Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 18, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/6/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010065

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3112010065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.05.2012 v senáte zloženom z
predsedníčky senátu JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich V.. D. D. a W. F. takto

rozhodol:

Obžalovaná

J. C., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H. - G.

I., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

r o z h o d o l :

j e v i n n á , že

v dňoch od 27.06.1998 do 29.06.1998 v presne nezistenú dobu, v priestoroch rodinného domu v
Trenčíne, na ul. Podjavorinskej č. 4, patriacemu poškodenému W. X., z bezprostrednej blízkosti zozadu

jedenkrát strelila revolverom kal. 38 Special do oblasti hlavy v mieste záhlavovej kosti poškodeného W.
X., čím došlo u poškodeného k zlomenine spodiny lebečnej, pomliaždeniu mozgu, krvácaniu do mozgu
a k zlyhaniu riadiacej a regulačnej funkcie centrálneho nervového systému - mozgu, čo viedlo k jeho
smrti a následne požiadala C. Q., trvale bytom H. - C., N. XXXX/XX, o odstránenie tela poškodeného,
ktorý vecou poveril N. Y. a tento spoločne s M. F. a I. U. v presne nezistený deň v júni 1998 vo večerných
hodinách telo poškodeného naložili do motorového vozidla zn. Opel Vectra a odviezli z rodinného domu,
kde bol usmrtený, a uložili ho do ilegálneho hrobu, pričom telo bolo dňa 24.09.2010 nájdené k katastri
obce Malé Nosice, okres Púchov, ktorý vykopali osoby poverené N. Y., potom obžalovaná J. C. dňa

02.07.1998 nahlásila na Odbore kriminálne polície Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne nezvestnosť
poškodeného,

t e d a

iného úmyselne usmrtila,č í m s p á c h a l a

trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.06.1998.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.06.1998 na trest odňatia slobody v trvaní
10 (desať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.06.1998 súd obžalovanú pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 01.09.2011 sa poškodený D. X., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom U., D. XXXX/X, sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Na základe podanej obžaloby prokurátora bolo obžalovanej J. C. kladené za vinu spáchanie trestného
činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zákona účinného do 30.06.1998.

Na základe tejto obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej J.
C., svedka poškodeného D. X., svedkov M. F., M. M., I. U., C. X., N. R., D. G., N. Y., C. C., Z. F., rod.
S., I. Y., výsluchom súdnych znalcov z odboru zdravotníctvo odvetvie klinická psychológia a patológia.
Oboznámil znalecký posudok č. PPZ-6207/KU-SL-EXP-2010 - z odvetvia kriminalistickej biológie a
genetickej analýzy, znalecký posudok KEÚ Bratislava, odbor kriminalistika - balistika PPZ-12696/KU-

BA-EXP-2010, znalecký posudok KEÚ Bratislava, odbor mechanoskopia PPZ-6207/KU-SL-EXP-2010,
znalecký posudok KEÚ Bratislava z odboru súdna chémia PPZ-6207/KU-SL-EXP-2010. Po takto
vykonanom dokazovaní, súd zistil skutkový stav veci, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaná J. C. v prípravnom konaní ako aj pred súdom popierala spáchanie skutku, ktorá jej obžaloba

kladie za vinu. Na svoju obhajobu uviedla, že sa cíti byť nevinnou, nemala dôvod zabiť svojho druha.
S nebohým sa poznali od r. 1994, žili v spoločnej domácnosti, spolužitie považovala za normálne. Ona
mala na starosti cestovnú kanceláriu a starala sa o platby z nájmu v rámci reštitúcií v bavlnárskych
závodoch, ktoré nadobudli matka nebohého a brat nebohého D. X.. Jej druh sa venoval fotografovaniu a
pomáhal jej v cestovnej kancelárii. Ku skutku uviedla, že dňa 02.07.1998 nahlásila nezvestnosť svojho

druha na polícii, nakoľko sa dva až tri dni vôbec neozval. Pamätala si, že v čase zmiznutia nebohého
bolo výročie v Detskom mestečku Zlatovce, celý víkend strávila u známych v detskom mestečku. Mala
vedomosť o tom, že mal byť vydieraný bývalou výpalníckou skupinou z Trenčíne vedenou Šimčíkom.
Vedela o tom, že popri fotografovaniu aktov mladých dievčat mal s týmito modelkami aj intímne vzťahy,
toto mu tolerovala. O tom, čo vlastne fotí sa dozvedela od jedného z rodičov z dievčat, ktoré fotil a bol z

toho škandál. To, že sa dva až tri dni neozval spočiatku nebrala vážne, nakoľko nebohý často cestoval,
a preto až po štyroch dňoch ohlásila jeho zmiznutie. A keby bol býval odcestoval do zahraničia bol by
jej to oznámil. Obžalovaná potvrdila, že vyrastala v Detskom mestečku Zlatovce so svojimi nevlastnými
bratmiC.Q.,U.Q.aďalšími,ktoríjejpomáhali,čifinančne,aleboschodomcestovnejkancelárieGemini.
Potvrdila, že v roku 1998, kedy malo prísť k zavraždeniu jej druha W. X. bola vlastníčkou zbrojného

preukazu. Zbraň si kúpila na žiadosť W. X., bol to revolver, značku si nepamätá. Táto zbraň sa jej stratila -dňa 12.08.1992 nahlásila stratu zbrane. Svedka M. F. spoznala pred šiestimi rokmi po zavraždení C. Q..
Stretla sa s ním na oslave u U. Q., ostali kamarátmi, obchodné aktivity spolu nemali žiadne. Na základe
žiadosti U. Q. požičala M. F. 300.000,- Sk, ktoré jej doposiaľ M. F. nevrátil. Tvrdila, že M. F. si svoju

svedeckú výpoveď ohľadne manipulácie s mŕtvolou W. X. vymyslel, čo ho k tomu viedlo však uviesť
nevedela. Jednoznačne poprela, že by mala nedostatok finančných prostriedkov v čase, keď malo dôjsť
k zavraždeniu jej druha. Poprela, že by kedykoľvek žiadala C. Q. o odstránenie tela nebohého. Potom
ako jej druh zmizol v r. 1998 bola zo spoločného domu (ktorý stavali s Ladislavom X. v r. 1995 - 1996)
vyhodená. Odišla do Bratislavy, bývala so svojou mamou v jednoizbovom byte. Obžalovaná potvrdila,

že dala do zálohy foto prístroje nebohého, pretože potrebovala peniaze pre chod cestovnej kancelárie
a bolo treba poplatiť dlžoby za matku jej druha U. X.. Svedkov I. U. a N. Y. v živote nevidela.

SvedokpoškodenýD.X.vprípravnomkonaníakoajpredsúdompopísalrodinnépomeryavzťahymedzi
ním a jeho bratom od čias, kedy došlo k reštitúcii bavlnárskych závodov v Trenčíne. Mali spolu spravovať
tento reštituovaný majetok. K chodu cestovnej kancelárie Gemini tour a k aktivitám tejto kancelárie sa
nevedel vyjadriť. Poprel, že by obžalovanú z bratovho domu vyhodil. On ju len požiadal, aby odišla,

asi mesiac po tom, čo brat zmizol, z domu zmizli nejaké veci, a preto na dome vymenil zámok. Veci,
ktoré si obžalovaná z domu neodniesla spálil. Vypovedal, že výber nájomného v bavlnárskych závodoch
robil on, alebo nebohý na základe poverenia ich matky U. X.. Po zmiznutí jeho brata sa nájmy posielali
cez bankový účet. Potvrdil, že obžalovaná po zmiznutí jeho brata vybrala z účtu nejaké peniaze, ktoré
nezdanila, ale nepripisoval tejto okolnosti dôležitosť, pretože obžalovaná robila bratovi účtovníčku. V tej

dobe nepátrali ani on, ani matka, akým spôsobom obžalovaná vyberala peniaze za nájmy, alebo z účtov.
Nestarali sa o tieto finančné záležitosti, pretože obžalovaná s bratom veľa cestovali a mali cestovnú
kanceláriu. Má vedomosť o tom, že obžalovaná nahlásila zmiznutie brata v júni r. 1998. Potvrdil, že po
odchode obžalovanej z domu si svedok vzal viaceré veci, pretože brat mu dlžil peniaze, a pretože bol
presvedčený,žedombolvovýlučnomvlastníctvejehobrataW.X..Dlžnépeniazeodobžalovanejsvedok

nevymáhal v občianskoprávnom konaní, nakoľko si myslel, že brat svojvoľne odišiel do zahraničia a že
sa niekedy objaví. Svedok pred súdom uviedol, že s bratom sa občan hádavali, ku konfliktom dochádzalo
z toho dôvodu, že jeho brat žil „ľachtikárskym“ spôsobom života. Míňal peniaze bez toho, aby vedel
koľko vôbec minul a nevie o tom, že by jeho brat a obžalovaná žili v družskom registrovanom pomere.

Svedok M. F. v prípravnom konaní ako aj pred súdom potvrdil, že obžalovanú pozná pod menom pani

J., s ktorou sa stretol na akcii u U. Q.. Potvrdil, že C. Q. požiadal N. Y. o pomoc - odstránenie tela z
nejakého rodinného domu v Trenčíne. Presný dátum uviesť nevedel, ale určite to bolo v jarnom, alebo
v letnom období. V nočných hodinách spoločne s N. Y., I. U. na vozidle Opel Vectra sa presunuli do
Trenčína k zástavbe rodinných domov, niekde mimo centra mesta. Svedok čakal na Y. spoločne s U.
v aute pred domom, bližšie nevedel popísať dom, nakoľko bola noc. Po pár minútach z domu obaja

vyšli, pričom niesli balík väčších rozmerov, naložili balík do kufra, pričom po sklopení zadných sedačiek
balík zasahoval až do stredu vozidla. Svedok viedol auto, Y. sedel na sedadle spolujazdca a I. U. sedel
vzadu vedľa balíka. Následne si svedok uvedomil, že ide o mŕtvolu a treba ju ísť odpratať. V momente,
keď N. Y. vychádzal z domu mal v ruke zbraň, k zbrani však nič nepovedal, kde ju vzal, alebo podobne,
a preto svedok začal mať pochybnosti, či v tom dome Y. niekoho neusmrtil. Svedok sa dozvedel, čo

sa vlastne stalo až v čase, keď bol vypočúvaný vyšetrovateľom PZ, ktorý mu povedal, že vyšetruje
usmrtenie osoby. Telo spoločne odviezli niekam do hôr, nevedel presne kam, navigoval ho Y.. V čase,
keď prevážali telo ich mala zastavovať hliadka policajtov. Y. v tej dobe začal nabíjať tú zbraň, s ktorou
vyšielzrodinnéhodomu,apretosasvedokrozhodolotočiťautoaujsťpredhliadkoupolície.Následneho
Kucmerka navigoval k vykopaného ilegálnemu hrobu, kde M. s X. už predtým jamu vykopali a následne

aj pomáhali pri zakopávaní tela. Bolo to niekde v lesoch pri Púchove. Svedok pred súdom uviedol, že
telo bolo pôvodne zakopané v koberci. Potvrdil, že telo bolo následne prekopávané a on má vedomosť
o tom, že keď bolo vykopané, nachádzalo sa v pôvodnom koberci.

Svedok M. M. v prípravnom konaní ako aj pred súdom potvrdil, že v roku 1998 ho požiadal N. Y. o
odvoz do Bratislavy za C. Q.. Pri ceste z Bratislavy sa od N. Y. dozvedel, že nejaká žena v Trenčíne,

v Zlatovciach (známa C. Q.) zastrelila svojho manžela, alebo druha a požiadala C. Q. o odstránenie
tela. V tom čase už I. U. mal navštíviť túto ženu v Trenčíne. N. Y. dostal od C. Q. telefónne číslo na túto
ženu a ozrejmil svedkovi, že za túto „prácu“ majú dostať 300.000,- Sk. Svedok potvrdil, že sa stretli u
N. Y. na byte vo večerných hodinách spoločne s C. X., I. U. a M. F. a spolu sa všetci piati dohodli akýmspôsobom bude telo odstránené. Bolo určené, že N. Y., M. F. a I. U. pôjdu pre telo do domu a medzitým
svedok spoločne s C. X. vykopú jamu kam umiestnia telo. Po vykopaní jamy sa spoločne stretli a na
dvoch vozidlách spoločne s mŕtvolou sa presunuli do oblasti, kde bol vykopaný ilegálny hrob. I. U. ukryl

zbraň, ktorou mal byť zastrelený ten muž, po prvýkrát mu ju ukázal v aute, keď šli smerom na Gilianku
- šlo o pištoľ (revolver, asi ráže 38). Svedok potvrdil, že po vyložení mŕtvoly z auta, táto bola zabalená v
koberci a po zakopaní mŕtvoly niekto z nich volal N. Y. o priebehu akcie. Nadránom okolo štvrtej hodiny
rannej sa stretli na slobodárni u N. Y., pričom veci v ktorých manipulovali s mŕtvolou nahádzali do vreca
a I. Y. spoločne s C. C. tieto veci spálili. V priebehu nasledujúceho dňa Y. poslal do rodinného domu v

Zlatovciach N. Y., aby to tam šiel upratať a Milan U. sa v ten deň mal stretnúť so ženou, čo zabila toho
muža, mal jej odovzdať kľúče od domu, kde boli v noci a vziať od nej peniaze 300.000,- Sk. Svedok
potvrdil, že zbraň s ktorou mal byť zabitý nebohý videl ešte aj v nasledujúcom období po zakopávaní
tela, ale čo sa s ňou stalo následne uviesť nevedel. O celom skutku vedel, že žena, ktorá mala zabiť
neznámeho muža mala byť veľmi dobrou známou z detských liet C. Q. a že spolu vyrastali v detskom
mestečku. Tá žena mala mať s nebohým nejaké konflikty, a preto ho mala zabiť.

Svedok I. U. v prípravnom konaní ako aj pred súdom potvrdil, že odstraňovali veľký balík z nejakého
rodinného domu v Zlatovciach, alebo v Zamarovciach. O túto službu bol požiadaný N. Y. a M. F.. Vo
svojich výpovediach popísal, akým spôsobom sa dostali do domu, popísal interiér rodinného domu,
ktorý videl za pouličného osvetlenia. Prevážali zrolovaný koberec, cca dĺžky do troch metrov. Počas
prevážania koberca zacítil vo vozidle zápach, ktorý z neho vychádzal, pričom N. Y. mu ozrejmil, že v

koberci je mŕtve telo a že ho niekto z Bratislavy požiadal o láskavosť, aby telo odpratali. Y. povedal, že
to mala spraviť nejaká žena v afekte. Koberec spolu s telom odviezli do lesa a zakopali do plytkej jamy,
pričom telo z koberca rozbalili a videl, že telo je zabalené v nejakých igelitoch, ktoré boli nepriehľadné
a balík bol zapáskovaný. Na druhý deň sa stretol s nejakou ženou pred kultúrnym domom v Nemšovej,
pričom žene odovzdal obálku, ktorú mu dal N. Y. a v ktorej bol nejaký kľúč. Pre túto obálku prišla žena

na motorovom vozidle zn. Škoda Favorit, vo veku asi 25 - 30 rokov s čiernymi vlasmi zviazanými do
copu, v šiltovke. Tejto žene oznámil, že obálka je od N. Y., bližšie si ženu nevšimol, pretože ju videl
viac menej z profilu. Svedok poprel, že by bol od ženy prebral nejakú obálku s peniazmi, taktiež žiadne
peniaze za odstránenie tela nedostal a nevidel žiadnu zbraň, ktorá mala byť pri vražde použitá. Pred
súdom svedok nakreslil interiér domu z ktorého spoločne s Y. a s M. F. vynášali koberec, tento nákres

bol založený do súdneho spisu.

Svedok C. X. v prípravnom konaní ako aj pred súdom potvrdil, že niekedy v lete r. 1998 spoločne s M.
F., M. M., I. U. odstraňovali telo, ktorého odstránenie si mal u N. Y. objednať C. Q.. Muža, ktorý mal byť
zastrelený v Trenčíne mala zastreliť známa C. Q., ktorá bola po skutku v šoku a nevedela, čo má s telom
spraviť. Svojou výpoveďou potvrdil výpovede svedka M. F., M. M., I. U., ohľadne prevozu a zakopávania

mŕtvoly. Potvrdil, že po odstránení tela v ranných hodinách sa všetci stretli na slobodárke u N. Y., kde po
vyzlečení vecí, ktoré mali na sebe pri zakopávaní mŕtvoly mal I. Y. a C. C. spáliť. Dozvedel sa, že spolu
s telom nebohého mali vyššie spomenutí svedkovia vziať aj revolver, ktorým mal byť údajne zastrelený
muž a zbraň mala patriť nebohému mužovi. Túto zbraň videl na slobodárke u N. Y. v noci, keď sa vrátili
po zakopaní tela a išlo o bubienkový revolver. O skutku vedel, že známa od C. Q. mala usmrtiť svojho

muža, alebo priateľa v nejakom dome v Zamarovciach v Trenčíne, vraj to mal byť policajt, až neskôr sa
z médií dozvedel, že o policajta nešlo. Svedok potvrdil, že skutok sa stal v letných mesiacoch. Vedel, že
odstránenie tela sa robí za odmenu, s tým, že Q. v budúcnosti zasa pomôže N. Y. v iných veciach.

SvedokN.R.vprípravnomkonaníakoajpredsúdomvypovedal,žesnebohýmW.X.bolidobríkamaráti.
Vedel o tom, že W. X. fotografuje a filmuje, hlavne akty žien. Spoločne s nebohým a s H. F. amatérsky

fotili a stretávali sa za účelom fotenia svadieb a podobne. Vedel o tom, že nebohý mal peniaze, bol
stredobodom záujmu žien, suverén, pričom jeho priateľka J. (obžalovaná) vedela o tom, že akty fotia.
Vzťah nebohého k obžalovanej popísal ako zvláštny, vedel o tom, že sa hádavali, že sa k nej správal nie
dobre. V r. 1997 začal mať bližší vzťah s dievčaťom menom Andrea, s ktorou chodieval aj na dovolenky.
Svedok potvrdil, že nebohý chcel svoju priateľku J. vyhodiť z domu, bol svedkom viacerých konfliktov,

kde nebohý po telefóne obžalovanej škaredo vynadal, stále ju vyhadzoval z domu a vyzýval ju, aby
odišla. Následne sa vždy, ale udobrili a zostali spolu. O tom, že sa W. X. stratil sa dozvedel od H. F. a H.
F. sa mal priamo od obžalovanej dozvedieť, že W. X. mal ísť niekam na stretnutie a že si so sebou vzal
obžalovanej pištoľ. Tieto skutočnosti sa od F. dozvedel po zmiznutí W. X., kedy obžalovaná mala priniesťF. kameru s bleskom, dala mu to do zálohy za sumu 10.000,- Sk. Svedok potvrdil, že zbraň, ktorá mala
patriť obžalovanej videl v auguste v r. 1998, išlo o Arminus 38 - špeciál - kaliber 9 mm s krátkou hlavňou
s dvojčinným mechanizmom a túto zbraň mu ukazoval nebohý s tým, že patrí jeho priateľke J.. Pred

súdom svedok potvrdil, že bol viackrát v dome W. X., išlo o nový dom postavený od základov. Potvrdil,
že nebohý spomínal, že od neho nejaké osoby mali pýtať výpalné, ale on sa vyjadril, že nikomu nič platiť
nebude, vedel o tom, že mal príjmy z prenájmu bavlnárskych závodov. Vzťah nebohého s bratom D.
popísal ako nie dobrý.

Pred súdom bola vypočutá svedkyňa Z. F., rod. S., ktorá v prípravnom konaní, ako aj pred súdom

potvrdila, že nebohého spoznala v r. 1996. Spoločne s nebohým pracovali na fotografovaní, pričom
ich vzťah prerástol z pracovného vzťahu do vzťahu intímneho. Vedela o skutočnosti, že nebohý žije
v spoločnej domácnosti s J. C., ktorí spolu stavali dom v Trenčíne. Potvrdila, že s nebohým sa často
stretávali v šope na pozemku, kde nebohý staval rodinný dom. Mala vedomosť o tom, že nebohý nikde
nepracoval, žil z peňazí, ktoré dostával za nájom nehnuteľností získanej reštitúciou. Vedela o tom, že
W. X. mal konflikty so svojou priateľkou J. C., dochádzalo aj k fyzickým konfliktom medzi nimi. J. C. v

tom čase prevádzkovala cestovú kanceláriu v Trenčíne na Palackého ulici. Svedkyňa potvrdila, že pár
fotiek nafotila aj s nejakou zbraňou, ktorú jej ukázal nebohého kamarát, tiež fotograf. V lete r. 1997 sa
rozišli s nebohým. O zmiznutí W. X. sa dozvedela v lete r. 1999, od jedného známeho, ale nič bližšie
k tomuto zmiznutiu uviesť nevedela.

Svedkyňa D. G. v čase pred aj v čase, keď sa mala stať vražda pracovala ako vychovávateľka v

Detskom mestečku Zlatovce. Ako náhradný rodič vychovávala v detskom mestečku aj obžalovanú J. C..
Potvrdila, že obžalovaná s C. Q. mali veľmi blízky vzťah a stretávali sa často aj po tom, čo boli dospelí.
S obžalovanou aj s ďalšími deťmi, ktoré vychovala udržiavala naďalej kontakty a vždy sa stretávali
na nejakých výročiach, ktoré sa poriadali v rámci detského mestečka. Tak tomu bolo aj v dňoch 26. -
28.06.1998, kedy bolo 25-te výročie založenia mestečka. Obžalovanú opísala ako dobrosrdečnú, čestnú

chovankyňu. O zmiznutí priateľa obžalovanej sa dozvedela z médií. Potvrdila, že priateľ obžalovanej
sa v dňoch 26. - 28.06.1998 nezúčastnil oslavy v detskom mestečku, pretože mal byť odcestovaný asi
v Taliansku. Uviedla, že na oslave nevidela na obžalovanej žiadnu zmenu správania oproti normálu,
ale spomenula si, že obžalovaná hovorila, že musí ísť nahlásiť zmiznutie svojho priateľa. Svedkyňa
potvrdila, že obžalovaná sa počas týchto troch dní stále zdržiavala v detskom mestečku. Svedkyňa mala

vedomosť, že v r. 1998 obžalovaná opustila rodinný dom s ktorým bývala s nebohým a odišla mimo
Trenčína.

Svedok N. Y. v prípravnom konaní ako aj pred súdom potvrdil, že v r. 1998 navštívil rodinný dom v
Trenčíne spoločne s C. C. a I. Y. za účelom upratania rodinného domu z ktorého pri jeho príchode bolo
odparkované motorové vozidlo zn. Opel, tmavšej farby a v otvorenom kufri auta sa nachádzali vrecia,

aké sa používajú na odpad. Z dverí domu vychádzala žena vo veku asi 25 rokov s tmavými vlasmi,
videl ju len chvíľu, nevedel by ju spoznať. Oslovil ženu, že ju posiela Ošo, že má u nej upratať, na čo
žena odpovedala, že ďakuje, ale že už je poupratované a že netreba. Po tomto sa vrátili spoločne späť
do Dubnice, kde tieto skutočnosti oznámil N. Y.. Tento následne niekam volal, o čo sa jednalo vtedy
ešte nevedel. Dôvodom upratovania rodinného domu v Trenčíne mala byť skutočnosť, že muži z Ošovej

skupiny tam mali ísť brať mŕtvolu nejakého chlapa, ktorého usmrtil niekto iný a túto mŕtvolu mali upratať,
apretoonnáslednemalísťuprataťtentodom.Konkrétnekodpratávaniutelazdomusavyjadriťnevedel.
N. Y. mal následne s príslušníkmi polície opoznávať dom, odkiaľ sa malo odpratávať telo, bolo to v
období asi rok po smrti N. Y.. Popísal, akým spôsobom ho polícia priviezla do štvrti rodinných domov,
popísal okolie domu. Pred súdom, však rodinný dom, ktorý mal ísť upratovať popísal inak, než ako bol

zachytený na fotografiách z r. 2011. Na tieto rozpory v jeho výpovediach bolo poukazované s tým, že
taktiež okolie domu popísal inak ako v pôvodnom konaní. Tieto rozpory vo svojich výpovediach svedok
pred súdom odstrániť nevedel.

Svedok C. C. v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedal, že k predmetnému skutku sa nevie
vôbec vyjadriť. K samotnému prevozu mŕtveho nebohého nevie uviesť žiadne podrobnosti, nevie v

ktorom dome sa mala udalosť stať (ktorá je predmetom trestného konania.) a o tomto skutku sa dozvedel
až od M. M., s ktorým bol v r. 2009 vo výkone trestu odňatia slobody.Svedok I. Y. v prípravnom konaní uviedol že u N. Y. na slobodárni v Dubnici nad Váhom v r. 1998 -
1999 za prítomnosti C. C., C. X., M. M., I. U., M. F. a N. Y. sa rozprávalo o tom, že treba vyčistiť nejaký
dom, alebo byt v Trenčíne. Táto objednávaka na vyčistenie mala byť z Bratislavy. Prevozu mŕtvoly sa

nezúčastnil, avšak na druhý deň ráno sa stretol s C. C., odišiel do Kucmerkovho bytu, kde sa vyššie
uvedené osoby zobliekali zo zvrškov a svoje oblečenie dávali do vriec. N. Y. mu kázal, aby tieto veci
boli spálené. Vrecia odviezol ku kanálu pri Dubnici nad Váhom, vrecia polial benzínom a spálil. Vo
vreciach boli zvršky horeuvedených osôb a koberec. Zhorené veci zahrabal pieskom. Asi tri dni po
týchto udalostiach spoločne s C. C. viezli N. Y. do Trenčína. Potom ako N. Y. pred nejakým rodinným

domom vyložili, tento sa po chvíli vrátil, s tým, že žena, ktorá si ich objednala na vyčistenie domu, vraj už
nič nepotrebuje, že všetko je spravené. Svedok vo výpovedi z prípravného konania popísal hierarchiu
skupiny, ako aj činnosť, ktorou sa v r. 1998 - 2000 zaoberali. Spomenul si ešte na skutočnosť, že N. Y.
mal z domu, kde sa mala nachádzať mŕtvola priniesť zbraň - pištoľ ráže 38 - 6 ranový valec. Zbraň mu
ukazoval s tým, že sa jej potrebuje zbaviť a táto zbraň mala byť použitá v Trenčíne a vyššie spomenutá
žena mala touto zbraňou zastreliť nejakého muža. Zbraň sa následne niekde stratila. Vie, že najskôr bola

rozbitá a následne zahodená do rieky Váh, takto to najčastejšie robili so zbraňami, ktoré boli použité na
spáchanie trestnej činnosti. Avšak, kde konkrétne táto zbraň skončila sa vyjadriť nakoniec s presnosťou
vyjadriť nevedel. Ohľadne celej tejto akcie mal údajne volať Peter Q. N. Y. a za túto službu mali dostať
asi 500.000,- Sk.

Pred súdom tento svedok pri svojej výpovedi pôsobil neisto. Nevedel si konkrétne spomenúť na dôležité

momenty k tejto trestnej činnosti. Nespomínal si presne ako vypovedal v prípravnom konaní, čo súd
pripisoval tomu, že sa svedok zúčastnil viacerých odstraňovaní následkov závažnej trestnej činnosti Y.
skupiny (odstraňoval usvedčujúce dôkazy vo viacerých trestných činoch vrážd).

Zo znaleckého posudku č. PPZ-6207/KU-SL-EXP-2010 - z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej
analýzy, znalecký posudok KEÚ Bratislava bolo zistené, že z odobratých vzoriek DNA získanými z kostí

a zubov muža neznámej totožnosti boli s porovnávacím materiálom označeným U. F. X. izolované a
analyzované profily DNA a z 99,99 % predložený kostrový materiál s porovnávacou vzorkou bolo učené,
že U. F. X. je biologickou matkou osoby, od ktorej bol na skúmanie predložený kostrový materiál.

Zo znaleckého posudku č. PPZ-12696/KU-BA-EXP-2010 odbor kriminalistika - balistika, znalecký
posudok KEÚ Bratislava bolo zistené, že strela zaistená v mŕtvom tele - z hlavy nebohého, bola

vystrelená z revolveru kaliber 38 špeciál, s najväčšom pravdepodobnosťou z nemeckého revolvera zn.
Arminius, model HW38, alebo z obdobnej zbrane s rovnakými parametrami vývrtu hlavne. Porovnanie
strely v zbierke nábojníc a striel z doposiaľ neobjasnenej trestnej činnosti na území SR bolo negatívne.

Znaleckým posudkom č. PPZ-6207/KU-SL-EXP-2010, odbor mechanoskopia, znalecký posudok KEÚ
Bratislava boli skúmané predmety - 2 ks drôty, ktorými boli zviazané v obaloch časti tela nebohého,

pričom v závere ZP sa skonštatovalo, že mechanoskopické stopy po predelení nevykazujú dostatočný
počet špecifických znakov a nie sú spôsobilé na vykonanie individuálnej a čiastočne aj druhej
identifikácie.

Znaleckým posudkom č. PPZ-6207/KU-SL-EXP-2010, znalecký posudok KEÚ Bratislava z odboru
súdna chémia, boli skúmané zabezpečené vecné stopy - deka a vzorky hliny odobratej v mieste

nálezu, pričom zo záverom ZP znalci skonštatovali, že po znaleckom skúmaní nebolo možné zistiť
určenie výrobcu a doby predaja predmetu skúmania - deky. Skúmaním zeminy boli zistené pôvodné
charakteristiky, pričom chemické prvky zistené vo vzorkách obsahovali bežné prvky Ca, Mg, O, C bežne
zastúpené v pôdach, pričom biologický rozbor zloženia zeminy ďalej neboli vykonávané.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 144/2010 z odboru súdne lekárstvo, znalcami ústavu

súdneho lekárstva a medicínskych expertíz. Znalci sa zúčastnili exhumácie nálezu ostatkov ľudského
tela. Vykonali ohliadku obsahu nájdených vriec a vykonali súdnu pitvu. Znalci po vykonaní pitvy
skonštatovali, že kostrové pozostatky prislúchali osobe mužského pohlavia, europidnej rasy, veku v
rozmedzí 45 - 50 rokov, výšky 170 - 177 cm. Bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie riadiaceja regulačnej funkcie centrálneho nervového systému v dôsledku pomliaždenia mozgu, krvácania do
mozgu a zlomeninách spodiny lebečnej, ktoré vznikli mechanizmom jedného strelného poranenia
(zástrelu) hlavy krátkou hlavňovou zbraňou. Miesto strelu sa nachádzalo v záhlaví, strelný kanál

prebiehal v smere zozadu dopredu, mierne šikmo zľava doprava, kde projektil do hlavy vnikol v dolnej
časti záhlavia. U neznámeho muža sa jednalo o smrť násilnú, ktorá je v priamej časovej a príčinnej
súvislosti so strelným poranením hlavy krátkou hlavňovou zbraňou, ktoré mu bolo spôsobené aktívnym
násilným konaním inej osoby. K streľbe došlo z blízkej vzdialenosti, pričom trajektória strelného kanálu
skôr poukazuje na možnosť, že strelec bol pravák. Lokalizácia tohto strelného poranenia nasvedčuje zo

súdnolekárskeho hľadiska na prekvapivý útok s cieľom rýchlej a definitívnej pacifikácie poškodeného,
bez možnosti jeho obrany voči útočníkovi a bez možnosti identifikácie strelca poškodením. Na kostre
neboli zistené iné úrazové zmeny, iných častí tela. Telo muža po smrti bolo násilne rozčleňované na
hornú a dolnú časť, kde najprv bol rozčlenení trup od panvy a dolných končatín, čím vznikli dva kusy tela.
K odčleňovaniu došlo rezaním ostrým nástrojom. A jednoznačným momentom rozčlenenia mŕtvoly boli
čisto pragmatické účely jednoduchšieho transportu tela z miesta uloženia tela namiesto definitívneho

pochovania. Zo spôsobu rozčleňovania tela je zrejmé, že osoba, ktorá toto vykonala nemala anatomické
vedomosti a nemala prax, či už v operačných, resp. mäsiarskych technikách rozčleňovania napr. zvierat,
pretože k rozčleňovaniu došlo v miestach na takúto činnosť najmenej vhodných a neprimeraných. Na
rozčleňovanie tela bolo tak nutné použiť väčšiu silu a trvalo to dlhší čas. Čo sa týka doby rozčleňovania
tela, k tomuto došlo po smrti muža, a to v čase, kedy už prebehli isté posmrtné zmeny v zmysle hniloby a

úplnej dekompozície mäkkých tkanív tela. Teda k rozčleňovaniu došlo niekoľko rokov po smrti nebohého
a presný čas sa nedá stanoviť. Na základe týchto poznatkov znalci rozčlenili algoritmy manipulácie
s telom nebohého do troch fáz, kedy prvom fázou bolo usmrtenie muža na jednom mieste, druhou
prevoz muža z miesta usmrtenia na miesto jeho prechovávania mŕtveho tela a následne tretia fáza,
vyzdvihnutie tela z miesta prechovávania, rozčlenenie tela a prevoz na definitívne miesto pochovania

(ilegálny hrob, z ktorého boli zostatky exhumované dňa 24.09.2010). K smrti muž došlo v rozmedzí
minimálne 10 - 15 rokov pred dňom jeho nálezu, o čom svedčia rozvinutie sa stupňa zmidelnatenia
povrchu a vnútorných orgánov, ako aj na zákale rozsahu posmrtnej dekompozície. V dôsledku posmrtnej
dekompozície orgánov a tkaním muža nebolo možné vykonať toxikologické vyšetrenia na prítomnosť
forenzne významných látok v čase tesne pred smrťou. Na skúmaných kostiach neboli zistené známky

po starých zlomeninách, umelých náhradách, resp. anatomických, alebo chorobných anomáliách.

Súdny znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie patológia bol vypočutý pred súdom k otázkam, ktoré
bolo potrebné podrobnejšie zodpovedať a ktorými sa čiastočne aj zaoberali znalci v uvedenom ZP.
Znalec upresnil, pri exhumácii tela bolo vykopané rozštvrtené telo v troch kusoch ilegitových vriec
modrej farby. Po otvorení prvého modrého vreca, sa v tomto nachádzalo čierne vrece previazané

oranžovým materiálom, v ktorom sa nachádzal koberec béžovej farby a horná časť rozštvrteného tela.
V druhom vreci sa nachádzali kožené pracovné rukavice a lebka s dlhšími narastenými vlasmi, pričom
v lebke bol zaistený projektil, ráže 9 mm. V treťom vreci bolo nájdené torzo tela - spodnej časti tela.
Znalec oboznámil súdu postavenie obete a strelca, ktoré zodpovedá zástrelu v časti spodiny lebečnej.
Vyjadroval sa konkrétne k dobe rozčleňovania tela, k manipulácii v posmrtnom rozklade, podrobnejšie

rozobral posmrtné zmeny na skelete a vyjadroval sa k počiatočnému rozkladu tela po zavraždení
nebohého, teda k času, kedy malo byť telo prvotne premiestňované z miesta činu do prvého ilegálneho
hrobu. Znalec konkretizoval, že k následnému rozdeleniu tela mohlo dôjsť cca asi 5 rokov po smrti, aby
bolo následne prevezené do konečného ilegálneho hrobu, kde bolo nájdené.

Vo veci bol tiež vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých,

vtedy obvinenej J. C., č. XX/XXXX, pričom súd znalkyňu z odboru psychológia predvolal aj pred
súd, aby ozrejmila súdu osobu obžalovanej, vzhľadom na odstup času od vypracovania znaleckého
posudku v prípravnom konaní. Súdna znalkyňa posudzovala intelekt obžalovanej, charakteristické rysy
obžalovanej, zaoberala sa najpravdepodobnejšou motiváciou konania obžalovanej, ako aj zhodnotila
schopnosti obžalovanej správne vnímať a reprodukovať okolnosti, ktoré zažila, ako aj možnosť

resocializácie obžalovanej, vzhľadom na spáchaný trestný čin, pre ktorý je stíhaná.

Znalkyňa posúdila obžalovanú J. C. ako priemerne inteligentnú osobu, ktorá v oblasti logického
myslenia, v schopnosti nadhľadu a schopnosti analýzy a syntézy dosahuje úroveň mierne nadpriemer.
Podpriemernú úroveň poskytla obž. iba v jednom subteste, ktorý bol zameraný na posúdenie
schopnosti rozlišovať podstatné od nepodstatného. U obžalobnej neboli zaznamenané zásadné deficity

vjednotlivýchzložkáchintelektu(vpozornosti,vnímaní,anivpamäťovýchfunkciách).Charakteristickýmirysmi obžalovanej je extrovertnosť, zvýšená potreba akceptácie a náklonnosť, čoho dôvodom môže
byť jej ranná citová neuspokojenosť, až citová deprivácia, vzhľadom na to, že vyrastala v náhradnej
pestúnskej rodine. Má v sebe vybudovaný mechanizmus, ktorý sa zakladal už v čase jej detstva

na vymáhanie nežnosti, až násilnou formou. Má sklon k dominantným autoritatívnym postojom, ale
zároveň má obavu, že iný sa nenechajú ovplyvňovať a ovládať a naopak sa budú snažil ovplyvňovať
ju. Je zameraná na seba, egocentrická, v motivácii správania dominujú jej vlastné záujmy. Vyznačuje
sa hysteriformným temperamentom, t. j. vnútorne neistá, nerozhodná, vzťahovačná, ľahko citovo
zraniteľná, podlieha emočným dojmom a situáciám a tým je aj ľahko ovplyvniteľná. Nemá v sebe

jasnú vnútornú štruktúru, nemá zvnútornenú a prijatú hierarchiu morálnych hodnôt, ktoré by jej
zabezpečovali pocit väčšej istoty a vytvárali hranice a limity v životnom smerovaní. Svoju emocionalitu
nevie primerane riadiť a svoje emócie, najmä agresivitu nevie adekvátne spracovávať. Obžalovaná zo
psychologického hľadiska je osobnosťou typu acting out, t. j. možno u nej očakávať prudké prejavy
zlosti,nenávisť,pomstu,žiarlivosť,závisť,agresívneodreagovanievnútornéhonahromadenéhonapätia.
Za vonkajším formálnym kľudom - neprejavovaním sa, je vysoké vnútorné napätie, nespokojnosť.

Nadmerné potláčanie vlastných pocitov, emócií a afektov, môže viesť pri oslabení k agresívnemu
výpadu buď navonok voči iným, alebo voči sebe v zmysel suicidálneho konania. U obžalovanej neboli
zistené patologické rysy osobnosti, v zmysle prejavov duševného ochorenia. Ak by znalci pripustili, že
vtedy obvinená spáchala trestný čin vraždy svojho partnera, zo psychologického hľadiska do úvahy
prichádza motív žiarlivosti, pomsty, sklamania a podvedenia. Pochybnosť, ale aj zistenie po reálnej

nevere a klamaní, jej mohla zbúrať všetky pocity spokojnosti s tým, čo dosiahla. Zo psychologického
hľadiska táto skutočnosť (pochybnosť) mohla u nej fungovať ako frustrácia, ktorá spustila u nej žiarlivosť,
nenávisť, množstvo negatívneho napätia, čo mohlo vyústiť do agresívneho výpadu voči partnerovi, ktorý
ju sklamal.

Akbyznalciuvažovalioziskuchtivommotíve,taklenakonáhradnýmotívzanedostatokcitovejsaturácie.

Čo sa týka mnestických schopností obžalovanej, k určitým pamäťovým výpadkom v súvislosti s trestnom
vecou, mohlo dôjsť u obžalovanej v dôsledku prirodzeného zabúdania (v rámci 10 rokov), ale najmä k
pamäťovým výpadkom v dôsledku uplatňovania obranných mechanizmov osobnosti, či už vedomých,
alebo nevedomých, ktoré sa objavujú v súvislosti s citovo sýtenými okolnosťami, teda takými momentmi
udalosti, ktorej sa jej priamo emočne dotýkali a stále dotýkajú (zraňujú, ohrozujú), alebo stále vyvolávajú

vnútorné negatívne emócie (strach, bolesť, hnev, nenávisť, žiarlivosť a pod.).

Uobžalovanejnebolipsychologickýmvyšetrenímzistenéžiadnezávažnéporuchymentálnejvýkonnosti,
žiadne poškodenia, ani deficity, ktoré by ohrozili kvalitu vnímania a reprodukovania. Pri reprodukcii
udalostí a okolností prípadu, pre ktorý je stíhaná, treba však uvažovať o osobnostných obranných
mechanizmoch, či už vedomých, alebo nevedomých, ktoré môžu skresľovať objektivitu výpovede

obžalovanej. Čo sa týka možnosti resocializácie obžalovanej, vzhľadom k spáchanému trestnému činu,
pre ktorý je stíhaná sa znalkyňa vyjadrila, že reaktivilita obžalovanej je nezrelá a situačne viazaná.
Reakcie obžalovanej sú viazané na situácie, nie na sebapoznanie a sebareguláciu. Situačne je viazaná
aj jej agresivita. Situačné správanie obžalovanej je nevyspytateľné pre okolie, ale aj pre jej samotnú
osobnosť. Sama nevie odhadnúť, ako bude reagovať v niektorých situáciách, lebo nepozná dostatočne

svoje emócie, nevie odhadnúť, ktoré situácie sú pre ňu zraňujúce, ponižujúce, alebo stresujúce.

Zo psychologického hľadiska mohlo dôjsť k uvedenému zločinu na základe situácie, o ktorej obžalovaná
vôbec neuvažovala, ktorú nepredpokladala, lebo sa naučila svoje emócie si nevšímať, resp. nepodliehať
žiadnym emóciám, čím sa chránila pred citovými zraneniami, ktorých si v priebehu svojho života užila
dosť. Ak zločin spáchala, tak mohlo ísť o reaktívne správanie vyvolané konkrétnou situáciou - totálnym

sklamaním sa v partnerovi. Obžalovaná by mala pracovať na rozvoji svojej emocionálnej inteligencie,
zvyšovaním sebapoznávania a sebauvedomovania si svojich emócií, svojich daností a na rozvoji
sebaregulačných procesov. V tomto smere by jej mohla byť nápomocná individuálna psychoterapia so
zameraním na rešturáciu jej postojov k sebe a ostatným.

V spise sa nachádzajú zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia, kde mal byť trestný čin

vraždy spáchaný, ako aj zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia ku kostrovému nálezu
obete. Bola vykonaná previerka výpovede na mieste so svedkom N. Y., ktorý mal opoznávať rodinný
dom,doktoréhobolvyslanýzaúčelom„upratania“stôpponásilnomtrestnomčine.Dospisubolzaložený
náčrt rodinného domu, ktorý pred súdom nakreslil svedok I. U., ktorý sa mal zúčastniť odstránenia tela z
rodinného domu v Trenčíne, ako aj fotodokumentácia predložená do spisu synom nebohého W. V., ktorázodpovedá o stave nehnuteľnosti, v ktorej malo dôjsť k spáchaniu zločinu po správoplatnosti dedičského
konania z r. 2006.

Pred súdom bol oboznámený operatívny spis o prvotných úkonoch polície po zmiznutí nebohého W. X. a

boli oboznámené CD nosiče z previerky svedeckej výpovede na mieste svedka I. Y. zo dňa 01.06.2011.

Po takto vykonanom dokazovaní súd po porade senátu dospel k záveru, že skutok zo dňa 28.06.1998
sa stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že obžalovaná J. C. spoločne s nebohým W. X. nežili v harmonickom vzťahu, o čom
svedčia výpovede svedkov N. R., Z. F. a podporne aj D. X.. Obžalovaná spoločne s nebohým žili v
spoločnej domácnosti po dlhší čas, avšak ich partnerstvo nebolo registrované na Okresnom úrade v

Trenčíne, nakoľko potvrdenie z Matričného úradu v Trenčíne zo dňa 02.12.2011 uvádza, že neevidujú v
období do r. 1998 žiadny dokument o oficiálnosti spolužitia obžalovanej a nebohého ako druha a družky.
Na základe výpovedí svedkov vypočutých v prípravnom konaní ako aj pred súdom, M. M., Rudofl F.,
I. U., C. X., N. Y., I. Y., mal preukázané, že tieto osoby na základe objednávky C. Q. odstraňovali z
rodinného domu obžalovanej telo nebohého W. X., za čo im mala byť poskytnutá odmena v podobe

finančných prostriedkov a túto úlohu im mal uložiť nebohý N. Y., vtedajší šéf skupiny dubnického
podsvetia na základe požiadavky vtedajšieho šéfa bratislavského podsvetia C. Q.. Na podklade týchto
svedeckých výpovedí súd ustálil konanie týchto osôb, akým spôsobom nakladali s telom nebohého W.
X. a následne ho uložili do ilegálneho hrobu, ktorý však nebol posledným miestom, kam bolo telo W.
X. uložené. Z výpovedí týchto svedkov je zrejmé, že telo bolo prekopávané, následne rozštvrcované a

až potom uložené do ilegálneho hrobu, kde bolo následne exhumované dňa 24.09.2010. Z výpovedí
týchto svedkov bola nepriamo stotožnená zbraň, ktorou mala byť vražda vykonaná a ktorú po vykonaní
činu niektorí svedkovia aj videli u N. Y.. Zbraň mala byť po zakopaní mŕtvoly zlikvidovaná neznámym
spôsobom. Z priloženého operatívneho spisu bolo zistené, že obž. J. C. nahlasovala nezvestnosť
svojho druha na polícii, pričom skutočnosti ohľadne nahlásenia nezvestnosti nekorešpondujú s tým,

že by nevedela, kde sa jej druh nachádza, čo je zrejmé doložiť aj výpoveďami svedkov, ktorí boli
vypočutí v prípravnom konaní a ozrejmovali posledné minúty života nebohého W. X.. Súčasťou tohto
operatívneho spisu je aj skutočnosť, že posledný telefonický hovor z telefónneho čísla, ktoré používal
nebohý sa uskutočnil dňa 26.06.1998. Následne z tohto čísla ďalšie hovory realizované neboli, čo
vyvracia tvrdenia obžalovanej, že ešte dňa 28.06.1998 mala obžalovaná komunikovať telefonicky s

nebohým, ktorý jej mal volať okolo 16.00 hod., oznámiť jej, kde sa nachádza a že ide preč. Súd sa na
základe vykonaného dokazovania nestotožňuje s právnou kvalifikáciou prokuratúry, že motívom vraždy
mal byť finančný motív, a teda, že mala nebohého usmrtiť v úmysle získať majetkový prospech. Z
výpovede obžalovanej, ako aj svedka D. X., brata nebohého vyplýva, že obžalovaná pre nebohého
vykonávala účtovnícke práce spojené s chodom cestovnej kancelárie, pričom sa starala aj o výbery

peňazí z nájmov, a toto vykonávala po dlhšiu dobu. Preto skutočnosť, že obžalovaná krátko po smrti
nebohého mala dať do zástavy videokameru a fotoblesk H. F., ešte neoprávňuje právny záver k
tomu, že motívom odstránenia nebohého mal byť práve majetkový prospech obžalovanej. K motívu
spáchania skutku obžalovanej svedčí skôr skutočnosť, že mohla konať v afekte zo žiarlivosti a hnevu,
ako tomu prisvedčuje znalecký posudok z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia dospelých.

Znalkyňa po rozobratí osobnosti obžalovanej práve ako možný motív konania vyzdvihuje konanie
motivované žiarlivosťou, pomstou, sklamaním, podvedením a zradením citov obžalovanej zo strany
nebohého, ktorý dal príčinu pre takéto konanie svojim lachtikárskym spôsobom života a udržovaním
intímnych stykov s mnohými ženami.To mohlo u obžalovanej viesť k zo psychologického hľadiska
k spusteniu agresívneho výpadu voči partnerovi, ktorý ju sklamal a vnímanie udalostí obžalovanou

mohla spustiť množstvo nahromadeného a negatívneho napätia, a preto konala tak, že sa snažila
odstrániť objekt svojej frustrácie konaním v afekte, teda zabitím partnera. Z psychologického hľadiska
mohlo dôjsť k uvedenému zločinu na základe situácie, o ktorej obžalovaná vôbec neuvažovala a ktorú
nepredpokladala, ale ktorého sa dopustila na základe reaktívneho správania - totálnym sklamaním sa
v partnerovi. O tomto svedčí aj možné následné požiadanie o pomoc pri odstraňovaní následkov jej

konania prostredníctvom jej najbližšej osoby, ktorou mohol byť jej nevlastný brat C. Q., pohybujúci sa v
tom čase v bratislavskom podsvetí. Je pravdou, že k ustáleniu skutkového stavu, tak ako je uvedený vo
výrokovej časti rozsudku viedli súd poväčšinou nepriame dôkazy, ktoré však v logickom slede smerovali
k takému záveru, že súd uznal obžalovanú vinnou z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 03.06.1998 aj napriek tomu, že nemal ako dôkaz zabezpečenú zbraň,

ktorou bol nebohý W. X. zavraždený. O existencii tejto zbrane však svedčia výpovede svedkov vyššieuvedených,ktorívideliakoN.Y.zdomuobžalovanejpredodnesenímtelanebohéhozdomuobžalovanej
v ruke držal zbraň a túto mal pri sebe aj následne po zhromaždení sa skupiny u N. Y. na slobodárni v
Dubnici nad Váhom.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, na účel trestu
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovanej, na možnosti jej nápravy, súd na
základe vyššie uvedeného kvalifikoval konanie obžalovanej ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1
Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.06.1998, pretože obžalovaná iného úmyselne usmrtila, čo
vyplynulo logicky preukázanými výsledkami dokazovania v prípravnom konaní ako aj pred súdom. Súd

po uznaní viny z tohto trestného činu uložil obžalovanej ako osobe prvotrestanej trest odňatia slobody
nepodmienečne na dolnej hranici trestnej sadzby (vtedajšia právna úprava pri kvalifikácii podľa § 219
ods. 1 upravovala rozsah trestnej sadzby v trvaní 10-15 rokov) v trvaní 10 rokov. Podľa § 39 a) ods. 3 Tr.
zákona účinného do 30.06.1998 súd zaradil obžalovanú do druhej nápravnovýchovnej skupiny, pretože
z hľadiska prevýchovného účelu obžalovanej by bolo zaradenie do tretej nápravnovýchovnej skupiny
neprimerane prísne, vzhľadom aj na tú skutočnosť, že jej náprava a prevýchova bude lepšie zaručená

aj v druhej nápravnovýchovnej skupine.

Čo sa týka nároku na náhradu škody, súd odkázal v zmysle § 288 ods. 1 Tr. poriadku účinného od
01.09.2011 poškodeného D. X., nar. XX.XX.XXXX na občianske súdne konanie, nakoľko poškodený
nepredložil súdu riadne zdokladované nároky na náhradu škody, postačujúce k tomu, aby súd mohol
rozhodnúť o jeho nároku v trestnom konaní.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu,
kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.