Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203238
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712203238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Milan Mitterpák, v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o.,

so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej
I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXXXX N., o zaplatenie 186,52 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 138,72 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 124,46 € od 27.3.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 12,58 € od 27.5.2009 do zaplatenia a trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume
8,09.- €a to všetko v pravidelných mesačných splátkach v sume 13,- € splatných ku 25. dňu toho ktorého

mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto, s tým, že nezaplatenie jednej splátky bude mať za následok
zročnosť celého dlhu.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava postúpila svoju pohľadávku na žalobcu
BL Telecom debt, s.r.o. Bratislava, s tým, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu
zmluvu č.XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom žalobcu a žalovanej. Žalovanej boli vystavené faktúry a to č.XXXXXXXXXX splatná dňa
27.3.2010 znejúca na sumu vo výške 47,80 €, č.XXXXXXXXXX splatná dňa 27.3.2009 znejúca na sumu
vo výške 124,46 € a č.XXXXXXXXXX splatná dňa 27.5.2010 znejúca na sumu vo výške 14,26 €.

Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom na čl.31 spisu uviedla, že dňa 16.9.2008 jej zaklopali na
vchodové dvere dvaja muži, ktorí jej povedali, že jej končí užívateľský program a že má možnosť s nimi
uzatvoriť novú zmluvu, s tým že pri uzavretí novej zmluvy bude mať o 50% nižšie mesačné poplatky.
Predmetnú SIM kartu potom používal jej syn. Zároveň vzniesla námietku premlčania k uplatnenému
nároku žalobcu.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.Podľaust.§42ods.3písm.b)citovanéhozákona,jepodnikjepovinnýpredkladaťúčastníkoviprehľadné
a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je
potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

Podľa ust. § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalovanej, oboznámením sa obsahom spisu súd mal za to, že

nárok žalobcu bol z časti dôvodným. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaná využívala služby
poskytované právnym predchodcom žalobcu a to spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Žalovaná nepoprela
tú skutočnosť, aby neuzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, pričom sama
uviedla, že tieto služby využíval jej syn. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany
žalovanej zo strany so zistením, že premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, nakoľko od dátumu splatnosti

vystavených faktúr do podania žaloby v predmetnej veci neuplynula trojročná premlčacia lehota v
zmysle § 100 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť
v prospech žalobcu sumu 138,72 €, s tým, že v časti zaplatenia sumy 47,80 € na základe faktúry
č. XXXXXXXXXXX splatnej dňa 27.3.2010 súd žalobu v tejto časti zamietol. Táto faktúra sa týkala
zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 47,80 €. V minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute

rozhodli, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť
poskytnutie právnej ochrany, ak jej účelom nie je dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale
obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 28.5.2007 sp.zn. 32Odo202/2006). Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej
pokuty má zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na

zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda
voči oprávnenej osobe v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej
osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom
prípade keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde k
naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie pokuty a s pohľadom na dĺžku času, ktorá

uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani
sankčnej funkcie. Takého uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie
vo vzťahu k žalovanej , ktoré by v súlade s § 3 ods.1 OZ nemalo požívať právnu ochranu. Z uvedeného
dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, s tým, že priznanú sumu žalobcovi
súd žalovanej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach avšak s tým, že nezaplatenie čo i

len jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého dlhu v zmysle § 160 ods. 1.O.s.p. vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania súd v zmysle § 517 ods.2 OZ priznal žalobcovi
úrok z omeškania.

Podľa§517ods.1Q.zákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov

konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú

právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v
konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 € a preto mu patrí

jeho náhrada v rozsahu 49 % čo predstavuje sumu 8,09 € (úspech žalobcu 74,50 %, úspech žalovaného
25,50 %, čistý úspech žalobcu je 49 %).

Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej

strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu
síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je
nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady
vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.

Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec

(ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie
týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej
strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok,
žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí a pretože aj keď súd vo veci
nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou
hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže

ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer
medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania,
ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého
typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je
poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú

umelo navýšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.