Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210666
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 1.246,42 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy
249,28 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 1.246,42 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 249,28 €. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš
vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 5040506
povinnou S. P., J.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX13259/2010 a

požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
napriek tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
pre posúdenie a rozhodnutie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa
21.02.2011 (konanie začalo 11.08.2010), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 194 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03813/10, vykonateľného
01.07.2010), prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských
vzťahov a porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd konal nebol legitímne

schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecnému súdu,
v pozícii exekučného súdu, pri rozhodovaní vo veci samej by takáto právomoc náležala len ak by
konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní). Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu

upravenej v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívnezamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného
súdu v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu.
Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou

kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí

ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje
okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 1.246,42 € predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v

občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného
zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomokresného
súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym

a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehote moholžalobcavčas,efektívneaúčinneuskutočniť radinýchkrokov,smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi, podporujúcimi
žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného prostriedku

nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov
spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej
príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu
a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku 249,28

€. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, na čo do
podania tejto žaloby pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že
žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o

úvere č. 5040506 povinnou S. P., J.. XX.XX.XXXX.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 16.12.2013 navrhol zamietnutie žaloby uvedúc, že nie je jasný
titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie tvrdených
prieťahov v súdnom konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou

podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012,
teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty. Žalobca neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup),
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a
vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote, ale dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky
nepredložil. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať

pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie
rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho
mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011
správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.

I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje
automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú prípady vzniku škôd
vyvolanéinounežrozhodovacoučinnosťouorgánovverejnejmoci.Žalobcasivsúvislostisozamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia uplatnil nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho
spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu
vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia nie je možné považovať za nesprávny úradný postup (rozsudok

NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie NS ČR z
25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a
na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné
rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozrušívkonaníoopravnomprostriedku.Tátopodmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných

žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie

ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k
tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom
uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný
uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie

reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení
nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie
o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným
titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na uznesenie

KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. 10CoE/308/2011, či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 sp. zn.
20CoE/94/2012. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, podaním žaloby na súd, čo nevykonal.
Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva
informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené
prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3

zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizujea nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,
ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo

sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s

dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo

na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 03.12.2014 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah
spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca cestou svojho právneho zástupcu navrhol elektronickým podaním doručeným súdu 28.11.2014
zrušenie pojednávania určeného na 03.12.2014 tvrdiac, že mu doteraz nebolo doručené rozhodnutie
súduvyššiehostupňaovylúčení,resp.nevylúčenísudcovOkresnéhosúduLipt.Mikulášzprejednávania
a rozhodovania veci a z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 9NcC/75/2013-16 zo dňa 31.01.2013 o nevylúčení sudcov Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, okrem sudkyne JUDr. Evy Uličnej, z prejednávania a rozhodovania veci bolo pritom
právnemu zástupcovi žalobcu doručené 04.12.2013, o čom svedčí nielen podpis osoby oprávnenej na
prevzatie zásielky na doručenke, ale aj dovolanie žalobcu podané voči tomuto uzneseniu. Najvyšší
súd SR uznesením č. k. 5 Cdo 213/2014-51 zo dňa 03.10.2014, právoplatným 27.10.2014, konanie
o žalobcovom dovolaní zastavil; právnemu zástupcovi žalobcu bolo toto uznesenie doručen é podľa

podpisu na doručenke 21.11.2014.

Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym
rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu
rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo
rozsiahle dokazovanie odôvodňujúce vydanie medzitýmneho rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného

bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného

bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd najprv skúmal, či bol uplatnený nárok v zmysle §-u 15 ods. l zák. č.
514/2003 Z.z. v platnom znení predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného

podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca
v žalobe len všeobecne tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, ktorú bližšie
nešpecifikoval napr. dátumom vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu, dátumom doručenia
adresátovi. Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR
( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na

náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti
SRreagovalo,činárokžalobcunanáhraduškodyneboluspokojený,aleboboluspokojenýlenčiastočne,
alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca
obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to
mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
13259/2010. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Er/798/2010 je preukázané, že
ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka

62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 13259/10. Dňa 20.10.2010 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky, žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora
v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej S. P., J.. XX.XX.XXXX, pre
vymoženie 392 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 11.08.2010, ktorý bol k tejto
žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 20.05.2010, sp. zn.
SR 03813/10, právoplatný 28.06.2010 a vykonateľný 01.07.2010, ktorým bola povinná zaviazaná na
zaplatenie sumy 392 € a príslušenstva z titulu blankozmenky vystavenej povinnou 05.06.2009 na
zabezpečenie bližšie v exekučnom titule nešpecifikovaného plnenia z neoznačenej zmluvy o úvere.
Súčasťou exekučného spisu je fotokópia zmluvy o úvere č. 5040506 zo dňa 05.06.2009 uzavretá

medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníčkou S. P., ktorej predmetom je poskytnutie úveru 250
eur; ročná úroková sadzba v zmluve nie je uvedená. Podľa zmluvných dojednaní však mala dlžníčka
celkovo veriteľovi zaplatiť 432 eur v mesačných splátkach vo výške 54 eur, splatných od 23.06.2009, v
počte splátok 8. Rovnako sa v spise nachádza fotokópia zmenky vystavenej k zmluve číslo 5040506,
ktorú dlžníčka vystavila 05. júna 2009 na zenkovú sumu 329 eur. Tunajší okresný súd pri činnosti

predchádzajúcej vydaniu poverenia skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
01.06.2011 súlad exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia uznesením č.k.10Er/798/2010-14 z 31.01.2011, právoplatným 24.02.2011, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že rozhodcovský súd v rozpore s právnou úpravou aplikoval fikciu doručenia, hoci na doručenke chýba
údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie zásielky s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o

dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Exekučný titul trpí vadou formálnej vykonateľnosti, dosiaľ
sa nestal vykonateľným. Keďže oprávnený ako exekučný titul označil rozhodnutie rozhodcovského
súdu, pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou a po zistení vád formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia uznesením zamietol.
Týmto postupom súd aj súdnemu exekútorovi a oprávnenému poskytol ochranu spočívajúcu v tom, že

nebolo vymáhané a prijaté plnenie bez právneho titulu. Exekučné konanie bolo následne uznesením
exekučného súdu č.k. 10Er/798/2010-17 z 31.03.2011, právoplatným 30.04.2011, zastavené bez toho,
aby voči nemu niektorý účastník konania podal odvolanie. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby
je teda to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri
rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Postupom exekučného súdu nie
je založená žiadna procesná prekážka. Žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia nároku z úverovej

zmluvy v občianskom súdnom konaní, čomu nasvedčujú aj súdne rozhodnutia označené žalovaným v
jeho vyjadrení.

Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 1.246,42 eur minimálne vzhľadom na to, že
úverová zmluva neobsahuje údaj úročení, takže veriteľ podľa spotrebiteľského práva nemôže požadovať
od dlžníka úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Rovnako v zmluve napriek dobe jej vzniku chýba údaj

o RPMN a jej priemernej hodnote, takže platí zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Žalobca netvrdil výšku dohodnutej úverovej istiny, úročenia úveru, či a koľko splátok povinná zaplatila,
kedy sa tak stalo, čo sú skutočnosti nevyhnuté pre zistenie nesplateného zostatku dlhu a pre posúdenie
výškyškody,právonazaplateniektorejsižalobcauplatňujeprávevovýškeodvíjajúcejsaodvýškyúveru
a jeho príslušenstva. Pri dôvodoch požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca

nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že došlo k zániku - smrti povinnej, k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s ňou, k jej insolvencii. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu,
resp. majiteľov právnickej osoby k negatívnym pocitom, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany
svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované
podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal; rovnako

netvrdil a nepreukázal stratu zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej stratu na jeho strane. Pre
nedostatok skutkových tvrdení, neuvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na
ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel,
preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na
ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k

premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie. Rovnako bolo nehospodárnym odročenie pojednávania
za účelom predloženia znaleckého posudku znalcom z odboru európske právo navrhnutého žalobcom
identickými podaniami doručenými súdu 19.12.2013 a 28.11.2014.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,

ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného
protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať
na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi
vzniknutou škodou, ktorá mala vzniknúť a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V

konaní úspešný žalovaný uplatnenú náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.