Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200074
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD a

členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský
rybársky zväz - Mestská organizácia Trenčín, Legionárska 88, Trenčín proti žalovanému: Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ.Štúra 1, Bratislava, za účasti: ENERGO-AQUA,
a.s., Sasinkova 2550/4, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7717/2013-1.10
(49/2013-rozkl.) zo dňa 7.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.1.2014 sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7717/2013-1.10 (49/2013-rozkl.) zo dňa 7.11.2013, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy č.
2508/2013-2.2 zo dňa 30.7.2013 o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a),
b), d) zákona o ochrane prírody na úmyselné usmrcovanie a rušenie chránených druhov živočíchov
- rýb, boleňa dravého, hrebenačky pásavej, plosky pásavej a plotice lesklej, úmyselne ich rušiť a na
poškodzovanie a ničenie miesta ich rozmnožovania alebo odpočinku v súvislosti s realizáciou výstavby
malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II na rieke Váh v riečnom km 161,405 v k.ú. U. H..

Prvostupňovým rozhodnutím bolo tiež rozhodnuté o súhlase na zmenu stavby mokrade toku Váhu v
riečnom km 161,405 v k.ú. U. H. v súvislosti s realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske
Biskupice II podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutie považuje za nezákonné, nepreskúmateľné
a to hlavne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia správneho orgánu. V žalobe uvádza, že
vydané rozhodnutie žalovaného má síce 11 strán, ale až do strany 9 dochádza len ku kopírovaniu
odvolaní jednotlivých účastníkov konania, vyvrátenia žiadateľa, ktoré je následne totožné s vlastným
odôvodnením žalovaného. Žalovaný sa napriek rozsiahlemu rozhodnutiu nevysporiadal s otázkami

ekologického charakteru, najmä s otázkou synergického efektu bez toho, aby sa uvedené lokalizácie
podrobili riadnemu preskúmaniu z hľadiska enviromentálnych dopadov na životné prostredie,
ekosystémy vody, ale aj z hľadiska posúdenia humánnej ekológie, pri takejto koncentrácii MVE, na takmalom území. Týmito rozhodnutiami podľa názoru žalobcu porušil žalovaný nielen Ústavu SR ale aj
rámcovú smernicu o vode (2000/60/ES).

Žalobca považuje odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ktoré sa netýka podstaty celého

rozhodnutia za neprípustné a vydané v prospech účelových finančných skupín. V predmetnom
správnom konaní podľa tvrdenia žalobcu neboli splnené zákonné požiadavky na konanie o právach
a právom chránených záujmoch žalobcu, nakoľko za náležité odôvodnenie nemožno považovať
len reprodukciu zákona, na základe ktorého žalovaný rozhoduje. Vlastné odôvodnenie a podklad
rozhodnutia žalovaného sa podľa názoru žalobcu zakladá len na dvoch materiálnych prameňoch a to

na liste ŠOP SR č. 3769/2012 zo dňa 27.11.2012 a rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia
v Trenčíne č. OÚ ŽP/2008/03192 zo dňa 4.10.2008, ktorý obsahuje konštatovanie, že navrhovaná
výstavba sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a na liste ŠOP SR č. 3769/2012 zo dňa
27.11.2012,ktorýsadiametrálnelíšiodprvotnéhostanoviska,ktorétvoriliodborníciCHKOBieleKarpaty,
nemá žiaden vedecký podklad ani úroveň listinného dokumentu ekologického charakteru a nemožno
nehovoriť o jeho zjavnej účelovosti či nátlakovom vypracovaní. Nie je možné, aby jedna organizácia

vypracovala zásadne odmietavé stanovisko a následne po niekoľkých mesiacoch tá istá organizácia
bez zmeny skutkového stavu vydala pozitívne vyjadrenie s konštatovaniami, že nedôjde k poškodeniu
životného prostredia a odporúča MŽP SR súhlas k výnimke vydať.

Žalobca ďalej vidí nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v nedostačujúcom a nesprávnom zistení
skutkového stavu na riadne posúdenie veci, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, čo spôsobilo

nesprávne právne posúdenie celého konania. Pre neposudzovanie vplyvov na životné prostredie
žalobca prijal ako materiálny podklad pre vydanie rozhodnutia ŽP v Trenčíne OÚŽP/2008/03192 zo
dňa 4.10.2008 v čase konania už neplatné. V čase vydania napadnutého rozhodnutia platil a ešte stále
platí zákon č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
ktorý od roku 2008 prešiel 5 novelizáciami, ktoré boli zamerané na zabezpečenie implementácie

smernice rady Európskych spoločenstiev č. 98/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich
živočíchov a rastlín. Podľa zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu. Pokiaľ rozhodnutie nespĺňa niektorú z požiadaviek, je takéto rozhodnutie
možné považovať za vadné a nezákonné.

Chýbajúce dôvody rozhodnutia uznané správnym orgánom za správne a dôvody, o ktoré sa žalovaný
pri svojom rozhodovaní oprel, spôsobujú nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Podľa žalobcu chýbajú
relevantné štúdie, obsahujúce všetky možné alternatívy zásahov do životného prostredia a dôvody,
ktoré by mali byť zásadné pri takomto nezvratnom ohrození životného prostredia. Žalobca má za to,
že žalovaný sa riadne obsahom odvolania nezaoberal, nevyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu

a neodôvodnil riadne svoje rozhodnutie, čím porušil zásadu zákonnosti a súčasne ust. § 47 zákona o
správnomkonaní. Žalobcatvrdí,žemuboloupretéprávonariadneodôvodnenierozhodnutiaapovažuje
rozhodnutie za nepreskúmateľné.

Súčasne poukazuje na právny záver rozsudku NSSR č. 3Sžp 1/2008 a 3Sžp 2/2008. Žalobca v
žalobe ďalej uviedol, že z hľadiska vplyvu MVE na vodný ekosystém a rybárstvo zastáva názor, že

predmetnú stavbu je potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, pričom na podporu svojho tvrdenia poukazuje na obsah stanoviska Ministerstva
životného prostredia SR, sekcie ochrany prírody a krajiny - číslo listu 7395/2009-2.2 zo dňa 5.8.2009. V
stanovisku MŽ SR (žalovaný) upozorňuje, že EIA je v zmysle § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov potrebná pri každej činnosti, ktorá môže mať vplyv na

územia NATURA 2000. Zdôrazňuje skutočnosť, že pri navrhovanej činnosti je preukázaný vplyv na
územia NATURA 2000. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca zastáva názor, že žalovaný
porušil nielen procesné právo, ale aj svoje vlastné postupy a usmernenia. Na základe vyššie uvedených
skutočností preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 6.3.2014 uviedol, že s tvrdeniami, ktoré žalobca
udáva v žalobe, nesúhlasí. Má za to, že prvostupňový správny orgán posúdil žiadosť žiadateľa o

vydanie výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov a vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade
v súvislosti s výstavbou malej vodnej elektrárne z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v
dotknutom území a predmetom jeho rozhodnutia bolo aj vysporiadanie sa s otázkami ekologického
charakteru predovšetkým s otázkou vplyvu navrhovanej činnosti na osobitné chránené časti prírody
a krajiny. Má za to, že žalovaný stanovil veľmi konkrétne parametre pre výstavbu rybovodu, malej
vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II vychádzajúce z metodiky vypracovanej M.. S. v máji 2003

pre ŠOP SR. Žalovaný sa v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s umiestnením
MVE Trenčianske Biskupice II na toku Váhu tiež zaoberalo otázkou funkčnosti rybovodu na hati MVE
Trenčianske Biskupice I, ktorej správcom je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Vzhľadom na
skutočnosť, že pri sfunkčnení tohto rybovodu bude potrebná spolupráca žiadateľa, ktorý so spoluprácou
vyslovil súhlas, žalovaný túto skutočnosť premietol do bodu 3 podmienok prvostupňového konania.

Žalovaný ďalej uvádza, že v rozhodnutí o odklade, sa druhostupňový správny orgán dostatočne a
náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade ako
aj s námietkami ďalších účastníkov konania, v ktorých poukazovali na dôsledky výstavby MVE TB II na
dotknutú lokalitu vrátane dôsledkov ekologického charakteru.

K námietke žalobcu, že konaním žalovaného bola porušená rámcová smernica o vode (2000/60/ES),

žalovaný uvádza, že žalovaný konal vo veci povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov
a vydania súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Spojenie uvedených dvoch konaní
umožňujeustanovenie§83ods.1zákonaoochraneprírody.Podmienky,zaktorýchmôžeorgánochrany
prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, sú stanovené v § 40 ods. 2 a 3
zákona o ochrane prírody. V uvedenom konaní sa žalovaný zameral najmä na zistenie skutočností, či

sú naplnené uvedené zákonné podmienky pre povolenie výnimiek. Povolením výnimky z podmienok
ochrany chránených druhov a vydaním súhlasu na zmenu stavu mokrade ešte nedošlo k povoleniu
samotnej výstavby malej vodnej elektrárne.

Povolenie MVE je konaním podľa stavebného zákona ako aj podľa zákona č. 364/2004 Z.z., v
ustanoveniach ktorého je prebraná aj rámcová smernica o vode. Zohľadnenie príslušných ustanovení

vodnéhozákonajevkompetenciiorgánovštátnejvodnejsprávy,vkonaníopovolenívodnejstavby,ktoré
by malo nasledovať po vydaní rozhodnutia štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny podľa zákona
o ochrane prírody.

Žalovaný ďalej uvádza, že žalovaný pri hodnotení odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky zo
zákazov ustanovených zákonom, vychádzal zo záväzku SR voči Európskej únii, podľa ktorého štát

vyvinie maximálne úsilie pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energií na výrobe a spotrebe
elektriny. Uznesením č. 732/2008, ktorým vláda SR schválila stratégiu energetickej bezpečnosti SR bola
ministrovi životného prostredia uložená úloha vypracovať návrh Koncepcie využitia hydroenergetického
potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Táto koncepcia bola schválená uznesením vlády SR č.
178 zo dňa 9.3.2011 a predstavuje rámcový dokument na usmernenie procesov prípravy, realizácie,

posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým využitím a výkonom do 10 mW
s cieľom eliminovať prípadné negatívne dopady ich výstavby na životné prostredie prostredníctvom
účinných opatrení. Navrhovaná výstavba MVE TB II. je podľa predložených dokumentov súčasťou tejto
schválenej koncepcie.

Žalovaný k námietke žalobcu, že vlastné odôvodnenie a podklad rozhodnutia žalovaného sa zakladá

len na dvoch materiálnych prameňoch uvádza, že tak, ako je uvedené v rozhodnutí o rozklade, hlavným
informačným zdrojom pre zistenie skutkového stavu veci, boli pre ministerstvo stanoviská ŠOP SR. V
týchto stanoviskách ŠOP SR využilo ako podklad aj stanoviská k svojej územnej príslušnej organizačnej
zložke - správy krajnej oblasti Biele Karpaty, stanoviská ŠOP SR, ktoré sú syntézou odborných
podkladov, ktoré mala táto organizácia ochrany prírody a krajiny k dispozícii, boli pre ministerstvourčujúce pre rozhodnutie v uvedenej veci. ŠOP SR je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny,
ktorá okrem iného zabezpečuje spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a
inú činnosť orgánov ochrany prírody, ako aj odbornú starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a

krajiny vrátane sledovania a dodržiavania podmienok ich ochrany, sledovania ich stavu, vykonávania
revízie a štátneho dozoru a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a
krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. Pri rozhodovaní o
povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov je podkladom pre rozhodnutie ministerstva
stanovisko ŠOP SR.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu žalovaný
uvádza, že zákon č. 24/2006 Z.z. ani samotné rozhodnutie OÚ ŽP v Trenčíne nestanovujú obmedzenú
platnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Taktiež upozorňuje, že uvedené rozhodnutie OÚ ŽP v
Trenčíne nebolo podkladom, na základe ktorého by ministerstvo rozhodlo, že navrhovanú činnosť -
zámer výstavby malej vodnej elektrárne nie je potrebné posudzovať. Otázku, či sa navrhovaná činnosť
posudzuje, alebo neposudzuje, upravuje zákon č. 24/2006 Z.z. Podľa prílohy č. 8 časti B citovaného

zákona, podliehala v čase rozhodovania OÚ ŽP v Trenčíne, aj podlieha aj v súčasnosti, výstavba malej
vodnej elektrárne s parametrami, aké má malá vodná elektráreň Trenčianske Biskupice II zisťovaciemu
konaniu podľa § 29 citovaného zákona. Kritériá pre zisťovacie konanie, na základe ktorých príslušný
orgán rozhoduje, či sa činnosť posudzovaná v zisťovanom konaní bude ďalej posudzovať, sú stanovené
v prílohe č. 10 citovaného zákona a to v obsahovo nezmenenej podobe od 1.2.2006, kedy tento zákon

nadobudol účinnosť. Medzi týmito kritériami sú zahrnuté aj očakávané vplyvy navrhovanej činnosti
európskeho významu a európsku sústavu chránených území NATURA 2000.

Zisťovacie konanie uskutočnil príslušný orgán, ktorým bol OÚ ŽP v Trenčíne, ktorý po uskutočnení
zisťovacieho konania, v rámci ktorého posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu
navrhovanej činnosti, miesta vykonávanej navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a

ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie
a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovávaného zámeru
s prihliadnutím na stanoviská doručené k zámeru od dotknutých subjektov, vo svojom rozhodnutí
č. OÚ ŽP/2008/03192-013 zo dňa 3.10.2008 rozhodol, že výstavbu MVE Trenčianske Biskupice II
nie je potrebné ďalej posudzovať. K námietke žalobcu, ktorý zastáva názor, že z hľadiska vplyvu

MVE na vodný ekosystém a rybárstvo, je predmetnú stavbu potrebné posudzovať podľa zákona
č. 24/2006 Z.z., žalovaný uvádza, že stavba MVE prešla procesom zisťovacieho konania, ako aj
procesom posúdenia zmeny navrhovanej činnosti. V rámci zisťovacieho konania bolo v zámere k
navrhovanej činnosti konštatované, že celé záujmové územie výstavby MVE Trenčianske Biskupice II,
sa nachádza vo voľnej krajine, nie je v kontakte so žiadnym veľkoplošným ani maloplošným chráneným

územím ani s ich ochranným pásmom, s chráneným, resp. navrhovaným chráneným vtáčím územím, s
navrhovaným územím európskeho významu ani so sieťou biotopov NATURA 2000. Nepredpokladá sa
žiadny významný vplyv na cenné priestory, ekosystémy, biotopy, genofondové plochy, ani na chránené
druhy hodnoteného územia ani jeho širšieho okolia.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených

druhov a vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade, o ktorých rozhodovalo ministerstvo podľa zákona o
ochrane prírody, nebolo podmienené vykonaním posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti - výstavby
MVE podľa zákona č. 24/2006 Z.z., preto žalovaný, ako prvostupňový správny orgán vychádzajúc z
podkladov,ktorémaloprirozhodovaníkdispozícii,nebolooprávnenévkonanípožadovať,abybolzámer
navrhovanej činnosti predložený na ďalšie posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko neboli

naplnené zákonné podmienky na takýto postup.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je vecne správne, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, obsahuje všetky zákonom
ustanovené náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Navrhuje, aby Krajský súd v
Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol.III.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 9/2014-59 Krajský súd v Bratislave pribral podľa ust. § 250 ods. 1
OSP do konania účastníka správneho konania spoločnosť ENERGO-AQUA, a.s., Sasinkova 4, Trenčín.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2014. Pribratý účastník správneho konania sa k
podanej žalobe nevyjadril, ani sa nezúčastnil pojednávania.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel
k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť

postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým tento

vo veciach rozkladov Slovenského rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie Trenčín, podaný proti
rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy, sekcie ochrany prírody
a tvorby krajiny č. 2508/2013-2.2 zo dňa 30.7.2013, ktorým, ako príslušný orgán štátnej správy na
základe žiadosti spoločnosti ENERGO-AQUA, a.s., Trenčianske Biskupice, Trenčín zo dňa 15.6.2012
v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

v spojení s § 46 zákona o správnom konaní povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1
písm. a), b), d) zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. povolilo úmyselne usmrcovať chránené druhy živočíchov -
rýb, úmyselne ich rušiť, poškodzovať, alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo odpočinku a súčasne
podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona, vydalo súhlas na zmenu stavu mokrade - toku Váhu v riečnom km
161,405 v k.ú. U. H. v súvislosti s realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice

II a rozhodnutie žalovaného, odboru výkonu štátnej správy, sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny č.
2508/2013-2.2 zo dňa 30.7.2013 potvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť ENERGO-AQUA, a.s., Trenčianske
Biskupice, Trenčín svojou žiadosťou zo dňa 13.6.2012 požiadala žalovaného o povolenie výnimky z
podmienok ochrany chránených druhov živočíchov v zmysle § 40 ods. 2 zákona o ochrane krajiny a o

vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou malej vodnej
elektrárne Trenčianske Biskupice II na rieke Váh v riečnom km 161,405. Vyššie uvedená spoločnosť
listom č. EQ/2012/127 zo dňa 28.6.2012 doplnila svoju žiadosť o zámer „malá vodná elektráreň TB
II Trenčianske Biskupice“ spracovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o rozhodnutie Obvodného úradu
životného prostredia v Trenčíne č. OUŽP/2002/03192-013 zo dňa 4.10.2008 o tom, že navrhovaná

výstavba sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov, vyjadrenie OBÚ ŽP Trenčín
zo dňa 2.2.2012 k oboznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a vyjadrenie OBÚ ŽP Trenčín zo dňa
12.6.2012.

Ministerstvo listom č. 6299/2012-2.2 zo dňa 3.7.2012 požiadalo o stanovisko k žiadosti žiadateľa Štátnu
ochranu prírody SR.ŠOPSRlistomč.ŠOPSR/3413/12zodňa24.7.2012zaslalaministerstvukžiadostižiadateľastanovisko
vypracované aj na základe stanoviska organizačnej jednotky správy chránenej krajinnej oblasti Biele
Karpaty.

Z vyššie uvedených stanovísk vyplýva: „...Všetky odborné stanoviská spracované Správou CHKO
Biele Karpaty pre OBÚŽ boli negatívne, čo znamená, že odborne zhodnotili, prečo nie je možné
budovať ďalšiu migračnú bariéru na Váhu. ŠOP SR žalovanému odporúča posúdiť kumulatívny vplyv
výstavby predmetnej MVE TB II na rieku 2, pretože sa v jej blízkosti nachádza územie európskeho
významu SKUEV 0397 Váh pri Zamarovciach a plánovanou výstavbou dôjde k sťaženiu protiprúdových
migrácií, ako aj k zhoršeniu neresových možností prúdomylných druhov rýb, čo sa prejaví negatívne

na ichtyofaune. ŠOP SR žalovanému ďalej odporúča zhodnotiť aj vplyv navrhovanej činnosti podľa §
28 zákona na SKUEV 0397 Váh pri Zamarovciach, ktoré sa nachádza vo vzdialenosti cca 2,6 km nad
plánovanou stavbou“.

Žalovaný následne listom č. 6299/2012-2.2 zo dňa 20.8.2012 opätovne požiadalo o stanovisko ŠOP SR,
pretože v stanovisku ŠOP SR/3413/12 zo dňa 24.7.2012 neboli zodpovedané otázky, na ktoré žalovaný

požadoval odpoveď. Vzhľadom na zložitosť problematiky a potrebu ďalšej analýzy podania žiadateľa,
žalovaný predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia do 30.11.2012, čo oznámilo obom účastníkom konania
listom zo dňa 10.9.2012.

ŠOP SR listom č. ŠOP SR/3413/2012, ŠOP SR 2990/2012 zo dňa 15.10.2012 doplnila svoje stanovisko
zo dňa 20.4.2012 a uviedla: „...Nie je možné vylúčiť v dôsledku sťaženia migrácií vodných organizmov

významné negatívne ovplyvnenie populácií rýb chránených podľa zákona, pretože ŠOP SR povolenie
výnimky odporúča, iba za predpokladu vybudovania funkčného rybovodu, ktorý zabezpečí priechodnosť
MVE TB II pre druhy rýb uvedené v stanovisku. ŠOP SR zároveň odporúča prizvať do konania aj správcu
vyššie položenej hate a to Slovenský vodohospodársky podnik, aby spoločne s investorom zabezpečili
technické opatrenia na sprevádzkovanie existujúceho rybovodu na hati, ktorý je aktuálne nefunkčný a

nepriechodný pre niektoré druhy rýb“.

Následne žalovaný listom zo dňa 24.10.2012 požiadal ŠOP SR opätovne o stanovisko k žiadosti
žiadateľa predovšetkým o zodpovedanie otázky, či navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na stav
predmetu ochrany SKUEV 0397 Váh pri Zamarovciach a či výnimka neohrozí zachovanie populácií
všetkých dotknutých chránených druhov živočíchov.

ŠOP SR listom zo dňa 27.11.2012 zaslalo stanovisko, v ktorom uviedlo: „...Na základe výsledkov
zisťovacieho konania nepredpokladá významný negatívny vplyv na predmet ochrany SKUEV 0397 Váh
pri Zamarovciach“.

Následne žalovaný opätovne predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia do 28.2.2013, čo obom účastníkom
konania oznámilo listom zo dňa 4.12.2012. Súčasne týmto listom zaslal účastníkom konania aj

„Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“ v
súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní.

Ďalejzobsahuadministratívnehospisuvyplynulo,žežalovanývosobitnomkonaníriešilotázkupriznania
postavenia účastníka konania pre fyzické osoby p. Z. H. a V.. F. D.. V rámci konania o tom, či vyššie
uvedené fyzické osoby sú účastníkmi konania o udelení príslušných povolení podľa zákona vo veci

žiadosti žiadateľa žalovaný listom zo dňa 10.1.2013 zaslalo Z. H. a V.. F. D. oboznámenie sa s podkladmi
pre rozhodnutie, v ktorom uviedol, že ako fyzické osoby nespĺňajú hmotno-právne predpoklady byť
účastníkmi prebiehajúceho správneho konania. Na toto oznámenie reagovali predmetné fyzické osoby
listom zo dňa 20.1.2013 a 11.2.2013, v ktorých uviedli, že výsledkom konania o povolení výnimky z
podmienok ochrany chránených živočíchov a vydaní súhlasu na ničenie biotopu v súvislosti s výstavbou

malej vodnej elektrárne, bude zníženie biodiverzity rieky Váh v predmetnom mieste, čím bude priamodotknuté ich právo na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR. Dotknuté bude aj
ich právo na aktívnu účasť na rozhodnutí o životnom prostredí v zmysle Aarhuského dohovoru, ku
ktorému SR pristúpila uznesením NR SR č. 1840 zo dňa 23.9.2005. Následne žalovaný rozhodnutiami

č. 2580/2013-2.2 zo dňa 12.2.2013 nepriznalo Z. H. a V.. F. D. postavenie účastníkov konania. V..
F. D. podal rozklad voči uvedenému rozhodnutiu, p. Z. H. podal listom zo dňa 22.3.2012 rovnako
podanie označené ako rozklad voči vyššie uvedenému rozhodnutiu, ktorým sa domáhal postavenia
účastníkov konania. Minister životného prostredia SR rozhodnutím zo dňa 19.4.2013 č. 4923/2013-1.10
a rozhodnutím č. 24626/2013 zo dňa 14.5.2013 zrušil vyššie uvedené rozhodnutia a obidvom fyzickým

osobám priznal v uvedenom správnom konaní postavenie účastníka konania.

Následne ŠOP SR zaslala na ministerstvo svoje stanovisko k vyjadreniam vyššie uvedených fyzických
osôb, listom č. ŠOP SR/126/2013 zo dňa 28.2.2013, v ktorom sa vyjadrila k predloženým námietkam
Z. H. a V.. F. D. a opätovne konštatovala, že nepredpokladá významný negatívny vplyv výstavby malej
vodnej elektrárne na územia európskej sústavy chránených území NATURA 2000, keďže najbližšie UEV
sa nachádza nad existujúcou bariérou, kde nie je funkčný rybovod a teda populácie rýb vyskytujúce

sa v toku pod bariérou už v súčasnosti nie sú v kontakte s populáciami rýb nad bariérou. ŠOP SR
súčasne uviedla, že podmienkou vybudovania malej vodnej elektrárne TB II. Trenčianske Biskupice je aj
vybudovanie a prevádzka funkčného rybovodu, čo zabezpečí napriek vyššie uvedenému priechodnosť
toku tejto potencionálnej novej bariéry.

Následne žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 30.7.2013 (prvostupňové rozhodnutie) o povolení

výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b), d) zákona spoločnosti ENERGO-AQUA,
a.s., Trenčianske Biskupice a výnimkou povolilo úmyselne usmrcovať chránené druhy živočíchov - rýb
(boleň dravý, hrebenačka pásavá, ploska pásavá, plotica lesklá, hrebenačká pásavá) úmyselne ich
rušiť, poškodzovať, alebo ničiť ich miesta rozmnožovania alebo odpočinku v súvislosti s realizáciou
výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II. na rieke Váh v riečnom km 161,405 v

k.ú. U.. Súčasne prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím vydal súhlas podľa § 6 ods.
4 zákona na zmenu stavu mokrade - toku Váhu v riečnom km 161,405 v k.ú. U. H. v súvislosti s
realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II. Voči predmetnému rozhodnutiu
podal rozklad žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa
7.11.2013tak,žeprvostupňovérozhodnutieMinisterstvaživotnéhoprostrediaSR,odboruvýkonuštátnej

správy, sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny zo dňa 30.7.2013 bolo potvrdené a podaný rozklad
žalobcu bol zamietnutý.

V.

Podľa § 40 ods. 2 zákona, môže ministerstvo v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok
ochrany chránených druhov a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí

zachovanie populácií dotknutých druhov.

Podľa § 40 ods. 3 zákona môže ministerstvo výnimku podľa § 40 ods. 2 povoliť len:

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvierat, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných

škôd na inom type majetku

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov aj v záujme iných nevyhnutých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých,
ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktorí majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredied) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere, nevyhnutný na tieto účely

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok na

selektívnom základe v obmedzenom rozsahu

Zadministratívnehospisuvyplynulo,žeskutočnosť,žeudelenievýnimkyneohrozízachovaniepopulácie
dotknutých druhov, bola vyhodnotená v stanovisku ŠOP SR č. 3769/2012 zo dňa 27.11.2012.

Konkrétne parametre pre výstavbu rybovodu MVE Trenčianske Biskupice II. vychádzali z metodiky
vypracovanej M.. S. v máji 2013 pre ŠOP SR.

K námietke žalobcu, že konaním žalovaného bola porušená rámcová smernica o vode 200/60/ES súd

uvádza, že v tomto prípade žalovaný správny orgán konal vo veci povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených druhov a vydania súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Podmienky,
za ktorých môže orgán ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok, sú stanovené vo vyššie citovanom
ustanovení § 40 ods. 2 a 3. Povolením výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydaním
súhlasu na zmenu stavu mokrade, nedošlo k povoleniu samotnej výstavby malej vodnej elektrárne.

Povolenie MVE je konaním podľa stavebného zákona, ako aj podľa zákona o vodách a zákona o
priestupkoch, z ktorého ustanovenia je prebraná aj rámcová smernica o vode. Zohľadnenie príslušných
ustanovení vodného zákona je v kompetencii orgánov štátnej správy v konaní o povolení vodnej stavby,
ktoré by malo nasledovať po vydaní rozhodnutia štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny podľa
zákona o ochrane prírody.

Z odôvodnenia rozhodnutia nesporne vyplýva, že uznesením č. 732/2008, ktorým vláda SR schválila
stratégiu energetickej bezpečnosti SR, bola ministrovi životného prostredia SR uložená úloha
vypracovať návrh „koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“.
Táto koncepcia bola schválená uznesením vlády SR č. 178 zo dňa 9.3.2011 a predstavuje rámcový
dokument na usmernenie procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných

stavieb s energetickým využitím a výkonom do 10 mW s cieľom eliminovať prípadné negatívne dopady
ich výstavby na životné prostredie prostredníctvom účinných opatrení. Navrhovaná výstavba MVE TB
II. je podľa predložených dokumentov súčasťou tejto schválenej koncepcie.

Súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali, pred vydaním rozhodnutia
si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich v rozhodnutiach vyjadrené uváženie o potrebe

zásahu a privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody nevybočilo z medzí
a hľadísk stanovených zákonom.

Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne zrejmé, že podkladom o povolení výnimky z podmienok
ochrany chránených druhov pre preskúmavané rozhodnutie, bolo okrem iného stanovisko ŠOP SR č.
3413/12 zo dňa 24.7.2012, ďalej doplňujúce stanovisko ŠOP SR č. 3413/2012, ŠOP SR 2990/2012

zo dňa 15.10.2012, z ktorých nesporne vyplýva, že nie je predpoklad významného negatívneho vplyvu
na predmet ochrany ÚEV Váh pri Zamarovciach, ktorý je v mieste umiestnenia MVE vzdialený 2,6 km.
Zároveň v týchto stanoviskách bolo konštatované, že povolenie výnimky na usmrcovanie chránených
živočíchov, ich rušenie a poškodzovanie miest ich rozmnožovania alebo odpočinku, v súvislosti s
výstavbou MVE, nebude mať negatívny vplyv na populácie uvedených druhov rýb.

K ďalšej námietke žalobcu, že z hľadiska vplyvu MVE na vodný ekosystém a rybárstvo, je predmetnú
stavbu potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z., súd uvádza, že stavba MVE
prešlaprocesomzisťovaciehokonania,akoajprocesomposúdeniazmenynavrhovanejčinnosti.Vrámci
zisťovacieho konania bolo v zámere k navrhovanej činnosti konštatované, že celé záujmové územie
výstavby MVE Trenčianske Biskupice II., sa nachádza vo voľnej krajine, nie v kontakte so žiadnym

veľkoplošným ani maloplošným chráneným územím, ani s ich ochranným pásmom, s chráneným, resp.navrhovaným chráneným vtáčím územím a navrhovaným územím európskeho významu ani so sieťou
biotopov NATURA 2000. V tomto prípade sa preto nepredpokladá žiadny významný vplyv na cenné
priestory, ekosystémy, biotopy, genofondové plochy, ani na chránené druhy hodnoteného územia ani

jeho širšieho okolia.

ŠOP SR vo svojom stanovisku č. 3769/2012 zo dňa 27.11.2012 predpoklad významného vplyvu
navrhovanej činnosti na predmet ochrany ÚEV Váh pri Zamarovciach vylúčila. Na základe vyššie
uvedených skutočností je možné konštatovať, že povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených
druhov a vydanie súhlasu na zmenu mokrade, o ktorých rozhodoval žalovaný podľa zákona o ochrane

prírody,nebolopodmienenévykonanímposudzovania vplyvovnavrhovanejčinnosti,tedavýstavbyMVE
podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

VzhľadomnauvedenéKrajskýsúdvBratislavedospelkzáveru,žežalovanýsprávnyorgánsizaobstaral
dostatok odborných podkladov za účelom zistenia skutočného stavu veci v súlade s ust. § 32 ods.
1, 2 správneho poriadku, na základe ktorých zodpovedajúcim spôsobom zhodnotil vplyv navrhovanej
činnosti na záujmy chránené zákonom o ochrane prírody a jeho rozhodnutie sa javí ako zákonné.

Krajský súd v Bratislave dospel po preskúmavaní veci k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj
postup žalovaného, boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu
uvedené v žalobe neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa ust. § 250j ods. 1
OSP a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a nepriznal žalobcovi náhradu trov

konania, nakoľko tento vo veci úspech nemal. Súd rovnako nepriznal právo na náhradu trov konania ani
pribratému účastníkovi správneho konania, nakoľko tomuto žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.