Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200112
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a

členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobkyne: O..
X. G., T. 3, J., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Arendacký, Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému:
Okresný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava za účasti: VILLA RUSTICA s.r.o., Zámocká 36,
Bratislava, IČO: 44 211 601, zastúpený: advokátskou kanceláriou G. Lehnert, k.s., so sídlom Rajská
ul. č. 7, Bratislava, IČO: 31 347 762 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-
OOP3-2013/13570-HAN zo dňa 15.11.2013 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2014 sa domáhala preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-OOP3-2013/13570-HAN zo dňa
15.11.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava
č. OSVS/2013/0350/KOR/IV-4156 zo dňa 29.05.2013 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté.
Prvostupňovým rozhodnutím Obvodný úrad životného prostredia vydal povolenie podľa § 26 ods. 1
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch (Vodný zákon) a § 66 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebníkovi VILLA

RUSTICA,s.r.o.,Zámocká36,Bratislavanauskutočnenievodnejstavby„SO.04/1Odvodňovaciekoryto"
na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie
K., J.. Účelom stavby bolo: úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt
s retenčnou nádržou pre odvodnenie územia obytnej zóny J. - sever.

Uviedla, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, pretože správny
orgán pri rozhodovaní sledoval záujmy investora a nebral ohľad na záujmy ostaných osôb priamo
dotknutých zamýšľanou výstavbou Odvodňovacieho koryta SO.04/1 (ďalej len Odvodňovacie koryto),
ale aj požiadavkami na ochranu životného prostredia ako takého.

Poukázala, že zamýšľaná výstavba odvodňovacieho koryta povedie cez časť pozemku XXXX/X, ktorej

sa stala vlastníčkou na základe vydržania, a preto stavebný úrad mal prerušiť konanie do vyriešenia
vlastníckych vzťahov. Žalovaný vybavil túto námietku poukazom na dôkazy, ktoré boli vykonané ažrozhodnutí prvostupňového orgánu, čím žalovaný znemožnil žalobkyni sa k týmto dôkazom vyjadriť
v rámci odvolacieho konania. Ide o geodetické zameranie kadiaľ má viesť Odvodňovací kanál z
júla 2013 a o prepracovanie projektovej dokumentácie pre výstavbu Odvodňovacieho koryta. Navyše

žalovaný v rozhodnutí neuvádza z ktorých konkrétnych údajov geodetického zamerania vyplývajú
tvrdenia žalovaného o realizácií odvodňovacieho kanála mimo tej časti parcele č. XXXX/X, ktorá bola
žalobkyňou vydržaná. Žalovaný sa zaoberal iba tým, či vlastníkom parcele č. XXXX/X (mimo časti, ktorá
bola žalobkyňou vydržaná) je Hlavné mesto SR Bratislava. Nezaoberal sa, či aj ostatné pozemky kadiaľ
má odvodňovací kanál viesť sú majetkovo právne vysporiadané a stavebník má právo oprávňujúce ho

k realizácii stavby na týchto pozemkoch.

Stavba sa má realizovať aj na pozemkoch č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X. Z údajov
katastra nehnuteľností vyplýva, že na parcele č. XXXX/X nie je list vlastníctva založený. Preto ak investor
preukazoval oprávnenie stavať na tejto parcele nájomnou zmluvou uzavretou s mestom Bratislava, tak
to nestačí, nakoľko mesto Bratislava nepreukázalo oprávnenie prenajímať tento pozemok. V dôsledku
tejto skutočnosti je neplatná aj celá nájomná zmluva, nakoľko text nájomnej zmluvy zaoberajúci sa

uvedenou parcelou nie je oddeliteľný od ostatnej časti nájomnej zmluvy. Za danej situácie neboli splnené
podmienky k tomu, aby stavba Odvodňovacieho kanála bola povolená. Ak nie je známy vlastník parcely
č. XXXX/X, stavebný úrad mal konanie prerušiť. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s tým, že podľa
územného rozhodnutia zo dňa 12.07.2012 Odvodňovacie koryto malo viesť cez parcely č. XXXX/X, č.
XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K., ale v stavebnom povolení sa uvádza, že stavba

bude realizovaná na parcele č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne
územie K..

Namietala, že žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkami žalobkyne, uvedenými v odvolaní, keď
prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s námietkami niektorých ďalších účastníkov konania, ku
ktorým správny orgán uviedol, že tieto mali byť vznesené už v územnom konaní. Toto jeho stanovisko

považuje žalobkyňa za nesprávne s poukazom na ust. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.

Žalovaný tiež sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal absolútnou nevhodnosťou povoľovanej stavby a
riešenia odtoku z retenčnej nádrže. Odvodňovacie koryto nie je dimenzované na meniace sa klimatické
podmienky, najmä čoraz častejšie mimoriadne výdatné zrážky, ktoré nebude schopné absorbovať.
Celkové riešenie je navyše nebezpečné, nezohľadňuje skutočnosť, že priestor stavby bude tvoriť

prirodzené prostredie na hry pre deti z okolitých bytoviek domov a takisto z rodinných domov, ktorých
pozemky budú priamo pri Odvodňovacom koryte. Stavba je absolútne nechránená, prístup k nej nie je
nijako obmedzený. Tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že z retenčnej nádrže bude odvádzaná iba
nezávadná voda. Voda v retenčnej nádrži je zanesená, usadzujú sa v nej sinice a ďalšie nečistoty. Ak
by voda z retenčnej nádrže bola odvádzaná povrchovým odvodňovacím korytom a nie potrubím v zemi,

je nielen v rozpore so záujmami dotknutých osôb, ale aj v rozpore s verejným záujmom. Poukazovanie
na to, že správanie sa majiteľov pozemkov susediacich s parcelným č. XXXX/X spôsobuje zamedzenie
prirodzenému odtoku a nepriaznivej akumulácii zrážkových vôd v mieste dna údolia je neodôvodnené
a ide o účelové tvrdenie. Skutočnosť je taká, že problém nastal až vtedy, ak investor VILLA RUSTICA,
s.r.o. zrealizoval výstavbu bytových domov a začal v rozpore s kolaudačným rozhodnutím vypúšťať z

retenčnej nádoby zachytenú vodu.

Žalovaný pri rozhodovaní nebral zreteľ na list Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. č.
23768/2013/4020/Ing.Ia zo dňa 31.07.2013. Z listu vyplýva, že pri začatí prípravných prác s
vybudovaním obytných domov sa v danej lokalite uvažovalo s odkanalizovaním obytného súboru
vybudovaním nového kanalizačného zberača so zaústením do zberača S a s modernizovaním čističky

odpadových vôd v Devínskej Novej Vsi. Žalovaný nezisťoval, či je vybudovaný zberač S a či je
modernizovaná čistička odpadový vôd a či povolená stavba odpadového kanála je v súlade s tou
dokumentáciou, keď sa spúšťali práce na príprave výstavby obytných domov a či vyúsťuje do zberača
S. V liste sa ďalej uvádza, že podmienkou pripojenia dažďovej kanalizácie na systém BVS je uzavretie
zmluvy s investorom na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku.Ďalšie pochybenia žalovaného spočívajú v tom, že projekty stavieb retenčnej nádrže a odvodňovacieho
koryta nevyhotovila k tomu oprávnená osoba, t.j. autorizovaný inžinier pre vodohospodárske stavby.

Žalovaný ďalej pochybil v tom, že chýba celkové koncepčné riešenie odvedenia dažďových vôd z

predmetného územia, v dôsledku klimatických zmien neboli projekty posúdeného podľa trvania a
množstva prívalových dažďov, pre vybudovanú retenčnú nádrž nie je vypracovaný dočasný manipulačný
poriadok nádrže. Vzhľadom na riešenie odvedenia prívalových a dažďových vôd chýba vyjadrenie
Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik závod Bratislava.

Uviedla, že výstavba odvodňovacieho koryta nie je v súlade s územným plánom časť „C" Záväzná časť
územného plánu hlavného mesta Bratislavy v znení zmien a doplnkov 01 a 02. V časti C.1. sa požaduje

rešpektovať pre Mestskú časť Bratislava - Dúbravka: priority zachovania ekostabilizačných funkcií a
krajinného obrazu mesta. Odvodňovacie koryto týmto požiadavkám nezodpovedá. Tým, že retenčná
nádrž Koryto má byť vypúšťaná do Dúbravského potoka cez Odvodňovacie koryto, absentuje súhlasné
stanovisko Povodia riek Dunaja a Moravy.

II.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.03.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
rozhodnutím č. OÚ-BA-OOP3-2013/13570-HAN zo dňa 15.11.2013 žalovaný rozhodol o odvolaní
žalobcu voči rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Bratislava č. OSVS/2013/0350/KOR/
IV-4156 zo dňa 29.05.2013, ktorým bolo vydané povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1
Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parcelné číslo XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č.

XXXX/X, katastrálne územie K. pre stavebníka VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava. Účelom
stavby bola úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt s retenčnou
nádržou pre odvodnenie územia obytnej zóny J. - Sever. Funkčná stavba obnovuje funkciu prirodzeného
gravitačného odvedenia zrážkových vôd a topiaceho sa snehu z priľahlého územia údolným profilom
tak, ako je to zakreslené v Územnom pláne Hlavného mesta Bratislavy a v genereli vodných tokov

mesta Bratislavy. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol opätovne
a dôkladne posúdený celý spisový materiál, správny orgán vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými
dôvodmi špecifikovanými v odvolaní a súčasne preskúmal aj súlad prvostupňového rozhodnutia s
verejným záujmom. Pokladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia, ako aj prvostupňového
rozhodnutia boli odborné vyjadrenia, záväzné stanoviská, ktoré potvrdili súlad stavby s verejným

záujmom a požiadavkami, ktoré právne predpisy kladú na takýto druh stavby.

Žalovaný upozornil, že uskutočnenie navrhovanej stavby Odvodňovacieho koryta sa povolilo v území,
ktoré je Územným plánom Hlavného mesta Bratislavy i generelom vodných tokov mesta Bratislavy
určené (i zakreslené) a plní funkciu prírodného údolia, ktorým sa prirodzeným gravitačným spádom
odvádzajú zrážkové vody a topiaci sneh zo širšieho priľahlého územia, nielen z retenčnej nádrže,

voči ktorej opakovane žalobca namieta. Povoľovanou stavbou sa teda nerieši odtok zrážkových vôd
novým spôsobom, ale sa iba obnovuje pôvodná funkcia tohto územia, ktorá bola zamedzená činnosťou
vlastníkov záhrad pozdĺž tohto územia, ktorí časti pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. K. vo vlastníctve
Hlavného mesta SR Bratislava neoprávnene zabrali a vybudovali na nich rôzne nepovolené stavby a
terénne úpravy.

III.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1S 14/2014-51 zo dňa 31.7.2014 bol do konania pribratý účastník
správneho konania VILLA RUSTICA s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, IČO: 44 211 601, ktorého práva a
povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.Pribratý účastník vo vyjadrení zo dňa 20.04.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,
že napadnuté druhostupňové rozhodnutie o povolení na vodnú stavbu v čase jeho vydania v zmysle
ust. § 71 ods. 17 písm. b) vodného zákona nepodliehalo súdnemu preskúmaniu, preto by mal súd

v tejto veci konanie zastaviť. Poukázal, že zákonom č. 409/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval vodný
zákon s účinnosťou od 15.01.2015 bolo ustanovenie § 71 ods. 17 vodného zákona vypustené a od
uvedeného dátumu súdnemu prieskumu podliehajú aj rozhodnutia o povolení na vodné stavby (§
26 vodného zákona). Napadnuté rozhodnutie bolo však vydané pred účinnosťou predmetnej novely
vodného zákona, a teda nepodlieha súdnemu prieskumu. Podľa účastníka konania žalobkyni nebolo

napadnutým rozhodnutím zasiahnuté do základných ľudských práv a slobôd, a to ani do jej údajného
vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXXX/X, a preto nie je daný dôvod preskúmania súdom,
ani pri zohľadnení záverov uvedených v zmysle nálezu Ústavného súdu SR.

Uviedol,žeObvodnýúradživotnéhoprostrediavBratislaveakoprvostupňovýstavebnýúradoznámením
č. ZPS/2012/07621/KOR/IV-ozk zo dňa 14.12.2012 oznámil účastníkom konania začatie stavebného
konania a upustenie od ústneho pojednávania verejnou vyhláškou a zároveň určil účastníkom konania

na podanie námietok a pripomienok lehotu 7 dní od doručenia oznámenia. Žalobkyni bolo doručené
predmetné oznámenie poštou dňa 27.12.2012, teda o začatí stavebného konania vedela. Žalobkyňa
do10.01.2013, kedy uplynula Lehota na uplatnenie pripomienok a námietok k vydaniu stavebného
povolenia na stavbu „Odvodňovacie koryto SO.04/1" žiadne námietky voči vydaniu stavebného
povolenia na stavbu Odvodňovacieho koryta nepodala. Žalobkyňa v lehote do 10.01.2013 podala na

správnom orgáne len vyjadrenie zo dňa 27.12.2012 pričom k svojmu vyjadreniu priložila kópiu námietok
zo dňa 23.10.2012 k oznámeniu o nariadení odstránenia stavieb a nariadenia ústneho pojednávania zo
dňa 08.10.2012. Z týchto podaní však nevyplývajú žiadne námietky voči vydaniu stavebného povolenia
nastavbuOdvodňovaciehokoryta.Ažpouplynutílehotynapredkladaniepripomienokanámietokpodala
žalobkyňa na správnom orgáne podaním zo dňa 09.05.2013 námietku, že je spoluvlastníčkou pozemku

parc. č. XXXX/X. V predmetnom podaní uviedla aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa však týkali retenčnej
nádrže, a nie stavby odvodňovacieho koryta. Listom zo dňa 22.05.2013 žiadala o prerušenie konania
v zmysle ust. § 137 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania
ohľadne časti pozemku parc. č. XXXX/X proti vlastníkovi tohto pozemku (Hlavné mesto SR Bratislava).
Žalobkyňa teda neuplatnila včas riadne relevantné námietky k vydaniu stavebného povolenia na stavbu

Odvodňovacieho koryta a občiansko-právnu námietku o údajnej existencii jej vlastníckeho práva k časti
pozemku parc. č. XXXX/X uplatnila až po stanovenej lehote, a preto v zmysle ust. § 61 ods. 3 stavebného
zákona nemožno na ňu prihliadať. Rovnako nemožno prihliadať na nové námietky žalobkyne uvedené
v jej odvolaní zo dňa 22.06.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani na jej námietky uvedené v
žalobe zo dňa 24.01.2014 k predmetnej stavbe s výnimkou tých, ktoré má skúmať stavebný úrad v rámci

stavebného (vodoprávneho) konania zo zákona.

Stavebný úrad konštatoval už v prvostupňovom rozhodnutí, že stavba Odvodňovacieho koryta má byť
uskutočnená na tej časti pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorú sa nevzťahuje súdny spor žalobkyne
a rovnako aj žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s predmetnou námietkou
žalobkyne. Tiež neobstojí námietka žalobkyne, že projektová dokumentácia bola zmenená až po

vydaní prvostupňového rozhodnutia, nakoľko aktualizovaná projektová dokumentácia bola doložená
stavebníkom dňa 26.04.2013 (t.j. viac ako jeden mesiac pred vydaním prvostupňového rozhodnutia)
listom zo dňa 25.04.2013. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí poukázal v súvislosti s vyznačením
trasovania Odvodňovacieho koryta aj na geodetické zameranie a kartografické spracovanie predmetu
nájmu podľa zmluvy č. XXXX XXXX XX XX o nájme pozemku vyhotovené podnikateľom S. T. - W.-N. a

autorizačne overené W.. O. P. dňa 24.07.2013, ktoré bolo vyhotovené až po prvostupňovom rozhodnutí,
ktoré však doložil pribratý účastník - stavebník VILLA RUSTICA, s.r.o. ako prílohu k jeho vyjadreniu
k odvolaniu žalobkyne zo dňa 22.06.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu a slúži na spresnenie
trasovania Odvodňovacieho koryta a nie na účely trasovania Odvodňovacieho koryta v stavebnom
konaní. Napadnutým rozhodnutím sa nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne ani v prípade, že

žalobkyňa bude úspešná v spore o určenie vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXXX/X. V
prípade, že súd dospeje k záveru, že je oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutie napriek jeho
nepreskúmateľnosti v zmysle ust. § 248 písm. d) O.s.p., pribratý účastník navrhol, aby súd žalobu
zamietol.IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle § 250g ods.

1 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so
zákonom.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách

citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-

OOP3-2013/13570-HAN zo dňa 15.11.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu
životného prostredia Bratislava č. OSVS/2013/0350/KOR/IV-4156 zo dňa 29.05.2013. Prvostupňovým
rozhodnutím bolo podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon) a § 66 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydané povolenie stavebníkovi VILLA
RUSTICA,s.r.o.,Zámocká36,Bratislavanauskutočnenievodnejstavby„SO.04/1Odvodňovaciekoryto"

na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, k.ú. K., J..

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že stavebník VILLA RUSTICA, s.r.o. podal dňa
31.10.2012 na Obvodný úrad životného prostredia Bratislava žiadosť o vydanie stavebného povolenia
na objekt vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XX, č. XXXX/
X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, k.ú. K., J.. Uvedeným dňom bolo začaté stavebné konanie.

Orgán štátnej vodnej správy vyhodnotil navrhovaný okruh účastníkov konania s ohľadom na skutočnosť,
v akom rozsahu sú dotknuté práva a oprávnené záujmy a rozšíril ho aj na vlastníkov susedných
pozemkov, ktoré by mohli byť dotknuté výstavbou vodnej stavby.

Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave listom č.j. ZPS/2012/07621/KOR/IV - ozk. zo dňa
14.12.2012 oznámil účastníkom konania začatie konania verejnou vyhláškou a zároveň určil účastníkom

konania na podanie námietok a pripomienok lehotu 7 dní od doručenia oznámenia. Stavebný úrad
zároveň v predmetnom oznámení poučil účastníkov konania, že na neskôr podané pripomienky a
námietky sa neprihliada. Z dôvodu, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť
poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, upustil v zmysle ust. § 61 ods. 2
stavebného zákona od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania.

Predmetné oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli stavebného úradu dňa 19.12.2012. Za deň
doručenia oznámenia sa považuje deň 03.01.2013, t.j. 15 deň odo dňa vyvesenia (§ 26 ods. 2
správneho poriadku). Lehota na uplatnenie pripomienok a námietok k vydaniu stavebného povolenia na
stavbu „Odvodňovacie koryto SO.04/1" uplynula dňa 10.01.2013. Predmetné oznámenie bolo žalobkyni
zároveň doručené poštou dňa 27.12.2012.

V konaní v zákonnej lehote uplatnila námietky aj žalobkyňa vyjadrením zo dňa 28.12.2012, ku ktorému
priložila kópiu námietok zo dňa 23.10.2012 k oznámeniu o nariadení odstránenia stavieb a nariadenia
ústneho pojednávania zo dňa 08.10.2012. Podľa správneho orgánu žalobkyňa týmto vyjadrením
neposkytla žiadne námietky k stavebnému konaniu. K svojmu vyjadreniu priložila kópiu námietok koznámeniu o nariadení odstránenia stavieb a nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 08.10.2012
vydaného Stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č.k. SU-15150/4612/2012/Zr.

Dňa 23.05.2013 žalobkyňa podala žiadosť o prerušenie konania v zmysle ust. § 137 ods. 2 stavebného

zákona z dôvodu vznesenej námietky, že je spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. K., J..
Správny orgán námietku žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Z podanej žaloby na súd zistil, že
žalobkyňa sa domáha vlastníckeho práva len na časť pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. K., a to tej, kde
sa vykonali nepovolené terénne úpravy, ktoré Mestská časť Bratislava - Dúbravka nariadila odstrániť
rozhodnutím č. SU-6146/3790/2013/O-11/Zr zo dňa 03.05.2013. Na tejto časti pozemku nemá byť

predmetná stavba - Odvodňovacie koryto realizovaná. Stavba má byť realizovaná na tej časti pozemku
parc. č. XXXX/X, k.ú. K. vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá je nedotknutá súdnym
podaním a výsledok súdneho konania na túto časť parcely neovplyvní realizáciu stavby. Preto podľa
správneho orgánu podmienky na prerušenie stavebného konania neboli splnené. Uviedol, že žalobkyňa
je od začiatku konania účastníkom konania z titulu vlastníctva nehnuteľnosti susediacej s pozemkom
parc. č. XXXX/X, k.ú. K., J..

K stavebnému konaniu boli predložené doklady:

1. rozhodnutie o umiestnení stavby vydané MČ Bratislava - Dúbravka z 12.07.2012, č.j.
SU-11059/1977/2012/U-16/Zr,

2. súhlas podľa § 120 stavebného zákona vydaný MČ Bratislava Dúbravka č. SU-15339/4843/2012/Zr.
zo dňa 09.10.2012,

3. rozhodnutie o nariadení odstránenia nepovolených stavieb vydané MČ Bratislava - Dúbravka č.
SU-6146/3790/2013/O-11/Zr zo dňa 03.05.2014,

4. vyjadrenie mestských lesov v Bratislave č.j. 932/2012 z 9.10.2012,

5. záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č.j. MAGS ORM 53659/11-357261 zo dňa
14.12.2011,

6. vyjadrenie HaZÚ H.M.SR Bratislavy č.j. KRHZ-BA-HZUV6-3160/2012-001 zo dňa 19.10.2012,

7. hydrogeologický posudok vypracovaný O.. I. S. z novembra 2012,

8. vyjadrenie OUŽP v Bratislave, Odboru štátnej vodnej správy, ochrany prírody a krajiny a odpadového
hospodárstva,

9. výpis z LV č. XXX - čiastočný, kópia z katastrálnej mapy,

10. splnomocnenie žiadateľa na zastupovanie stavebníka v konaní,

11. zmluva o nájme pozemkov medzi stavebníkom a Hl. mestom SR Bratislavou.

V konaní stavebník preukázal, že má k pozemkom určeným na zastavanie iné ako vlastnícke právo.
K žiadosti bola predložená predpísaná projektová dokumentácia, ktorá je vypracovaná oprávneným
projektantom a zohľadňuje všeobecné technické požiadavky na výstavbu a ochranu životného

prostredia.

Orgán štátnej vodnej správy preskúmal žiadosť stavebníka v zmysle príslušných ustanovení vodného
zákona a stavebného zákona a zistil, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti,
ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov konania. Zistil, že navrhované riešenie je
žiadateľom technicky zdôvodnené a podľa preskúmania predložených dokladov nie sú ohrozené ani

poškodené vodohospodárske a všeobecné záujmy, preto vydal prvostupňové rozhodnutie.NazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavuObvodnýúradživotnéhoprostrediaBratislavarozhodnutím
č. OSVS/2013/0350/KOR/IV-4156 zo dňa 29.05.2013 vydal povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách (Vodný zákon) a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebníkovi VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava
na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/X,
č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K., J.. Účelom stavby bolo:
úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt s retenčnou nádržou pre
odvodnenie územia obytnej zóny J. - sever.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 22.6.2013, v ktorom namietala,
že správny orgán nesprávne posúdil existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom, na ktorých
má stavba stáť. Uviedla, že povoľovaná stavba bude v časti postavená práve na vydržanej časti
pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá je v teréne oplotená plotom. Samotný zástupca stavebníka na ústnom
pojednávaní dňa 06.11.2012 v konaní o nariadení odstránenia nepovolených stavieb a terénnych úprav
na parc. č. XXXX/X uviedol, že „Pre budúcu realizáciu stavby Odvodňovacieho koryta je potrebné

odstrániť len oplotenie v zábere stavby". Pokiaľ oplotenie zasahuje do predpokladanej stavby, je zrejmé,
že minimálne v časti musí byť povoľovaná stavba na pozemku, ktorý je predmetom vydržania. Z
dokumentácie predloženej stavebníkom vyplýva, že povoľovaná stavba bude od hranice pozemku parc.
č. XXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne umiestnená vo vzdialenosti približne 7 metrov. Uviedla,
že stavebný úrad preto pochybil, keď s ohľadom na námietky žalobkyne konanie o odstránení stavieb

a terénnych úprav neprerušil. Žalobkyňa ďalej namietala aj spôsob vyporiadania sa s námietkami
niektorých ďalších účastníkov konania, ku ktorým správny orgán uviedol, že tieto mali byť vznesené už
v územnom konaní, pretože podľa jej názoru sa týmito námietkami správny orgán mal v zmysle ust. §
62 ods. 4 stavebného zákona zaoberať. Ďalej poukázala na absolútnu nevhodnosť povoľovanej stavby
a riešenia odtoku z retenčnej nádrže, a že Odvodňovacie koryto nie je dimenzované na meniace sa

klimatické podmienky, voda v retenčnej nádrži je zanesená, usadzujú sa v nej sinice a ďalšie nečistoty,
čo je v rozpore nielen so záujmami dotknutých osôb, ale aj v rozpore s verejným záujmom, voda z
retenčnej nádrže by mala byť odvádzaná potrubím v zemi.

O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný druhostupňovým rozhodnutím tak, že jej odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán postupoval v

súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami, skutočný stav veci zistil náležite a správne použil platné
hmotnoprávne predpisy.

V.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) vodného zákona, nakladanie s vodami je odvádzanie a vypúšťanie
povrchových vôd a podzemných vôd.

Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na
uskutočnenie, zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno
uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Na uskutočnenie
jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

Podľa § 26 ods. 2 vodného zákona, v povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné

podmienky na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.

Podľa § 26 ods. 3 vodného zákona, pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy
pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného
rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby,
rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.Podľa § 26 ods. 4 vodného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu
alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením a povolenie na jej uvedenie do
prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.

Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne
konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o
stavebnom konaní.

Podľa§73ods.17písm.b)vodnéhozákona,súdynepreskúmavajúrozhodnutiaopovoleniachnavodné
stavby (§ 26).

Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

V preskúmavanej veci sa krajský súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či napadnuté
rozhodnutie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku
(vrátane ust. § 248 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) v spojení s čl. 46 ods. 2 O.s.p. vyžaduje, aby súd
zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných
práv alebo slobôd. Nie je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať, či
dokonca porušovať základné práva alebo slobody. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods.
2 ústavy preto
zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého
mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo
základných práv alebo slobôd účastníka konania.

Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 uviedol, že
„orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom
súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto
odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp
trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže

odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu
právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu
(čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky)."

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku 3Sžp/1/2008 zo 4. decembra 2008 vyslovil

záver charakterizujúci vzťah životného prostredia a súkromného záujmu pri nakladaní s
rôznymi ľudskými benefíciami: „Podľa cit. § 17 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. je každý povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji,
predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé

dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Zákonodarca takto na jednej strane vymedzil povinnosť
jednotlivca formulovanú ako generálnu prevenciu („a priori") v zmysle ústavného čl. 44 ods. 2 a 3 a čl.
20 ods. 3 posledná veta (verejný záujem na ochrane životného prostredia prevyšuje súkromný záujem
založený na výhodách dosahovaných pri nakladaní s predmetom vlastníckeho práva) a súčasne ako
generálny prostriedok nápravy („a posteriori") proti zhoršovaniu úrovne životného prostredia bez ohľadu

na jeho vnútorný postoj k následkom k svojmu správaniu, a na strane druhej nestanovil podmienky, ktoré
by správanie jednotlivca k životnému prostrediu ospravedlňovali vo vzťahu k samotným negatívnym
následkom. Týmto spôsobom slovenský právny poriadok založil objektívnu zodpovednosť jednotlivca
za priaznivý stav životného prostredia bez pripustenia liberačných dôvodov."

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/106/2009 zo dňa 22. júna 2010 vyslovil

právny názor, že ,,stavebné povolenie na realizáciu vodnej stavby, nielenže svojou podstatou vždy
zasahuje do ústavného práva jednotlivca na priaznivé životné prostredie ale aj svojim bezprostredným
umiestnením a z toho vyplývajúcim dopadom na vodný ekosystém zasahuje do veľmi významnej zložky
životného prostredia".

Z uvedených dôvodov krajský súd jednoznačne konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanému,

ktorým bolo vydané povolenie podľa § 26 ods. 1 vodného zákona na uskutočnenie vodnej stavby
podlieha súdnemu prieskumu, pretože prísne formalistický prístup súdu by v konečnom dôsledku mohol
viesť k odmietnutiu spravodlivosti (odopretiu prístupu k súdu) v tak závažnej otázke, akou je ochrana
ústavne zaručených základných práv a slobôd.Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že Obvodný úrad
životného prostredia napadnutým rozhodnutím vydal povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004
Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch (Vodný zákon) a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebníkovi VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36,
Bratislava na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/
X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K., J.. Účelom stavby bola
úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt s retenčnou nádržou pre
odvodnenieúzemiaobytnejzónyJ.-sever.Funkčnástavbaobnovujefunkciuprirodzenéhogravitačného

odvedenia zrážkových vôd a topiaceho sa snehu z priľahlého územia údolným profilom tak, ako je to
zakreslené v Územnom pláne Hlavného mesta Bratislavy a v genereli vodných tokov mesta Bratislavy.

K námietke žalobkyne ohľadom prerušenia konania správnym orgánom je potrebné uviesť, že správny
orgán mal preukázané, že trasa Odvodňovacieho koryta ide mimo časti pozemku nárokovanej
žalobkyňou v zmysle žaloby voči Hlavnému mestu SR Bratislava o určenie vlastníckeho práva k časti
parcely č. XXXX/X, katastrálne územie K., a preto podľa názoru súdu postupoval správne, keď konanie

neprerušil, pretože neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Z predloženej dokumentácie k
stavbe bolo zrejmé, že stavebník na podklade predloženej námietky týkajúcej sa údajného vydržania
časti pozemku parcely č. XXXX/X, katastrálne územie K. žalobkyňou, upravil trasovanie povoľovanej
stavby tak, aby sa stavba koryta vyhla súdnym sporom dotknutej časti pozemku parc. č. XXXX/X,
katastrálne územie K.. Aj sama žalobkyňa v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že

povoľovaná stavby bude umiestnená od hranice pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý je v jej vlastníctve vo
vzdialenosti približne 7 metrov, preto súd jej námietke nevyhovel. Naviac žalobkyňa bola účastníčkou
konania, svojim vyjadrením z 28.12.2012 neposkytla žiadne námietky v lehote do 10.01.2013, k
vyjadreniu priložila len kópiu námietok zo dňa 23.10.2012 k oznámeniu o nariadení odstránenia stavieb
a nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 08.10.2012.

Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že projektová dokumentácia bola zmenená až po vydaní
prvostupňového rozhodnutia, nakoľko aktualizovaná projektová dokumentácia bola predložená
stavebníkom dňa 26.04.2013, t.j. pred vydaním prvostupňového rozhodnutia listom označeným ako
„aktualizácia projektovej dokumentácie stavby Odvodňovacieho koryta SO.04/1" napriek skutočnosti,
že žalobkyňa podala námietku oneskorene. Tejto námietke bolo stavebníkom - pribratým účastníkom

vyhovené aj za účelom vyhovenia námietok účastníkov o premostení stavby Odvodňovacieho koryta,
z čoho je tiež zrejmé, že stavba Odvodňovacieho koryta neprechádza cez tú časť pozemku parc. č.
XXXX/X, na ktorú si žalobkyňa nárokuje vlastnícke právo. Z projektovej dokumentácie tiež vyplýva,
že Odvodňovacie koryto leží iba na pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ku
ktorému má stavebník vzťah na základe Zmluvy o nájme pozemku č. XX XX XXXX XXXX a žiadnym

spôsobom nezasahuje na časť pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorú je uplatnená žaloba. Keďže
žalobkyňa neuplatnila riadne a včas relevantné námietky k vydaniu stavebného povolenia na stavbu
Odvodňovacieho koryta nemal na ne správny orgán v zmysle ust. § 61 ods. 3 stavebného zákona ani
prihliadať.

Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobkyne, že ak nie je známy vlastník parcely č. XXXX/X, stavebný

úradmalkonanieprerušiť.Stavebníkpreukázaltzv.inéprávokpozemkom,naktorýchsamalarealizovať
povoľovaná stavba, a to na základe Zmluvy o nájme pozemku č. XX XX XXXX XXXX z ktorej vyplýva, že
parcela č. XXXX/X, k.ú. K. o výmere 1401 m2, druh pozemku - ostatné plochy, ktorá nemá založený list
vlastníctva, je totožná s časťou parcely vedenou v registri Pozemkovej knihy ako parcela č. XXXX/X, k.ú.
K., neknihovaná. Vo vlastníctve prenajímateľa je na základe právnych listín v zmysle § 14 ods. 2 zákona

č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov. Naviac žalobkyňa ani túto námietku neuviedla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

V období, ktoré uplynulo od vydania územného rozhodnutia č.
SU-11059/1977/2012/U-16/Zr zo dňa 12.07.2012, do vydania prvostupňového rozhodnutia na
povoľovanú stavbu boli z plôch pôvodných pozemkov parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, k.ú. K., v

častiach ktorými bolo vedené odvodňovacie koryto, odčlenené pozemky označené novými parcelnými
číslami XXXX/X a XXXX/X, k.ú. K.. Na základe uvedenej skutočnosti rozhodnutie žalovaného plnezohľadnilo aktuálny právny stav. Na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, k.ú. K. povoľovaná stavba
Odvodňovacieho koryta neleží a rozhodnutie žalovaného zohľadňuje požiadavku stavebníka vznesenú
už v žiadosti o stavebné povolenie, nakoľko pozemok parc. č. XXXX/XX, k.ú. K. slúži na prístup k

pozemkom určeným pre výstavbu povoľovanej stavby počas jej výstavby.

Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobkyne, že žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkami
niektorých ďalších účastníkov konania, čo má mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Zákon každému z účastníkov dáva možnosť v prípade nespokojnosti s rozhodnutím správneho orgánu
podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia súdom. Preto ak sa žalobkyňa domáha za ostatných

účastníkov správneho konania určenia nezákonnosti rozhodnutia, nie je táto jej námietka dôvodná.

Námietke žalobkyne, že projekty stavieb retenčnej nádrže a odvodňovacieho koryta nevyhotovila k tomu
oprávnená osoba, súd neprisvedčil, pretože projektová dokumentácia bola spracovaná oprávnenou
osobu v zmysle ust. § 45 a § 46 stavebného zákona, v konaní neboli zistené nedostatky predloženej
projektovej dokumentácie a ani žalobca nedoložil žiadne dôkazy spochybňujúce jej správnosť.

Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého riešenie Odvodňovacieho koryta

cez potrubie nie je možné ani vhodné s ohľadom na skutočnosť, že predmetom odvodnenia je
širšie územie a nie iba to, z ktorého sa voda zhromažďuje namietanej retenčnej nádrži a tiež s
ohľadom na skutočnosť, že účelom povoľovanej stavby je výlučne obnovenie funkcie existujúceho
prírodného odvodňovacieho údolia, ktoré je na tento účel určené v Územnom pláne Hlavného mesta
Bratislavy a tiež v genereli vodných tokov mesta Bratislavy. Podkladom pre územné rozhodnutie na

umiestnenie povoľovanej stavby bolo záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM
53659/11-357261 zo dňa 14.12.2011, ktoré ho vydalo ako dotknutý orgán v zmysle ust. § 140 ods. 2
stavebného zákona. Obsah tohto záväzného stanoviska je pre správny orgán v zmysle § 140b ods. 1
stavebného zákona záväzný. Súhlasným stanoviskom potvrdil dotknutý orgán súlad navrhovanej stavby
s územnoplánovacou dokumentáciou, a teda i vereným záujmom. Ak žalobkyňa nesúhlasila, mala právo

namietať voči obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu v procese územného konania. Teda
ak žalobkyňa mala výhrady k vydanému územnému rozhodnutiu, mohla uplatniť svoje právo a podať
odvolanie na druhostupňový orgán, ktorý by rozhodol o zákonnosti územného rozhodnutia. Špeciálny
stavebný úrad nie je príslušný preskúmať územné rozhodnutie.

Krajský súd zdôrazňuje, že žalobkyňa neuplatnila v správnom konaní včas žiadne relevantné námietky

a pripomienky k stavbe Odvodňovacieho koryta, a preto na námietky uvedené v jej odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj na námietky uvedené v žalobe, ktoré naviac neuplatnila ani v
odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, nemožno prihliadať, pretože súd nemôže suplovať odvolací
orgán. Naviac jej námietky nie sú dôvodné. Napadnutým rozhodnutím sa nezasahuje do vlastníckeho
práva žalobkyne, stavbou Odvodňovacieho koryta nebude zasiahnuté do jej vlastníckych práv k jej časti

pozemku.

Podľa názoru súdu správny orgán vec správne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a
riadne zistil skutkový stav a v napadnutom rozhodnutí sa náležite vysporiadal aj s námietkami žalobkyne
uvedenými v odvolaní a súčasne preskúmal aj súlad prvostupňového rozhodnutia s verejným záujmom..
Pokladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia boli odborné

vyjadrenia, záväzné stanoviská, ktoré potvrdili súlad stavby s verejným záujmom a požiadavkami, ktoré
právne predpisy kladú na takýto druh stavby.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so
zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia

zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).