Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112210865
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112210865.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci starostlivosti o
maloleté dieťa: V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, občan Slovenskej republiky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka X. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomB.,D.XXXX/X,občiankaSlovenskejrepubliky,právnezastúpenáspoločnosťou:V4
JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, Bratislava V., IČO: 50 192 205, adresa pre doručovanie
Kysucká cesta 8405/16C, Žilina a otec C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X. Y., E. F. XXXX/X, občana
Slovenskej republiky, právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná

17, Žilina, IČO: 36 848 654, o návrhu otca a matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 9P/134/2012-1362 zo dňa 29. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol maloletý V. E., nar. XX.XX.XXXX zverený do
osobnej starostlivosti matky a ktorým obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok,
p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a úprave styku m e n í tak, že otec j e p o

v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. nasledovne:
- od 01.03.2012 do 31.12.2012 mesačne 98 Eur,
- od 01.01.2013 do 31.10.2013 mesačne sumou 40 Eur,
- od 01.11.2013 do 31.08.2015 mesačne sumou 70 Eur,
- od 01.09.2015 do 30.11.2016 mesačne sumou 40 Eur,
- od 01.12.2016 do budúcna mesačne sumou 70 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa.

Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2013 do 31.10.2017 vo výške 1.000 Eur p o v o ľ u j e
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky
maloletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým V. každú párnu nedeľu v čase od 09:00 hod do
18:00 hod, okrem Vianočných sviatkov, kedy sa stretnutie uskutoční v dňoch 25.12. toho-ktorého roku v
čase od 14:00 hod do 18:00 hod a 30.12. toho-ktorého roku v čase od 14:00 hod do 18:00 hod s tým, že

otec si maloletého preberie v bydlisku matky a po ukončení stretnutia ho odovzdá matke v jej bydlisku.

Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a
vyslovil, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal

prispievať na výživu maloletého v období od 1.3.2012 do 31.12.2012 mesačne sumou 98 Eur, od
1.1.2013 do 30.9.2013 sumou 40 Eur mesačne, od 1.10.2013 do 31.10.2013 sumou 100 Eur mesačne,
od 1.11.2013 do 31.12.2013 sumou 120 Eur mesačne, od 1.1.2014 do 31.5.2014 sumou 125 Eur
mesačne, od 1.6.2014 do 31.7.2015 sumou 40 Eur mesačne, od 1.8.2015 do 31.8.2015 sumou 100 Eur
mesačne, od 1.9.2015 do 31.12.2015 sumou 130 Eur mesačne a od 1.1.2016 do budúcna sumou 135
eur mesačne a to vždy do 15. tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Nedoplatok na

výživnom za obdobie od 1.10.2013 do 30.6.2016 vo výške 1.625 Eur povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 60 eur splatných spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vyslovil,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00
hod. v mieste trvalého bydliska dieťaťa, pričom prvé tri mesiace od prvého stretnutia sa bude styk otca
s dieťaťom realizovať v prítomnosti matky s tým, že program stretnutí bude navrhovať otec. Otec vždy

telefonicky aspoň 48 hodín vopred potvrdí matke, že k styku so synom dôjde. Matka je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

2. Vychádzal zo zistenia, že otec po narodení dieťaťa dobrovoľne prispieval na jeho výživou sumou 200
Eur, neskôr túto sumu znížil na sumu 150 Eur. Počas štúdia na strednej škole pracoval v zahraničí.

Brigádoval aj počas vysokoškolského štúdia u svojho otca. Od septembra 2011 do 31.8.2012 študoval
na vysokej škole denné štúdium a od septembra 2012 prestúpil na externé štúdium a od decembra
2012 vysokoškolské štúdium prerušil. V roku 2012 začal mať psychické problémy, ktoré vyústili až do
dlhodobých práceneschopností (bol aj hospitalizovaný). Práceneschopným bol od 6.7.2012 do 6.7.2013,
bez nároku na nemocenské dávky, od 14.7.2013 do 6.10.2013 bez nároku na nemocenské dávky a od

1.6.2014 do 8.8.2015, pričom poberal od 11.6.2014 nemocenské dávky vo výške 7,875 Eur na deň. V
rozhodnom období bol evidovaný v evidencii nezamestnaných bez nároku na dávku v nezamestnanosti
od 1.2.2013 do 30.9.2013 a od 11.8.2015 do 10.12.2015. Od 27.11.2013 do 21.12.2013 mal uzatvorený
pracovný pomer vo firme INKAR, s.r.o., kde hrubá mzda bola dohodnutá na 400 eur + 0 až 300 eur
pohyblivázložka.Pracovnýpomerukončilvskúšobnejdobe,čoodôvodniltým,ženechcelpracovaťajdo

21.hodiny.Vobdobíod3.2.2014do10.8.2015bolzamestnanýusvojhootcasdohodnutoumzdoubrutto
422,40 Eur + pohyblivá zložka mzdy od 0 do 200 Eur brutto. Pracovný pomer ukončil formou dohody. Od
decembra 2015 bol v Anglicku, kde študoval a podporovali ho rodičia. Otec je fyzický zdravý, psychický
kompenzovaný.Mástredoškolskévzdelanie,vodičskýpreukazskupinyCaajpraxvstavebnýchprácach
a ako vodič nákladného motorového vozidla. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nebolo preukázané, že

by vlastnil majetok. V rozhodnej dobe sa dva krát vzdal zamestnania bez dôležitého dôvodu, preto súd
ustálil, že možno od neho spravodlivo požadovať minimálny potencionálny príjem v rozhodnej dobe v
sume500Eurnetto.Vrozhodnejdobeokremplateniavýživnéhoinýmspôsobomsanepodieľalnavýžive
a výchove maloletého dieťaťa. Výška zaplateného výživného v rozhodnej dobe nebola medzi rodičmi
sporná a od marca 2012 do júna 2016 otec zaplatil výživné v celkovej výške 2.650 Eur.

3. Matka sa v rozhodnej dobe do vyhlásenia rozsudku starala o maloleté dieťa sama. Po skončení
rodičovskej dovolenky, kedy poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa si brigádnicky
privyrábala 100 až 200 Eur mesačne. Od 1.2.2013 do 30.11.2013 preddavkovo poberala dávku v
hmotnej núdzi vo výške 208,30 eur a od 8.1.2013 do 14.5.2013 bola evidovaná ako uchádzač o

zamestnanie. Od 6.11.2013 sa zamestnala s príjmom 500 až 600 Eur netto. Jej zdravotný stav je
dobrý, má stredoškolské vzdelanie, začala študovať na vysokej škole a inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Spočiatku bývala s dieťaťom v prenajatom 1-izbovom byte, kde mesačne za bývanie platila 230 a neskôr
260 Eur. V auguste 2014 uzavrela zmluvu o hypotekárnom úvere vo výške 38.000 Eur, kde mesačná
splátka predstavuje sumu 200 Eur. Tento použila na kúpu 1-izbového bytu, kde býva od 1.9.2014 a za

služby spojené s bývaním mesačne platí 120 Eur. Iný majetok nevlastní.

4. Maloletý V. začal navštevovať škôlku v októbri 2012. Do júna 2013 bol poplatok za škôlku 17 eur a
obedy vo výške 10 eur mesačne. Od júna 2013 sa zvýšil poplatok za obedy na sumu 28 Eur mesačne.
Od septembra 2016 by mal maloletý nastúpiť do nultého ročníka základnej školy v R., kde bol už prijatý.

Na stravu vynaloží mesačne asi 100 Eur, oblečenie 20 Eur, hygienické a iné základné potreby 20 Eur,keď je chorý, vynaloží na lieky za mesiac 10 až 20 Eur. V novembri 2013 mu bola diagnostikovaná slabá
imunita, doplatky za lieky a vitamíny sa zvýšili. Náklady na pobyt v Tatranských kúpeľoch predstavovali
sumu 342 Eur. Od 1.10.2014 navštevuje plavecký kurz do mesiaca 4x, za čo polročne platí po 22 Eur. V

septembri2014nastúpildojazykovejškoly,jazykanglický,kdeplatípolročne68Eur.Odseptembra2015
navštevuje tanečný krúžok, za čo je mesačne poplatok 10 Eur. V septembri 2015 mu kúpila úbor a cvičky
za asi 20 Eur. Matka mala mimoriadne výdavky, a to s kúpou dioptrických okuliarov v roku 2012 a 2014,
každé za sumu 35 Eur a v roku 2013 hradila pobyt v Tatrách počas kúpeľnej liečby syna. Oprávnené
potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa opakujú do decembra 2015 ustálil na sumu 185 Eur (strava 110,

oblečenie 30, hygienické a iné základné potreby 20, výdavky na bežné ochorenia 10, voľnočasové
aktivity 15) a od januára 2016 na sumu 200 Eur (zvýšenie výdavkov na stravu z dôvodu telesného vývoja
dieťaťa na sumu 125 eur). Matka zabezpečuje dieťaťu bývanie a iné základné potreby.

5. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, s týmto súhlasil i otec, ako aj kolízny
opatrovník. V starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, táto sa riadne o

maloletého stará. Preto bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom týmto rozhodnutím
bude zabezpečená aj stabilita a kontinuita výchovného prostredia s tým, že obaja rodičia budú maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, na
tomto rodičovskom práve sa rodičia dohodli, nakoľko má zo znaleckého posudku predloženého otcom
preukázané, že kompetencie otca v starostlivosti o dieťa nie sú obmedzené v dôsledku jeho ochorenia,

nehrozí dieťaťu nebezpečenstvo.

6. Pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného na maloletého u otca sú zárobkové možnosti a schopnosti
ďaleko lepšie ako u matky, ktorá sa musela o dieťaťa starať do 6-ich rokov pre jeho nepriaznivý zdravotný
stav. Matka podrobne popísala výdavky spojené s jeho výživou a pri ustaľovaní oprávnených potrieb

maloletého osobitne zohľadnil vek a zhoršený zdravotný stav maloletého. Pokiaľ bol otec dlhodobo
práceneschopný, za toto obdobie prichádzalo určenie minimálneho výživného. Vzhľadom k tomu, že
otec za celé rozhodné obdobie chcel prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 40 Eur mesačne,
teda aj v období, keď bol dlhodobo práceneschopný, súd určil v tomto období výživné na maloleté dieťa
vo výške 40 Eur mesačne. V období, keď bol otec zamestnaný, bral do úvahy jeho potencionálny príjem

vovýškeminimálne500Eurnetto.Vobdobí,keďbolevidovanýakouchádzačozamestnaniebeznároku
na dávku v nezamestnanosti, bral do úvahy rovnako jeho potencionálny príjem minimálne vo výške 500
Eur netto. Otec sa totiž vzdal zamestnania a zárobku tým, že sám ukončil pracovný pomer v spoločnosti
INKAR, s.r.o., so sídlom v Žiline, ako aj u svojho otca. Po odpočítaní skutočne uhradeného výživného
bolo ustálené zameškané výživné za obdobie od októbra 2013 do júna 2016 v celkovej výške 1.625 eur,

ktoré povolil súd otcovi splácať spolu s bežným výživným.

7. S poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a súčasne

žiaden z účastníkov návrh na náhradu trov konania nepodal.

8. Proti výroku o výške výživného, ako aj nedoplatku na výživnom v zákonom stanovenej lehote
podal odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že ho
zaviaže platením výživného vo výške 40 eur mesačne. Prípadne navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pri určení výživného súd vychádzal takmer výlučne zo zásady
potenciality príjmu, kedy vôbec nezohľadňoval súd jeho skutočný príjem, ale údajne príjem potenciálny.
Príjem, ktorý však bral do úvahy, nie je potenciálny, ale hypotetický, teoretický a prakticky ničím
nepreukázaný. Žiadneho zamestnania sa nevzdal len tak svojvoľne, ale bolo to zo zdravotných dôvodov,
pre ktoré nezvládal pracovné úlohy a záťaž v zamestnaní na neho kladenú. Práve skutočnosť, že mal

viacero zamestnaní, preukazovala, že mal záujem riadne pracovať a dosahovať príjem aj za účelom
riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti. Nevlastní žiaden majetok a jeho možnosti a schopnosti
(časté a dlhotrvajúce práceneschopnosti) sú výrazne limitujúce pri hľadaní si vhodného zamestnania.
Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Je toho názoru, že súd dostatočným spôsobom neprihliadal

na tieto skutočnosti. Pri odôvodnení rozsudku nepostupoval zo základnými pravidlami týkajúcimi sa
odôvodnenia rozsudku. Celá podstata odôvodnenia napadnutého rozsudku je založená takmer výlučne
na hypotetickom príjme, pričom jeho skutočný príjem, vrátane jeho reálnych možností a schopností súd
nebral do úvahy.9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s odvolaním otca maloletého, ako aj s návrhom ktorý vo
svojom odvolaní uvádza, nesúhlasí a stotožňuje sa s rozsudkom okresného súdu. Skutkové a právne

tvrdenia otca považuje za nesprávne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, kde skúmal skutočný
jeho príjem a rovnako aj jeho možnosti a schopnosti zabezpečiť si potrebný príjem. Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové
pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania
zárobku, majetkového prospechu. V priebehu dokazovania bolo zistené, že otec maloletého netrpí

existenčnou krízou, je fyzický spôsobilý vykonávať zamestnanie, ktoré by uspokojilo po finančnej stránke
nielen jeho potreby, ale najmä potreby maloletého. Nepreukázal žiadne zdravotné problémy, ktoré by
ho robili práceneschopným, alebo by mu bránili vo vykonávaní adekvátne ohodnotenej práce. Žije so
svojimi rodičmi v nadštandardnom rodinnom dome a rodičia ho aj napriek jeho veku stále finančne
podporujú, čím mu zabezpečujú životný štandard. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Navyše, otec maloletého sa uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru 10.8.2015 bez

dôležitého dôvodu dobrovoľne vzdal zárobku, t.j. majetkového prospechu z pracovnoprávneho vzťahu.
Preto súd správne ustálil, že v tom období od neho možno požadovať minimálny potenciálny príjem
vo výške 500 Eur netto. Následne nemal príjem, až napokon odcestoval do Anglicka, kde si však
nenašiel prácu, ale navštevoval vzdelávacie kurzy a školu, v čom ho finančne podporujú jeho rodičia.
Otec maloletého by mal myslieť predovšetkým na uspokojovanie oprávnených potrieb maloletého syna,

a to v podobe výživného tak, aby si predovšetkým zabezpečil príjem, resp. iný majetkový prospech.
Otec maloletého je mladý človek bez akéhokoľvek fyzického a psychického handicapu, v produktívnom
veku a žije v nadštandardných majetkových pomeroch. Preto spĺňa všetky atribúty, ktoré prvostupňový
súd zhodnotil pri určovaní výšky výživného. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiada
odvolací súd, aby pri rozhodovaní o odvolaní zohľadnil potencionalitu príjmu otca maloletého, ďalej

to, že základom prehodnotenia schopnosti a možnosti rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že
tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam, v plnení
pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia. Dieťa má právo žiť na takej úrovni,
na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodiča, tým je odôvodnené

rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb u dieťaťa, preto navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť.
10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocnených zástupcov, a to svojich rodičov,
v ktorom bolo poukazované na to, že otec bol 02.12.2016 hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici Žilina a
vo vyjadrení zotrvali na odvolacích námietkach. V podanom odvolaní poukázali na tie isté skutočnosti, že
nie je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého nájsť si adekvátne zamestnanie, a to s poukazom

na jeho zdravotný stav. Ďalej poukázali na to, že v súčasnosti sa vedie na otca exekúcia na splácanie
nákladov nevydatej matky a počas konania pred súdom od roku 2012 bol trikrát hospitalizovaný v
psychiatrickej nemocnici a momentálne je 4. krát na psychiatrickom oddelení. Otec sa nevie brániť, nevie
si vybaviť invalidný dôchodok, na ktorý má nárok a ktorý mu rodičia v súčasnej dobe vybavujú, nakoľko
pri nákladoch na syna sa sami dostávajú do finančných ťažkostí a už nie sú v produktívnom veku.

11. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá poukázala na to, že otec bol síce hospitalizovaný, avšak k
03.04.2017uplynulauždostatočnedlhádobanato,abysvojevyjadreniesúduposkytolavneposlednom
rade poukazuje na dĺžku samotného konania. Z dokumentov, ktoré boli predložené nie je zrejmé, že
by otec maloletého svojich rodičov akýmkoľvek spôsobom splnomocnil na poskytnutie vyjadrenia vo

veci. Nesúhlasí, aby bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa pridržiava svojho
vyjadrenia k odvolaniu. Nikdy nevyužíva poskytnuté finančné prostriedky určené na výživné inak, ako
na potreby maloletého. Maloletý sa však vyvíja a rastie a tým sa jeho potreby iba zvyšujú. Podľa zákona
sa má každý rodič podieľať na výchove a výžive svojich detí, pričom životný štandard maloletých detí
má byť rovnaký ako ich rodičov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec nebol hospitalizovaný a

jeho pobyt v nemocnici začal až 02.12.2016, teda takmer pol roka si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil
od vyhlásenia rozsudku. V rozsudku vzal súd do úvahy obdobie, keď bol otec práceneschopný, a teda
nemohol využívať všetky svoje schopnosti a znalosti na zabezpečenie príjmu. V Anglicku sa venoval
štúdiu, mal dosť príležitostí nájsť si čo i len brigádu a tak zabezpečiť finančné prostriedky pre svojho syna
a tiež pre seba. Spomínané exekúcie voči otcovi maloletého vznikli iba na základe konania samotného

povinného, pričom ona ako matka sa domáha pre svojho syna iba toho, čo mu patrí. Zdravotný stav
otca maloletého jej je známy iba zo znaleckého posudku, v ktorom sa uvádza, že je telesne zdravý a
nejaví známky agresivity, na základe čoho bola aj ochotná dodržiavať termíny styku otca a syna tak,
ako bolo uvedené v rozsudku. Ako matka mala samozrejme obavy o priebeh týchto stretnutí, nakoľkopočas výletu, ktorý bol v rámci styku otca a syna bolo chovanie zo strany otca maloletého viac ako
pohoršujúce, čo určite nie je dobrým vzorom maloletého. Nie je pravdou, že by bránila otcovi v styku
s maloletým. Podivuhodné je, že problém bol iba v čase, keď sa mala stretávaní zúčastňovať spolu so

synom, keď už mal otec možnosť byť so synom sám, ani raz sa styku nezúčastnil. Ako matka maloletého
má právo vedieť v akom zdravotnom stave sa otec maloletého v súčasnosti nachádza, nakoľko má o
syna prirodzené obavy ako každá matka a nedopustí, aby sa mu niečo stalo. Z jej strany nikdy nebol
zneužívaný zdravotný stav otca maloletého. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok súdu potvrdiť.

12. Otec predložil do spisu rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorým rozhodnutím mu bola zamietnutá
žiadosť o invalidný dôchodok k 19. decembru 2012, a to z dôvodu, že pred vznikom invalidity nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok.

13. Krajský súd Žilina ako súd odvolací podľa § 34 Civilného súdneho poriadku (ďalej len „CSP“) po

zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po doplnení dokazovania v zmysle ust. § 68 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými
dôkazmi - potvrdením Fakultnej nemocnice Žilina, dočasnou práceneschopnosťou otca, uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 9Pu/22/2016-13 z 07.12.2016, exekučným konaním, rozhodnutím sociálnej

poisťovne z 08.03.2017, správou Okresného súdu Žilina, lustrum v sociálnej poisťovni o príjme otca
a matky, správou sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach otca, správou sociálnej poisťovne o
ukončení podporného obdobia otca, správou Ústredia sociálnej poisťovne a lekárskej správy o znížení
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť otca - preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65, § 66 a § 67
CMP a napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol maloletý V. zverený do osobnej starostlivosti matky

a vo výroku o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správny. Vo výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletým podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Otec na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na svojom odvolaní a poukázal na to, súd prvej

inštancie vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, avšak vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach dosahovať taký príjem. Stretávanie s maloletým v r. 2017 neprebiehalo,
nakoľko je práceneschopný, nemal finančné prostriedky na cestovanie do R.. Už predtým bol problém
pri stretávaní, koncom roka 2016 prebehlo asi 1-2x v prítomnosti matky. 5-6x sa stretnutie neuskutočnilo
z dôvodu choroby maloletého alebo matky. S matkou komunikuje iba prostredníctvom SMS správ.

Predstavoval by si stretnutie 2x do mesiaca na celý víkend.

15. Matka sa pred odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach k odvolaniu otca. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vecne správny, náležite odôvodnený, a preto ho navrhuje potvrdiť. Konanie
otca považuje za účelové, aby sa vyhol svojej vyživovacej povinnosti. Otec bol hospitalizovaný až po

podaní odvolania, preto tieto dôvody v čase rozhodnutia a odvolania neexistovali. Je samoživiteľka,
náklady na výživu maloletého sa zvyšujú, v súčasnej dobe je žiakom 2.ročníka základnej školy.
Navštevuje hip-hop, kde mesačne platí poplatok 25,-Eur, chcel by chodiť aj na futbal, avšak finančne
jej to nevychádza. Otec prišiel na stretnutie s maloletým 3x do R., kedy sa1x v auguste 2016 stretnutie
uskutočnilo, boli v ZOO, kde otec začal trieskať na terárium chameleóna a po upozornení pracovníčky

ZOO začal tejto nadávať, čo malo negatívny vplyv na maloletého a mala obavy z ďalšieho stretnutia.
Ďalšie dve stretnutia sa neuskutočnili, nakoľko ona bola práceneschopná a po oznámení otcovi, že
vychádzky má povolené len na 2 hodiny, tak oznámil, že preto sa mu neoplatí cestovať do R. a potom
sa už otec nezaujímal o stretnutie so synom, nereagoval ani na meniny a narodeniny maloletého.
Stretávanie bolo upravené na párnu sobotu, kedy ona mala škola, preto sa chcela dohodnúť na nedeľu,

v čom jej otec odmietol vyhovieť.

16. Na ďalšom pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 25.10.2017 obaja rodičia zhodne uviedli, že od
posledného odvolacieho pojednávania 6.9.2017 prebehlo stretnutie otca s maloletým 4-krát, a to tak, že
otec prišiel do miesta bydliska matky pre maloletého, následne s ním išiel do miesta svojho bydliska,

kde býva so svojimi rodičmi a po skončení stretnutia maloletého zaviezol späť do bydliska matky. Obaja
zhodne uviedli, že súhlasia, aby bol upravený styk otca s maloletým každú párnu nedeľu od v čase
od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Matka netrvala na svojej prítomnosti. Žiadala však upraviť styk takýmto
spôsobom okrem sviatkov a na dotaz súdu upresnila, že myslí tým Štedrý deň, Silvester a Nový rok.Za pôsobenia súdu na účastníkov konania bolo medzi rodičmi zhodne dohodnuté, v že v tomto čase
bude upravený styk otca s maloletým tak, že tento sa uskutoční vždy 25.12. a 30.12. v čase od 14.00
hod do 18.00 hod.

17. V nesporovom konaní nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§
65, § 66 a § 67 CMP). Preto preskúmal aj rozhodnutie, ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti
matke a že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku v tejto časti ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku ohľadne týchto výrokov zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a doplneného dokazovania pred
odvolacím súdom o nové listinné dôkazy, ktoré otec nemohol použiť pred súdom prvej inštancie mal
odvolací súd preukázané, že otec bol posudkovým lekárom uznaný za invalidného, pričom rozhodujúcim
zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu i zdravotné postihnutie bolo zaradené do kapitoly

V. - duševné choroby a poruchy správania sa podielu - pod položkou 2 - paranoidná schizofrénia,
písmeno B - ťažké formy. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
75 % a dátum vzniku invalidity určil na deň 18.12.2012 (Odborný posudok o invalidite, lekárska
správa, oba zo dňa 08.02.2017). Z predloženého listinného dôkazu jednoznačne vyplýva, že u otca
je znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, a to od 18.12.2012. Bolo preukázané, že otec

počas rozhodného obdobia mal obdobia, keď mal určitý príjem spočívajúci buď zo mzdy alebo z
nemocenských dávok alebo obdobia keď nepoberal žiaden príjem a bol evidovaný na úrade práce
ako nezamestnaný. Predmetom určenia vyživovacej povinnosti bolo obdobie od 01.03.2012. V čase
od 1.3.2012 do 31.12.2012 bol otec študentom na vysokej škole a v tom čase platil výživné 98 Eur
(ktoré vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie a účastníkmi konania nebolo rozporované), preto v

tomto období odvolací súd ponechal vyživovaciu povinnosť mesačne sumou 98 Eur. Od 01.01.2013
do 31.10.2013 a od 01.09.2015 do 30.11.2016 bol otec bez akéhokoľvek príjmu preto v tomto období
odvolací súd stanovil mesačné výživné 40 Eur, ktoré výživné otec aj reálne platil a aj žiadal vo svojom
návrhu stanoviť také výživné aj keď zákonné minimálne výživné je nižšie. Vzhľadom na uznanú invaliditu
otec ani nebol schopný si zabezpečiť vyšší príjem. V období od 01.11.2013 do 31.08.2013 mal otec

príjem jednak zo zamestnania, a to vo firme INKAR s.r.o. so sídlom Žilina, ďalej zo zamestnania u svojho
otca ako aj nemocenské dávky, ktorý príjem v tomto období v priemere predstavoval 243,36 Eur, z tohto
dôvodu bola vyživovacia povinnosť otca stanovená v sume 70 Eur. V čase od 01.12.2016 do súčasnosti
otec poberal nemocenské dávky v priemere 240 Eur, preto i v tomto čase súd do budúcna od 01.12.2016
stanovil výživné vo výške 70 Eur. Takto stanovené výživné predstavovalo približne 1/3-nu jeho príjmu,

keď otec pred súdom neprezentoval svoje výdavky.

19. Odvolací súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach povinného otca takto stanovené
výživné platiť. Na druhej strane je nutné poukázať na to, že stanovené výživné nepokryje náklady na
výživu maloletého, avšak s prihliadnutím na príjem otca nebolo možné stanoviť vyššiu vyživovaciu

povinnosť. V konaní bolo preukázané, že otec od 18.12.2012 má zníženú schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť na 75%, preto nemožno od neho očakávať, že je v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať vyšší príjem. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že v súčasnej dobe prebieha konanie
o priznanie invalidného dôchodku pre otca od 18.12.2012, avšak v čase rozhodovania súdu nie je
zrejmá výška invalidného dôchodku otca, preto odvolací súd mohol vychádzať iba zo skutočného stavu

zisteného v priebehu konania.

20. Pokiaľ ide o zameškané výživné v konaní bolo preukázané, že od 01.03.2012 do 31.12.2012
nevznikol žiaden dlh na výživnom. Rovnako od 01.01.2013 do 31.10.2013 a od 01.09.2015 do
30.11.2016 nevznikol dlh na výživnom, nakoľko otec si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 40,-Eur, ako

mu bola stanovená súdom. V období od 01.11.2013 do 31.08.2015 vznikol dlh vo výške 670 Eur, keď
otec si v tom období plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 40 Eur okrem novembra 2013 kedy zaplatil
iba 30 Eur a bola mu stanovená vyživovacia povinnosť 70 Eur mesačne. V období od 01.12.2016 do
31.10.2017 vznikol otcovi dlh vo výške 330 Eur keď v tomto období si otec plnil vyživovaciu povinnosťvo výške 40 Eur a stanovená súdom mu bola vo výške 70 Eur. Dlžné výživné mu súd povolil splácať v
mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Je v
záujmemaloletéhoV.,abyzameškanévýživnébolosplatenévčonajkratšejlehoteazároveňjepotrebné

poukázať na to, že príjmy otca nedovoľujú, aby zameškané výživné splatil v jednej splátke.

21. Obaja rodičia majú právo stretávať sa s dieťaťom, udržiavať s ním príbuzenské vzťahy. Rovnako je
právom dieťaťa udržiavať vzťahy s oboma rodičmi. Preto v prípade, ak rodičia nežijú spolu, ten rodič,
ktorémuniejemaloletédieťazverenédoosobnejstarostlivosti,máprávostretávaťsaaudržiavaťkontakt

s ním. V danom prípade sa jedná o otca a súd mu upravil stretávanie sa s maloletým tak, aby sa stretol
s ním každú párnu nedeľu (teda každý druhý týždeň) a tak s ním naďalej udržiaval vzťah. Rodičia na
pojednávaní pred odvolacím súdom prejavili vôľu upraviť takto stretávanie okrem Vianočných sviatkov,
ktoré stretávanie počas týchto sviatkov za účasti odvolacieho súdu bolo napokon dohodnuté medzi
rodičmitak,žesabudevykonávaťvždy25.12.a30.12.včaseod14-tejhodinydo18-tejhodiny.Odvolací
súd zdôrazňuje, že musí byť len v záujme oboch rodičov, aby ich dieťa vyrastalo a bolo vychovávané bez

problémov, pričom deti potrebujú pre svoju výchovu tak mužský ako aj ženský vzor. Je len na prospech
dieťaťa, keď toto môže mať aj naďalej kontakt s oboma rodičmi.

22. S poukazom na vyššie konštatované odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne potvrdil
a čiastočne zmenil, ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

23. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko CMP v osobitnej časti „Konanie
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých“ - ustanovenie § 111 až § 122 neustanovuje inak.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.