Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200596
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2520200596.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr.ĽuboslavaVankováaJUDr.ĽubicaBundzelovávsporenavrhovateľa:Poľnohospodárskedružstvo
Krakovany - Stráže, so sídlom Školská 401/18, Krakovany 2, IČO: 00 654 451, zastúpený: JUDr. Juraj
Hladký, advokát so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, proti žalovanému: GRANELAM a.s., so sídlom
Ostrov č. 249, IČO: 00 208 094, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 15C/28/2020-48 zo dňa 30. apríla
2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Uznesenie po citovaní § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329
ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vecne odôvodnil
tým, že v zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo

veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových
strán. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd
o potrebe jeho nariadenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje okrem iného aj
to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah (tzv. princíp proporcionality). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť
bezodkladná, resp. nevyhnutná. Navrhovateľ pritom musí osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana (neodkladným opatrením). Navrhovateľ je však povinný predovšetkým opísať
v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená (§ 326 ods. 1 CSP).

2. Podľa názoru súdu v danom prípade nebola zo strany navrhovateľa osvedčená potreba neodkladnej
úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, t.j. takým zásahom súdu, ktorý by

nezniesol odklad, t.j. ako jeden z dvoch zákonných dôvodov (predpokladov) umožňujúcich nariadiť
neodkladné opatrenie (§ 325 ods. 1 CSP). Nesporným je existencia sporu v otázke trvania/zániku
nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 30.06.2014, keď podľa navrhovateľa
neodkladného opatrenia nájomný vzťah aj naďalej trvá, nakoľko vlastník pozemkov ako ich prenajímateľ
postupom podľa § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodujúcom období, t.j.
od 1.9. do 31.12.2017 neukončil nájomný vzťah, pričom vlastník pozemkov, ktorého vlastníctvo je

nesporným, zastáva názor, že nájomný vzťah bol ukončený, no navrhovateľ neodkladného opatrenia
ako nájomca predmetné pozemky nevypratal a nevrátil ich žalobcovi. Spor sa vedie na OS Piešťany podsp. zn. 15C/82/2019 a to na základe žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedeného možno potom
vyvodiť, že vlastnícke právo prenajímateľa (no nie žalovaného v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia) je nesporným, naopak sporným je existencia nájomného vzťahu medzi vlastníkom veci

(pozemkov) a navrhovateľom ako nájomcom. Z uvedeného možno potom podľa súdu dospieť k záveru,
že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
t.j. trvanie jeho práva nájomcu, ktoré je sporným. Preto aj z toho dôvodu nemožno navrhovateľovi
poskytnúť ochranu jeho sporného nároku (nájomného práva) neodkladným opatrením. Súd v žiadnom
prípade nespochybňuje závažnosť danej situácie, ktorá vznikla z dôvodu sporu zainteresovaných

subjektov ohľadom ďalšieho trvania nájomného vzťahu, avšak samotná existencia sporu nie je
dôvodom na zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Toto je možno nariadiť len
v prípade splnenia zákonnom stanovených podmienok (najmä § 325 ods. 1 CSP). Navrhovateľ
vo vzťahu k naliehavosti potreby úpravy práv navrhovaným neodkladným opatrením uviedol, že
žalovaný napriek vedomosti o spore o trvaní nájomného vzťahu navrhovateľa svojvoľne vstúpil na
predmetné pozemky a začal ich poľnohospodársky užívať (siať), pričom navrhovateľ už vykonal na

vlastné náklady poľnohospodársku prípravu a má v pláne na nich vysadiť plodiny. Podľa súdu však
týmto navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa súdu tu nie je daná ani s prihliadnutím na
termín sejby poľnohospodárskych plodín, nakoľko navrhovateľ sa vôbec nevysporiadal, či zakúpené
osivo nie je možné použiť na iné pozemky, v tomto smere súdu neposkytol žiadne relevantné informácie.

Na závere súdu o nesplnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nič nemení ani
tá skutočnosť, že navrhovateľovi už vznikli nejaké náklady spojené s úpravou sporného pozemku.
Súd v tejto súvislosti však poukazuje na to, že spornosť existencie nájomného vzťahu tu je daná už
určitý čas, pričom navrhovateľ neodkladného opatrenia o tejto spornosti má vedomosť už určitý čas.
Vychádzajúc zo žaloby o vypratanie pozemkov (15C/82/2019), kde zo žaloby vyplýva (a nebolo to

žalovaným, t.j. navrhovateľom neodkladného opatrenia spochybnené) popreté, že ihneď po skončení
nájmu (30.09.2018) v roku 2018 vlastník pozemkov osobne rokoval so žalovaným (t.j. navrhovateľom
neodkladného opatrenia), pričom k dohode o ďalšom užívaní nedošlo a žalovaný predmet nájmu
odmietal vypratať. Za daného stavu je potom otázne, prečo sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
rozhodol vynaložiť náklady vo vzťahu k týmto sporným pozemkom. Navyše tieto náklady mu mali vznikať

za obdobie od 22.08.2019 do 16.03.2020, keď preukázateľne už dňa 16.03.2020 bola spornosť trvania
nájomného vzťahu jednoznačne daná, keďže žaloba na vypratanie mu bola doručená dňa 23.01.2020
(č.l. 29 spisu 15C/82/2019). Samotná existencia týchto nákladov, resp. škody (bez skúmania otázky
prípadného spoluzavinenia, resp. zavinenia poškodeným) nepostačuje na nariadenie neodkladného
opatrenia subjektu (odlišného od vlastníka pozemkov), ktorý užíva sporné pozemky. A contriaro vo

vzťahu k argumentom navrhovateľa možno uviesť, že nariadením ním navrhovaného neodkladného
opatrenia by sa do stavu právnej neistoty mohol naopak dostať žalovaný, ktorý podľa jeho tvrdenia užíva
sporné pozemky titulom nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2019. Podľa súdu navyše odstránenie spornosti
existencie ďalšieho trvania nájomného vzťahu založeného zmluvou zo dňa 30.06.2014 presahuje rámec
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol, pretože dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho
nariadenie v zmysle § 325 ods. 1 CSP.

4. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd za daného stavu (zamietnutia návrhu) nerozhodoval,
nakoľko navrhovateľ nie je úspešnou stranou tohto konania (nemá nárok na náhradu trov konania) a
žalovanému doposiaľ žiadne trovy spojené s konaním o návrhu na neodkladné opatrenie nevznikli,
nakoľko doposiaľ sa mu ani návrh nedoručoval a teda sa k nemu ani nevyjadroval.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodu, že nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany prvostupňového súdu (odvolací dôvod
podľa § 365 odsek 1 písm. f) CSP), ako aj so skutkovými zisteniami súdu, ku ktorým dospel na základe
vykonaného dokazovania (odvolací dôvod podľa § 365 odsek 1 písm. h) CSP).

6. Žalobca podľa svojho názoru dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť a neodkladnosť úpravy
pomerov strán, nakoľko bolo osvedčené, že žalovaný vstúpil na pozemky v nájme žalobcu; žalobca
súdu osvedčil naliehavosť riešenia danej situácie jednak agrotechnickými termínmi (nemožnosť sejby
po ich uplynutí), jednak vynaloženými nákladmi na prípravu predmetu nájmu a nákup osív (vznik škody)a súd si mohol ako predbežnú otázku posúdiť existenciu nájomného vzťahu medzi prenajímateľom
(Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou Krakovany, Námestie sv, Mikuláša 187, Krakovany, IČO: 34 015
876) a žalobcom, nakoľko ide o čisto právnu otázku, spočívajúcu v tom, či sa na ukončenie nájomného

vzťahu uplatňovala právna úprava v čase existencie nájomného vzťahu, alebo nová právna úprava
(novelizácia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola schválená prijatím zákona č.
291/2017 Z.z.); nejde teda o otázku, ktorá závisí od vykonávania dokazovania resp. by rozsahom či
náročnosťou presahovala rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že jeho predbežný právny názor je zhodný s právnym názorom
žalobcu (t.j. nájomný vzťah s prenajímateľom trvá), potom mal podľa názoru žalobcu s ohľadom na
skutočnosti uvedené v návrhu (vynaložené náklady, agrotechnické termíny, ochrana práv žalobcu ako
platného nájomcu) vyhovieť návrhu žalobcu, nakoľko v danej veci nepostačuje čakať na rozhodnutie
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/82/2019, v danom čase už totiž dôjde k škode, ktorej by sa dalo

predísť včasným zásahom súdu (nariadením neodkladného opatrenia). Súd by vzhľadom na právnu
(predbežnú) otázku existencie nájomného vzťahu mal zohľadňovať záujem žalobcu a ochranu jeho práv
ako nájomcu, a nie záujem žalovaného, ktorý nebol v dobrej viere, že je platným nájomcom predmetu
nájmu a s uvedeným vedomím sa svojpomocne a svojvoľne ujal užívania predmetu nájmu žalobcu.

8. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobca neosvedčil, že kúpené osivo sa nedá využiť na iných
pozemkoch, ktoré má žalobca v nájme. Je pritom prirodzené, že žalobca nakupuje osivo na tie pozemky,
ktoré má v užívaní a pokiaľ mu žalovaný protiprávne obsadil prenajaté pozemky, žalobca nemôže dané
osivo vysiať na iných pozemkoch, pretože aj na tie má nakúpené príslušné množstvo osiva. Žalovaný
žalobcovi svojím zásahom do jeho užívacieho práva protiprávne znížil výmeru obrábanej pôdy a tým

spôsobil, že časť osiva žalobca nemá kam vysiať. Nezanedbateľné sú rovnako náklady, ktoré žalobca
investoval do prípravy poľnohospodárskej pôdy na predmet nájmu, pričom podľa nás neobstojí úvaha
súdu, že žalobca nemal uvedené náklady vynakladať, keď mal vedomosť o spornosti trvania nájomného
vzťahu.

9. Dôvodom je, že žalobca je presvedčený o tom, že nájomný vzťah trvá, preto rátal s tým, že súd
zamietne žalobu o vypratanie pozemkov; žalobca sa dôvodne spoliehal na to, že prenajímateľ bude
postupovať podľa zákona a domáhať sa vypratania nehnuteľností súdnou cestou (čo aj urobil), nebude
teda prenajímať predmet nájmu ďalšej osobe, je pritom paradoxné, že napriek domáhaniu sa súdnej
ochrany, prenajímateľ nečaká na súdne rozhodnutie a dal predmet nájmu do nájmu žalovanému, pritom

je to práve žalovaný, kto mal čakať na rozhodnutie súdu, nakoľko nie je účastníkom konania, pozemky
neboli vypratané, nebol preto v dobrej viere a nemal preto vstupovať na pozemky, ktoré má v nájme
žalobca; poľnohospodárske využitie daných pozemkov si nevyhnutne vyžaduje prípravu na sejbu, t.j. (ak
má mať poľnohospodárske využitie danej pôdy ako predmetu nájmu význam) nebolo možné a účelné
zo strany žalobcu čakať na rozhodnutie sporu v danej veci, nakoľko ak žalobca nemá vykonávať na

predmete nájmu poľnohospodársku činnosť, potom nemá význam nájom daných pozemkov, ako taký.

10. V danej veci existujú aj nové skutočnosti, resp. nové dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil v prílohe
a sú prípustné vzhľadom na skutočnosť, že sa o nich žalobca dozvedel iba jeden deň pred vydaním
Rozhodnutia (29.04.2020), kedy mu bol doručený list žalovaného zo dňa 24.04.2020 a jeho prílohou bola

nájomná zmluva medzi žalovaným a prenajímateľom Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou Krakovany.
Žalovaný zasial kukuricu aj na ďalších pozemkoch, ktoré sú v nájme žalobcu, avšak už nie na základe
nájomnej zmluvy s Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou Krakovany, ale s tretími osobami. Žalovaný
žiada v liste žalobcu o ich vytýčenie do náhradného užívania, pritom však opätovne nečakal na
stanovisko žalobcu, ani na rozhodnutie príslušného orgánu (Okresný úrad Piešťany), ale rovno pristúpil

k sejbe vlastných plodín na pozemkoch v nájme žalobcu ktoré si sám svojvoľne vybral. Žalovaný
pritom nemá s uvedenými tretími osobami (prenajímateľmi) žiadny nájomný vzťah a jeho zásah do
nájmu žalobcu je celkom protiprávny. Daná vec bude predmetom samostatného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zo strany žalobcu. Ide o nasledujúce pozemky (parcelné čísla 1316/6, 7, 8, 9 a
10, 633, 633/3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10), ktoré susedia s predmetom nájmu, ktorý má žalobca prenajatý od

Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Krakovany. Uvedené však zvýrazňuje, že žalovaný nie je dobromyseľný
vo svojom konaní a účelovo sa snaží poškodzovať záujmy žalobcu svojvoľnými protiprávnymi zásahmi
do užívacích práv žalobcu k pôde a takémuto konaniu by súd nemal poskytovať právnu ochranu (tým,
že neposkytne žalobcovi súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia).11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a to tak, že nariadi neodkladné opatrenie v súlade s návrhom.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §

357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení
s § 367 ods. 2), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnene.

14. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

16. Jedným zo základných predpokladov, tak ako na to poukázal v odôvodnení uznesenia neodkladného
opatrenia je osvedčiť právo, alebo nárok, ktoré by boli obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi
účastníkmi, t.j. navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že medzi účastníkmi existuje právny
vzťah.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.06.2014 uzavretej medzi ním ako nájomcom
a Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť Krakovany ako prenajímateľom (vlastníkom pozemkov) užíva
pozemky, ktoré v návrhu bližšie špecifikoval a ktoré sú vymedzené v nájomnej zmluve. Podľa
navrhovateľa nájomný vzťah z nájomnej zmluvy naďalej trvá, nakoľko prenajímateľ neukončil nájomný

vzťah v súlade s právnymi predpismi. O trvaní tohto nájomného vzťahu je medzi ním a prenajímateľom
súdny spor vedený na OS Piešťany pod sp. zn. 15C/82/2019 (žaloba na vypratanie nehnuteľnosti).
Prenajímateľ tvrdí, že nájomná zmluva zanikla uplynutím doby nájmu. Vlastník pozemkov (ich
prenajímateľ) nerešpektoval názor navrhovateľa, že nájom nebol ukončený a že je vo veci vedené
súdne konanie a uzatvoril ďalšiu nájomnú zmluvu so žalovaným, pričom predmetom zmluvy sú zhodné

pozemky. O tejto skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel z listu zo dňa 21.02.2020, ktorým ho žalovaný
vyzval na vypratanie prenajatých pozemkov a upozornil ho, aby nesadil na nich plodiny, nakoľko ich
považuje za svoj predmet nájmu. S uvedeným navrhovateľ nesúhlasil, čo žalovanému aj písomne
oznámil listom z 04.03.2020 (doručeným 10.03.2020). Žalovaný začal vykonávať na predmetných
pozemkoch poľnohospodárskej práce, teda bez dovolenia žalobcu vstúpil na predmetné pozemky a

začal ich užívať. Žalovaný zasiahol navrhovateľovi do prenajatých pozemkov, na ktorých už navrhovateľ
sám vykonal poľnohospodársku prípravu (jesenná príprava pôdy a odburinenie v hodnote 2.000 eur,
jarná príprava pôdy, odburinenie a hnojenie v hodnote 3.700 eur) na siatie poľnohospodárskych plodín
(sóju a kukuricu), ktoré má za daným účelom kúpené v hodnote 11.000 eur. Navrhovateľovi by vznikla
aj škoda v podobe ušlého zisku od 30.000 do 57.000 eur.

18. V takto osvedčenej situácii, ktorú tvrdil a preukazoval samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia
bolo možné dospieť k záveru, že medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovaným nie je
žiadny vzťah, ako predpoklad pre usporiadanie vzťahov neodkladným opatrením. Sám navrhovateľ
tvrdí, že nájomnú zmluvu mal uzavretú s treťou osobou, ktorá nie je účastníkom tohto konania. Aj z

uvedeného dôvodu ani nie je možné ako predbežnú otázku posudzovať (ne)platnosť zmluvy o nájme
uzavretú medzi navrhovateľom a treťou osobou, ako to navrhuje navrhovateľ. Navrhovateľ tvrdí, že mu
má byť žalovaným spôsobená škoda, ale na druhej strane uvádza, že žalovaný disponuje nájomnou
zmluvou s treťou osobou, preto je minimálne diskutabilné, kto je zodpovedný a tým pasívne legitimovanýza prípadne spôsobenú škodu navrhovateľovi, či je to skutočne žalovaný alebo tretia osoba, ktorá
neakceptovala právny názor navrhovateľa na otázku (ne)platnosti nájomnej zmluvy a uzavrela novú
nájomnú zmluvu so žalovaným. Navrhovateľ tiež ani netvrdí, že by sa v budúcnosti mienil domáhať voči

žalovanému akéhokoľvek nároku vo veci samej, t.j. toto neodkladné opatrenie má trvať neobmedzene.
Nie je preto od žalovaného možné spravodlivo požadovať, aby strpel obmedzenia, keď disponuje
právnym titulom oprávňujúcim vec užívať.

19. Skúmanie práva, alebo nároku ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi

sa vždy začína po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno zistiť (ako je to v tomto prípade) existenciu vzťahu medzi účastníkmi
( napr. záväzkového vzťahu, alebo vzťahu zodpovednosti za škodu), návrhu nie je možné vyhovieť a
súd prvej inštancie správne takýto návrh zamietol.

20. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu

prvej inštancie potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.
Úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla, súd mu žiadne listiny nedoručoval, k návrhu
sa nevyjadroval, preto mu odvolacím súdom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

22. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).