Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111206869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111206869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíne,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenovsenátu

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej, v právnej veci navrhovateľa: K. P., bytom E., G. E.
XX, proti odporcom: 1/ JUDr. M. M., sudcovi Krajského súdu v E., 2/ B. L., bytom O., Y. XX, v konaní o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. októbra
2013, č.k. 5C/129/2011-88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal
náhrady škody vo vzťahu k odporcovi 1/ vo výške 921,37 eur a vo vzťahu k odporcovi 2/ vo výške

354,42 eur a o trovách konania rozhodol tak, že odporcom v 1/, 2/ rade ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj uplatnený nárok na náhradu škody
voči odporcom 1/, 2/ odôvodňoval skutočnosťami uvedenými v odôvodnení uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 5Co 77/2010-227 zo dňa 16.3.2010, v ktorom sa uvádza, že „navrhovateľovi nič
nebráni, aby sa samostatným návrhom domáhal svojich nárokov voči akémukoľvek ďalšiemu subjektu,
pokiaľ je toho názoru, že zo strany tohto subjektu došlo k spôsobeniu škody na strane navrhovateľa“.
Prvotne v návrhu uviedol, že voči odporcovi 1/ sa nároku domáha z dôvodu vydania nezodpovedného,
nekvalifikovaného a protizákonne vydaného rozsudku pod č.k. 13C 171/2004-233 zo dňa 25.5.2010,

ktorým tento jeho návrh na zaplatenie sumy 226,28 eur s prísl. zamietol. Podľa navrhovateľa odporca 1/
porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 120 ods. 1, keď nepripustil dôkazy na
preukázanie skutočností, § 127 ods. 2, keď nedal znalecký posudok č. 3/2009 napriek jeho opakovaným
žiadostiam preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii a § 221 ods. 1 písm. f) a h)
tým, že nesprávnym postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, vec nesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Uplatnený nárok vo vzťahu k odporcovi 2/ odôvodňoval z jeho strany podaním neobjektívneho,

nepravdivéhoazavádzajúceho znaleckéhoposudku.Podanímzodňa11.8.20013navrhovateľ upresnil,
že jeho nárok voči odporcovi 1/ pozostáva z nepriznaného nároku na náhradu škody a súdnych
poplatkov v konaní 13C 171/2004, úrok zo zadržiavanej čiastky vo výške 20% ročne od 25.5.2010 do
31.7.2013 a ceny faktúry č. 14/24 , voči odporcovi v 2/ predstavuje trovy konania štátu, ktoré na základe
rozhodnutia súdu bol zaviazaný nahradiť, vzniknuté vyplatením odmeny znalcovi za podaný znalecký
posudok v uvedenom konaní.Odporca 1/ žiadal návrh zamietnuť. Namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na svojej strane v
konaní vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody z nezákonného rozhodnutia súdu,
príp. nesprávneho úradného postupu , pričom podľa § 3 ods. 1 písm. a) - d) zákona č. 514/2003 Z.z.

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, zodpovedá štát za podmienok ustanovených
zákonom, pri výkone moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo nesprávnym úradným postupom, z čoho vyplýva, že pasívne legitimovaným účastníkom v danej
veci je Slovenská republika. K dôvodom a výške uplatneného nároku uviedol, že navrhovateľ si nesplnil

základnú povinnosť, a to povinnosť tvrdenia. Z návrhu nevyplýva, či si navrhovateľ uplatňuje nárok na
skutočnú škodu alebo ušlý zisk, tento tiež nevyšpecifikoval, akú právnu povinnosť mal porušiť a ani to,
v čom tento vidí príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a škodou, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala
vzniknúť.

Odporca 2/ rovnako žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že je riadne zapísaný v zozname znalcov v odbore
elektrotechnika - silnoprúdová a ako znalec bol pribratý do konania č. 13C 171/2004 uznesením

Okresného súdu v Trenčíne, na základe čoho vypracoval vo veci znalecký posudok č. 3/2009 a to podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nie je si vedomý zanedbania akýchkoľvek svojich povinností
pri vypracovaní znaleckého posudku. Uviedol, že základom posudku bolo zistenie miesta, kde došlo k
prerušeniu elektrického kábla, ktoré bolo zabezpečené nezávislým odborníkom s meracou technikou,
ktorého odsúhlasili obe strany v konaní a nemali voči tomu žiadne výhrady. Navrhovateľ bol prítomný pri

zisťovaní miesta prerušenia elektrického kábla. Pokiaľ navrhovateľ posudok považuje za neobjektívny,
nepravdivý a zavádzajúci, nie je zrejmé, v čom tieto nedostatky majú spočívať. Poukázal tiež na to,
že pri vyúčtovaní odmeny si neuplatnil všetky náklady, ktoré mu v súvislosti s vypracovaním posudku
vznikli s prihliadnutím k tomu, že účastníci konania sú fyzické osoby a nechcel ich neprimerane finančne
zaťažovať.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva tiež súdom prvého stupňa zistený skutkový stav
spočívajúci v tom, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod č.. 13C/171/2004 si
navrhovateľ uplatňoval náhradu škody voči odporcovi Z. K. pôvodne vo výške 31.872,- Sk (v priebehu
konania vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 22.450,- Sk späť) v ktorom konaní ako zákonný
sudca rozhodol odporca 1/. Rozsudkom zo dňa 23.2.2007 č.k. 13C/171/2004-107 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.3.2008 č.k. 4Co/291/2007-148 bol jeho návrh v časti zamietnutý
a v časti o zaplatenie sumy 6.817,- Sk odvolací súd zamietajúce rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil a
vrátil v tejto časti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V rámci preukazovania dôvodnosti nároku
navrhovateľa bolo nariadené znalecké dokazovanie (uznesením zo dňa 27.10.2008 č.k.
13C/171/2004-170 bol ako znalec z odboru elektrotechnika pribratý B. L.). Znalec vypracoval vo

veci znalecký posudok č. 3/2009, zo záverov ktorého vyplynulo, že k prerušeniu elektrického kábla
nedošlo v garáži odporcu. Za vypracovanie znaleckého posudku bola znalcovi priznaná odmena vo
výške 354,42 eur, ktoré mu boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu v Trenčíne
(uznesenie zo dňa 18.8.2009 č.k. 13C/171/2004-204). Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa
25.5.2010 č.k. 13C/171/2004-233 bol návrh navrhovateľa tiež o zaplatenie zvyšnej škody vo výške

6.817,- Sk zamietnutý. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo
dňa 21.4.2011 č.k. 4Co/10/2011-253 rozsudok súdu I. stupňa potvrdil. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.5.2011. Odvolací súd sa v rámci rozhodovania o odvolaní navrhovateľa zaoberal
aj námietkami voči vypracovanému znaleckému posudku (neodbornosť, nepoužiteľnosť posudku), ktoré
vyhodnotil ako ničím nepodložené, závery znaleckého posudku znalca B. L. považoval za dostatočne

presvedčivé.

Na danú vec súd prvého stupňa aplikoval ust. § 3 ods. 1 písm a/, d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákona č.
514/2004 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 17 ods. 1-8 Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s odkazom, na ktoré v odôvodnení uviedol,

že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je podaný
dôvodne. Je zrejmé, že navrhovateľ si voči odporcovi v 1/ uplatňuje nárok podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene a doplnení niektorých zákonov,
vzmyslektorého zaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,príp.nesprávnymúradnýmpostupom,zodpovedá štát, v mene ktorého koná orgán určený v § 4 citovaného zákona, ktorým je v danom prípade
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže škoda mala vzniknúť v občianskom súdnom
konaní. Odporca 1/ ako sudca príslušného súdu, nie je teda v konaní pasívne vecne legitimovaný.

Vo vzťahu k odporcovi 2/ rovnako nepovažoval návrh za dôvodný. Tento pôsobí ako znalec v odbore
elektrotechnika,odvetvieelektrotechnika,jeriadnezapísanývzoznameznalcov,ktorývedieMinisterstvo
spravodlivostiSRa bol ustanovenýzaznalcavkonanísp.zn.13C/171/2004,atouznesenímOkresného
súduvTrenčíne,nazákladečohovypracovalznaleckýposudokč.3/2009.Navrhovateľsvojetvrdenia,že
znalecký posudok je neobjektívny, nepravdivý, zavádzajúci ničím nepodložil. Rovnaké námietky uvádzal

už v konaní pred Okresným súdom Trenčín v konaní pod č. 13C/171/2004, kde boli vyhodnotené
ako nedôvodné. Bolo tiež na posúdení súdu z hľadiska ust. § 132 O.s.p., či na tento dôkaz bude
prihliadať v rámci svojho rozhodovania, pričom odporca v 2/ ako znalec ustanovený v konaní nemal na
túto hodnotiacu činnosť súdu žiaden vplyv. V konaní nebolo preukázané žiadne porušenie povinností
zo strany znalca pri vypracovaní znaleckého posudku ktorý spĺňa náležitosti zákona č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom o jeho využiteľnosti v konaní, rozhodoval súd v rámci

hodnotenia dôkazov. Keďže v konaní nebolo zistené porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v 2/
ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a tvrdenou škodou, nie sú dané predpoklady
pre vyvodenie zodpovednosti za škodu vo vzťahu k odporcovi 2/.

Vyhodnotiac uvedené skutočnosti prvostupňový súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a
preto ho zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Uviedol, že úspešným odporcom vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže si však tieto neuplatnili,
náhradu trov konania im nepriznal.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal
odvolací súd o jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj postup mu predchádzajúci, považoval za neobjektívne, nesprávne. Uviedol, že uplatňuje

odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p., ktoré však bližšie skutkovo
nevymedzil. Na výzvu súdu prvého stupňa adresovanú navrhovateľovi uznesením zo dňa 25.11.2013
č.k. 5C/129/2011-91, ktorú prevzal navrhovateľ dňa 09.12.2013, ktorou bol vyzvaný navrhovateľ na
odstránenie nedostatkov podaného odvolania a súčasťou ktorého, bolo aj poučenie o následkoch jeho
nečinnosti, navrhovateľ reagoval podaním doručením súdu prvého stupňa dňa 27.12.2013 z obsahu

ktorého vyplýva, že trvá na nesprávnom úradnom postupe a rozhodnutí súdu prvého stupňa v konaní,
od ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody uplatnený v preskúmavanej veci, pričom poukázal
na celkový počet procesných rozhodnutí vydaných v danej veci, zmenu osôb, ktoré tieto rozhodnutia
vydávali, skutočnosť, že odporca 1/ ako zákonný sudca vo veci začal konať až dňa 04.05.2006, a to
nariadením pojednávania vo veci, ktorý podľa jeho názoru nesprávne procesne vo veci postupoval, čo

malo za následok vady uvedeného konania. Poukázal tiež na nesprávnosť označenia odporcu JUDr. M.
M. v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 19.04.2011 pod sp.zn. 5NcC/7/2011 v ktorom bol označený
ako odporca v 2/ rade, pričom v následne vydanom uznesení zo dňa 19.07.2011 pod inou spisovou
značkou pod č.k. 19NcC/14/2011 už bol označený ako odporca v 1/ rade, ktoré nezrovnalosti vzbudzujú
pochybnosti pokiaľ ide o totožnosť konania a osoby. V konečnom dôsledku v odvolaní trval na tom, že

škoda, ktorá mu vznikla a ktorú uplatňuje, bola spôsobená nezodpovedným konaním odporcu 1/ a tiež
súdneho znalca B. L. t.j. odporcu 2/ v konaní vedenom pod č. 13C/171/2004.

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
vecne správny, a preto ho žiada v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odporca 2/ rovnako v zmysle podaného písomného vyjadreniu k odvolaniu považoval napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Poukazoval na správnosť záverov znaleckého posudku
ktorý vypracoval podľa jeho názoru podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a bez toho, aby
akýmkoľvek spôsobom poškodzoval účastníkov konania, či mal z toho osobný prospech. Samotnú
použiteľnosť znaleckého posudku v predmetnom konaní, od ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok
na náhradu škody posúdiť nevie, pretože zodpovedal len otázky, ktoré mu súdom prvého stupňa v

predmetnom konaní boli uznesením vymedzené.Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3
O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi
odvolania vymedzenými navrhovateľom a ich rozsahom, je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1
O.s.p..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania,
bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa

§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako
vecne správny potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ - f/ citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205

ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p., ktoré však s výnimkou ich formálneho výpočtu, žiadnym spôsobom skutkovo
nevymedzil.

Obligatórne sa však odvolací súd zaoberal tým, (§ 212 ods. 3 O.s.p.), či v konaní pred súdom prvého
stupňa nedošlo postupom súdu k procesným vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a
k tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preskúmaním

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, však odvolací súd existenciu žiadnej z
procesných vád, uvedených v ust. § 221 ods. 1, ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov,b/tenktovkonanívystupovalakoúčastník,nemalspôsobilosťbyúčastníkomkonania,c/účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo alebo prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený
sudca) ani existenciu tzv. inej vady majúcej za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia
nezistil. Je pravdou, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, že odporca JUDr. M. M. bol v uznesení
Krajského súdu Trenčín zo dňa 19.04.2011 č.k. 5NcC/7/2011-11 označený ako odporca vystupujúci v
rade 2/, (ktorým rozhodnutím boli sudcovia Okresného súdu v Trenčíne, o.i. aj menovaný odporca v

tom čase vykonávajúci funkciu sudcu na Okresnom súde Trenčín z prejednania a rozhodnutia tejto veci
vylúčení postupom podľa § 16 ods. 1 v spojitosti s ust. § 14 ods. 1 O.s.p. a vec podľa § 12 ods. 1 O.s.p.
bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou) a následne v
uznesení Krajského súdu Trenčín zo dňa 19.07.2011 č.k. 19NcC/14/2011-35, (ktorým rozhodnutím boli
z prejednania a rozhodnutia veci vylúčení následne aj sudcovia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

a vec podľa § 12 ods. 1 O.s.p. bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prievidza)
bol tento označený ako odporca vystupujúci v rade 1/, uvedenú nesprávnosť však nemožno považovať
za vadu, majúcu akýkoľvek dopad na správnosť napadnutého rozhodnutia. Obe rozhodnutia boli vydané
bezpochyby v identickom konaní, teda v preskúmavanej veci a skutočnosť, že sú vedené pod rôznymi
spisovými značkami odvolacieho súdu je spôsobená opakovaným predkladaním veci odvolaciemu súdu

zaúčelomrozhodnutiavprvomprípadeo námietkezaujatostivznesenejsamotnýmisudcamiOkresného
súdu Trenčín, na ktorý vec prvotne napadla a v druhom prípade o námietke zaujatosti vznesenej
sudcami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, ktorému bola prvým rozhodnutím vec prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie nadriadeným súdom. Z obsahu podaného odvolania možno tiež vyvodiť, že
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.04.2011 č.k. 5 NcC/7/2011, ktorým o.i. sudcov bol z

prejednaniaarozhodovaniatejtovecivylúčenýtiežsudcaJUDr.M.M.(odporca1/), simylnenavrhovateľ
vzťahuje aj na konanie a rozhodovanie vo veci vedenej pred OS Trenčín pod č.k. 13C/171/2004 v
ktorej veci bol práve odporca 1/ zákonným sudcom od nesprávneho rozhodnutia a procesného postupu
ktorého odvodzuje v tomto konaní svoj nárok na náhradu škody. Identifikované rozhodnutie sa však
vzťahuje výlučne na konanie vedené pred OS Trenčín pod č.k. 5C/129/2011, teda na preskúmavanú vec

(odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že v tejto veci odporca 1/ nikdy zákonným sudcom
nebol), nemá však žiadne účinky vo vzťahu k t.č. už právoplatne skončenému konaniu vedenému pred
OS Trenčín pod č.k. 13C/171/2004 od ktorého navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odvodzuje.Vo vzťahu k zostávajúcemu obsahu podaného odvolania, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ
napriek úvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov v tomto neuviedol, aké konkrétne
nedostatky meritórnemu posúdeniu prejednávaného prípadu, teda vecnému odôvodneniu zamietnutia

návrhu vytýka. Vo všeobecnosti len poukazuje na dĺžku konania, procesný postup súdu a priebežne
vydávané procesné rozhodnutia o. i aj odporcom 1/ ako vec prejednávacim sudcom v konaní vedenom
pod č.k. 13C/171/2004 a na znalecký posudok podaný v uvedenom konaní odporcom 2/ ktorý tiež len
vo všeobecnej rovine považuje za nesprávny.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným

spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, tieto vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci návrh zamietol a odporcom, ako úspešným účastníkom konania
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
nepriznal z dôvodu, že tieto neuplatnili a v konaní im tiež žiadne nevznikli. Svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a
konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219,ods.2 O.s.p.).

Napriek tomu, ako bolo uvedené vyššie, že navrhovateľ v odvolaní skutkovo presne nevymedzil, v čom
vidí vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné k jeho vecnej

správnosti doplniť nasledovné :

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal náhrady škody voči odporcovi 1/
dôvodiac jeho nesprávnym úradným postupom a protizákonne vydaným rozsudkom v konaní vedenom
pred OS Trenčín pod č. 13C/171/2004, ktorá vec bola odporcovi 1/ ako zákonnému sudcovi pridelená
na prejednanie a rozhodnutie a vo vzťahu k odporcovi 2/ dôvodiac ním podaným neobjektívnym,

nepravdivým a zavádzajúcim znaleckým posudkom v totožnom konaní. Súd prvého stupňa návrh vo
vzťahu k odporcovi 1/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na jeho strane a
vo vzťahu k odporcovi 2/ z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom spočívajúceho v
preukázaní existencie hmotnoprávnych predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti za škodu na strane
odporcu 2/ z hľadiska ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisového materiálu skutočne vyplýva, že odporca 1/ bol zákonným sudcom, ktorý prejednával
a tiež rozhodoval vo veci navrhovateľom uplatneného nároku na peňažné plnenie proti Z. K. vedenom
pred OS Trenčín pod č. 13C/171/2004, v ktorom konaní bol navrhovateľ neúspešný, keďže rozsudkom
zo dňa 23.02.2007 č.k. 13C/171/2004-107 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
27.03.2008 č.k. 4Co/291/2007-148 bol nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vzniknutej

mu zatekaním dažďovej vody z terasy odporcu do jeho garáže, zamietnutý. V uvedenom konaní bolo
nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru elektrotechnika - odvetvie elektronika, Ing. B. L.,
vystupujúcom v tomto konaní v procesnom postavení odporcu 2/.

Predovšetkým podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne ustálil, že nárok navrhovateľa
na náhradu škody vo vzťahu k odporcovi 1/ je potrebné posudzovať z hľadiska ustanovení Zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2004 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§104vetaprváZákonač.385/2000Z.z.osudcochaprísediacichaozmeneadoplneníniektorých
zákonov, za škodu spôsobenú rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom súdu, zodpovedá
štát.

Zákon č. 514/2003 Z.z. teda priamo v cit. ust. uvádza, že štát je zodpovedný za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že úprava zodpovednosti
štátu vyplýva priamo zo zákona, nemôže sa navrhovateľ v konaní domáhať tejto zodpovednosti voči

konkrétnemu sudcovi. Rozhodnutie súdu, resp. jeho úradný postup ako orgánu verejnej moci je
výsledkomvýkonusúdnejmoci,t.j.výkonuverejnejmocinaktoromrozhodnutísapodieľajúsudcoviaako
predstavitelia súdnej moci, ktorí sú podľa§ 25 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v osobitnom vzťahu k štátu. Na základe uvedeného, teda
súd prvého stupňa správne vyvodil, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci, orgánmi verejnej moci je v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. výlučne
štát, nie konkrétny sudca.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorou
zamietol navrhovateľom uplatnený nárok vo vzťahu k odporcovi 1/ z dôvodu nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie na jeho strane, keďže ako konkrétny sudca nie je nositeľom hmotnoprávneho

zodpovednostného vzťahu voči navrhovateľovi, považuje za v celom rozsahu vecne správny. Odvolací
súd považuje za potrebné poznamenať, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva.
Nesprávne označenie, či určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní, nemôže teda súd odstrániť ex
offo a nemôže o tomto nedostatku ani navrhovateľa poučiť v zmysle § 5 O.s.p., pretože súd je povinný
poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo

poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo
poučovaciupovinnosťsúdupodľa§5O.s.p.abolobyvrozporesozásadourovnostiúčastníkovsúdneho
konania.

Rovnako za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorou
zamietol navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody vo vzťahu k odporcovi 2/, a to pre nesplnenie

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, vo vzťahu k preukázaniu existencie hmotnoprávnych
predpokladov vzniku zodpovednosti na strane odporcu 2/ za škodu, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť
tým, že odporca 2/ ako súdom ustanovený znalec v konaní pred OS Trenčín pod č. 13C/171/2004 mal
podať neobjektívny a nepravdivý znalecký posudok.

V sporových konaniach, akým je aj daná vec, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti z hľadiska ust. § 120

ods.1O.s.p.,prejavívnepriaznivommeritórnomrozhodnutípreúčastníka,ktorýsvojedôkaznébremeno
neuniesol. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet
dokazovania, teda to, čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má účastník

konania dôkazné bremeno, slúži dôkaz, teda dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania.
Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať, závisí od hypotézy
hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah
dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena.

Súd prvého stupňa správne vyvodil, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody voči odporcovi

2/ je právnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporca 2/ bol v rozhodnom období
zapísaný do zoznamu znalcov v odbore elektrotechnika, odvetvie elektronika, vedeným Ministerstvom
spravodlivosti SR. Vo veci vedenej pred OS Trenčín pod č.k. 13C/171/2004 bol súdom ustanovený za

znalca, a to uznesením zo dňa 27.10.2008 a v zmysle úlohy vymedzenej mu súdom, mu prináležalo
zistiť príčinu prerušenia elektrického kábla v garáži, v uvedenom konaní vystupujúceho odporcu t. j. Z.
K.. Ustanovený znalec vo svojom znaleckom posudku podanom pod č. 3/2009 ustálil, že k prerušeniu
elektrického kábla došlo v garáži p. C.. Uvedené závery znaleckého posudku, navrhovateľ namietal
aj v ním podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.05.2010 pod č.k.

13C/171/2004-233, tvrdiac jeho neodbornosť, s ktorými námietkami sa odvolací súd v uvedenom
odvolacom konaní zaoberal a vyhodnotil ich ako neopodstatnené, ničím nepodložené, založené len na
subjektívnom stanovisku odvolateľa.

Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v Zákone
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ustanovených v tomto zákone, znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký

posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko, alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Vo
všeobecnosti platí, že znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote,
účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 Zákona č. 382/2004 Z.z.). V ust. § 420 Občianskeho
zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu,
ktorávychádzazozásadyzodpovednostizaškoduspôsobenúporušenímakejkoľvekprávnejpovinnosti.

Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Ide o generálnu klauzulu
zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorá má pôvod v ust. § 337 Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb.. Ust. § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vždy, ak konkrétny prípad
spôsobenia škody, nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody,
ktoré ustanovuje osobitné podmienky zodpovednosti za škodu, alebo ak zodpovednosť za škodu, nie

je osobitne upravená v inom zákone, tak ako tomu je aj v preskúmavanej veci. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti, možno uplatniť, ak sú splnené hmotnoprávne predpoklady
zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, teda existencia protiprávneho úkonu,
vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou. Ide teda o konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Tak ako správne uviedol

aj súd prvého stupňa, navrhovateľ síce uvádzal, že odporcom 2/ podaný znalecký posudok v konaní
13C/171/2004 je neobjektívny, nepravdivý a zavádzajúci, tieto svoje tvrdenia, však žiadnym spôsobom
nepreukázal. Niet pochýb o tom, že odporca 2/ v čase vykonania znaleckého úkonu, bol spôsobilý
z hľadiska podmienok uvedených v zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
znalecký posudok vyhotoviť, v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť odôvodňujúca záver

o porušení jeho povinností z hľadiska ust. § 16 ods. 2 cit. zák., závery ním podaného odborného
znaleckého posudku za dostatočne presvedčivé považoval aj krajský súd v odvolacom konaní vedenom
pod č.k. 4Co/10/2011 v rámci ktorého bola preskúmavaná vecná správnosť súdom prvého stupňa
vydaného rozsudku zo dňa 25.05.2010 pod č.k. 13C/171/2004-233,
pričom navrhovateľom aj v tomto konaní prezentované subjektívne názory týkajúce sa neodbornosti,

neobjektivity, či nehodnovernosti podaného znaleckého posudku, bez ich podloženia konkrétnymi
dôkazmi nemožno považovať za spôsobilé k záveru o protiprávnom konaní odporcu 2/ v postavení
znalca, ktorý posudok vypracoval.

Z uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní existencie zákonných predpokladov
prevznikzodpovednosti nastraneodporcu2/zanavrhovateľomtvrdenú,vzniknutúmuškodu, nemožno

považovať za iný, ako vecne správny.

Keďže odvolací súd, nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľa spôsobilé na iné ako potvrdzujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1

O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ani jeden
z nich si návrhom na ich priznanie tieto neuplatnili.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .