Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 1, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211296
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114211296.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa

N. R., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: V.., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. V. E., s.r.o. so sídlom D., V. C. XX a
otca: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. N. V., N. cesta XXX/XX, právne zastúpený JUDr. V. V.,
advokátkou so sídlom D., S. M. X/XX, o úpravu práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 130,- eur mesačne,
pričom sumu 100,- eur mesačne je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletej a sumu 30,- eur je povinný poukazovať na účet maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,

s účinnosťou od 01.03.2014.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2014 do 31.12.2014 vo výške 300,- eur súd p o v o ľ
u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:

Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletou N. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať
sa s maloletou N. po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku:

- každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 17:00 hod., v nedeľu od 9:00 hod. do 17:00 hod.,

- dňa 25.12.2014 od 9:00 hod. do 17:00 hod.

-

Po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať s maloletou N.

- každý párny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,- v mesiaci júl každoročne od 01.07. od 9:00 hod. do 14.07. do 17:00 hod.,

- v mesiaci august každoročne od 01.08. od 9:00 hod. do 14.08. do 17:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každoročne od 25.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod.,

- každoročne na Veľkonočnú nedeľu od 9:00 hod. do 16:30 hod.

Otec maloletú prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke v
mieste bydliska matky.

Matka za zaväzuje maloletú na stretnutie riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX

v časti výživného na maloletú N. a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa
15.11.2010.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 28.03.2014 domáhala, aby súd zvýšil
výživné na maloletú na sumu 200,- eur mesačne a upravil stretávanie otca s maloletou každú párnu

sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod., v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s maloletou bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo
vlastníctve jej rodičov a v jej vlastníctve. Spolu s nimi býva jej priateľ, ktorý je zamestnaný. Výdavky
súvisiace s bývaním predstavujú 210,- eur. Spláca pôžičku, úver, ktorý brala na opravu rodinného domu

vo výške 1 100 000,- Sk a túto spláca mesačne 193,- eur. Cestovné do práce predstavuje 26,- eur.
U terajšieho zamestnávateľa pracuje od marca 2012. Okrem N. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od
posledného rozhodovania súdu maloletá začala navštevovať základnú školu a zvýšili sa výdavky, keďže
vyrástla v súvislosti so stravou, ošatením.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v rodinnom dome s partnerkou, jej tromi deťmi,

bývajú tam tiež rodičia partnerky a brat priateľkinej mamy. Vlastníkmi rodinného domu sú mama priateľky
a jej brat, každý v jednej polovici. Jeho priateľka je na čiastočnom invalidnom dôchodku, nepracuje.
Bývajú na prízemí a na poschodí bývajú rodičia priateľky a brat priateľkinej mamy. Rodičia priateľky sú
nezamestnaní, takže výdavky s bývaním platí on spolu s bratom priateľkinej mamy na polovicu. Náklady
za plyn sú 156,- eur, elektrina 83,- eur. Rodičia priateľky platia Magio TV. Skladajú sa mesačne 100,- eur,

keďže v budúcnosti chcú opravovať strechu, platí si mobil mesačne 30,- eur, životné poistenie 19,58 eur.
Teraz pracuje v Martine, cestovné náhrady mu prepláca zamestnávateľ.Otec uviedol, že bral 4 úvery na
prerobenie bytu v rodinnom dome, jeden vo výške 4 330,- eur, ďalší 2 000,- eur, 2 900,- eur a 1 200,- eur.
Splátky predstavujú 60,88 eur, 37,78 eur, 52,80 eur, 41,36 eur. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností.
Je vlastníkom auta s rokom výroby 1993. Uviedol, že naposledy bol jeho príjem aj s náhradami okolo

500,- eur a v súčasnej dobe okolo 720,- eur.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že maloletá nastúpila do školy, preto
navrhuje zvýšiť výživné podľa možností a schopností otca.Na pojednávaní dňa 01.12.2014 rodičia uzavreli dohodu ohľadne stretávania otca s maloletou tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Zo správy spoločnosti T..r.o., R. 8, A. 1, ktorá externe spracováva mzdovú agendu zamestnávateľovi

matky, súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za obdobie roku 2013 predstavoval sumu
331,- eur, za obdobie 1 - 3/2014 sumu 454 eur. Zamestnávateľom matky je spoločnosť V. J. B., R. 8, A..

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina súd zistil, že matka poberala nemocenské dávky za
obdobie 4/2014 - 9/2014 v celkovej výške 1 374,10 eur. PN bola od 02.04.2014 do 15.09.2014.

Zo správy zamestnávateľa otca M. - SK, a. s. S., D. súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem otca
za obdobie 3/2013 - 6/2014 je 724,37 eur.

Zo správy psychológa o vykonaní pohovoru s maloletou na Referáte poradensko-psychologických
služieb Žilina súd zistil, že výsledky psychodiagnostiky poukazujú na intenzívny a pozitívny vzťah
maloletej k obom rodičom. Maloletá má pozitívny vzťah aj k partnerovi matky. Vo vzťahu maloletej k
partnerke otca vníma indiferentné až negatívne emočné nastavenie. Maloletá sa v pohovore vyjadrila,
že má záujem s otcom často a pravidelne sa stretávať, podľa okolností každý deň. Vzhľadom k tomu,

že maloletá je zverená do matkinej starostlivosti, že s otcom nebola v kontakte podľa informácie od
rodičov už tri mesiace, respektíve snahy matky, aby sa ako rodič zúčastňovala na stretnutiach otca s
dcérou, napriek pretrvávajúcemu silnému napätiu vo vzťahu medzi rodičmi, možnej negatívnej emočnej
odozvy matky na prípadné telefonáty otca s dcérou, ako aj správania sa a emočných prejavov maloletej
v prítomnosti matky a otca, keď referovala o svojej predstave stretávania sa s otcom, možno uvažovať

o ovplyvňovaní dcéry proti stretnutiam s otcom zo strany matky napriek tomu, že matka verbalizuje
podporu a snahu o realizáciu stretnutí otca s dcérou.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamal.dieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca
a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.
Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo
dňa 09.02.2010, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, schválil dohodu rodičov v tom znení, že mal.

N. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať jej na výživu
výživným vo výške 100,- eur mesačne, pričom sumu 70,- eur sa zaviazal poukazovať k rukám matky a
sumu 30,- eur na osobitný účet maloletej N., ktorý matka maloletej zriadi. Bolo dohodnuté stretávanie
otca s maloletou neobmedzene po dohode s matkou. Rozhodnutie o stretávaní otca s maloletou bolo
zmenené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 15.11.2010. Otec v čase

posledného rozhodovania súdu o výživnom bol zamestnaný, jeho príjem predstavoval 509,- eur. Matka
poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 208,30 eur mesačne.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov
navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd
skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.Súd zistil, že matka je v súčasnej dobe zamestnaná, jej príjem predstavuje okolo 450,- eur mesačne
v čistom, pričom naposledy poberala dávku v hmotnej núdzi. Býva spoločne so svojím priateľom v
rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s rodičmi v jednej polovici. Výdavky má v súvislosti s

bývaním, ktoré sú 210,- eur mesačne. Na týchto nákladoch sa podieľajú spoločne s priateľom. Na opravu
rodinného domu brala úver, mesačná splátka predstavuje 193,- eur. Úver bol braný vo výške 1 100 000,-
Sk. Okrem N. nemá matka inú vyživovaciu povinnosť.

Maloletá je žiačkou 3. ročníka ZŠ. Má výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, za obedy v jedálni platí
okolo 20,- eur a poplatok za školský klub 5,- eur. Nenavštevuje žiadne platené krúžky.

Otec je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa. Jeho príjem sa oproti príjmu, ktorý dosahoval

naposledy, zvýšil. V súčasnej dobe jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje okolo 724,-
eur. Býva so svojou priateľkou v rodinnom dome, kde bývajú 3 deti priateľky, rodičia priateľky a brat
priateľkinej mamy. Vlastníkmi rodinného domu sú mama priateľky a jej brat, každý v 1. Jeho priateľka
je na čiastočnom invalidnom dôchodku a nepracuje. Otec bral 4 úvery na prerobenie bývania v tomto
rodinnom dome a tieto úvery spláca. Jeden úver bol braný vo výške 4 330,- eur, ďalšie vo výške 2

000,- eur, 2 900,- eur a 1 200,- eur. Splátky predstavujú 60,88 eur, 37,78 eur, 52,80 eur, 41,36 eur
mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Je vlastníkom auta s rokom výroby 1993. Rodičia
jeho priateľky sú nezamestnaní, poberajú dávky v hmotnej núdzi, preto platí poplatok súvisiaci s bývaním
spoločne bratom priateľkinej mamy na polovicu, pričom celkové náklady sú za plyn 156,- eur, elektrinu
83,- eur. Rodičia priateľky platia Magio TV a internet. Uviedol, že sa skladajú mesačne 100,- eur, pretože

v budúcnosti chcú opravovať strechu. Platí si mobil 30,- eur mesačne a životné poistenie 19,58 eur
mesačne.

Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu nastala zmena pomerov na strane maloletej
N. ktorá začala navštevovať ZŠ. V súčasnej dobe je žiačkou 3. ročníka ZŠ. Od posledného rozhodovania
súdu o výživnom, od februára 2010, uplynulo viac ako 4 roky. Maloletá vyrástla, zvýšili sa výdavky

v súvislosti so stravou, ošatením a taktiež má výdavky v súvislosti so školou. Vzhľadom k tomu súd
zvýšil výživné na maloletú N. na sumu 130,- eur mesačne, pričom sumu 100,- eur ( bežné výživné
zvýšil o 30 Eur) zaviazal otca poukazovať k rukám matky a sumu 30,- eur na účet maloletej ako
doteraz. Výživné určil s účinnosťou od 01.03.2014, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh
na zvýšenie výživného. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným

potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na to, že jeho príjem
sa zvýšil, s prihliadnutím na nevyhnutné výdavky a na to, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd
poznamenáva, že otec má výdavky, ako uvádzal, aj v súvislosti s mobilným telefónom 30,- eur, skladá
sa mesačne na opravu strechy v dome, v ktorom býva, bral 4 pôžičky na prerobenie domu, treba
uviesť, že nie je jeho vlastníkom, pričom súd vychádza z toho, že výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zmenili sa však pomery aj na strane matky, keďže
začala pracovať, to znamená, že jej príjem sa zvýšil, keďže naposledy poberala dávky v hmotnej núdzi.
Súd ponechal sumu 30,- eur na tvorbu úspor maloletej, ktorú otec bude naďalej poukazovať na účet
maloletej, keďže podľa názoru súdu v možnostiach, schopnostiach otca je platiť výživné 130,- eur, avšak
keďže výživné má spotrebný charakter, na bežné výdavky maloletej postačuje suma 100,- eur mesačne.

Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových
potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletej
vyplácaný vo výške 23,52 eur.

Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky

svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom

rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb.Matka vo svojom návrhu žiadala zmeniť posledné rozhodnutie o úprave styku. Po vykonanom pohovore
s maloletou na ÚPSVaR Žilina, Referáte poradensko-psychologických služieb, sa na pojednávaní dňa
01.12.2014 rodičia dohodli o úprave styku s maloletou tak, že počas prvých 3 mesiacov sa bude otec

stretávaťsmaloletoupočassobotyanedeleapouplynutí3mesiacovsaopäť budesmaloletoustretávať
v zmysle posledného rozhodnutia súdu o úprave styku, teda počas víkendu nepretržite. Vzhľadom k
tomu, že maloletá sa dlhšiu dobu s otcom nestretla, vzhľadom na pohovor vykonaný s maloletou, v
ktorom uviedla, že nemá dobrý vzťah k partnerke otca, je dohoda rodičov o úprave styku v záujme
maloletej. Otec prisľúbil, že sa so svojou partnerkou porozpráva, zmení svoj prístup k maloletej, bude

sa jej počas stretnutia viac venovať.

Súd považuje za potrebné poznamenať, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov
do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému
mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený
z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa
vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku

príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov
na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní citových
vzťahov, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do
starostlivosti je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len

pozitívnym spôsobom a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to,
aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s mal. dieťaťom
a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj

dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

Naposledy bolo určené výživné vo výške 100,- eur mesačne, pričom sumu 70,- eur otec mal poukazovať
k rukám matky a sumu 30,- eur na účet maloletej, ktorý matka maloletej zriadila. Nedoplatok na výživnom
vo výške 300,- eur ( 10 mesiacov x 30, rozdiel medzi naposledy určeným výživným 70,- eur, ktoré ma
otec poukazovať k rukám matky a zvýšeným výživným 100,- eur ) povolil súd otcovi splácať v mesačných

splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s.
p.. V prípade nezaplatenia jednej splátky, sa stane splatným celý nedoplatok.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,- eur, zamietol.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením §

146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu
môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O. s. p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXC/
XXX/XXXX - XX zo dňa 09.02.2010 v časti výživného na maloletú N. a rozsudok Okresného súdu Žilina

č. k. XXP/XXX/XXXX - 69 zo dňa 15.11.2010, ktorým bol naposledy upravený styk otca s maloletou N.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.