Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218128
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114218128.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky W. proti

odporcovi O., o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,00 eur mesačne vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 01.09.2014.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2014 do 08.01.2015 vo výške 280,00 eur p
o v o ľ u j e súd odporcovi splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod
stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti na jej osobu zo strany
odporcu vo výške 80 eur mesačne na tom základe, že odporca je jej otcom, z domácnosti rodičov sa

v marci 2014 odsťahovala k priateľovi a jeho rodičom. Navrhovateľka študuje a odporca na jej výživu
neprispieva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada určenie výživného vo výške 80 eur mesačne od podania
návrhu. Študuje tretí SPŠ Trnava. Od marca 2014 žije s priateľom U. a s jeho rodičmi v spoločnej
domácnosti. K odchodu ju donútil odporca, ktorý ju a sestry pod vplyvom alkoholu bil, zbil aj matku.
Matka jej dáva na výživu 40 eur mesačne a preddavky na stužkovú 20 eur mesačne. Matka má príjem

360 eur mesačne. Dve sestry sú už plnoleté, teda matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. I.. Jej
mesačné náklady sú cestovné 30 eur, rodinné prídavky poberá matka a dáva jej ich v uvedenej sume
40 eur, niekedy 60 eur. Ostatné náklady jej zabezpečujú priateľovi rodičia, priateľ pracoval brigádnicky,
v súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a dávky nepoberá.Odporca bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 60 eur mesačne. Dosahuje príjem asi
650 eur mesačne. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Maloletá Z. žije s ním a s manželkou v spoločnej
domácnosti, I. je maloletá, ale žije s priateľom a dáva jej peniaze na požiadanie podľa potreby. Platí

pôžičky, elektriku, stravu a manželka má jeho bankovú kartu. Je pravdou, že 2-krát do týždňa si vypije.
K fyzickým útokom nedochádza, iba nadáva. Je pravdou, že navrhovateľku opľul. V dome býva aj jeho
mama. Navrhovateľka jej vulgárne vynadala a pre nezhody so starou matkou navrhovateľka odišla, už
v auguste 2013. Vtedy zavolali na matku aj políciu.

Svedkyňa B. - matka navrhovateľky a manželka odporcu uviedla, že navrhovateľka žije u svojho priateľa

z dôvodu, že odporca nadmieru požíva alkohol, býva agresívny. Dcéra D.a je plnoletá a pracuje, Z.
študuje na X. Trnava a býva s nimi. Mal. I. sa učí za kozmetičku a žije s priateľom, jej prispieva sumou asi
30 eur mesačne. Navrhovateľke dáva 40 eur mesačne, ak jej to umožní finančná situácia, kúpi jej jedlo
alebo oblečenie. Svedkyňa dosahuje príjem 350 eur mesačne, odporca jej na domácnosť neprispieva,
výplatu prepije.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Pri určení výšky výživného je potrebné zohľadniť ekonomické ukazovatele, objektívne okolnosti - stupeň
vzdelania oprávnenej osoby, jej odôvodnené potreby a prípadné zvýšené náklady v súvislosti so

zdravotným stavom, športovými alebo obdobnými aktivitami.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, a teda ani s
odporcom a tento na jej výživu neprispieva. Svedkyňa B. potvrdila, že navrhovateľka opustila domácnosť
z dôvodu nadmernej konzumácie alkoholu na strane odporcu. Navrhovateľka žije u svojho priateľa,
resp. v domácnosti jeho rodičov, ktorí však nemajú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Túto majú

odporca s manželkou /svedkyňou/, ktorí sú povinní podieľať sa na jej výžive. Navrhovateľka navštevuje
tretí ročník strednej školy, pripravuje sa teda na budúce povolanie, s čím sú spojené zvýšené výdavky /
objektívne v súvislosti so štúdiom a prípravou na stužkovú, prípadne ďalšie vzdelanie/. Navrhovateľka
nemá inak zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom alebo mimoškolskými aktivitami. Obaja
rodičia majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči mal. I.. Odporca dosahuje príjem 650 eur mesačne,

matkanavrhovateľky350eurmesačne.Matkanavýživunavrhovateľkyprispievasumou40eurmesačne
vrátane rodinných prídavkov, naviac sumou 20 eur mesačne na prípravu stužkovej. Odporca sa na
výžive navrhovateľky nepodieľa žiadnou čiastkou. Odporca žije v spoločnej domácnosti s matkou
navrhovateľky, plnoletou dcérou /sestrou navrhovateľky, ktorá je zamestnaná/, ako aj starou matkou
a prípadné platenie nákladov v súvislosti s touto domácnosťou teda nespočíva na odporcovi, ale sú

povinné podieľať sa na týchto nákladoch všetky osoby žijúce v domácnosti. Tieto náklady však bez
ohľadu na skutočnosť, kto z týchto osôb ich reálne hradí, nemôžu byť na ťarchu vyživovacej povinnosti,
ktorá má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami, ale môžu byť len vzťahom subjektov, ktoré
sa na týchto povinnostiach majú podieľať.

Výška výživného sa určuje spravidla v rozpätí 25-30% príjmu povinnej osoby. Vychádzajúc z príjmu

odporcu 650 eur mesačne potom suma zodpovedajúca 30% vi výške 195 eur, u matky, ktorá má rovnako
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, z jej príjmu 350 eur mesačne 30% predstavuje sumu 105
eur. Matka navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť plní. U oboch rodičov je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že obaja majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a teda i pri určení sumy 30% ich príjmu je
potrebné tieto ďalšie vyživovacie povinnosti zohľadniť.S prihliadnutím na uvedené potom súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie
výživného v prospech navrhovateľky od podania návrhu. Navrhovateľka preukázala, že v štúdiu
pokračuje stredoškolským štúdiom, a teda v zmysle citovaného ustanovenia zákona vyživovacia

povinnosť rodičov na jej osobu trvá. Nepochybne sú dané jej objektívne potreby v súvislosti s prípravou
na budúce povolanie.

Náklady na domácnosť odporcu i matky navrhovateľky nie je možné objektívne zohľadniť, pretože
tieto náklady majú zdieľať obaja rodičia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, resp. s ďalšími plnoletými
zárobkovo činnými osobami, žijúcimi v domácnosti a ako bolo uvedené, nemožno ich brať na ťarchu

vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať zo zásady, že dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako
rodičia.

Z uvedených dôvodov súd v súlade s citovaným ustanovením zákona v záujme zachovania rovnakej
životnej úrovne a úhrady potrieb navrhovateľky považoval návrh za dôvodný, avšak súd vyhovel návrhu
len sčasti s prihliadnutím na potreby navrhovateľky a možnosti odporcu /i vzhľadom na jeho ďalšie
vyživovacie povinnosti/.

Z uvedených dôvodov súd návrhu sčasti vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol.

Výživné je možné priznať od podania návrhu, zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia
vo veci súd povolil odporcovi splácať.

Vzhľadom na čiastočný /i keď prevažný/ úspech navrhovateľky súd podľa § 142 ods. 2 O.s. p. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že

navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).

Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.