Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112207300
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112207300.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
umatky,zastúpenáÚradompráce,sociálnychvecíarodinyTrnava,dieťarodičov-matka:Ing.G.O.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XX, a otec: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, v konaní o nezhode rodičov,
naodvolanieotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k.20P/141/2012-96zodňa08.12.2014,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil použitím ust. § 35 Zákona o rodine a vecne tým, že na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodinné prídavky je dávka určená pre dieťa od
štátu. Vyplácanie rodinných prídavkov nespadá pod rodičovské práva a povinnosti zakotvené v § 28

Zákona o rodine, preto nie je možné v zmysle § 35 Zákona o rodine postupovať a taktiež nie je možné,
aby súd o rodinných prídavkoch na maloleté dieťa súdnou cestou rozhodoval. Vyplácanie rodinných
prídavkov a všetko čo s rodinnými prídavkami na maloleté dieťa súvisí, patrí do kompetencie úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto nie je možné, aby o vyplácaní a nevyplácaní rodinných prídavkov,
komu a v akej výške mal rozhodovať príslušný súd, ako sa to domnieva otec. Ak otec poberá rodinné
prídavky na maloletú a nevypláca ich dieťaťu, ktorému patria, tak matka, ktorá má dieťa zverené do

osobnej starostlivosti môže žalovať otca, aby jej tieto rodinné prídavky v celom rozsahu na maloletú dal
a ona s nimi mohla disponovať, pretože sú to peniaze maloletej a nie otca. Tieto peniaze patria matke,
ktorá sa o maloletú stará.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. c) až f) O.s.p.. Odvolateľ poukázal na to, že rodinné prídavky sú dávka určená pre
dieťa od štátu, tieto sú majetkom dieťaťa, vzťahuje sa na ne ust. § 28 a § 32 Zákona o rodine. Odvolateľ

ďalej poukázal na konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 26Em/6/2011 o výkon rozhodnutia o styku
otca s maloletou. Podľa odvolateľa matku maloletej zaujíma len to, aby mohla sama nekontrolovane
disponovať rodinnými prídavkami z Rakúska, tieto sú za roky 2007, 2008, 2010 a 2011 vo výške 7.300,-
Eur na vkladnej knižke maloletej. Odvolateľ poukázal na zmenu návrhu zo dňa 12.05.2014, v ktorom
uviedol, že od februára 2014 platí zvýšené výživné 200,- Eur mesačne + nedoplatok 25,- Eur, matka
poberá rodinné prídavky 22,- Eur, spolu s rakúskymi prídavkami na dieťa vo výške cca 170,- Eur by

mala matka k dispozícii mesačne sumu 467,- Eur, pričom nie je zaručené, že peniaze budú použité pre
potreby dieťaťa. Odvolateľ tiež poukázal na trestné oznámenia, ktoré na neho podala matka maloletej,
a nasledujúci odsudzujúci rozsudok matky maloletej pre trestný čin krivého obvinenia a krivej výpovede.Matka maloletej odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila a navrhla
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Obvinenia odvolateľa považuje za účelové a
skreslené. Vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, rodinné prídavky sú adekvátne rodinným

prídavkom na Slovensku, len v Rakúsku sú oveľa vyššie. Odvolateľ sa k nim dostal klamstvami a
privlastnil si ich, matka o nich spočiatku ani nevedela, až z návrhu otca zistila, že na účte, ktorý spravuje
otec sám, je cca 7.300,- Eur, otec z tejto sumy poslal maloletej na Vianoce 100,- Eur. Rodinné prídavky
slúžia na výchovu dieťaťa a patria do rodiny, kde dieťa žije a nie otcovi na vkladnú knižku. Tieto peniaze
nie sú majetkom maloletej a nemôže o nich rozhodovať jej otec. Matka poukázala na to, že dieťa nie je

zanedbávané, je riadne a nadpriemerne hodnotené v škole i mimo školy. Otec bol právoplatne odsúdený
za neplatenie výživného. Matka považuje celé konanie za zbytočné, zmätočné a zavádzané tvrdeniami
otca.

Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril a navrhol
napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdiť.Poukázalnato,žerodinnéprídavky,ktoréotecpoberal
na maloletú v Rakúsku, sú finančnými prostriedkami určenými na pokrytie potrieb dieťaťa. V konaní o

nezhode rodičov ide o tieto nespotrebované rodinné prídavky, ktoré poberal otec, ktorý ich neposkytoval
dieťaťu, ale ukladal ich na vkladnú knižku, čím vznikla našetrená suma. Kolízny opatrovník považuje za
nutné, aby matka zvolila formu vymáhania predmetnej sumy, pokiaľ by rodičia nedospeli k dohode.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2
písm. a) v spojení v § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky ani pre

potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolacísúdpovažujezazásadnépochybeniesúduprvéhostupňavtom,ženapriekviacerýmpokusom
anapriektomu,žekonaniezačalonanávrhotcamaloletejpodanýnasúdprvéhostupňadňa04.04.2012,
súd prvého stupňa dostatočne jasne a určito nevymedzil, čo vlastne tvorí predmet konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej podal dňa 04.04.2012 podanie, ktoré označil ako rodinné
prídavky (Rakúsko) pre maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, neochota spolupracovať
vo veci zo strany odporkyne. Týmto podaním žiadal, aby Okresný súd Trnava vydal rozsudok, ktorý
mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 25C/151/2007 zo dňa 19.07.2007 v časti spravovania
majetku maloletej konkrétne prídavkov na dieťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku je otec oprávnený

poberať rodinné prídavky na svoju maloletú dcéru. Žiadal, aby súd zaviazal otca maloletej, aby tieto
mesačné prídavky na dieťa z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave, ktoré obdrží na svoj
účet, bezodkladne previedol k 15. dňu v mesiaci, na účet matky maloletej, v ktorej opatere sa maloletá
nachádza. Prídavky na dieťa z Rakúska je otec po obdržaní povinný previesť na vkladnú knižku
maloletej, ktorú je oprávnený spravovať do 18-roku veku maloletej. Matka je oprávnená kontrolovať

priebežne stav týchto finančných prostriedkov. Na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 04.07.2012 otec
svoje podanie zo dňa 04.04.2012 upravil tak, že žiadal, aby súd ho oprávnil poberať rodinné prídavky
na maloletú a zároveň po ich obdržaní bude tieto poukazovať na svoj účet bezodkladne a následne ich
prevedie na účet maloletej.

Keďže súdu nebolo z podania otca jasné, ako aj z vyjadrenia, ktoré urobil do zápisnice, čoho sa vlastne

otec domáha, preto zaviazal otca, aby v lehote 15 dní presne špecifikoval svoj návrh, čoho sa týmto
návrhom domáha. Na základe toho otec dňa 13.07.2012 upravil svoj návrh, ktorý urobil do zápisnice tak,
že žiadal, aby ho súd od právoplatnosti rozsudku oprávnil zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
spolu s matkou maloletej. Na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 17.12.2012 otec do zápisnice žiadal,
aby súd rozhodol, že sumu 600,- Eur, ktorá predstavuje rodinné prídavky na maloletú, ktoré on poberá na

maloletú v Rakúsku boli prevedené k rukám matky maloletej do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.Uviedol, že spolu s výživným, ktoré platí na maloletú ak by boli tieto prostriedky poukázané priamo
matke, by táto suma postačovala na krytie nákladov v súčasnosti, ale aj v budúcnosti na maloletú.
Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rodinné prídavky na maloletú požiadal o ich vyplácanie rakúske úrady,

nakoľkoikeďmaloletúnemázverenúdoosobnejstarostlivostitietoprídavkypoberaťmôže.Vsúčasnosti
požiadal príslušné rakúske úrady o pozastavenie týchto prídavkov z dôvodu, že matke od apríla roku
2009 nedôveruje. Má podozrenie, že ak by boli peniaze vyplácané jej, boli by matkou zneužité a maloletá
by z nich nemala nič. Uviedol, že on poberá na maloletú rodinné prídavky vo vyššej sume ako 600,-
Eur, a tak zvyšnú sumu nad 600,- Eur by bolo najlepšie, aby táto suma bola daná do depozitu, alebo na

vkladnú knižku vinkulovanú do 18. fyzického veku maloletej.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu otca vyhovieť s tým, aby matka zriadila na území Slovenskej
republiky vinkulovanú vkladnú knižku pre maloletú, na ktorú otec bude tieto rodinné prídavky ukladať
a aby matka mohla následne tieto peniaze v prípade potreby čerpať a uhrádzať náklady spojené s
maloletou.

Súd prvého stupňa sa však nijako nevysporiadal s podaním otca zo dňa 12.05.2014, v ktorom formuloval

návrh, aby súd rozhodol tak, že rodinné prídavky na mal. O. bude poberať otec s tým, že po ich obdržaní
bude povinný previesť ich na vkladnú knižku maloletej, na ktorej je suma 7.643,91 Eur. Ďalej žiadal, aby
súd zaviazal oboch rodičov, aby zmenili podmienky výberu finančnej hotovosti z tejto vkladnej knižky
tak, že výber bude možný iba so súhlasom oboch rodičov súčasne alebo na základe rozhodnutia súdu
na návrh jedného z rodičov.

Z takto formulovaného návrhu otca maloletej je zrejmé, že sa týka jednak poberania rodinných prídavkov
(prídavkov na dieťa) a následnej dispozície s nimi, o ktorej otázke súd prvého stupňa aj rozhodol, vôbec
sa však nezaoberal aj tou časťou návrhu otca, ktorá sa týka nakladania s finančnými prostriedkami
uloženými na vkladnej knižke na meno maloletej zriadenej jej otcom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania

realizácia procesných práv, ktorú mu O.s.p. priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v
priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci konal vo veci aj rozhodol, pričom zostalo nejasným, čo všetko

tvorí predmet konania. Aj keď súd vyzval otca maloletej na odstránenie vád návrhu, dostatočným
spôsobom sa nevysporiadal s obsahom jeho podaní, ktorými menil formuláciu jeho návrhu. Ide o takú
vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť a ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
súdu prvého stupňa. Prvoradou úlohou súdu prvého stupňa teda bude pokúsiť sa odstrániť vady návrhu
austáliť,čopresnejepredmetomkonania.Tovšetkosamozrejmezasúčasnéhorešpektovaniaprincípov

nesporového konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať aj bez návrhu (§
81 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o
správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.

Poskytovanie prídavku na dieťa, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej
osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, upravuje zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku na
dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.Podľa § 2 ods. 1, 2 uvedeného zákona, oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok je rodič
nezaopatreného dieťaťa, osoba ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, plnoleté nezaopatrené

dieťa, pokiaľ spĺňa podmienky uvedené v tomto zákone. Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú
podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

Matka a otec sú pri výkone ich rodičovských práv a povinnosti zásadne rovnoprávni. Každý z nich môže
svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach, rovnako môže v bežných veciach samostatne
spravovať majetok dieťaťa a aj rozhodovať o otázkach výchovy. Avšak v iných než bežných veciach

je potrebné, aby sa rodičia dohodli. O podstatné veci ide vždy v prípadoch, ktoré sú uvedené v § 35
Zákona o rodine. Ich výpočet je len demonštratívny, súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku,
ktorá nie je v uvedenom paragrafe uvedená. Súd však nie je oprávnený rozhodovať o tom, ktorému z
rodičov budú prídavky na deti vyplácané, lebo o tejto štátnej sociálnej dávky rozhoduje príslušný štátny
orgán, v danom prípade úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri nezhode rodičov o tom, kto túto dávku
na maloleté deti bude v budúcnosti poberať, súd je oprávnený rozhodnúť iba o tom, či je jeden z rodičov

oprávnený podať v tomto smere žiadosť na príslušný úrad.

Prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorý je účelovo určený na zabezpečenie výchovy a
výživy nezaopatreného dieťaťa. Právomoc rozhodovať o tom, kto je oprávnenou osobou na poberanie
prídavku na dieťa, nepatrí do právomoci súdu. Ide o oblasť verejného práva a rozhodovaciu právomoc
tu majú orgány sociálneho zabezpečenia, ktoré rozhodujú o priznaní tejto dávky, a preto všetky otázky

súvisiace s poskytovaním prídavku na dieťa, t.j. komu, v akej výške a za akých okolností bude táto
dávka poskytnutá, patria do rozhodovacej právomoci príslušných orgánov sociálneho zabezpečenia či
už v Slovenskej republike, alebo v inej krajine Európskej únie, ktorej je rodič dieťaťa zamestnancom.
Prídavok na dieťa predstavuje dávku, na ktorú treba prihliadnuť pri určení výživného, a to v tom smere,
že táto dávka je spôsobilá zabezpečiť časť potrieb maloletého dieťaťa, ktoré potom nemusia byť pokryté

výživným zo strany rodičov. Táto dávka sa musí dostať do sféry maloletého dieťaťa okrem určeného
výživného povinného rodiča, nestáva sa však majetkom maloletého, tak ako nesprávne argumentoval
otec maloletej. Z tohto hľadiska preto odvolací súd súhlasí s tým záverom súdu prvého stupňa, ktorý
správne konštatoval, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o vyplácaní prídavku na dieťa.

Súd prvého stupňa sa však nijako nevysporiadal s tou časťou návrhu otca, ktorá sa týka nakladania s

finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke na meno maloletej zriadenej jej otcom, k tejto
otázke nevykonal žiadne dokazovanie. Vzhľadom na to, že otec maloletej sa rozhodol uložiť peniaze na
vkladnú knižku na meno maloletej (nie je pritom rozhodujúce, či sa jednalo o prídavky na dieťa, ktoré
poberal), takto vložené peniaze sa stali majetkom maloletej, a preto otázka dispozície s nimi je takou
podstatnou vecou súvisiacou so správou majetku maloletého dieťaťa, na ktorej sa musia dohodnúť obaja

rodičia a v prípade ich nezhody rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj

s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na

každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným

zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním
dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie
súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale
i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať.
V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia

prvostupňového súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii
ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh otca je dôvodné v celom
rozsahu zamietnuť, keď pochybením súdu prvého stupňa bolo najmä to, že si nevyjasnil otázku, čo
všetko je predmetom konania, a preto ani nie je zrejmé, o čom všetkom súd prvého stupňa rozhodoval,
keď návrh otca zamietol.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako
aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil
tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom
smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, ujasniť
si predmet konania, doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi
účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s

ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.