bezdôvodného obohatenia. Touto dohodou o urovnaní bol

nahradený predchádzajúci záväzok žalovaného vyplývajúci z dohody o hmotnej zodpovednosti titulom
bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať dlh, ktorý uznal, čo nebolo
v konaní sporné, súd ho zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy vo výške 110,- EUR,

vznikol žalobcovi v zmysle § 517 a nasledujúce Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania a to podľa predpisov Občianskeho práva. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa
07.10.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu, kedy
sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením sumy 310,- Eur. Výška úroku z omeškania v tento
deň predstavovala hodnotu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky stanovená na 0,75%

zvýšenú o 8 percentuálnych bodov v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda hodnotu 8,75 % ročne, na úhradu ktorého súd
zaviazal žalovaného tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže v tomto konaní bol žalobca úspešný vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

Žalobca si písomným podaním zo dňa 19.06.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.06.2015 uplatnil
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 EUR. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z náhrady za tieto úkony právnej pomoci:

1. porada s klientom dňa 13.04.2015 podľa § 13a písmeno b) vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 39,95 EUR (24,90 EUR + 20 % DPH
+ 8,39 EUR režijný paušál + 20% DPH);2. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 podľa § 13a písmeno d) vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 39,95 EUR (24,90 EUR
+ 20 % DPH + 8,39 EUR režijný paušál + 20 % DPH )

Spolu takto náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 EUR.

Žalobca vo vyúčtovaní uviedol že si uplatňuje náhradu trov konania pozostávajúcich

len z trov právneho zastúpenia za tieto dva právne úkony pretože trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na
začatie konania ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok uhradil žalovaný na účet právneho
zástupcu žalobcu na základe dohody o urovnaní a splátkového kalendára.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov konania v zmysle ust. § 9,§ 10, § 13a, § 15 vyhlášky MS
SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a mal
za to, že je možné priznať náhradu trov konania za tieto úkony právnej pomoci :

1. porada s klientom dňa 13.04.2015 podľa § 13a písmeno b) vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 39,95 EUR (24,90 EUR + 20 % DPH

+ 8,39 EUR režijný paušál + 20% DPH);

3. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 podľa § 13a písmeno d) vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 39,95 EUR (24,90 EUR
+ 20 % DPH + 8,39 EUR režijný paušál + 20 % DPH )

Spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 EUR.

O povinnosti žalovaného nahradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu rozhodol
súd v zmysle ustanovenia § 149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť
ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd

Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).