Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209248
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6314209248.1

Rozhodnutie

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľky Q. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., V. XXX/XX proti odporcovi Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., V. XXX/XX o
určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,-Eur mesačne,

počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, na účet navrhovateľky.

II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok za návrh vo
výške 36,-Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia manželského výživného vo výške 50,-Eur
mesačne, ktoré jej má odporca vyplácať do 20. dňa v mesiaci vopred z dôvodu, že je nezamestnaná, v
máji 2014 sa spolu s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti pre pretrvávajúce nezhody.

Navrhovateľka v čase podania návrhu poberala iba prídavky na dieťa vo výške 23,-Eur mesačne.
Musí zaobstarať stravu, oblečenie, hygienu ako sebe, tak aj maloletej dcére, na ktorú odporca nijakým
spôsobom neprispieva. Finančne jej vypomáha syn, ktorý pracuje v Podbrezovej. Je spoluvlastníčkou
rodinného domu, v ktorom v súčasnej dobe býva odporca. Odporca je zamestnaný v spol. HRONSTAV
01 a jeho príjem by mal byť okolo 600,-Eur mesačne.

Odporcovi bol do vlastných rúk doručený opis návrhu spolu s prílohami a uznesením, aby sa vyjadril k

návrhu. Napriek tejto skutočnosti sa k návrhu nijakým spôsobom nevyjadril.

Súd nariadil pojednávanie na deň 27.02.2015, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil odporca,
preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dokladmi, ktoré sa nachádzajú
v spise tunajšieho súdu sp. zn. 5C/272/2014, a to návrhom na začatie konania, sobášnym
listom, oznámením ÚPSVaR v Brezne, potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi a o poberaní

prídavku na dieťa, potvrdením zamestnávateľa odporcu, pripojeným spisom sp.zn. 2P/197/2014 a
návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsahtak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o učení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 36/2005 Z.z., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno
ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa

XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. vo zväzku X, ročník XXXX,
strana XX pod poradovým číslom XX.

Na tunajšom súde sa pod sp.zn. 2P/197/2014 vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré ešte nie je právoplatne skončené.

Navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.05.2010. V súčasnosti od októbra

2014 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 134,40 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52
Eur.

Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že od mája 2014 býva spolu s maloletou dcérou, svojou matkou a
svojím bratom v dvojizbovom byte, ktorého vlastníčkou je jej matka. Zo spoločnej domácnosti
sa odsťahovala, pretože správanie odporcu sa podstatne zmenilo v dôsledku požívania alkoholických

nápojov, nepovažoval ju za nič a keď sa mu snažila nejakým spôsobom pomôcť napr. aby išiel na
liečenie, tak to úplne odmietal, videl iba fľašu a svojich kamarátov. Keďže sa táto situácia stupňovala,
tak aj s dcérou opustili spoločnú domácnosť. Navrhovateľka prispieva svojej matke na bývanie, platí
elektrinu vo výške 50,-Eur mesačne, používa mobilný telefón s dobíjacím kupónom, ktorý si dobíja za
7,-Eur raz za tri mesiace, náklady na lieky má vo výške cca 3 - 4,-Eur mesačne, pretože má psychické

problémy, čo aj zhoršuje jej možnosť zamestnať sa. Chcela si urobiť opatrovateľský kurz, ale musela
by si hradiť stravu a cestovné, na čo však nemá finančné prostriedky. Na oblečenie a kozmetiku míňa
čo najmenej, pretože, je to okolo 15,-Eur mesačne. Pomáha jej aj rodina, švagriná jej dáva veci na
oblečenie, inak nakupuje iba z peňazí, ktoré jej dá syn. Mala náklady aj so stravovaním dcéry v škole
a so školskou družinou vo výške cca 30,-Eur mesačne, ale odkedy má priznanú dávku v hmotnej núdzi

platí za stravu v škole 1,-Eur. Všetky ostatné finančné prostriedky minie na stravu, pričom okrem stravy
pre seba a dcéru stravuje aj syna, pretože otec mu nič nedá. Z jej výsluchu súd zistil, že odporca býva v
spoločnej domácnosti s ich synom, ktorý otcovi prispieva na bývanie, platí elektrinu. Náklady v súvislosti
s rodinným domom, v ktorom odporca býva sú voda polročne 16,-Eur, drevo okolo 200,-Eur ročne.
Odporca spláca aj pôžičky vo výške približne 200,-Eur mesačne. O dcéru sa nezaujíma, neprispieva

na ňu žiadnymi finančnými prostriedkami. V konaní o rozvod žiada navrhovateľka priznať výživné na
maloletú vo výške 150,-Eur mesačne, ale o tom ešte nebolo rozhodnuté. Keď navrhovateľka požiadala
odporcu, aby jej prispieval na výživu uviedol, že pokiaľ mu to neurčí súd, nič jej nedá.

Odporca je zamestnaný v spol. HRONSTAV 01 spol. s r.o., kde vykonáva murárske práce. Jeho
priemerná hrubá mzda za obdobie od 01/2014 do 12/2014 bola vo výške 494,32 Eur a čistá mzdavo výške 417,57 Eur, pričom od 07.01.2014 do 28.02.2014 bol práceneschopný a v mesiaci február mu
tak nebola vyplácaná mzda. Zároveň je mu vyplácaný daňový bonus na maloletú vo výške 21,41 Eur
mesačne.

V zmysle zákonnej úpravy majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť
vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu
manželstva. V prípade že by si jeden z nich takúto povinnosť neplnil, má sa jej rozsah určiť na návrh
niektorého z nich súdom, a to tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovnakým postavením v

právach aj povinnostiach vyplývajúcich z manželstva. Neuplatňuje sa odvodzovaním iba od záväzkov,
treba skúmať celkovo aj potreby oprávneného, ako aj starostlivosť o domácnosť, pričom zákon nehovorí
o tom, že musí ísť o spoločnú domácnosť. Povinnosť plniť výživné vzniká momentom uzavretia
manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva, a to niektorým zo spôsobov uvedených v zákone.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať či a z akého dôvodu
niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery

manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Súd zisťuje jednak výšku príjmov oprávneného aj povinného, ako aj konkrétnu mieru ich
potrieb danú povahou práce, spôsobom života, prípadne aj zdravotným stavom. Zároveň sa zaoberá aj
otázkou starostlivosti o domácnosť a osobnej starostlivosti o maloleté deti.

Navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná aj z dôvodu zdravotných problémov. Do októbra minulého

roka nemala žiadny príjem, v súčasnosti je jej vyplácaná dávka v hmotnej núdzi. Osobne sa stará o
maloletú dcéru a zabezpečuje aj všetky jej potreby. Syn navrhovateľky jej síce podľa svojich možností
finančne prispieva, ale vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí
voči rodičom. Odporca je zamestnaný, neznáša všetky náklady s domácnosťou, keďže mu prispieva aj
syn. O maloletú dcéru sa nezaujíma, neprispieva na ňu nijakým spôsobom. Vzhľadom na všetky vyššie

uvedené skutočnosti má súd za to, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a preto mu vyhovel v plnom
rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka
bola v konaní úspešná, ale náhradu trov konania jej súd nepriznal, pretože si ich neuplatnila a zo spisu
jej žiadne trovy konania nevyplývajú.

Súd zároveň odporcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 36,-
Eur. Navrhovateľka je podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov od súdneho poplatku oslobodená, preto poplatková povinnosť
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. prešla na odporcu. Pri určení výšky súdneho poplatku súd
vychádzal z položky 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992

Zb. a § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb., kde základ poplatku predstavuje trojnásobok určeného ročného
plnenia (3 x 12 x 50,-Eur) = 1.800,-Eur, súdny poplatok je 2 % z uvedenej sumy t.j. 1.800 x 2% = 36,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu
a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie
exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).