Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Csp/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216823
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117216823.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu V. V., G..

X. B. XXXX, K. XXX XX G. O. XX, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., 829 90 Bratislava,
Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., 058 01
Poprad, Námestie sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 502,52 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 502,52 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiada uložiť žalovanej vydať jej bezdôvodné obohatenie v sume 502,52 Eur. Uvádza, že so

žalovanou (jej právnym predchodcom) uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahovala
náležitosti (druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výšku, počet a
termíny splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a správne uvedenú výšku RPMN) v dôsledku
čoho sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Úver jej bol poskytnutý vo výške 4
040 eur a už uhradila sumu 4 542,52 eura, teda o sumu 502,52 eura viac, čo predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného.

2. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zmluva obsahuje
všetky zákonné náležitosti. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalovanej a oboznámením so zmluvou o
poskytnutí pôžičky (vrátane dodatku) a jej prílohami, výpismi z bankového účtu žalobkyne, prehľadom
splátok a úhrad, oboznámením sa s vyjadreniami strán a ďalšími listinami v spise, pričom zistil
nasledovné:

4. Žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len
„pôvodný veriteľ“) dňa 26. novembra 2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej pôvodný veriteľ
poskytol sumu 3 000 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť s 22,2 % úrokom ročne v 36 mesačných splátkach
po 111,82 eura mesačne a poistením v sume 7,72 eura mesačne ( spolu splátka s poistením 119,54
eura mesačne). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená v sadzbe 22,2
%. V definícii pojmov v zmluve bola pôžička definovaná ako bezúčelový spotrebiteľský úver. Splatnosť
splátok bola upravená v časti zmluvy označenej ako „podmienky splácania“ k 20. dňu v mesiaci so

splatnosťou prvej splátky nasledujúci mesiaci po uzatvorení zmluvy a termín konečnej splatnosti bol
určený ako „11/2016“. Dňa 19. marca 2015 uzavreli strany dodatok k zmluve o pôžičke, na základe
ktoréhobolapôžičkanavýšenáosumu1040eura,ktorúmalažalobkyňavrátiťsúrokom22,17%ročnev
36 mesačných splátkach po 111,82 eura mesačne a poistením v sume 7,72 eura mesačne (spolu splátkas poistením 119,54 eura mesačne). RPMN bola v zmluve uvedená v sadzbe 22,17 % a termín konečnej
splatnosti bol určený ako „2/2018“. Podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatila žalobkyňa titulom pôžičky
od 20. decembra 2013 do 13. apríla 2017 38 splátok po 119,54 eura, spolu 4 542,52 eura. Podľa výpisu

z obchodného registra bol pôvodný veriteľ vymazaný z registra ku dňu 1. januára 2018 po zrušení bez
likvidácie formou rozdelenia. Jeho právnym nástupcom sa v zmysle projektu rozdelenia stal žalovaný,
čo súd zohľadnil v uznesení č. k. 10Csp/126/2017-70 zo dňa 7. februára 2018 o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom pôvodného veriteľa podľa § 64 CSP.
5. Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah strán ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho

zákonníka, lebo išlo o poskytnutie peňazí pôvodným veriteľom žalobkyni, ktorá sa ich zaviazala vrátiť
s úrokom. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo
pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa (predmetom jeho činnosti bolo aj
poskytovanie úverov a pôžičiek) a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonala v rámci
obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti). Ide tiež o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z. Po zrušení pôvodného veriteľa bez likvidácie formou rozdelenia vstúpila do jeho práv a

povinností v zmysle § 69 a nasl. Obchodného zákonníka žalovaná, ktorá je v konaní pasívne vecne
legitimovaná.
6. Súd na posúdenie nárokov zo zmluvy, najmä jej odplatnosti, v zmysle prechodných ustanovení
§ 25a a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. aplikoval zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy napriek
viacerým neskorším novelizáciám. Súd skúmal, či zmluva obsahuje namietané náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a), f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. - druh spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.
7. V prípade náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. - druh spotrebiteľského úveru,
súd konštatuje, že zmluva je označená ako Zmluva o poskytnutí pôžičky, čo je v zmluve definované ako

bezúčelový spotrebiteľský úver. Predložená zmluva teda túto náležitosť obsahuje.
8. K náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. súd uvádza, že jeho účelom je, aby
spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný splácať úver, a preto treba, aby
dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorú určí na základe
vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a

počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/315/2012
zo dňa 10. decembra 2012, a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22. mája 2013).
Zo zákonného pojmu „termín“ konečnej splatnosti vyplýva, že v zmluve je nutné uviesť presný dátum,
kedy má byť celý úver splatený. V zmluve je konečná splatnosť určená len ako „11/2016“ a v dodatku

k zmluve ako „2/2018“ bez uvedenia konkrétneho dňa jedenásteho mesiaca roku 2016 resp. druhého
mesiaca roku 2018. Pretože chýba presná dátumová špecifikácia konečnej splatnosti súd uzatvára, že
predložená zmluva náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje.
9. Zmluva obsahuje údaj o RPMN v sadzbe 22,2 % resp. 22,17 % v dodatku k zmluve. Žalovaná
namieta, že tento údaj je nesprávne vypočítaný, lebo je vypočítaný z nižšej mesačnej splátky bez

poistenia. Pretože sa údaj o RPMN zhoduje s údajom o ročnom úroku, je zrejmé, že jedinou odplatou
v zmluve je dohodnutý úrok a poistenie v celkovej odplate ani RPMN zahrnuté nie je. Súd sa však
stotožnil s argumentáciou žalovanej, že v prípade fakultatívneho poistenia sa toto do celkových nákladov
spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom nezapočítava, lebo doplnkové služby vrátane poistného patria
v zmysle § 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. do týchto nákladov (z ktorých sa podľa § 1 písm. i)

zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN vypočíta), len ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby (o poistení), aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Z bodu III. zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa si z možností „bez poistenia“ a „poistenie typu B“
vyznačením druhej možnosti krížikom zvolila, že chce uzavrieť zmluvu aj s poistením, teda, že poistenie
nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru resp. jeho získania za ponúkaných podmienok.

Fakultatívnosť poistenia za účelom získania spotrebiteľského úveru resp. jeho získania za dohodnutých
podmienok vyjadruje aj to, že zmluva počíta aj so splátkou úveru bez poistenia aj s poistením. Preto
pôvodný veriteľ postupoval v súlade so zákonom, keď do RPMN poistné nezahrnul a vypočítal ho len z
dohodnutého úroku. Žiadnu inú odplatu si strany v zmluve nedohodli.
10. Súd prisvedčil obrane žalovanej, že zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010Z.z.-výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Totoustanoveniepripúšťa
viaceré rozdielne výklady. V rozhodovacej činnosti súdov sa vyskytoval výklad (ktorý si osvojila aj
žalobkyňa), že v rámci splátky musí byť rozpísaná osobitne splátka istiny, splátka úrokov a splátka iných
poplatkov. Podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti NS SR vyjadrenej v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017zo dňa 22. februára 2018 a sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
a preto možno za použitia eurokonformnéno výkladu zákona dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru obsahuje. Ak je na výber viacero interpretácii zákonného ustanovenia, treba
uprednostniť eurokonformný výklad, t.j. výklad v súlade s európskym právom. Tu prichádza do úvahy tzv.
nepriamy účinok smernice vyjadrený v rozhodnutí Súdneho dvora Európske únie č. 106/89 Marleasing.

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016 uviedol, že článok
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008
(transponovaný do § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť

vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Preto súd v tejto veci uprednostnil výklad NS SR a uzatvára,
že zmluva spĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., lebo výška splátky
(111,82 eura, resp. 119,54 eura s poistením), termín ich splatnosti (20. deň v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúci mesiaci po uzatvorení zmluvy), aj ich počet (36) strany v zmluve a jej dodatku riadne uviedli.
11. Pretože zmluva neobsahuje náležitosť § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., považuje sa

poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona za bezúročný a bez
poplatkov, čo znamená, že žalovaný má z titulu zmluvy len nárok na vrátenie poskytnutej istiny spolu 4
040 eur (3 000 eur z pôvodnej zmluvy + 1 040 eur navýšených dodatkom k zmluve) a nie aj dohodnutého
úroku a poplatku za poistenie. Keďže podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatila žalobkyňa spolu sumu
4 542,52 eura, predstavuje suma 502,52 eura prevyšujúca poskytnutú istinu bezdôvodné obohatenie

podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu.
12. Na námietku premlčania súd uvádza, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k premlčaniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu. Najneskôr
sa právo premlčí v objektívnej premlčacej dobe, ktorá v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka

predstavuje 3 roky a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 rokov odo dňa, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo. Na premlčanie nároku stačí, ak uplynie aspoň jedna z uvedených
premlčacích dôb. Tieto doby plynú nezávisle na sebe, pričom subjektívna premlčacia doba uplynie
najneskôr s objektívnou premlčacou dobou.
13. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce určiť, kedy sa

oprávnený z bezdôvodného obohatenia (žalobkyňa) dozvedel o tom, že k bezdôvodnému obohateniu
došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Pojem „dozvedieť sa“ o uvedených okolnostiach treba vnímať
výlučne zo skutkového hľadiska. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho
nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR sp.

zn. 1Cdo/67/2011 zo dňa 1. mája 2013). K obdobnému záveru dospel NS SR i v rozhodnutí sp.
zn. 5Cdo/121/2009, v ktorom uviedol, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“, teda nie posúdenie
jeho právnej kvalifikácie. Závery z uvedených rozhodnutí prevzal NS SR aj v rozhodnutí sp. zn.
3Cdo/169/2017 zo dňa 10. januára 2018, v ktorom zároveň v odseku 14 po vysporiadaní sa so svojou

predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou uviedol, že tieto závery sú aplikovateľné aj vo veciach, v
ktorých sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha spotrebiteľ voči dodávateľovi. Keďže NS SR
uvedený záver prijal už v troch rôznych rozhodnutiach, pričom v poslednom z nich na prvé dve výslovne
odkazuje a považuje túto otázku za dovolacím súdom už vyriešenú (odsek 12 odôvodnenia), možno
hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. V tejto veci je preto rozhodujúce,

kedy žalobkyňa zistila, že k bezdôvodnému obohateniu došlo po skutkovej stránke, teda kedy sa
dozvedela, že žalovanej uhradila sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu 4 040 eur. K tomu došlo zakaždým
pri jednotlivých čiastkových úhradách, keďže žalobkyňa tieto sama vlastnou činnosťou posielala na
účet žalovanej (resp. jej právneho predchodcu), pričom je zrejmé, že vedela akú sumu a na koho
účet uhrádza, keďže plnila na základe uzavretej zmluvy. V týchto dátumoch zároveň začala plynúť

aj objektívna premlčacia doba, keďže ku dňu úhrady splátok prevyšujúcich poskytnutú istinu zároveň
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo, a teda počiatok plynutia subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby v predmetnej veci splýva.14. Podľa prehľadu splátok a úhrad uhradila žalobkyňa 38 splátok po 119,54 eura, pričom hodnotu istiny
dosiahla 34. splátkou (34 x 119,54 eura = 4 064,36 eura), ktorú uhradila dňa 8. novembra 2016. Zvyšok
34. splátky (24,36 eura) a ďalšie štyri splátky uhradené v dňoch 6. decembra 2016, 3. januára 2017, 17.

februára 2017 a 13. apríla 2017 prevyšujú poskytnutú istinu úveru a predstavujú bezdôvodné obohatenie
žalovanej. Nemožno prisvedčiť argumentu žalovanej, že bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatí
úroku obsahovala každá jednotlivá splátka, a teda premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného
obohatenia začal plynúť už od prvej prijatej splátky (pre jej časť, ktorá nebol istinou úveru). Nemožno
pripustiť, že časť splátky sa mala započítavať na iné plnenie ako istinu úveru, keďže žalobcovi z titulu

zmluvy žiadne iné plnenie nepatrilo, a teda ho ani žalobkyňa nemohla, a to ani časťou splátky, uhrádzať.
Strany sa v zmluve platne dohodli na výške splátky a termínoch ich splatnosti, ktoré žalobkyňa riadne
v súlade so zmluvou uhrádzala. Žalobkyňa tak plnila na základe zmluvy, pričom celú výšku jej splátok
bolo potrebné započítavať na istinu ako jediné zmluvné plnenie, na ktoré má žalovaný nárok. Až po
uhradení celej sumy istiny, na vrátenie ktorej mal žalovaný nárok, sa začal žalovaný na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacovať.

15. Pre každú z uhradených splátok prevyšujúcich poskytnutú istinu plynie premlčacia doba v zmysle
§ 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Plynutie premlčacej doby sa v zmysle ustanovenia § 112
prerušuje uplatnením práva na súde, k čomu v predmetnej veci došlo podaním žaloby dňa 19. júna
2017. Od úhrady ani jednej z vyššie uvedených splátok prevyšujúcich poskytnutú istinu neuplynula ani
dvojročná subjektívna premlčacia doba ani objektívna trojročná, či desaťročná premlčacia doba, a preto

súd uzatvára, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.
16. Vzhľadom uvedené súd zaviazal žalovanú, aby žalobkyni sumu 502,52 eura z titulu bezdôvodného
obohatenia zaplatil.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V konaní bola úspešná žalobkyňa, lebo súd žalobe vyhovel. Súd jej však nárok na náhradu trov konania

nepriznal,lebojejžiadnevkonanínevznikli(nevyplývajúzospisu).Žalobkyňajeoslobodenáodsúdneho
poplatku, v konaní nebola zastúpená, súdneho pojednávania sa nezúčastnila. Pre úplnosť súd uvádza,
že o výške trov už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia,

písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.