Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314204788
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314204788.5

Rozhodnutie

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou, vo veci starostlivosti o U.. R. G., O..
X.X. XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov : R. G., O..
X.X.XXXX, V. Š. XX a X. G., O.. XX.X. XXXX, Z. V. T., Y. XX, Z..Č.. T. E. XXX, R., I. XXX XX o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu U.. R., O.. X.X. XXXX počnúc dňom 28.2. 2014 zvýšeným

výživným zo sumy 50,-EUR mesačne na sumu 120,-EUR mesačne a počnúc dňom 1.9. 2014 na sumu
170,-EUR mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred
k rukám matky.

Zaostalé výživné za obdobie od 28.2. 2014 do 21.10. 2014 vo výške 662,50 Eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť do 60.tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto dochádza k z m e n e rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 2.6. 2010, č.k. 15P/114/2010-20 vo výroku

o výživnom.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného pre U.. R. zo sumy 50,-EUR mesačne
na sumu 150,-EUR mesačne. V návrhu ako i na pojednávaní poukázala na to, že sa zvýšili náklady
spojené s výživou dieťaťa, ktoré od posledného rozhodnutia začalo navštevovať materskú a neskôr i
základnú školu. Otec bežné výživné uhrádza, navyše však synovi nič nedáva. Pokiaľ sa otec zdržiava

na Slovensku zvykne syna navštíviť. Poukázala na to, že v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a
rodinné prídavky ako i na zvýšené náklady syna v súvislosti s návštevou alergológa a očného lekára
tiež s cestovným do školy. Potvrdila, že otec žiadal vybaviť synovi pas, avšak na to nemala peniaze.
Pokiaľ by dieťa malo pas a cestovalo by s rodičmi otca, nič by proti tomu nemala.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného na sumu navrhnutú matkou. V písomnom vyjadrení ( súdu
doručenom 12.5. 2014) súhlasil so zvýšením na sumu 100,-EUR, pri výsluchu ( 3.9. 2014) na sumu

80-90,-EUR mesačne. Uviedol, že na výživu syna platil od r. 2010 vyššie výživné 170,- až 200,-EUR
mesačne. Ako sa matke narodilo ďalšie dieťa s iným mužom platí určené výživné, nakoľko nie je ochotný
ich živiť. Poukázal na svoje mesačné náklady s nájomným, elektrinou, vodou, telefónom, platením
poistiek. Uviedol, že jeho príjem je cca 1.100,-EUR a výdavky 650,-EUR. Pred rokom si zobral pôžičku
vo výške 4.000,-EUR, ktorú spláca po 160,-EUR mesačne. Mal záujem na tom, aby ho syn navštívil
vo Francúzsku, ale matka nesúhlasila s vybavením pasu.Kolízny opatrovník navrhol podanému návrhu vyhovieť s poukazom na zmenu pomerov na strane
dieťaťa, ktoré v čase začatia navštevovalo materskú a v súčasnosti základnú školu ako i na skutočnosť,
že otec má príjem z pracovného pomeru.

Základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 2.6. 2010, č.M.. XXP/XXX/XXXX-XX v spojení s opravným
uznesením zo dňa 9.4. 2014, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bol U.. R. zverený do osobnej starostlivosti
matke a otec sa na jeho výživu zaviazal prispievať sumou 50,-EUR mesačne. V tom čase matka
bola s maloletým na materskej dovolenke poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 EUR a
rodinné prídavky 21,99 EUR mesačne. Bývala v rodinnom dome svojho švagra a uhrádzala poplatok

za elektrinu 20,-EUR mesačne. Otec dieťaťa bol dobrovoľne nezamestnaný, živil sa príležitostnými
prácami. Býval v spoločnej domácnosti s rodičmi. Rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. U.. R. sa
nachádzal v celodennej starostlivosti matky, bol zdravý.

V súčasnosti matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR a rodinné prídavky pre dve
deti 47,04 EUR. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k U.. M.Á., nar. 15.1. 2013 s ktorého otcom žijú v

spoločnej domácnosti. Priateľ matky je zárobkovo činný. Obývajú rodinný dom vo vlastníctve priateľa
matky. Hospodária spoločne, pričom poplatok za elektrinu predstavuje 47,25 EUR, UPC 10,50 EUR,
kreditná karta 45,-EUR, poistenie 13,72 EUR.

Otec dieťaťa žije a pracuje vo Francúzsku. Od 3.3. 2014 má pracovný pomer uzatvorený na dobu
neurčitú (dovtedy pracoval u toho istého zamestnávateľa na dobu určitú ). Jeho priemerný čistý

mesačný príjem za obdobie október 2013 - marec 2014 predstavoval 1.125,44 EUR, ktorá skutočnosť
vyplýva z predložených výplatných pások. Uhrádza mesačne nájomné 365,-EUR, vodu 10,-EUR,
elektrinu 80,-EUR štvrťročne, splátky pôžičky 106,16 EUR, poistenie auta 633,66 EUR ročne, životné
poistenie 419,35 ročne. Podľa tvrdenia otca poplatky za užívanie mobilného telefónu predstavujú 150,-
- 180,-EUR mesačne o ktorej skutočnosti nepredložil žiaden doklad. Je vlastníkom motorového vozidla

rok výroby 1994, nehnuteľný majetok nemá. Počet vyživovacích povinností otca sa nezmenil.

U..R.včasezačatia konanianavštevovalmaterskúškolu,kdemesačnýpoplatoknastravupredstavoval
okolo 20,-EUR. Od 1.9. 2014 je žiakom prvého ročníka základnej školy. Podľa tvrdenia matky sa
stravuje v školskej jedálni, mesačný poplatok predstavuje 18,- - 20,-EUR, poplatok za školský klub 2,-
EUR a cestovné 0,66 EUR o týchto skutočnostiach matka doklady nepredložila. Dieťa je alergické, nosí

okuliare.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa §78odsek 3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé

predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod.
Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb

( jedlo, ošatenie atď. ), ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa
( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak
v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .

Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých
okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o

výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) zárobku ,
ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek
dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.

Vprejednávanejvecimalsúdpreukázané,žeodposlednejúpravyvýživného premal.dieťauplynulištyri
roky, za ktoré obdobie sa kvalifikovane zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Matka

dieťaťa síce opätovne poberá rodičovský príspevok, avšak pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Pre
výkon osobnej starostlivosti o mladšie dieťa sa nemôže zaradiť do pracovného procesu a otec dieťaťa
je v súčasnosti zamestnaný má pravidelný príjem z ktorého zvýšené výživné môže uhrádzať bez toho,
aby bola ohrozená jeho možnosť uspokojovať si svoje odôvodnené potreby. Jedná sa o jediné dieťa
otca, pričom v zmysle zákona o rodine dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Je potrebné poukázať i na ustanovenie § 62 odsek 5 Zákona o rodine v zmysle ktorého výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. S poukazom na túto skutočnosť súd neprihliadol na výdavky
otca spojené s uhrádzaním pôžičky ani na vysoké náklady s užívaním mobilného telefónu, ktoré si otec
súc si vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti je povinný regulovať. V konečnom dôsledku otec
sám potvrdil, že na výživu dieťaťa v minulosti prispieval nad rámec bežného výživného a to až do výšky

200,-EUR mesačne z čoho je tiež zrejmé, že zvýšené výživné je schopný uhrádzať.

U.. R. fyzicky vyspel, zvýšili sa náklady na jeho ošatenie, stravovanie a od septembra tohto roka
pribudli náklady so zabezpečením učebných pomôcok a cestovným. Je celkom zrejmé, že náklady
na sedemročné dieťa navštevujúce základnú školu sú vyššie ako na dieťa vo veku troch rokov
nachádzajúce sa v celodennej starostlivosti matky ako tomu bolo v čase ostatného rozhodnutia ovýživnom. Zmena pomerov u maloletého nastala i v súvislosti so zvýšenými výdavkami s alergiou a
návštevou očného lekára, ktoré tvrdenia matky otec nerozporoval.

Výživné súd zvýšil v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine odo dňa začatia konania, t.j. 28.2. 2014,

avšak diferencovane. V čase začatia konania maloletý navštevoval materskú školu, pričom v priebehu
konania opätovne došlo k zmene pomerov na jeho strane v súvislosti so započatím školskej dochádzky
a v tejto súvislosti so zvýšením nákladov. Z tohto dôvodu súd zvýšil od 28.2. 2014 výživné na sumu
120,-EUR a od 1.9. 2014 na sumu 170,-EUR mesačne.

Za obdobie odo dňa začatia konania t.j. 28.2. 2014 do dňa rozhodnutia súdu 21.10. 2014 vznikla otcovi
na výživnom zaostalosť vo výške 662,50 EUR ( mal zaplatiť: február 120,- EUR : 28 dní = 4,29 x 1

deň + 6 mesiacov x 120,-EUR + 2 mesiace x 170,-EUR, zaplatil: február 50,-EUR : 28 dní = 1,79
EUR x 1 deň + 8 mesiacov x 50,-EUR), ktorú je povinný zaplatiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o
konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré súd môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.