Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213669
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7511213669.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: U. T. , O..
XX.XX.XXXX, M. M. XX, M., v konaní o zaplatenie 974,19 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 214,97 eura spolu s úrokom z omeškania 0,024% dlžnej
sumy denne od 21.9.2011 až do zaplatenia ako aj trovy konania 3,66 eura titulom súdneho poplatku,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 974,19 eura spolu s úrokom z
omeškania 0,24% dlžnej sumy denne bez neuvedenia dátumu až do zaplatenia ako aj náhradu trov
konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Žalobca tvrdil, že úverovou zmluvou č. 3611135258 zo dňa 14.11.2006 žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 844,09 eura (25.429 Sk). Tento úver sa zaviazal vrátiť žalobcovi v 60 mesačných splátkach
po 24,13 eura a spolu s riadnym úrokom z úveru mal zaplatiť celkom 1.447,80 eura. Nakoľko žalovaný
nesplácal v súlade so zmluvou, žalobca dňa 24.3.2009 vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru,
vyčísleného sumou 1.024,19 eura, z čoho žalovaný zaplatil 50 eur. Navrhol zaviazať žalovaného na
dlžnú sumu 974,19 na istine vrátane úroku, úrok z omeškania 0,024% denne z dlžnej sumy až do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o úvere na čl. 4, z ktorej súd zistil,
že žalovanému žalobca poskytol sumu 25.429 Sk na nákup spotrebného tovaru (kuchynská linka a stôl),
ktorú sumu sa zaviazal vrátiť v 66 splátkach po 727 Sk a celkom mal vrátiť 47.982 Sk. RPMN bola v
sadzbe 29% a splátky mali byť uhrádzané do 20 dňa v mesiaci počnúc mesiacom po poskytnutí úveru.

Rozdiel medzi požičanou sumou 25.429 Sk a sumou, ktorú mal vrátiť vo výške 47.982 Sk (66 splátok po
727 Sk) predstavuje 22.553 Sk. Zo zmluvy vôbec nevyplýva, aká sadzba riadneho úroku zodpovedala
sume 22.553 Sk.

Zo splátkového kalendára a prehľadu poskytnutých splátok na čl. 8 - 9 súd zistil, že žalovaný zaplatil
v období mesiacov od decembra 2006 do marca 2009 sumu 579,12 eura a 25.11.2009 sumu 50 eur,
takže dohromady zaplatil 629,12 eura.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

Niet sporu o tom, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah spotrebiteľského charakteru, založeného
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2006.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však ohľadom prejednávaného záväzkového vzťahu špeciálne ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pôsobia aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako lex
specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 Zákona 258/2001 Z.z.: Zmluva o spotrebiteľskom úvere

1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Vychádzajúc aj z citácie § 502 ods. 1 OBZ že dlžník je povinný zaplatiť úver spolu s úrokmi v dojednanej
výške je však možné usúdiť, že v danom prípade v samotnej zmluve o úvere takéto dojednanie
absentuje. Z číselného určenia, akej sume tento úrok zodpovedá, nie je totiž zistiteľné, akej sadzbe
tento úrok zodpovedá a teda či bol dohodnutý v súlade s právnymi predpismi.

Keďže podľa práve cit. ustanovenia zákona nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný je povinný vrátiť prijaté plnenie len z jeho základu
t.j. zo sumy 844,09 eura (25.429 Sk). Ak zaplatil 629,12 eur, k vráteniu zostala suma 214,97 eura.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že sadzba ECB bola 1%, úrok z omeškania činí 9% ročne. Žalobca sa domáhal úroku z
omeškania v sadzbe 0,024% denne t.j.8,76% ročne, preto bol priznaný v žalobcom uplatnenej sadzbe.
Keďže v petite návrhu nie je uvedený počiatok, odkedy má byť úrok z omeškania uhradený, súd ich
žalobcovi priznal dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby t.j. od 21.9.2011

Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 22,07% a neúspešný v 77,93%. Súdny poplatok z dôvodne
žalovateľnej pohľadávky činí 16,60 eura a po odpočítaní 77,93% neúspechu, čomu zodpovedá suma
12,94 eura, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi podľa § 142 ods. 2 OSP sumu 3,66 eura.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3
OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.