Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201817
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615201817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti odporcovi K. Š., W..
XX. XX. XXXX, F. X. T. XXX/X, N. Y., v konaní o zaplatenie 210,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 210,82 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od
05. 09. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 16,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 10. 03. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi istinu vo
výške 210,82 eur, úrok 11,88 eur, úrok z omeškania 1,57 eur, úrok 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny
210,82 eur od 31. 08. 2012 do zaplatenia, úroky z omeškania

8,75 % ročne zo sumy 210,82 eur od 31. 08. 2012 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov 11,88 eur od

31. 08. 2012 do zaplatenia. Súčasne žiadal nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho
poplatku 16,50 eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 06. 2007 uzatvoril s odporcom Úverovú zmluvu
č. 32/518/07 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky 1
659,70 eur a tento úver mal odporca splatiť do 19. 12. 2014. Odporca po vyčerpaní poskytnutého úveru
porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 16. 08. 2012 vyzvaný na predčasné splatenie
úveru v lehote do 30. 08. 2012 a napriek tomu pohľadávka doteraz nebola uhradená.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156

ods. 3 O. s. p. bol dňa 16. 06. 2015 o 12,00 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 08. 06. 2015.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ (v tom čase pod obchodným menom Dexia
banka Slovensko, a. s. Žilina) uzatvoril s odporcom „Dexia pôžičku“ na základe Úverovej zmluvy č.
32/518/07 zo dňa 21. 06. 2007. Banka sa zaviazala poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky vo výške
50 000,-Sk pri úrokovej sadzbe 13,9 % ročne. Dojednané boli mesačné splátky po 1 161,-Sk, ktoré boli

splatné vždy 16. dňa kalendárneho mesiaca a celý úver sa odporca zaviazal spolu s príslušenstvom
uhradiť do 60 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov bola
určená vo výške 18,97 %. Dňa 15. 06. 2010 navrhovateľ a odporca uzatvorili dodatok k úverovej zmluve,
predmetom ktorého bolo dojednanie, že od júna do novembra 2010 sa odporca zaviazal splácať úverv pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,-eur a po uplynutí tohto obdobia, počnúc mesiacom
december, sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktoré mu budú oznámené
po uplynutí obdobia uvedeného v tomto dojednaní. Dojednaná bola aj zmena ohľadne doby splácania,

ktorá bola určená do 66 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Navrhovateľ nepredložil dôkaz
preukazujúci, že v súlade s dodatkom k úverovej zmluve oznámil výšku anuitných splátok od decembra
2010. Upomienkou zo dňa 21. 02. 2012 navrhovateľ upozornil odporcu na neuhradenú splátku v
stanovenom termínu vo výške 37,79 eur a následne výzvou zo dňa 16. 08. 2012 vyzval odporcu na
predčasné splatenie zostatku istiny do 30. 08. 2012 s tým, že presnú výšku dlžnej sumy ku dňu úhrady

mu oznámi zamestnanec pobočky na požiadanie.

Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu návrhu, súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu
predložením prehľadnej histórie úveru z ktorej bude zrejmá suma splatená odporcom do odstúpenia od
zmluvy a ako boli tieto úhrady započítané na úhradu dlhu, istinu a príslušenstvo. Navrhovateľ reagoval
písomnou odpoveďou zo dňa 26. 05. 2015 tak, že pripojil podľa jeho tvrdenia „prehľad splátok tak,
ako boli odporcom uhradené a spôsob ako boli započítané v prospech istiny a zmluvného úroku“, ale

uvedená listina nebola vyhotovená v slovenskom jazyku, nebola teda preskúmateľná. Súd z tejto listiny
len vyvodil, že ku dňu 20. 08. 2012 navrhovateľ vyčíslil zostatok celkového dlhu, t. j. istiny spolu s úrokom
vo výške 260,40 eur. Dňa 10. 09. 2012 a 09. 10. 2012 boli zrejme zaplatené splátky vo výške 26,23
eur a 23,35 eur a po započítaní týchto platieb je v uvedenej listine označená suma 210,82 eur, ktorú
navrhovateľ špecifikoval ako „žalovaná istina“.

Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého bola
uzavretá úverová zmluva,

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Úverová zmluva z ktorej navrhovateľ odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, je podľa obsahu

spotrebiteľskou zmluvou, takže právne vzťahy účastníkov sa spravujú zákonom o spotrebiteľských
úveroch a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v
širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale v spotrebiteľských zmluvách sa ustanovenia Obchodnéhozákonníka môžu použiť iba v prípade, ak by táto úprava bola výhodnejšia ako úprava Občianskeho
zákonníka.

Navrhovateľ tvrdil, že z dôvodu nesplácania úveru zosplatnil úver listom zo dňa 16. 08. 2012. Z listín

predložených navrhovateľom síce nie je možné zistiť, kedy a v akej výške odporca skutočne splácal
úver, ale vyhodnotením všetkých dôkazov v prospech spotrebiteľa súd ustálil, že navrhovateľ postupoval
v súlade s ustanovením § 565 Obč. zák. v spojení s

§ 53 ods. 9 Obč. zák., keď listom zo dňa 16. 08. 2012 vyzval odporcu na predčasné splatenie úveru,
ktorý predstavoval zostatok úveru, vrátane úroku z úveru v čiastke 260,40 eur - vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ nepredložil iný dôkaz, súd vychádzal z ním predloženej listiny z ktorej možno usúdiť, že

po zosplatnení odporca zaplatil ešte dve splátky a to dňa 10. 09. 2012 čiastku 26,23 eur a 09. 10.
2012 čiastku 23,35 eur. Nakoľko nebol preukázaný opak, v zmysle ustanovenia § 566 ods. 2 Obč.
zák. uvedené platby bol navrhovateľ povinný započítať na istinu, takže zostatok 210,82 eur potom
predstavuje celý zostatok úveru, teda nielen istinu, ale aj úrok z úveru do zosplatnenia a v tejto časti súd
návrhu navrhovateľa vyhovel. Navrhovateľ žiadal priznať ešte úrok z úveru 11,88 eur, ktorý nárok však

nepreukázal a nevyplýva ani z listiny predloženej navrhovateľom. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal,
že si splnil povinnosť, na ktorú sa zaviazal pri uzatváraní dodatku k úverovej zmluve t. j., že oznámil
odporcovi výšku mesačných splátok od decembra 2010, nie je zrejmá ani suma, akú mal za celú
dobu trvania zmluvného vzťahu odporca zaplatiť navrhovateľovi. Nakoľko jediný dôkaz preukazujúci
dôvodnosť nároku je príloha, ktorú navrhovateľ pripojil k vyjadreniu zo dňa 26. 05. 2015 a aj tá nie

je vyhotovená v slovenskom jazyku, súd žiaden ďalší nárok navrhovateľovi nepriznal z dôvodu jeho
nepreukázania.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) záväzok platiť úroky je
splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa § 121 ods. 1 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V dôsledku vyhlásenia splatnosti celého úveru, bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi dojednané
splátky, v ktorých boli zahrnuté aj úroky z úveru, len do zosplatnenia. Od nasledujúceho dňa po
zosplatnení však už navrhovateľovi nepatria úroky z úveru, dojednané v úverovej zmluve vo výške 13,9
% ročne, pretože zmluvný úrok, ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi

len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Keďže dňom zosplatnenia sa stal splatným celý úver,
navrhovateľoviužnepatriaúrokyzúveru13,9%ročnezosumy210,82eurod31.08.2012dozaplatenia.
Navrhovateľovi nepatria ani úroky z omeškania z nezaplatených úrokov 11,88 eur, nakoľko v zmysle
citovanej právnej úpravy je potrebné rozlišovať zmluvné úroky a úroky z omeškania. Občiansky zákonník
ani Obchodný zákonník totiž neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad

omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky - úrokov z úveru (Rc 5/2006).

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.(záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa úverovej zmluvy a jej dodatku možno usudzovať (zmluva presný údaj neobsahuje) lehotu
splatnosti do 66 mesiacov od jej uzavretia, t. j. do 21. 12. 2012. Navrhovateľ zosplatnil úver listom zo dňa16. 08. 2012 a nakoľko nepreukázal jeho doručenie odporcovi, súd vychádzal z fikcie odovzdania tohto
listu na poštovú prepravu dňa 17. 08. 2012 s tým, že zásielka mohla byť odporcovi najskôr doručená
dňa 20. 08. 2012 (pondelok). S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. musí uplynúť najmenej

15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky
do doby splatnosti, takže povinnosť odporcu splatiť celý dlh naraz nastala dňom 04. 09. 2012 a do
omeškania sa dostal nasledujúcim dňom, t. j. 05. 09. 2012. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou
bankou určená základná úroková sadzba 0,75 %, a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
z priznanej sumy 210,82 eur 8,75 % ročne od 05. 09. 2012 do zaplatenia. V časti, pokiaľ navrhovateľ

žiadal priznať nárok vo väčšom rozsahu ako 210,82 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 05.
09. 2012 do zaplatenie navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že mu
vznikol nárok na priznanie takýchto nárokov, a preto súd vo zvyšku návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. iba náhradu tých trov, ktoré vynaložil na
zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eur. Jedná sa o minimálny súdny poplatok, ktorý bol povinný zaplatiť
z uplatnenej istiny 210,82 eur, v ktorej časti súd návrhu vyhovel. Súd preto podľa § 142 ods. 3 O. s. p.

odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 16,50 eur. Uloženú povinnosť je odporca povinný
splniť v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.