Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201708
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613201708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: X. I., L..
XX. XX. XXXX, J. E. N. - V. XX, právne zastúpeného: JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Vranovská 517/9, proti žalovaným: 1. I. I., bytom E. N. XXX, X. D. I.,
bytom E. N. XXX, 3. D.O. D., J. E. Š., K. XX/X, právne zastúpeného: Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom
so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, 4. W.. D. I., J. E. N. XXX, prechodne bytom E. J., C. X

a 5. TT Dražobnej spoločnosti, s.r.o., so sídlom v Trnave, Ferka Urbánka 2, IČO: 45 368 538, právne
zastúpenej: JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom so sídlom v Trnave, Vajslova 2452/11, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným v 1. - 5. rade sa n e p r i z n á v náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 20. 02. 2013 v spojení s jej doplnením, sa žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal voči pôvodne žalovaným v 1. až 6. rade určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku KN-C parc. č. 472/1 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 955 m2, pozemku KN-C parc. č. 472/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
98 m2, pozemku KN-C parc. č. 472/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, pozemku KN-C
parc. č. 472/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, pozemku KN-C parc. č. 472/6 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 21 m2, pozemku KN-C parc. č. 472/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere
55 m2, pozemku KN-C parc. č. 473 záhrady o výmere 183 m2, pozemku KN-E parc. č. 44 záhrady
o výmere 48 m2, pozemku KN-E parc. č. 10054 záhrady o výmere 44 m2, pozemku KN-E parc. č.

10055/1 záhrady o výmere 3 m2, stavby rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemku KN-C
parc. č. 472/2, vedených na LV č. XX Správy Katastra Liptovský Mikuláš pre k. ú. N. a náhrady trov
konania. Žalobca sa domáha určenia, že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností
sú žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodu, že pri prevode týchto nehnuteľností došlo k porušeniu zásady
nemo plus iuris. Jednotlivé právne úkony obchádzali zákon a priečili sa dobrým mravom. Žalobca
uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 17. 06. 2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal

žalovaným v 1. a 2. rade sumu 35.000 eur, ktorú žalovaní v lehote splatnosti nevrátili. Žalobca sa
preto svojho práva domáhal žalobou na súde, o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 35.000 eur
s príslušenstvom rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš platobným rozkazom, sp. zn. 1Ro/545/2012
zo dňa 23. 07. 2012. Žalobca poskytol pôžičku preto, aby žalovaní vyplatili svoj predchádzajúci dlh,
ktorí zabezpečili zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k rodinnému domu s pozemkami.
Z pôžičky mali splniť svoj existujúci dlh, získať späť svoje nehnuteľnosti a následne si zabezpečiť
hypotekárny úver a z neho uhradiť dlh voči žalobcovi. Žalobca bol v domnení, že po uhradení starého

dlhu bude mať pohľadávku voči žalovaným, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností, ktorých speňažením byv prípade potreby svoju pohľadávku uspokojil. Žalovaní v 1. a 2. rade nepoužili požičané finančné
prostriedky vyššie uvedeným spôsobom. Hoci svoj starý dlh splnili, neboli znova zapísaní ako vlastníci
v katastri nehnuteľností. Tieto boli prevedené z veriteľa žalovaných (dočasného vlastníka) D. D. na

syna žalovaných W.. D. I.. Ten následne previedol nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť TT Dražobná
spoločnosť, s.r.o. (pôvodne s obchodným menom D-SERVICE, s.r.o.) Trnava, ktorá ich previedla na W..
C.Y.,ktorýichpreviedolspäťnažalovanéhov4.rade.Vyššiepopísanýmiúkonmižalovanív1.až4.rade
znemožnili žalobcovi domáhať sa určenia odporovateľnosti právneho úkonu, pretože odporovateľnosti
sa možno domáhať voči úkonu dlžníka, ktorý v tomto prípade chýba. Obišli tak aplikáciu § 42a a

nasl. Občianskeho zákonníka evidentne v úmysle ukrátiť uspokojenie ich veriteľov. Preto sú dotknuté
právneúkony,ktorépredchádzaliposlednémuzápisudokatastranehnuteľnostíneplatné.Úmyselukrátiť
uspokojenie veriteľov je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže použitie odporovateľnosti právneho úkonu
žalovaní svojím správaním vylúčili, neostáva žalobcovi nič iné ako tvrdiť, že ich konanie je v rozpore
s dobrými mravmi, a preto je neplatné. Pri prevodoch predmetných nehnuteľností došlo k porušeniu
zákona a následne zásady nemo plus iuris, bolo porušené ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je

zrejmé, že žalovaní svoj starý dlh zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva splnili.
Inak by veriteľ, žalovaný v 3. rade nemal dôvod poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade súčinnosť potrebnú
pre prevod nehnuteľností na žalovaného v 4. rade. Splnením zabezpečeného dlhu sa podľa § 553 ods.
3 Občianskeho zákonníka stali žalovaní v 1. a 2. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. K tomuto spätnému prevodu vlastníckeho práva došlo priamo zo zákona, nebol na to

potrebný žiaden ďalší právny úkon. Žalovaný v 3. rade prestal byť ich vlastníkom, a preto nemohol na
žalovaného v 4. rade previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Z toho istého dôvodu nemohlo
byť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevádzané ďalej na žalovaných v 5. a 6. rade a následne
znovu na žalovaného v 4. rade. Všetky prevody po úhrade zabezpečenej pohľadávky boli podľa žalobcu
vykonané iba za účelom zabezpečenia nehnuteľnosti pred prípadným núteným výkonom práva. To je

zrejmé zo skutočnosti, že ich vlastníkom sa nakoniec stal syn žalovaných v 1. a 2. rade W.. D. I., ktorý
je žalovaným v 4. rade. Predmetné nehnuteľnosti pritom naďalej užívajú, aj počas celej doby užívali
žalovaní v 1. a 2. rade. Úmysel žalovaných obísť zákon a zachrániť nehnuteľností je zrejmý aj z toho, že
jedenzprevodovnehnuteľnostímalbyťurobenývrámcidobrovoľnejdražby.Išlooprevodzožalovaného
v 5. rade, ktorý má ako predmet podnikania zapísané vykonávanie dobrovoľných dražieb. Ani udelením

príklepu o dobrovoľnej dražbe nemôže prejsť vlastníctvo na vydražiteľa, ak malo byť nadobudnuté od
nevlastníka. Ako predbežnú otázku musí súd vyriešiť platnosť všetkých právnych úkonov, na základe
ktorých došlo k prevodom predmetných nehnuteľností. V týchto prípadoch ide o nerozlučné procesné
spoločenstvo všetkých účastníkov týchto úkonov, preto žalobca podal žalobu proti všetkým subjektom,
ktorí boli účastní prevodov nehnuteľností zo žalovaných v 1. a 2. rade až na žalovaného v 4. rade.

Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby je daný z dôvodu, že bez tohto určenia by sa
právne postavenie žalobcu stalo neistým. Právne postavenie žalobcu, ako veriteľa žalovaných v 1. a
2. rade je isté aj vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o jeho pohľadávke. V prípade, že by žalovaní v
1. a 2. rade boli ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností, žalobca by
mal práva, ktoré bez tohto zápisu, a teda určenia nemá. Ide najmä o právo oprávneného v exekúcii dať

súhlas na exekúciu predajom nehnuteľností a taktiež právo veriteľa domáhať sa predbežným opatrením
uloženia zákazu scudziť predmetné nehnuteľnosti z dôvodu, že môže byť ohrozený výkon rozhodnutia.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 11. 03. 2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
vzal žalobu voči pôvodne žalovanému v 6. rade W.. C. Y. späť.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 08. 04. 2013, č. konania 5C/8/2013 - 15 súd

konanie zastavil, a to z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok v zákonnej výške a súčasne
zastavil konanie voči žalovanému v 6. rade W.. C. Y., z dôvodu späťvzatia žaloby.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 05. 2013, č. konania 5C/8/2013 - 22 bolo
uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 08. 04. 2013, č. konania 5C/8/2013 - 15 zrušené
v časti, v ktorej bolo konanie zastavené voči žalovaným v 1. až v 5. rade, a to z dôvodu zaplatenia

súdneho poplatku.Žalovaný v 4. rade v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 19. 11. 2013 uviedol, že
nesúhlasí so žalobou. Spoločnosť Konto Kredit, s.r.o. potvrdila dňa 16. 03. 2009, že žalovaní v 1. a
2. rade splatili svoj dlh voči označenej spoločnosti. Ako dôkaz priložil kópiu potvrdenia. V marci 2009

bolo zrušené zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Nie je pravdou, že
žalobca poskytol peniaze na vyplatenie dlhu zabezpečeného zabezpečovacím prevodom vlastníckeho
práva, pretože to bolo zrušené v marci 2009 a zmluva medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalobcom je zo
dňa 17. 06. 2009. Uzavretá zmluva o pôžičke neuvažuje o účelovom poskytnutí, preto nie je pravdou,
že finančné prostriedky žalobcu boli poskytnuté účelovo. K porušeniu zásady nemo plus iuris nedošlo,

pretože žalovaní v 1. a 2. rade sa žiadosťou od spoločnosti Konto Kredit stali opäť vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Ako dôkaz pripojil kópiu listu vlastníctva zo dňa 25. 03. 2009, kde sú ako vlastníci zapísaní
žalovaní v 1. a 2. rade. Nehnuteľnosť žalovaní v 1. a 2. rade neskôr previedli kúpnou zmluvou na
žalovaného v 3. rade D. D.. Daný úkon nemožno považovať za ukrátenie uspokojenia veriteľov, nakoľko
k zmluve o pôžičke medzi žalobcom a žalovanými došlo až dňa 17. 06. 2009. Ďalšie úkony po tom,
ako žalovaní v 1. a 2. rade prestali byť vlastníkmi nehnuteľností nemajú dopad na postavenie žalobcu.

Žalobca nemá naliehavý právny záujem na ďalšie úkony, nakoľko sa netýkajú žalovaných v 1. a 2. rade.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný v 5. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04. 12. 2013 uviedol, že tvrdenia žalobcu, že
úmysel žalovaných obísť zákon je zrejmý aj z toho, že jeden z prevodov nehnuteľností mal byť urobený
v rámci dobrovoľnej dražby, kde išlo o prevod zo žalovaného v 5. Rade, považuje za zavádzajúce a

zmätočné, nakoľko žalovaný v 5. rade kúpil nehnuteľnosť od žalovaného v 4. rade kúpnou zmluvou zo
dňa 11. 08. 2010. Žalovaný v 5. rade nehnuteľnosti nepredal v rámci dobrovoľnej dražby, ale kúpnou
zmluvou zo dňa 26. 10. 2010, a to žalovanému v 6. rade. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania.

Ostatní žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1., 2. a 4. rade, listinami, a
to výpisom z listu vlastníctva, potvrdením spoločnosti KONTO KREDIT, s.r.o., žiadosťou spoločnosti
KONTOKREDIT,s.r.o,príjmovýmpokladničnýmdokladom,zmluvouobudúcejkúpnejzmluve,zmluvou
o pôžičke zo dňa 19. 03. 2009, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš 4C/115/2012, obsahom spisových materiálov Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra

Liptovský Mikuláš V 743/2009, V 1694/2009, V 3570/2010 a V 2744/2011 a zistil nasledovný skutkový
stav:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu prednesu jeho právnej zástupkyne.
Čudoval sa po prečítaní listinných dôkazov tomu, že dom bol ich predtým, ako od neho chceli peňažné
prostriedky. Žalovaným v 1. a 2. rade poskytol peňažné prostriedky 35.000,- eur dňa 17. 06. 2009, ktoré

boli určené na zaplatenie ich ďalšej pôžičky.

Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že nemá k tomu viac čo dodať. V tejto veci bolo na nich
podané trestné oznámenie. Všetky spisy sa nachádzajú u vyšetrovateľky. Trestné stíhanie zatiaľ nie je
ukončené, ani nebolo voči jej osobe vznesené obvinenie. Je pravdou, že na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 17. 06. 2009 im žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 35.000 eur, tieto boli určené na

vyrovnanie úveru od pána D., ktorý im požičal peniaze na vyrovnanie úveru voči spoločnosti KONTO
KREDIT, s.r.o. Pokiaľ ide o výšku dlžnej sumy, momentálne prebieha exekúcia. Vykonávajú jej zrážky od
zamestnávateľa, má zablokované účty. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy s p. D.T. bola uzatvorená zmluva
o budúcej zmluve, a to medzi ich synom a p. D., podľa ktorej sa po troch mesiacoch prevedie vlastnícke
právo na syna, žalovaného v 4. rade. V exekučnom konaní majú zablokovaný účet do výšky 63.000 eur,

a to práve na základe exekúcie, ktorú vedie žalobca voči nim.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nevie, k čomu sa má vyjadriť. On osobne požiadal
žalobcu, aby im poskytol peňažné prostriedky. Tieto boli poskytnuté vo výške 35.000 eur. Nevedel uviesť,
na aký účel boli tieto peniaze použité, on sa do toho nestaral, to vybavovala jeho manželka. Vedel, žemalo byť niečo vyplatené, ale viac k tomu uviesť nevedel. Má zablokovaný účet, všetky peniaze idú
exekútorovi. Už 3 mesiace mu zrážajú z platu. Mesačná zrážka predstavuje výšku jeho platu, t. j. 620
eur. Zatiaľ nekontaktoval exekútora, aby mu zrážal nižšiu sumu.

Žalovaný v 4. rade vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na jeho písomnom vyjadrení. Dňa 23. 05. 2006
bola uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade a spoločnosťou KONTO KREDIT zmluva o úvere,
tento úver vyplácal pán D., žalovaný v 3. rade. Posledná splátka bola vyplatená dňa 19. 03. 2009, o
čom predložil súdu fotokópiu príjmového dokladu zo dňa 19. 03. 2009. Poukázal na nezrovnalosť medzi
dátumom vystavenia príjmového pokladničného dokladu o úhrade poslednej splátky a medzi žiadosťou

a potvrdením spoločnosti Konto Kredit, s.r.o. ako veriteľa zo dňa 16. 03. 2009. Z výpisu z katastra
nehnuteľností zo dňa 25. 03. 2009 vyplýva, že ako vlastníci nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania
boli zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade, čím nemohla byť porušená zásada nemo plus iuris. Dňa 19. 03.
2009 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovanými v 1. a 2. rade a p. D. ako žalovaným v 3. rade.
Po uzatvorení tejto zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade už nikdy neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Deň po uzatvorení tejto kúpnej zmluvy, t. j. dňa 20. 03. 2009 uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve

so žalovaným v 3. rade. Dňa 19. 03. 2009 bola uzatvorená medzi žalovaným v 3. rade ako veriteľom a
žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zmluva o pôžičke, ktorou je preukázané, že p. D. ako žalovaný
v 3. rade bude vyplácať úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným 1. a 2. spoločnosťou KONTO KREDIT,
s.r.o. Dňa 22. 07. 2009 požiadal G. J. o úver vo výške 10.000 eur, ktorým by sčasti vyplatil dlh voči
žalobcovi. Túto žiadosť podal po poskytnutí pôžičky žalobcom žalovaným v 1. a 2. rade. Z výpisu z

úverového registra, ktorý predložil vyplýva, že žiadosť bola zamietnutá. Z predmetnej listiny je zrejmý
dátum 22. júl 2009.

V deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke, t. j. 17. 06. 2009 medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bol
vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný v 3. rade. Dňa 04. 09. 2009 bola uzatvorená medzi
žalovaným v 4. rade a spoločnosťou SMART Capital zmluva o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý

úver vo výške 6.000 eur a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
konania. Tieto peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovanej v 1. rade, ktorá ich aj splácala, tento
spôsob bol zvolený z toho dôvodu, že žalovanej v 1. rade nebol poskytnutý úver z dôvodov stavu
financií. Nakoľko žalovaná v 1. rade nesplácala úver, spoločnosť SMART Capital dňa 06. 04. 2010
oznámila zosplatnenie úveru vo výške 14.402,20 eur. Dňa 28. 04. 2010 pristúpila predmetná spoločnosť

k začatiu výkonu záložného práva a navrhla odpredaj predmetných nehnuteľností prostredníctvom
dobrovoľnej dražby. V tento deň sa žalovaný v 4. rade dozvedel prvýkrát, že nebol splácaný poskytnutý
úver. Hrozilo, že sa príde o dom cez dobrovoľnú dražbu, preto žalovaná v 1. rade s jej kolegyňou ho
oslovili, že je potrebné nájsť spôsob, ako uhradiť dlh skôr, než dôjde k výkonu záložného práva. Bol
predvedený pred spoločnosť D - SERVICE, ktorá mu bola predstavená ako advokátska kancelária, ktorá

mala poskytnúť finančné prostriedky na úhradu dlhu voči SMART Capital a následne on vyplatí túto
spoločnosť z hypotekárneho úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Dňa 12. 08. 2010 potvrdila spoločnosť
SMART Capital, že dlh bol zaplatený a požiadala Správu katastra Liptovský Mikuláš o výmaz záložného
práva z katastra nehnuteľností. Dňa 11. 08. 2010, v predchádzajúci deň uzatvoril kúpnu zmluvu so
spoločnosťou D - SERVICE, na základe ktorej odpredal predmetné nehnuteľnosti tejto spoločnosti, aby

mohli vyplatiť úver voči spoločnosti SMART Capital. Preto sa nekonala žiadna dražba. Bol zavádzaný
v tom, že spoločnosť D - SERVICE je advokátska kancelária, v skutočnosti išlo o dražobnú spoločnosť,
ktorá odkúpila predmetnú nehnuteľnosť. Následne dňa 13. 09. 2010 požiadal D. D. o poskytnutie úveru,
aby mohol vyplatiť uvedenú spoločnosť. Z výpisu z úverového registra, ktorý predložil súdu vyplýva, že
táto žiadosť o poskytnutie úveru na sumu 50.000 eur mu bola zamietnutá, a to z dôvodu, že mal iné

úvery, ktoré boli v omeškaní z dôvodu, že mu pomáhala splácať žalovaná v 1. rade a tým, že došlo k
omeškaniu,taknáslednebolizamietnutéďalšiežiadosti.NásledneoslovilkoleguW..C.Y.,ktorýsizobral
hypotekárny úver vo výške 40.000 eur, ktorým by vyplatil dlh voči spoločnosti D - SERVICE, a to dňa 21.
10. 2010. Medzi spoločnosťou D - SERVICE a C. Y.M. bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom
bol prevod predmetných nehnuteľností. S kolegom mal ústnu dohodu, že ak ho do roka vyplatí, tak

na neho prevedie predmetné nehnuteľnosti. Napokon dňa 01. 08. 2011 uzatvoril kúpnu zmluvu s p.
Y., nakoľko sa mu podarilo získať úver, ktorým splatil jeho dlh voči D. D.. V roku 2013 došlo k zmene
zábezpeky zo spoločnosti D. D. na D.. Z peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté vo výške 60.000
eur, bolo na vyplatenie predchádzajúcich úverov použitých 100 %, to znamená 60.000 eur. Vzhľadom
na uvedenú situáciu podpísal zmluvu o uznaní dlhu so žalovanou v 1. rade. Ide o sumu 60.000 eur zo

spoločnosti D. a ďalej sumu 13.000 eur, ktorá má byť postupne splácaná na predchádzajúce úvery.Zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní predniesla, že na určovacej žalobe má žalobca
naliehavý právny záujem. Ten vyplýva najmä zo skutočnosti, že bez rozhodnutia súdu o určení, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto

konania, je jeho právne postavenie neisté, nakoľko pokiaľ by naozaj žalovaní v 1. a 2. rade boli určení
ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, žalobca by mal najmä
právo v exekúcii, ako oprávnený, dať súhlas na exekúciu predajom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto konania a tiež právo domáhať sa predbežným opatrením uloženia zákazu scudziť predmetné
nehnuteľnosti z dôvodu, že môže byť ohrozený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,

ktorým bolo žalobcovi priznané voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na vyplatenie sumy 35.000 eur s
príslušenstvom. V súčasnosti prebieha exekúcia voči žalovaným v 1. a 2. rade, v rámci ktorej žalovaní
navrhli na splnenie dlhu plnenie v splátkach vo výške 100 eur. Tento návrh považujú za neadekvátny a
navrhli súdnemu exekútorovi, aby pokračoval v exekúcii prostredníctvom ďalších spôsobov vykonávania
exekúcie. Nemá informáciu o tom, aká je dlžná suma v súčasnosti. Z uvedených dôvodov navrhla
vyhovieť žalobe.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 4C/115/2012 bolo zistené, že platobným
rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 07. 2012, č. konania 1Ro/545/2012 - 12 bola
žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 35.000 eur s
príslušenstvom. Označený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 15. 08. 2012. Predmetom konania
bolo splnenie záväzku žalovaných vrátiť žalobcovi sumu 35.000 eur titulom zmluvy o pôžičke uzavretej

dňa 17. 06. 2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi.

Z obsahu spisového materiálu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš V
743/2009 bolo zistené, že dňa 19. 03. 2009 bola medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a
žalovaným v 3. rade ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania. Správa katastra Liptovský Mikuláš povolila vklad vlastníckeho práva dňa

25. 03. 2009 pod č. V 743/2009.

Z obsahu spisového materiálu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš V
1694/2009 bolo zistené, že dňa 19. 06. 2009 bola uzavretá medzi žalovaným v 3. rade ako predávajúcim
a žalovaným v 4. rade ako kupujúcim kúpna zmluva o prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13. 07. 2009 pod č. V 1694/2009.

Z obsahu spisového materiálu Katastrálneho úradu v Žiline Správy katastra Liptovský Mikuláš V
3570/2010 bolo zistené, že dňa 26. 10. 2010 bola medzi žalovaným v 5. rade (spoločnosť označená
obchodným menom D-SERVICE s.r.o.) ako predávajúcim a pôvodne žalovaným v 6. rade W.. C. Y. ako
kupujúcim uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností. Vklad vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 14. 12. 2010 pod č. V 3570/2010.

Z obsahu spisového materiálu Katastrálneho úradu v Žiline Správy katastra Liptovský Mikuláš V
2744/2011 bolo zistené, že dňa 01. 08. 2011 bola medzi pôvodne žalovaným v 6. rade ako predávajúcim
a žalovaným v 4. rade uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností. Vklad
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš
dňa 30. 11. 2011 pod č. V 2744/2011.

Z výpisu listu vlastníctva č. XX pre k. ú. N.Ô. Správy katastra Liptovský Mikuláš bolo zistené, že
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v 4. rade Ing. D. I., L.. XX. XX. XXXX.
Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva - V 2744/2011.

Veriteľ KONTO KREDIT, s.r.o. dňa 16. 03. 2009 potvrdila, že solidárni dlžníci, žalovaní v 1. a 2. rade
vrátili svoj peňažný dlh na základe zmluvy o úvere č. 87/2006 zo dňa 23. 05. 2006. Z uvedeného dôvodu

zaniká zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaní
v 1. a 2. rade nadobudnú opätovne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Dňa 16. 03. 2009veriteľ KONTO KREDIT, s.r.o. požiadal Správu katastra Liptovský Mikuláš, Katastrálny úrad v Žiline, aby
boli na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. N. zapísaní pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností, žalovaní
v 1. a 2. rade. Žiadosť odôvodnil tým, že vlastnícke právo bolo na veriteľa prevedené s rozväzovacou

podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Solidárni dlžníci v lehote splatnosti svoju povinnosť
splnili,pretozanikáizabezpečeniezáväzkuprevodomvlastníckehoprávakuvedenýmnehnuteľnostiam.

Z príjmového pokladničného dokladu bolo zistené, že spoločnosť KONTO KREDIT, s.r.o. prijala od I. I.,
bytom N. XXX (žalovanej v 1. rade) sumu 21.405,56 eur na účel vyplatenia zmluvy o úvere č. 87/2006.

Dňa 20. 03. 2009 bola medzi žalovaným v 3. rade ako budúcim predávajúcim a žalovaným v 4. rade ako
budúcim kupujúcim uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Podľa čl. 1 písm. a/ budúci predávajúci

prehlasuje, že najneskôr do 07. 04. 2009 sa stane výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a
preto sa zaviazal, že najneskôr v lehote uvedenej v písmene c/ tejto zmluvy uzavrie s budúcim kupujúcim
a zároveň sa budúci kupujúci zaviazal v dohodnutej lehote uzavrieť s budúcim predávajúcim kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zmluvné
strany sa dohodli, že riadnu kúpnu zmluvu sú strany medzi sebou povinné uzavrieť najneskôr do 19. 06.

2009 za dohodnutú kúpnu cenu 34.190 eur (čl. I písm. c/, d/ zmluvy). Prehlásenie zmluvných strán sa
považuje za obojstranný obligačno - právny záväzok, ktorý je vymožiteľný žalobou na súde s tým, že
tento záväzok na strane budúceho predávajúceho zaniká, ak budúci kupujúci najneskôr do 19. 06. 2009
nezaplatí dohodnutú kúpnu cenu na účet budúceho predávajúceho (čl. I písm. a/ zmluvy).

Dňa 19. 03. 2009 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalovaným v 3. rade ako veriteľom a žalovanými

v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom peňažnú pôžičku v sume
34.190 eur, ktorá bude použitá pre osobné potreby dlžníkov, a to na zaplatenie celého úveru, ktorý im bol
poskytnutý obchodnou spoločnosťou KONTO KREDIT, s.r.o. zmluvou č. 87/2006 s tým, že následne po
zaplatení tohto úveru bude dlžníkom zo strany tohto veriteľa vystavená kvitancia pre potreby spätného
zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. Dlžníci sa zaviazali, že poskytnutú pôžičku

vrátia veriteľovi do 7 dní odo dňa jej poskytnutia, resp. v tejto lehote s ním uzavrú kúpnu zmluvu, ktorou
prevedú vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na veriteľa za kúpnu cenu, ktorá sa bude
rovnať výške jeho pohľadávky podľa tejto zmluvy o pôžičke (čl. I, II zmluvy).

Spoločnosť SMART Capital a.s. so sídlom v Bratislave oznámila dňa 06. 04. 2010 žalovanému v 4.
rade, že záväzok zo zmluvy o úvere č. 1209000238, ktorú uzavrel dňa 04. 09. 2009 bol zosplatnený, z

dôvodu omeškania s jeho splácaním. Dňa 28. 04. 2010 spoločnosť SMART Capital a.s. prostredníctvom
právneho zástupcu oznámila žalovanému v 4. rade, že pristupuje k výkonu záložného práva, keďže
nebol uhradený záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 120900238 zo dňa 04. 09. 2009. Výkon
záložného práva sa uskutoční predajom nehnuteľností založených v prospech SMART Capital a.s.
formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách.

Dňa 12. 08. 2010 spoločnosť SMART Capital a.s. potvrdila, že v plnej výške bola uhradená pohľadávka
zabezpečená záložným právom, zapísaným pod V 2555/2009 na LV č. XX pre k. ú. N.. Predmetné
záložné právo sa vzťahuje k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania. Súčasne požiadala Správu
katastra Liptovský Mikuláš o výmaz záložného práva pod V 2555/2009 a poznámky zapísanej pod P
200/2010.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v
3. a 5. rade a právneho zástupcu žalovaného v 5. rade, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a
včas predvolaní. Označení účastníci a právny zástupca nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania,
pričom nebol zistený dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania. Súd rozhodol so zreteľom
na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť

meritórne rozhodnutie.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným ustanovením zákona súd

žalobu zamietol, keďže vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Dôvodom
zamietnutia určovacej žaloby bol v prvom rade nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaných. Je nepochybné, že žalujúca strana sa domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 1. a 2. rade na tom skutkovom základe, že žalovaní
v 1. a 2. rade po splnení dlhu zabezpečeného zabezpečovacím prevodom práva sa mali stať
vlastníkmi predmetných nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Hoci zabezpečený dlh splnili, neboli zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností a nehnuteľnosti boli
postupne prevedené zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 4. rade, ktorý nehnuteľnosti previedol
na žalovanú v 5. rade. Žalovaná v 5. rade previedla nehnuteľnosti na pôvodne žalovaného v 6.
rade W.. C. Y., ktorých ich previedol späť na žalovaného v 4. rade. Podľa tvrdení žalobcu všetky
právne úkony, na základe došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam postupne

zo žalovaného v 3. rade na ďalších nasledujúcich nadobúdateľov, sú absolútne neplatné, z dôvodu
porušenia zásady nemo plus iuris (nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má), keďže bol porušené
ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Za uvedeného skutkového vymedzenia nároku je nevyhnutné,
aby na strane žalovaných vystupovali ako účastníci nielen aktuálny (posledný) vlastník predmetných
nehnuteľností zapísaný v príslušnej evidencii (žalovaný v 4. rade) a subjekty, v prospech ktorých má

byť vlastnícke právo určené (žalovaní v 1. a 2. rade), ale aj osoby, ktoré nadobudli vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam v relevantnom období, t. j. na základe prevodov nehnuteľností zo
žalovaného v 3. rade na nasledujúcich nadobúdateľov. V prípade určenia vlastníckeho práva v prospech
žalovaných v 1. a 2. rade sa rozhodnutie súdu nepochybne dotkne všetkých subjektov, ktoré následne
nadobudli postavenie vlastníkov. Prípadné súdne rozhodnutie, ktorým by sa vyhovelo žalobe a došlo

by k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by malo deklaratórny charakter, t. j. určovalo by
vlastnícke právo žalovaných v 1. a 2. rade spätne ku dňu zániku zabezpečovacieho prevodu práva.
Preto je nevyhnutné, aby všetky subjekty, ktoré boli účastné zmluvných prevodov vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam od uvedeného okamihu, boli označené za účastníkov konania, v ktorom
súd by riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť všetkých právnych úkonov, na základe ktorých došlo k

prevodu vlastníctva. Žalujúca strana pôvodne správne žalovala všetky dotknuté subjekty (žalovaných
v 1. až 6. rade), písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 03. 2013 vzala žalobu voči pôvodne
žalovanému v 6. rade W.. C. Y.M. späť (ktorý bol vlastníkom predmetných nehnuteľností) a z uvedeného
dôvodu bolo konanie voči pôvodne žalovanému v 6. rade zastavené. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
súdu vo veci samej nebol zo strany žalobcu učinený návrh na pristúpenie označeného subjektu do

konania. Aj samotný žalobca v pôvodnej žalobe určil okruh žalovaných ako všetkých subjektov, ktoré
boli účastné prevodov nehnuteľností zo žalovaných v 1. a 2. rade až na žalovaného v 4. rade. V zmysle
vyššie uvedeného, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných v dôsledku
absencie osoby W.. C. Y. ako účastníka konania, bola žaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá.
Prípadné pozitívne rozhodnutie súdu (o určení vlastníckeho práva) by nezaväzovalo osoby, ktoré neboli

účastníkom konania.

Nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení (ust. § 80 písm. c) OSP). Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že v prejednávanej veci žalujúca strana nepreukázala naliehavý právny záujem na určení,
že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca

odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že je veriteľom žalovaných v 1. a 2. rade na základe
právoplatného rozhodnutia o jeho pohľadávke, čím je jeho právne postavenie isté. V prípade, ak by
žalovaní v 1. a 2. rade boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností, žalobca by
mal práva, ktoré by bez tohto zápisu, a teda určenia nemá, a to právo oprávneného v exekúcii dať
súhlas na exekúciu predajom nehnuteľností, taktiež právo veriteľa domáhať sa predbežným opatrením

uloženia zákazu scudziť predmetné nehnuteľnosti, z dôvodu ohrozenia výkonu rozhodnutia. V zmysle
uvedených tvrdení žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. radebol založený zmluvou o pôžičke dňa 17. 06. 2009. V konaní bolo nesporné, že žalovaní v 1. a 2.
rade dočasne prostredníctvom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva previedli vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam na veriteľa spoločnosť KONTO KREDIT, s.r.o., z dôvodu zabezpečenia

záväzku zo zmluvy úvere č. 87/2006 zo dňa 23. 05. 2006. Potvrdením označeného veriteľa zo dňa
16. 03. 2009 mal súd preukázané, že k zániku zabezpečovacieho prevodu práva došlo dňa 16. 03.
2009, z dôvodu splnenia zabezpečeného peňažného dlhu titulom zmluvy o úvere. Obsahom spisového
materiálu Správy katastra Liptovský Mikuláš V 743/2009 mal súd preukázané, že žalovaní v 1. a
2. rade previedli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 3. rade, a to

dňa 19. 03. 2009, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 25. 03. 2009. Vykonaným
dokazovaním mal súd preto preukázané, že k zmluvnému prevodu vlastníckeho práva zo žalovaných
v 1. a 2. rade na žalovaného v 3. rade došlo preukázateľne skôr, ako sa žalovaní v 1. a 2. rade stali
dlžníkmi žalobcu titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 06. 2009. Žalujúca strana preto nemôže mať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 1. a 2.
rade, ktorý odvodzovala od právneho postavenia veriteľa žalovaných, na základe zmluvy o pôžičke a

nadväzujúceho právoplatného rozhodnutia súdu o jeho peňažnej pohľadávke. Z uvedených dôvodov
potom všetky nasledujúce zmluvné prevody, resp. všetky právne úkony, na základe ktorých došlo k
zmene subjektu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nie sú pre účely predmetného
súdneho konania právne významné, keďže žalujúca strana v čase prevodu vlastníckeho práva
žalovaných v 1. a 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam nemala preukázateľne postavenie veriteľa, na

základe zmluvy o pôžičke. V zmysle vyššie uvedeného žalujúca strana nepreukázala naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Súd sa preto nezaoberal dôvodnosťou určovacej žaloby vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovaným v 1. až v 5.
rade, ktorí boli v konaní úspešní v plnom rozsahu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi,
v konaní neúspešnému. Žalovaní v 1. až v 4. rade si neuplatnili náhradu trov konania, preto im ju

súd nepriznal. Žalovaný v 5. rade splnomocnil na zastupovanie v konaní právneho zástupcu, ktorý v
písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04. 12. 2013 si uplatnil náhradu trov konania. Účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť v lehote najneskôr do 3 pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Žalovaný v 5. rade prostredníctvom právneho
zástupcu si trovy konania uplatnil, avšak v zákonom stanovenej lehote ich nevyčíslil, preto súd rozhodol,

že ani žalovanému v 5. rade sa nepriznáva náhrada trov konania. Iné trovy konania s výnimkou trov
právneho zastúpenia na strane žalovaného v 5. rade zo spisu nevyplývali. V uvedenom prípade súd
potom nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanému v 5. rade, ktoré bolo
vyhlásené na pojednávaní dňa 05. 12. 2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v šiestich vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.