Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209072
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111209072.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing.

Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009
199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou In
Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Františkánska 22, Trnava, proti odporcovi: W. W.,
narodený, bytom I. XX, G., o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 31. 3. 2011 doručeným súdu dňa 26. 4. 2011 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by uložil odporcovi a pôvodne označenej odporkyne v rade 2 (M. I.) povinnosť vypratať byt č.

XX na 7. nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. XX, na ul. I. XX, v G., označenom súp. č. XXXX,
postavenom na parcele č. XXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 228 m2,
katastrálne územie G., okres G., obec G., zápis na LV č. XXXX, vydaný Správou katastra G., do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie č. k. 8C/67/2011-53 zo dňa 2. 5. 2011, ktorým návrhu vyhovel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom zo dňa 25. 3. 2011, zmluvou o nájme bytu
z 30. 9. 1998, Uznesením č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007,

Uznesením č. k. 8C/67/2011-69 zo dňa 21. 6. 2011 súd zrušil rozkaz na plnenie č. k. 8C/67/2011-53 do
dňa 2. 5. 2011 a zároveň konanie voči odporkyni M. I. zastavil.

Odporca s návrhom nesúhlasí.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomodporcu,oboznámenímsasobsahomspisovéhomateriálu,

najmä návrhom zo dňa 31. 3. 2011, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 10661 zo dňa 19. 4. 2011,
zmluvou o nájme bytu zo dňa 12. 11. 2004, výpoveďou z námu bytu zo dňa 4. 3. 2011, vyúčtovaním
zálohových platieb za rok 2009, Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12. 12. 2007,
Uznesením č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007, Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653
zo dňa 23. 9. 2008, Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 9. 2008, Uznesením NS SRsp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18. 2. 2010, vyjadrením Krajskej prokuratúry Trnava Kc 111/08-17 zo
dňa 18. 8. 2009, Uznesením ÚS SR II.ÚS 312/2010-19, Zmluvou o výkone správy zo dňa 1. 7. 2000,
plánom speňažovania konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, obsahom spisu 25K/2/2007,

spisu 44Cbi/6/2007, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Odporca v konaní uviedol, že v byte žije od roku 2004. Nájomnú zmluvu podpisoval s pánom Pohovejom
12. 11. 2004, nájom bol dohodnutý od 1. 11. 2004 na dobu neurčitú. Nájomnú zmluvu s navrhovateľom
písomne neuzavrel, avšak na základe oznámenia čísla účtu v priebehu roku 2009 platil navrhovateľovi
výšku nájomného ako doteraz, čo mu bolo oznámené. Tak to bola aj v roku 2010 aj v roku 2011. Mal síce

dlžobu, ktorú však vyrovnal. Výpoveď prevzal. Toho času žije v byte s manželkou a dcérou, manželstvo
uzavrel 9. 7. 2007.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25K/2/2007 vyplýva, že uznesením č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa
12. 9. 2007 sú vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Petra Ondreičku.
Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku

a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára - navrhovateľa.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 44Cbi/6/2007 vyplýva, že JUDr. Dušan Pohovej, správca
konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 ako žalobca sa voči Mgr. Petrovi
Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, IČO: 00 009 199, Paulínska 20, Trnava ako žalovanému, žalobou zo dňa 26. 11. 2007

domáha vylúčenia obytného domu (35 bytových jednotiek) súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X,
katastrálne územie G., zapísaného na LV č. č. XXXXX z konkurznej podstaty žalovaného. Rozsudkom
č. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa
23.9.2008(právoplatnosťnadobudoldňom20.11.2008),vspojenídopĺňacímrozsudkomKrajskéhosúdu
v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) súd žalobu o

vylúčenie veci z konkurznej podstaty zamietol.

Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 12. 11. 2004 vyplýva, že ju uzavrel za prenajímateľa TAZ a. s. v likvidácii
Trnava, v zastúpení Správa mestského majetku Trnava a za nájomcu odporca a M. I. na dobu neurčitú
od 1. 11. 2004.

Zo sobášneho listu odporcu vyplýva, že dňa 9. 7. 2005 uzavrel manželstvo s Y. W., rodenou Z..

Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 4. 3 2011 vyplýva, že navrhovateľ dal odporcovi výpoveď z bytu č. XX.
nachádzajúceho sa na 7. nadzemnom podlaží bytového domu na ul. I. XX v G., ktorý pozostáva z 1
izby, kuchyne a príslušenstva z dôvodu ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) OZ, keď dlh nájomcu voči
prenajímateľovi za obdobie roku 2010 za neuhradenie nájomného predstavuje spolu sumu vo výške
175,76 eur. Okrem iného obsahuje skutočnosť, že nájomca neplatil nájomné v období január 2010,

február 2010, apríl 2010, jún 2010, júl 2010, september 2010. Nájomca platil pravidelne sumu 44 eur
podľa údajov v tabuľke.

Z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2009 zo dňa 29. 5. 2010 vyplýva, že odporca mal nedoplatok
za služby 58,21 eur, nedoplatok za nájom 264 eur.

Z prehľadu platieb odporcu od januára 2009 vyplýva výška predpísanej platby za nájom 43,98 eur,

odporca uhradil sumu 88 eur za mesiac október 2009, predpis platby za služby od januára 94,97 eur
mesačne.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie G., zo dňa 19. 4. 2011 vyplýva, že byt č. XX.
v celosti, nachádzajúci sa na 7. nadzemnom podlaží, v bytovom dome súpisné číslo XXXX na parceleč. XXXX/XXX na ulici I. 13 v G., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadenia
bytového domu vo veľkosti 2290/100000, vlastní obchodná spoločnosť Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za

odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 685, ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených

v zákone.

Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ods. 2 ak doba nájmu nie je dohodnutá,

predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa ustanovenia § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých
osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

Podľa ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom
bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým,
že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo

vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa ustanovenia § 35, ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť, ods. 3 právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob

ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zo skutkových zistené mal súd preukázané, že od 22. 10. 2010 je úpadca Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava vedený v katastri nehnuteľností

ako vlastník bytu č. XX v celosti na 7. nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. XX, na ul. I. XX
XX, v G., označenom súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XXX. Odporca ako jeden z
nájomcov uzavrel dňa 12. 11. 2004 s TAZ a. s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava ako prenajímateľom
Zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú od 1. 11. 2004. Predmetný byt odporca užíva od
1. 11. 2004 spoločne s manželkou a dcérou, keď manželstvo uzavrel 9. 7. 2005. Uznesením tunajšieho

súdu č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa
12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing.
Pavla Korytára. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu zahrnul Trnavské automobilové

závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, zahrnul dňa 16. 10. 2007 okrem
iného aj bytový dom, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt do súpisu majetku patriaceho do podstaty.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žalobca JUDr. Dušana Pohoveja,
správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 80, so sídlom Coburgova 84,
Trnava voči Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu trnavské automobilové

závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, Paulínska 20, Trnava o vylúčenie bytového domu,
v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, Paulínska 20, Trnava, rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa
23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10. 2009 zamietnutá. Odporca platí od januára
2009 navrhovateľovi mesačne nájomné a preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu, avšak
nepravidelne, keď navrhovateľ využil svoje právo a dal odporcovi výpoveď z nájmu bytu v zmysle
ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka zo dňa 4. 3. 2011, ktorá bol odporcovi aj
riadne doručená dňa 29. 3. 2011. Vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009 vykonal V. M. - Správa a

predaj bytov, odporca mal nedoplatok spolu 120,21 eur /264 + 58,21/.

Navrhovateľ ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009
199, so sídlom Trnava, sa v konaní domáha vypratania bytu nachádzajúceho sa na liste vlastníctva
č. XXXXX, katastrálne územie G., číslo XX, nachádzajúceho sa na 7. nadzemnom podlaží, bytovom
dome súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/XXX, I. XX, ktorého vlastníkom je úpadca Trnavské

automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, odôvodňujúc, že
odporca užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Podľa navrhovateľa Zmluva o nájme predmetného
bytu zo dňa 12. 11. 2004 uzavretá medzi TAZ a.s. v likvidácii a odporcom je absolútne neplatná, nakoľko
domnelý prenajímateľ TAZ a.s. v likvidácii nikdy nemal právo nakladať so sporným bytom, keďže v čase
jej uzatvárania nebol vlastníkom predmetného bytu. Odporca poukázal na to, že roku 2009 uhrádzal

navrhovateľovi nájomné za predmetný byt na účet oznámený navrhovateľom. Byt užíva od 1. 11. 2004,
po uzavretí manželstva aj manželkou, a v súčasnosti aj s maloletou dcérou.

Predpokladom rozhodovania o návrhu navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, bolo vyriešenie
otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci bola teda sporná
otázka, či odporcovi svedčí právo nájmu predmetného bytu. Odporca poukazoval na Zmluvu o nájme

predmetného bytu uzavretú dňa 12. 11. 2004. V tejto súvislosti súd vychádzal zo zistenia, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja ovylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, Rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26. 3. 2008 v spojení s Rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom
20.11.2008) a dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29.
10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou
oprávnenou nakladať s predmetným bytom bol v čase uzavretia Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.
9. 1998 Trnavské automobilové závody, štátny podnik, IČO 00 009 199 so sídlom Trnava, resp. od

vyhlásenia konkurzu na jeho majetok je to správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola
v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, úpadca
Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii (od 5. 10. 2007 v konkurze), IČO 00 009
199, neprestal byť vlastníckom predmetného bytu a obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii nikdy
nesvedčalo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii
uzavrela zmluvu o nájme predmetného bytu s odporcom, je tento právny úkon od počiatku absolútne

neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia.
Zmluva o nájme bytu je od samého počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so
zákonom. Nakoľko teda nájomná zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná,
nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii
tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje.

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, treba ním rozumieť právo ovládať vec - najmä
ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci
kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj
ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva, oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu spotrebu
predmetu vlastníctva. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu

ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci
(actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia
obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane
oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez
právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia

patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva do
nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania

za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej
forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu,

opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda
neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu
Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom
pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto
dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy

konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie
na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania,
musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť
dosiahne. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny
právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony

a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré
sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho
je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je
jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť
adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho

úkonu.Ďalšou predbežnou otázkou, ktorou sa súd v konaní zaoberal bolo, či došlo k vzniku nájmu predmetného
bytu medzi navrhovateľom a odporcom. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že odporca byt užíva od 1.
11. 2004, dňa 2. 5. 2007 uzavrel manželstvo s Y. W., rodenou Z., s ktorou byt obýva aj v súčasnosti.

V priebehu roku 2009 platil navrhovateľovi nájomné, na ktorom mu vznikol dlh, ktorý však po prevzatí
výpovede uhradil. Správca obytného domu V. M. - Správa domových bytov dňa 29. 5. 2010 vyhotovil
vyúčtovaniezálohovýchplatiebzarok2009.Účastnícisazhodlinatom,žemedziniminebolauzatvorená
písomná nájomná zmluva, ďalej na tom, že výpoveď zo dňa 4. 3. 2011 bolo doručená odporcovi. Pričom
neexistencia písomnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k
záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Ako totiž vyplýva z ustanovení § 658, ods. 1 a § 686, ods. 1 a
ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť
nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva že písomná forma nájomnej zmluvy
nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). Súd má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané,

že odporca uhrádzal aj keď nepravidelne platby nájomného a preddavky na úhradu plnenia poskytované
za užívanie bytu, a to na účet navrhovateľa, a to v priebehu roku 2009. Správca bytového domu na
základe zmluvy o výkone správy vyhotovoval pre odporcu ročné vyúčtovania zálohových platieb. Za toto
obdobie žiadnu navrhovateľ platbu prijatú od odporcu nevrátil, a zároveň sa správal ako prenajímateľ,
keď odporcovi dal výpoveď z nájmu bytu z dňa 4. 3. 2011, a následne vo veci podal žalobu na vypratanie

voči odporcovi. Na základe uvedeného navrhovateľ nepodnikol žiaden právny krok, ktorým by nájomný /
užívací vzťah odporcu k predmetnému bytu spochybnil napriek tomu, že skutočnosť že vlastnícke právo
spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii (s ktorou mal odporca uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené
(a následne vyvrátené) bola navrhovateľovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho
súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením

navrhovateľa, že odporca užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, keď v zmysle vyššie uvedeného
odôvodnenia vyplýva, bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak
na strane navrhovateľa ako aj odporcu a zároveň aj jeho manželky. Medzi účastníkmi bolo zrejmé, ktorý
byt odporca užíva, a to najneskôr dňom 4. 3. 2011, kedy bola daná výpoveď z nájmu bytu a v akej výške
platí odporca nájomné a preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu navrhovateľovi

a to najneskôr pred podaním výpovede z nájmu bytu. K obojstrannému súhlasu s obsahom zmluvy tak
došlo najneskôr 3. 3. 2011, kedy došlo k vyriešeniu jednej z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a
to označenia bytu a rozsahu jeho užívania, keď ďalšia náležitosť a to výška nájomného a preddavkov na
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu bola vyriešená už skôr, a to ich uhrádzaním na výzvu
navrhovateľa na jeho účty vo výške akceptovanej dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi

účastníkmi konania došlo ku konsenzu o obsahu podstatných obsahových náležitostí novej nájomnej
zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá na dobu neurčitú, keďže doba nájmu nebola dohodnutá. Avšak
v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že síce navrhovateľ bol oprávnený podať odporcovi výpoveď
z nájmu predmetného bytu, nakoľko súd má za to, že odporcovi svedčí právo spoločnému nájmu bytu
s manželkou, ktorého sa úkon prenajímateľa týka, a teda navrhovateľ sa mohol ako prenajímateľ bol

oprávnený podať aj návrh na súd na vypratanie predmetného bytu voči odporcovi, avšak z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že úkon vykonaný navrhovateľom, konkrétne výpoveď z nájmu bytu
zo dňa 4. 3. 2011 nebol v danom prípade spôsobilý vyvolať ním predpokladaný právny účinok (zánik
nájmu bytu), keď jedným zo znakov právneho úkonu je, že vôľa konajúceho subjektu musí byť prejavená
v dostupne vnímateľnej forme. V prípade výpovede nájmu bytu ako jednostranného, adresovaného

hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa voči nájomcovi, prejav vôle spočíva v tom, že písomná výpoveď
musíbyťzostranyprenajímateľanájomcovidaná(doručená)nájomcovi,čovtomtoprípadebolosplnené
iba pokiaľ ide odporcu avšak nakoľko odporcovi svedčí právo spoločného nájmu predmetného bytu,
a teda prejav vôle nebol doručený manželku odporcu. Inak povedané, ak výpoveď nájmu bytu má
vyvolať právny účinok, ktorý s výpoveďou zánik spája (zánik nájmu bytu), musí byť vôľa, obsahom ktorej

je výpoveď, takýmto spôsobom prejavená. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval
návrh navrhovateľa za nedôvodný, keď nepovažoval požiadavku navrhovateľa na poskytnutie ochrany
v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dôvodnú, preto návrh na vypratanie
odporcu zamietol

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

avšak vo veci úspešnému odporcovi, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnil.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.