Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/245/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207884
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212207884.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Z. K., nar.

XX.X.XXXX, B. XX, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, Dlhý rad
č. 16, 085 01 Bardejov proti žalovanému A. S., nar. XX.X.XXXX, K. V.. Č.. XX, XXX XX C., o zaplatenie
7.966,54 EUR s príslušenstvom, dňa 20.2.2014 takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.306,84 EUR spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
od 1.1.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu na súdnom poplatku
zo žaloby 276,95 EUR a na trovách právneho zastúpenia 707,32 EUR, v lehote 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 7.966,54 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 23.9.2009
uzavrel so žalovaným podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
prenechanie finančnej hotovosti vo výške 6.306,84 EUR žalovanému, ktorú žalovaný od žalobcu prijal a

zaviazal sa žalobcovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, čo potvrdil v zmysle čl. II. bod 1 zmluvy
svojim podpisom. Žalovaný právnym úkonom zo dňa 25.10.2010 uskutočnil podľa § 558 Občianskeho
zákonníka prehlásenie - uznanie dlhu, ktorým potvrdil a uznal svoj peňažný záväzok voči žalobcovi
vo výške celkom 7.966,54 EUR. Tento peňažný záväzok sa zaviazal uhradiť žalobcovi najneskôr do
31.12.2010, avšak zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo k úhrade. Okrem dlhu vo výške 7.966,54 EUR
žalovaný je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania počnúc dňom 1.1.2011 v zmysle ustanovenia § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

V priebehu konania žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť a to v časti prevyšujúcej sumu 6.306,84
EUR a v rozsahu späťvzatia žiadal konanie vo veci zastaviť. Navrhol, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu 6.306,84 EUR spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.1.2011do zaplatenia.

Súd vec rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, keď
predvolanie na pojednávanie prevzal do vlastných rúk dňa 16.1.2014 a svoju neúčasť neospravedlnil

(§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa so zmluvou o pôžičke, uznaním dlhu a inými v spise
pripojenými listinnými dôkazmi bol zistený tento skutkový stav:Žalobca so žalovaným dňa 23.9.2009 vyhotovili písomný právny úkon označený ako zmluva o pôžičke, z
obsahu ktorého vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému podľa § 657 a násl. pôžičku vo výške 6.306,84

EUR, ktorú žalovaný sa zaviazal vráti v lehote troch mesiacov od podpisu zmluvy.

Účastníciprisvojomvýsluchupredsúdomzhodneuviedli,žeobajasapoznajúdlhšiudobu,pričompočas
tejto doby žalobca žalovanému viackrát poskytol pôžičku, okrem iného aj vo výške 30.000,- Sk, ktoré
peňažné prostriedky žalobca získal ako úver od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Na základe vzájomnej

dohody dňa 23.9.2009 spočítali dlh žalovaného k tomuto dňu a výsledok pojali do písomného právneho
úkonu označeného ako zmluvy o pôžičke s tým, že žalovaný sa zaviazal dlh splniť najneskôr v lehote
troch mesiacov od tohto úkonu.

Žalovaný na pojednávaní pred súdom ako účastník konania uviedol, že žalobcovi síce zaplatil 139,41
EUR, ale nevie, či to bolo pred 23.9.2009 alebo po tomto dni s tým, že dlh voči žalobcovi vo výške

uvedenej v zmluve o pôžičke zo dňa 23.9.2009 uznáva.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej
pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej
akosti, spravidla toho istého druhu.

Žalovanývpriebehukonaniasvojdlhvočižalobcoviopakovaneuznalataksúdnemaldôvodpochybovať

o poskytnutí peňažnej pôžičky žalobcom o jej výške a ani o tvrdení žalobcu, že žalovaný pôžičku vo
výške 6.306,84 nevrátil. Uložil preto žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vrátenia pôžičky
6.306,84 EUR.

Pôžičku žalovaný sa zaviazal vrátiť v lehote troch mesiacov po podpise zmluvy o pôžičke. Zmluva

o pôžičke bola účastníkmi podpísaná dňa 23.9.2009 a tak žalovaný pôžičku bol povinný vrátiť do
23.12.2009. Žalovaný však svoj záväzok nesplnil doposiaľ.

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie
s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo

aj inak.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení po 1.1.2009 (§ 10a nariadenia) výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný ako dlžník svoj peňažný dlh v lehote jeho splatnosti nesplnil a tak dňom nasledujúcim po
splatnosti dlhu sa dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške podľa citovaného ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Žalovaný so splnením svojho dlhu
sa dostal do omeškania dňom 24.12.2009, žalobca však počiatok omeškania určil až na deň 1.1.2011

a keďže súd takto uplatnený nárok nemohol z dôvodov podľa § 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť, ustálil, že
žalovaný je v omeškaní so zaplatením 6.306,84 EUR od 1.1.2011 a až od uvedeného dňa je povinný
platiť úroky z omeškania a to vo výške žiadanej žalobcom, lebo táto je v zhode s citovaným § 3 nar.
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení po 1.1.2009, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu 1.1.2011 bola
vo výške 1 % p.a.

Žalobca pôvodne žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 7.966,54 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. V priebehu konania svoju žalobu v časti prevyšujúcej6.306,84 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia vzal späť a v
rozsahu späťvzatia žaloby žiadal konanie vo veci zastaviť.

V súlade s ustanovením § 96 ods. 2 O.s.p. súd písomnou výzvou zo dňa 28.10.2013 žalovaného vyzval
v lehote 10 dní od doručenia výzvy sa vyjadriť, či s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom súhlasí.
Žalovaný sa v lehote určenej súdom nevyjadril a tak súd má zato, že s čiastočným späťvzatím žaloby
žalobcom súhlasí, preto konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie 6.306,84 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia súd podľa § 96 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. žalobca svoju žalobu v časti prevyšujúcej 6.306,84 EUR s úrokom z omeškania vo
výške9%ročneod1.1.2011dozaplateniavzalspäťasúdvrozsahutohtočiastočnéhospäťvzatiažaloby
konanie vo veci zastavil. K čiastočnému zastaveniu konania tak došlo zavinením žalobcu, v dôsledku
čoho je povinný sám znášať trovy konania v rozsahu zastavenia konania.

Žalobca podal v lehote podľa § 51 ods. 1 O.s.p. návrh na náhradu trov konania, výšku ktorých vyčíslil
sumou 477,50 EUR na súdnom poplatku zo žaloby a vo výške 1.219,51 EUR na trovách jeho právneho
zastúpenia. Žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal.

Vzhľadom na čiastočný neúspech žalobcu v konaní, za ktorý treba považovať čiastočné späťvzatie jeho
žaloby, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomeru jeho úspechu a neúspechu.
Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému peňažného plnenia vo výške (po pripočítaní úrokov
z omeškania za dobu do rozhodnutia súdu) 9.500,90 EUR (na istine 7.966,54 EUR a na úrokoch z
omeškania od 1.1.2011 do 20.2.2014 vo výške 1.534,36 EUR a priznané mu bolo peňažné plnenie

vo výške 7.521,54 EUR (6.306,84 EUR na istine a za dobu od 1.1.2011 do 20.2.2014 na úrokoch z
omeškania 1.214,70 EUR). Žalobcov úspech bol tak v konaní vo výške 79 % a neúspech vo výške 21
%. Pri pomere úspechu a neúspechu žalobcu, je žalovaný žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v
rozsahu 58 %.

Žalobcovi v konaní vznikli trovy vo výške 477,50 EUR na zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby a
1.219,51 EUR na trovách jeho právneho zastúpenia (pri hodnote predmetu konania 7.966,54 EUR
právnemu zástupcovi žalobcu patrí podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. paušálna odmena v
sadzbe po 237,34 EUR a to za päť úkonov právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia, 2./ žaloba,
3./ účasť na pojednávaní pred súdom v dňoch 4.7.2013, 4./ 22.10.2013, 5./ 20.2.2014 a v spojení s §

14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky vo výške 1 sadzby, t. j. 59,34 EUR za účasť na pojednávaní dňa 18.4.2013,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci), keď vo vyčíslení trov právneho zastúpenia právny zástupca
žalobcu hotové výdavky a režijný paušál priznať nežiadal. Pri rozsahu náhrady trov konania vzhľadom
na výsledok konania je potom žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť na súdnom poplatku zo žaloby 276,95
EUR a na trovách právneho zastúpenia 707,32 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).