Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. august 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212516
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712212516.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. E., J.. X.X.XXXX, Y. G. O. XX, E., právne
zast. JUDr. Michal Petrík, advokát, AK so sídlom Francisciho 25, Poprad, v konaní o zaplatenie 4.013,22
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.899,16 eur spolu s úrokom vo výške 12 % ročne
zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 449,95 eur

od 19.7.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 114,06 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

III. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne z a s t a v u j e.

IV. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,32 % účelne

vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012 domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 4.013,22 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že so žalovanou uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Úverová
zmluva“) dňa 17.12.2014 spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 12.8.2005, Dodatkom č. 2 zo dňa 2.5.2007,
Dodatkom č. 3 zo dňa 20.1.2009 a Dodatkom č. 4 zo dňa 5.5.2009, na základe čoho poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 150.000,- Sk (4.979,08 eur). Nakoľko žalovaná poskytnutý
úver nesplácala riadne a včas a dlh nezaplatila ani po tom, ako jej bola doručená Posledná výzva

na zaplatenie dlžnej čiastky dňa 14.2.2011, žalobca svojím Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa
11.4.2011 vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom 10.4.2011 a vyzval žalovanú na jeho zaplatenie.
Celková dlžná suma z úveru je presne špecifikovaná podľa jednotlivých položiek tak ako to vyplýva z
interného výpisu ČSOB pre číslo úverového účtu 4010701220. Žalovaná svoj dlh nesplatila ani po tom,
ako bola na splatenie dlhu vyzvaná právnym zástupcom žalobcu v Poslednom pokuse o zmier zo dňa
1.8.2012. Istina úveru vo výške 2.917,90 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 230,90 eur a poplatkami
vo výške 126,41 eur predstavuje ku dňu 18.7.2012 sumu 4.013,22 eur, čo predstavuje celkovú dlžnú

sumu bez ďalších úrokov z omeškania.

2. Súd vo veci vydal dňa 14.12.2012 platobný rozkaz č. k. 12Ro/947/2012-48, voči ktorému podala
žalovaná odpor. V odôvodnení odporu uviedla, že nemá finančné prostriedky v hotovosti, ani inakuložené v hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, dlhodobo je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny, príjem má z prác na dohodu alebo dočasného zamestnania v zahraničí a tieto jej umožňujú len
financovanie nákladov spojených s bývaním, kúpou jedla a splácaním ešte ďalšieho dlhu voči ČSOB,

a.s.. Neustále si hľadá možnosti zamestnania. Zároveň uviedla, že nesúhlasí s výškou nesplatenej istiny
uvedenej v žalobe, nakoľko úver bol čiastočne splácaný a nesúhlasí ani s výškou úroku z omeškania,
nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, mali byť vyčíslené podľa Občianskeho zákonníka. Taktiež namieta
výšku trov právneho zastúpenia.

3.Žalobcasavyjadrilkpodanémuodporužalovanoupodanímdoručenýmsúdu28.5.2013,kdepoukázal
na to, že žalovaná vo svojom odpore nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že medzi ňou a
žalobcom bola uzatvorená Úverová zmluva a ani nespochybňuje samotnú výšku žalobcom uplatneného
nároku, naopak výšku uplatneného nároku uznáva. Zároveň uviedol, že nakoľko žalovaná nepredložila
nijaké tvrdenia, ktoré by spochybňovali žalovanú sumu, má za to, že odpor žalovanej nie je odôvodnený
a žiadal, aby súd odpor žalovanej odmietol.

4. Na výzvu súdu sa žalobca vyjadril k výške poplatkov, ktoré boli žalovanej účtované v súhrne vo
výške 126,41 eur, a to za obdobie jún 2010 až december 2010 a pozostávajú zo správy úveru 6 x 1,99
eur, zaslaných upomienok 2 x 8,30 eur, 1 x 28,21 eur a 2 x 35,- eur za výzvy. Úrok z omeškania si
uplatňujú z nezaplatenej istiny vo výške 2.917,90 eur a z nezaplatených úrokov z úveru a poplatkov vo

výške 864,42 eur. Nárok na úroky z omeškania z úrokov z úveru a poplatkov opiera žalobca o zákonné
ustanovenie ObZ, a to konkr. § 369 účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 17.12.2004. Žalobou
uplatnený nárok sa posudzuje podľa ustanovení ObZ, avšak samotný žalobcom uplatnený nárok na
úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Poukázal na to, že úroky sú súčasťou
peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania z ich platením je zo zákona vyplývajúca

povinnosť platiť úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať
z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Žalobca za účelom súdneho vymáhania vyčíslil svoj
dlh ku dňu 18.7.2012 a obsahuje aj vyčíslené úroky z úveru do 18.7.2012 vo výške 738,01 eur aj
vyčíslené úroky z omeškania do 18.7.2012 vo výške 230,90 eur. Žalobca má však nárok na úroky z
úveru a úroky z omeškania až do zaplatenia celého dlhu. Nárokuje si aj na nevyčíslenú časť úrokov

odo dňa nasledujúceho po vyčíslení, t. j. od 19.12.2012. Zároveň týmto podaním upravil výšku úroku z
omeškania, a to na 5 % ročne.

5. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom 17.10.2014 uviedol, že namieta žalovanú istinu v

sume 2.917,90 eur ako aj úrok z omeškania a taktiež úrok z úveru. V zmysle Úverovej zmluvy a Dodatku
č. 1 čl. 4 bod 4 - Podmienky splácania úveru sa uvádza, že tento úver je splatný ku dňu 10.11.2014.
Ďalej sa v podmienkach uvádza, že počas čerpania úveru je splátka úveru členený na úrok zo skutočne
čerpanej čiastky, po ukončení čerpania úveru je splátka v členení anuitná splátka, istina + úrok, preto nie
je zrejmé akým spôsobom rozdeľoval žalobca jednotlivé splátky a kedy ktorá časť sa vzťahuje pre ktoré

obdobie. Zároveň namietal premlčanie, vzhľadom na to, že každá splátka, keďže došlo k zosplatneniu
úveru, má samostatný režim premlčania, teda jednotlivej splátky, a preto mal za to, že nárok žalobcu
je premlčaný do 18.9.2009. Do tohto dátumu 18.9.2009 žalovaná zaplatila sumu 2.783,71 eur. Keďže
žalobca požaduje na istinu 2 917,90 eur vychádza to, že žalovaná je v pluse 134,19 eur. Namietal taktiež
poplatky v sume 126,41 eur, vzhľadom na to, že žalobca nemá nárok na poplatok za vedenie účtu, keďže

spravuje účet vo svoj prospech a taktiež výzvy a upomienky a ich sumy, ktoré sú uvedené v sadzobníku
súveľmivysokéanemožnospotrebiteľasankcionovaťzaporušeniepovinnostiviacnásobnýmsankčným
postihom, a to úrokom, úrokom z omeškania a poplatkami. Žiadal, aby sa žalobca vyjadril, či úrok v sume
738,01 eur je vypočítaný za obdobie od uzavretia zmluvy o úvere, resp. nech uvedie za aké obdobie
presne je vypočítaný tento riadny úrok. Ďalej nech uvedie z čoho bol vypočítaný úrok z omeškania, teda

či bol vypočítaný z istiny a riadneho úroku a postup akým bola započítaná platba žalovanej na istinu,
úroky, poplatky.

6. Písomným podaním doručeným 4.6.2015 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k výške úroku z úveru,
za aké obdobie je vypočítaný a zároveň aj k výške úroku z omeškania, ktorý bol vypočítaný pri úrokovej

sadzbe 5 % z istiny, ročného úroku a poplatkov. Zároveň súdu doručil prehľadnú tabuľku splácania
úveru zo strany žalovanej až do obdobia podania žaloby na súd. Následne bolo doplnené jeho podanie
v súvislosti s uplatnenou výškou poplatkov, kedy upresnil časové rozmedzie, v ktorom boli jednotlivépoplatkyvyúčtované,atozaobdobieodjúna2010domarca2011,niedodecembra2010akonesprávne
uviedol vo svojom predchádzajúcom podaní.
Dňa 24.4.2017 bol súdu doručený návrh na zmenu sporovej strany v konaní na strane žalobcu z dôvodu,

že došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.9.2016 a pohľadávka súvisiaca s týmto
konaním spolu s príslušenstvom bola postúpená na spoločnosť terajšieho žalobcu. Uznesením zo dňa
5.5.2017 súd pripustil vstup terajšieho žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu.
Na výzvu súdu doručil súčasný žalobca odpoveď, v ktorej presným spôsobom opísal, ako dospel k výške
úroku z omeškania 230,90 eur, ktorý si uplatňuje v konaní a následne podaním doručeným 12.6.2017

sa vyjadril k zostatku omeškanej pohľadávky za obdobie od 28.12.2004 do 20.2.2010 vyplývajúcej z
priloženého výpisu vo výške 314,03 eur, ktorá predstavovala nezaplatenú istinu za dané obdobie.

7. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 11.7.2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca
si v predmetnom konaní uplatňuje nárok titulom postúpenej pohľadávky, pričom právnym predchodcom -
Istrobankou bola uzatvorená úverová zmluva so žalovanou dňa 17.12.2004, kde bol poskytnutý úver vo

výške 70.000,- Sk a v na to nadväzujúcich Dodatkoch 1 - 4, konkr. v Dodatku č. 1 bol tento úver navýšený
na sumu 150.000,- Sk. Žalobca vo svojich podaniach špecifikoval výšku uplatňovanej pohľadávky, ktorá
je vyčíslená k 18.7.2012, a to v sume 4.013,22 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 2.917,90
eur, úrokov z úveru vo výške 738,01 eur, úrokov z omeškania vo výške 230,90 eur a poplatkov vo výške
126,41 eur. Okrem istiny si žalobca v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 15.10.2013 uplatňuje

aj príslušenstvo pohľadávky, a to 12 % ročný úrok zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, 5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 864,42 eur od 19.7.2012 do zaplatenia. Žalobca má za to, že preukázal existenciu pohľadávky
aj jej postúpenie. Čo sa týka výšky úveru, bola vysvetlená jednotlivými prehľadmi delikvencií účtu a
jednotlivými písomnými podaniami žalobcu, kde je uvedený aj spôsob výpočtu úrokov z omeškania vo

vzťahu k odpovedi na výzvu súdu zo dňa 3.5.2017. K výhradám právneho zástupcu žalovanej na tomto
pojednávaní uviedla, že konečná splatnosť úveru je uvedená v čl. IV. bod 1 úverovej zmluvy. V dodatku
č. 1 je uvedené navýšenie pôvodnej sumy úveru na novú výšku. Bola tam uvedená aj aktuálna ročná
úroková sadzba. RPMN vyplýva tiež z úverovej zmluvy a je vo výške 1,10 %. Tento úver bol žalovanej
poskytnutý ako zamestnanecký a aj z toho vyplýva výhodnosť úveru pre žalovanú a výška RPMN. V

čl. IV. bode 1 Úverovej zmluvy bola uvedená aj splatnosť jednotlivých splátok - k 10. dňu kal. mesiaca.
Výška splátky bola určená v čl. IV . bod 1 max. sumou 773,- Sk, pričom konečná výška anuitnej splátky
mala byť stanovená až po dočerpaní úveru a Istrobanka ju dlžníkovi písomne oznámila. Už v priebehu
tohto úverového vzťahu mala žalovaná problém so splácaním splátok a žiadala o odklad splátok úveru.
Po podaní žaloby na súd bola žalovanej poskytnutá možnosť splácať úver v splátkach vo výške 200,-

eur, na čo nereagovala, zrejme pre ňu táto výška nebola prijateľná. Nič jej nebránilo uhrádzať splátky
podľa svojich možností, čo neurobila. Preto mala za to, že povolenie splátok vzhľadom na jej situáciu
nie je dôvodné, nakoľko táto by nemohla pravidelne uhrádzať stanovené splátky. Čo sa týka variability
úrokovej sadzby poukázala na čl. II bod 2 Úverovej zmluvy. Podľa nej je žalobcov nárok opodstatnený
čo do dôvodu aj výšky, a preto navrhla súdu žalobe vyhovieť.

8. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nepopiera, že si požičala finančné prostriedky, ale v
tomtozmluvnomvzťahuvystupuježalovanáakospotrebiteľanejdeoobchodnýzmluvnývzťah.Aktuálna
výška dlžnej istiny je 2.917,40 eur. Žalovaná namieta príslušenstvo pohľadávky - úroky a poplatky z
dôvodu, že v zmluve neboli dodržané náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkr.

§ 4 ods. 2 písm. e), f), g), h), i), j) a k), kde v zmysle § 4 ods. 3 ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva podľa
neho neobsahuje ani náležitosti ust. písm. f), h) keď neobsahuje podmienky zmeny variabilnej úrokovej
sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu a neobsahuje ani celkovú výšku nákladov spojených s
úverom podľa písm. j). Poukázal na to, že žalovaná sa v súčasnosti nachádza v zlej sociálnej situácii,

nie je zamestnaná a jej príjem tvorí iba dávka v hmotnej núdzi, a preto aj v tejto súvislosti navrhol, ak
súd žalovanú zaviaže na úhradu dlžnej sumy, aby jej dlh povolil splácať v splátkach zodpovedajúcich
jej príjmu, ktorý je 69,- eur mesačne o čom predložil rozhodnutie ÚPSVaR SNV ako aj potvrdenie o
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná má aj ďalšie dlhy, avšak v akej výške a ako ich spláca,
právny zástupca nevedel uviesť. Opakovane zdôraznil, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, kde

žalovaná je spotrebiteľ a nárok žalobcu je dôvodné len v sume 2.917,70 eur, teda v časti istiny.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: Úverová
zmluva č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2004, Dodatky č. 1 až 4 k predmetnej zmluve,Obchodné podmienky Istrobanky, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov (ďalej len „OP“), Posledná
výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo 14.2.2011, Oznámenie o zosplatnení úveru z 11.4.2011, Zmluva
o postúpení pohľadávok č. 3-284/2005 z 12.9.2016, Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok,

prehľadná tabuľka o čerpaní a splácaní úveru žalovanou, výňatok zo Sadzobníka poplatkov ČSOB, a.s.
a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový
stav:
10. Spoločnosť Istrobanka, a.s. uzavrela dňa 17.12.2004 so žalovanou Úverovú zmluvu č.
88081-10134010/4900. V zmysle tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.323,57 eur

(70.000,- Sk) na základe písomnej žiadosti dlžníka zo dňa 17.12.2004, a to ako úver poskytnutý
zamestnancovi Istrobanky, a.s., ktorý bol poskytnutý ako bezúčelový. Žalovaná mala splácať úver v
mesačných splátkach v súlade s článkom IV. bod 1 úverovej zmluvy, kde bolo uvedené, že počas
čerpania úveru je splátka úveru v členení: úrok zo skutočne čerpanej čiastky; po ukončení čerpania
úveru je splátka úveru v členení: anuitná splátka (istina + úrok), ktorej predpokladaná výška je max.
25,66 eur (773,- Sk). Konečná výška anuitnej splátky bude stanovená až po dočerpaní tohto úveru a

Istrobanka ju dlžníkovi oznámi písomne. Aktuálna úroková sadzba bola stanovená v článku II. bod 3
úverovej zmluvy na 5,75 % p. a., pričom v článku II. bode 2 bol uvedený spôsobom, akým sa stanovuje
dvakrát ročne úroková sadzba Istrobanky. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výške
1,10 %. Žalovaná bola oprávnená čerpať úver v lehote do 31.12.2004 s tým, že sa zaviazala splácať
ho pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 10. dňu každého kalendárneho mesiaca na základe

vypracovaného splátkového plánu a úver bol splatný ku dňu 10.11.2014. Dňa 12.8.2005 bol vypracovaný
a podpísaný Dodatok č. 1 k úverovej zmluve, kde sa okrem iného veriteľ zaviazal navýšiť žalovanej
ako dlžníčke pôvodný úver vo výške 70.000,- Sk na 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Zároveň sa zmenila
aktuálna úroková sadzba, a to na 4,25 % p. a., ročná percentuálna miera nákladov na výšku 2,52 % a
čerpanie úveru bolo dohodnuté v lehote do 31.8.2005 a upravené podmienky jeho čerpania. Zároveň sa

zmenila výška anuitnej splátky, ktorej predpokladaná výška bola 1.711,- Sk (56,79 eur). Dňa 2.5.2007
bol vypracovaný a podpísaný Dodatok č. 2 k úverovej zmluve, v ktorom došlo k zmene niektorých
ustanovení pôvodnej úverovej zmluvy, okrem iného došlo k zmene aktuálnej úrokovej sadzby na 12
% ročne, ročnej percentuálnej miery nákladov na 13,44 % a predpokladaná výška mesačnej splátky
bola 68,74 eur (2.071,- Sk), pričom konečnú výšku anuitnej splátky oznámi banka písomne dlžníčke.

Dodatkom č. 3, ktorý bol podpísaný 20.1.2009 došlo k zmene článku úverovej zmluvy súvisiaceho so
zabezpečením úveru a následne 5.5.2009 bol podpísaný Dodatok č. 4, kde okrem iného bol dohodnutý
odklad splátok istiny na dobu 3 mesiacov, t. j. do 10.7.2009 a žalovaná mala začať splácať úver počnúc
dňom 10.8.2009. Dňa 14.2.2011 žalovanej bola zasielaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá v tej
dobe predstavovala 734,92 eur (22.142,01 Sk). Následne banka vyhlásila celú svoju pohľadávky z úveru

dňom 10.4.2011 za splatnú a vyzvala žalovanú k jej úhrade do 22.4.2011. Oznámenie o zosplatnení
úveru bolo žalovanej zasielané poštou dňa 13.4.2011, o čom svedčí podací hárok ČSOB, a.s..
Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia Istrobanky, a.s. zo dňa 23.4.2009 a Zmluvy o zlúčení
spísanej vo forme notárskej zápisnice N 281/2009, Nz 13065/2009, NCR 1s13235/2009 notárkou JUDr.
Ľubicou Floriánovou zo dňa 23.4.2009 sa ČSOB, a.s. stala právnym nástupcom Istrobanky, a.s. a

prebrala všetky jej práva a záväzky.
Dňa 7.9.2016 uzatvorila ČSOB, a.s., ako postupca a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupník Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 3-284/2015. Súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok bola Príloha č. 1,
kde bolo uvedené, že poskytnutý úverový rámec predstavoval sumu 4.979,09 eur, istina bola vo výške
2.890,89 eur, úroky z úveru 1.915,78 eur, úroky z omeškania 943,91 eur a poplatky vo výške 126,41 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 528 ods. 2 OZ, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky

potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

11. Posudzovaný právny vzťah medzi sporovými stranami je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a je nevyhnutné ho posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako aj právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru keďže zmluva o spotrebiteľskom

úvere je tzv. absolútnych obchod a zároveň právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vystupoval ako podnikateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

12. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy, ktorá predstavovala zostatok
nesplatenéhoúveruposkytnutéhožalovanejprávnympredchodcomžalobcu.Právnyzástupcažalovanej
v spore namietal, že úverová zmluva nemá náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch, namietal aj
premlčanie nároku žalobcu do 18.9.2009 a výšku uplatňovaných poplatkov.

Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

13. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku, v danom prípade
Slovenskej sporiteľne, a.s., namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ (navrhovateľ). Čiže
dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinnosti dlžníka vyplývajúcich
pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas
dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky

nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa zachovávajú všetky námietky
voči postúpenej pohľadávke, rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné
pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý
stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa
na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so
všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje

Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky
nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné
zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach, ale v dôsledku nesplanenia povinností dlžníkom sa stáva splatný
celýdlhvyhlásenímjehozosplatnenia.Tietoskutočnostivšaknemajúžiadenvplyvnavýškudlhudlžníka,
týkajú sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisia výlučne na vôli veriteľa.

14. Súd uvádza, že predmetné ustanovenie § 92 ods. 8 je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ
by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník

v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo
samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom
zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia.
Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca

rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej
vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval
súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem
z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame.
Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť

posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. V ňom sa uvádza nasledovné: „Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky (POZ:
zákonodarca opäť cielene použil pojem pohľadávka, nie jej časť) uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“. Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu,
teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú
časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky
postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká.
Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) ZoB v odseku 7 sa upravuje možnosť

použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie
je bankou. Je zrejmé, že pod slovným spojením „nesplácaný dlh" je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe
vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi,
ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok.

15. Z ustanovení Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. nevyplýva, žeby bankový subjekt bol povinný
pred postúpením pohľadávky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť omeškaného peňažného záväzku klienta,
tento vypovedať alebo od zmlúv odstúpiť. V danom prípade však banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru k 10.4.2011, čo bolo v súlade s článkom VI. bod 2 úverovej zmluvy a článkom XII. bod 4 písm. b)
OP. Postupník postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 524 a nasl. OZ sa na základ postúpenia stane

veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s
pohľadávkou spojené vrátane námietok, ktoré možno proti nej uplatniť.16. Žalovaná uzavrela s Istrobankou, a.s. zmluvu vrátane dodatkov, na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver, ktorý mala dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase splácať, čo však porušila. V čase
postúpenia bola s plnením svojich povinností zo zmluvy dlhodobo v omeškaní. Tak, ako Občiansky

zákonník, aj Zákon o bankách nevyžadoval súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky. Relevantné
nemôže byť to, že postupník je subjektom nespĺňajúcim definíciu § 3 ods. 2 Zákona o bankách. V
zmysle tohto ustanovenia bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis nestanovuje inak. V konkrétnom

prípade však úver už poskytnutý bol bankou, postupník žiadne peňažné prostriedky neposkytuje, rieši
sa len návratnosť poskytnutého úveru. Vymáhanie pohľadávky tak môže realizovať subjekt nemajúci
oprávnenie na podnikanie v bankovom sektore.

17. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v prevažnej časti dôvodná,

kedy samotná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy (citované nižšie). Právny
zástupca žalovanej namietal, že v zmluve neboli dodržané náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. e), f), g), h),
i), j) a k), a preto má byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy jedine neuvedenie ročnej percentuálnej miery

nákladov spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie §
4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 17.12.2004 ani neobsahuje písm. j) a k), ktoré tam boli
doplnené následnou novelou uvedeného zákona. Na základe uvedeného preto nemožno konštatovať,
že v prípade, ak by aj chýbala niektorá z náležitostí, ktoré zákon predpokladá pre úverovú zmluvu, mala
byť táto skutočnosť sankcionovaná tým, žeby sa úver považoval za bezúročný a bezpoplatkový.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k 17.12.2004 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k 17.12.2004 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k 17.12.2004 zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k 17.12.2004 pri nesplnení podmienok podľa odsekov
2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

18. Súd teda žalobe vyhovel, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3.899,16 eur, ktorá suma je tvorená istinou
vo výške 2.917,90 eur, úrokom vo výške 738,01 eur, ktorý je kapitalizovaný za obdobie od 11.6.2010 do
18.7.2012 (predchádzajúci úrok z úveru pred dátumom 11.6.2010 bol zo strany žalovanej uhradený, čo
vyplýva z podrobného prehľadu splácania dlhu), úrokom z omeškania vo výške 230,90 eur (vypočítaný
za obdobie od 11.7.2010 do 18.7.2012 pri výške 5 % p. a.) a poplatkami za správu účtu spolu vo výške

11,94 eur. Zároveň súd žalobcovi priznal úrok vo výške 12 % ročne zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 449,95 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, to všetko v
súlade s nižšie uvedeným.

19. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď

vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom, v ktorom žalovaná je spotrebiteľom. Aj na zmluvy
o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ustanovenia § 497 a nasl. ObZ s výnimkou takých
zmluvných podmienok aké má na mysli ust. § 54 ods. 1 OZ. Pri aplikácii Obchodného zákonníka
na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku
kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d) - absolútne obchody, sa práva a povinnosti spravujú Obchodným

zákonníkom. Ak je účastný týchto vzťahov spotrebiteľ, na takéto úvery sa aplikuje aj zák. č. 129/2010
Z. z., avšak režim Obchodného zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník rieši, bude aplikovaný
aj pri spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ObZ vyplýva, že zmluva o
úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pričom záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom
zmluvy o úvere, je jeho podstatnou náležitosťou. Obdobne aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010

Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj ročná úroková sadzba. V zmysle ust. § 121 ods. 3
OZ sú úroky a úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej
dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V ust. § 506 ObZ je upravený
právny režim, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Veriteľ má tak možnosť uplatniť proti dlžníkovi, ktorý si neplní svoj
záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, právny
prostriedok, že môže požadovať spolu s odstúpením od zmluvy o úvere vrátenie dlžnej sumy s úrokmi.

Toto ustanovenie upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o úvere odlišným spôsobom než je tomu v ust.
§ 351 ObZ alebo v ust. § 48 ods. 2 OZ. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu. Povinnosť vrátiť
veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok
ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť
dlžníka pri aplikácii ust. § 506 ObZ zaplatiť úroky a dlžnú sumu nezaniká. Pri aplikácii ust. § 506

ObZ je preto dôvodné priznať veriteľovi úroky z úveru aj za čas po „zosplatnení úveru“, teda po
využití oprávnenia veriteľa odstúpiť od zmluvy pre porušenie povinností dlžníka. Obdobne Zákon k
spotrebiteľských úveroch výslovne upravuje povinnosť zaplatiť úrok až do dňa splatenia istiny v prípade,
žekodstúpeniuodzmluvydošloúkonomspotrebiteľa.Podobnézáveryvyplynuliizdôvodovrozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Obo 283/2003, podľa ktorých odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník
povinný uvedenú povinnosť splniť. Využitím právneho inštitútu, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa
ako vyplýva z ust. § 506 ObZ, sa nemôže veriteľ ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom
bol pred odstúpením od zmluvy. Vyššie uvedené závery podporuje aj vyjadrenie k podnetu na prijatie
zjednocujúceho stanoviska vo veci úrokov z úveru po „zosplatnení úveru“ obchodnoprávneho kolégia

Krajského súdu v Prešove.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.Podľa§3ods.1nariadenievlády87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania s riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

20. Keďže žalovaná bola s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanej
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 8
percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca v žalobe pôvodne žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Následne svojím

podaním výšku úroku z omeškania upravil na 5 % ročne, teda z jeho strany došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby. Súd v súlade nižšie cit. ust. § 145 ods. 2 CSP konanie o zaplatenie úroku z omeškania
prevyšujúceho 5 % ročne zastavil.

Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22.Vkonaníprávnyzástupcažalovanejnamietal,žepohľadávka,ktorábolažalobcomuplatnenávtomto
konaní je sčasti premlčaná do 18.9.2009, pričom bližšie nešpecifikoval, aká časť pohľadávky má byť
premlčaná. Žiadal, aby súd premlčané právo nepriznal. V súvislosti s námietkou premlčania žalobca má

zato,ževdanomprípade,keďžepredmetnázmluvajeabsolútnymobchodom,jevovzťahukpremlčaniu
potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy, a teda,
že premlčacia doba sa v tomto prípade riadi ust. § 397 ObZ a je štvorročná.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Žaloba na súd napadla dňa 18.9.2012. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 10.4.2011.
Premlčacia doba plynie odo dňa splatnosti celého úveru, čo korešponduje aj s ust. § 392 ods. 2 ObZ,
kedy pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne.Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia
doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Nesplnenie čiastočného plnenia, ktoré spôsobí, že sa
stane splatným celý záväzok, tak ako je tomu napr. podľa § 506 ObZ, spôsobuje, že premlčacia doba

začne plynúť od doby tohto nesplneného záväzku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že aj pri
spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré platí režim Obchodného zákonníka, sa pri premlčaní vychádza
z ustanovení Obchodného zákonníka, a to s poukazom na vyššie cit. ust. § 52 ods. 2 veta tretia
Občianskeho zákonníka, zdôrazňujúc to, že na všetky právne vzťahy, ktorých je účastníkom spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva, pričom takéto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou, t. j. pred 1.5.2014, keďže tieto ustanovenia nadobudli účinnosť práve týmto dátumom a
právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia.

24. Súd nevyhovel žalobe v časti o zaplatenie poplatkov spolu vo výške 114,06 eur, a to za upomienky
a výzvy tak ako súd uvádzal vyššie, nakoľko ide o neprijateľnú podmienku. Tu súd poukazuje na

rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 16C/185/2011, ktoré rozhodnutie bolo
potvrdené Krajským súdom Bratislava sp. zn. 9Co/350/2012, kde je konštatované, že: „neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových

vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného
charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo
upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky nemá žalobca - banka zákonný nárok, keďže poplatok je
pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver. Poplatky za služby spojené s
administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky

- žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako
poškodzujúce“. Obdobne rozhodol aj Vrchný krajinský súd v Brandenburgu v Nemecku z 21.6.2006
sp. zn. 7U/17/2006, kde okrem iného konštatoval, že: „poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty,
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a
upomienky, sú neprijateľné“. Súd teda posúdil poplatok za upomienku a výzvu zasielanú spotrebiteľovi

ako nárok, ktorý je neprijateľný pokiaľ si banka uplatňuje iné paušálne náhrady ujmy za omeškanie.

25. Právny zástupca žalovanej uznával zaplatenie istiny vo výške 2.917,90 eur a zároveň požiadal o
možnosť uhradiť uvedenú sumu v mesačných splátkach žalovanou. Žiadosť odôvodnil tým, že žalovaná
sa nachádza v zlej sociálnej situácii, nie je zamestnaná a jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi vo

výške 69,- eur mesačne, pričom žalovaná má aj ďalšie dlhy, avšak výšku týchto dlhov a ako ich spláca,
nevedel uviesť.
V súlade s § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i
na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. V čase rozhodovania súdu
o žalobe je už splatné celé plnenie, avšak súd má možnosť vyjsť v ústrety žalovanému subjektu a

povoliť splácať sumu, na ktorú bol zaviazaný tak, že táto bude rozložená do mesačných splátok. Ak
súd rozhodne v rozhodnutí o možnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, musí upraviť aj splatnosť dlhu a
pripojiť aj doložku straty výhody splátok. S ohľadom na situáciu u žalovanej má súd za to, že táto nie je
schopná v pravidelných mesačných splátkach uhrádzať svoj dlh voči žalobcovi, keďže jej príjem počas
mesiaca predstavuje len suma 69,- eur, pričom je potrebné, aby žalovaná mala zabezpečené základné

ľudské potreby a z tejto sumy je to náročne aj bez toho, aby platila ešte ďalšie svoje dlhy voči veriteľom.
Keďže nie je predpoklad, žeby žalovaná dodržiavala platenie mesačných splátok, ktorých výšku pri jej
príjme by bolo možné stanoviť len s ťažkosťami a nezaplatenie jednej splátky by predpokladalo stratu
výhody splátok, súd nevyhovel žiadosti o povolenie uhradiť dlh v splátkach.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný,

to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom
úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to vpercentuálnom vyjadrení 97,16 % a úspech žalovanej predstavoval len 2,84 %. Odpočítaním úspechu
žalovanej od úspechu žalobcu, t. j. 97,16 % - 2,84 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 94,32 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s

nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.