Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118217054
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118217054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 7.685,42 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 29Csp/156/2018-131 zo dňa 03. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Nepriberá do konania Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

II. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku I. o povolení splácať dlh v splátkach, vo
výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania.

III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 664,08 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 304,78
€ od 14.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.3.2018 do zaplatenia, z sumy 90,62 € od 6.4.2018

do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.6.2018 do zaplatenia,
zo sumy 90,62 € od 6.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,62
€ od 6.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.10.2018 do zaplatenia zo sumy 90,62 € od 6.11.2018
do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.1.2019 do zaplatenia,
zo sumy 90,62 € od 6.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 90,62 € od 6.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 90,62
€ od 6.4.2019 do zaplatenia a zo sumy 90,62 € od 6.5.2019 do zaplatenia, mesačnými splátkami vo
výške 40 € vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok

nezaplatením ktorejkoľvek splátky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 písm. g), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 23.10.2015, § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, čl. 2 ods. 2, § 231, § 232 ods. 1 až 4, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. uzatvoril so
žalovanou dňa 23.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 626259 s celkovou výškou úveru 8.700,-

Eur. V ten istý deň, t.j. 23.10.2015 bolo medzi tými istými stranami uzatvorené aj Pristúpenie k poisteniu
schopnosti splácať spotrebný úver č. 626259 z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná ako dlžník
pristúpilakpoisteniuschopnostisplácaťspotrebnýúvervrozsahuzvolenéhosúborupoisteniapreprípad
smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 03.06.2019
uviedla, že poistenie bolo podmienkou poskytnutia predmetného spotrebného úveru zo strany právneho

predchodcu žalobcu. Za účelom preukázania odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobca
predložil žalovanej žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, z ktorej vyplýva výška hrubého príjmu s
označením zamestnávateľa, dobu trvania pracovného pomeru, vrátane výšky iného príjmu, nákladov na
bývanie a domácnosť a ďalších životných nákladov spolu s výškou finančných záväzkov voči bankovým
subjektom. Zároveň žalobca predložil aj výpisy z verejných databáz, ktoré si jeho právny predchodca
vyžiadal pre účely skúmania schopnosti žalovanej poskytnutý úver splácať. Žalovaná zároveň na

pojednávaní konanom dňa 03.06.2019 uviedla, že právnemu predchodcovi žalobcu poskytla úplné a
pravdivé informácie o svojich príjmoch a výdavkoch. Žalobca predložil súdu tiež upomienku zo dňa
21.04.2017, ktorou jeho právny predchodca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 293,32
Eur najneskôr do 5 dní odo dňa vystavenia upomienky s upozornením, že ak nedôjde k uhradeniu
dlžnej sumy, má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Zároveň súdu predložil podanie označené

ako Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 13.02.2018, ktorým jeho právny predchodca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru k 13.02.2018 s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy 8.479,70 Eur. Na výzvu
súdu na predloženie listín preukazujúcich doručenie uvedených podaní predložil vyjadrenie, z ktorého
vyplýva, že zásielky dokumentov sú zasielané obyčajnou poštou externou spoločnosťou, ktorá ich
zasiela na základe podkladov, ktoré sú jej doručené bankou, pričom zároveň poukázal na bod 19.6

obchodných podmienok a súčasťou uvedeného podania bol iba podací hárok preukazujúci odovzdanie
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru na poštovú prepravu dňa 14.02.2018.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010

Z. z., teda že neobsahuje špecifikáciu splátok. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/201 a na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Cdo 146/2017, sp. zn. 4 Cdo 211/2017, sp. zn. 3 Cdo/56/2018, sp. zn. 5 Cdo 132/2017, sp. zn.
2 Cdo/235/2017 a sp. zn. 7 Cdo 98/2018. V uzatváraných zmluvách tak nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach.

Ďalej uviedol, že je nesporné, že žalovaná v súvislosti s poskytnutím úveru pristúpila k poisteniu
schopnosti splácať úver, avšak z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva informácia o uzatvorení doplnkovej
služby s uvedením, či jej dojednanie bolo alebo nebolo podmienkou poskytnutia úveru, a teda či
náklady spojené s jej poskytnutím mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytnutím spotrebiteľského úveru tak, ako to predpokladá § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.. V

danom prípade zároveň dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN zo strany právneho predchodcu
žalobcu, keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu
- poistenie. Zmluvné dojednanie doplnkovej služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia,
že žalovaná ako spotrebiteľ mohla poskytnutie doplnkovej služby odmietnuť, preto súd vychádzal z
predpokladu že toto zmluvné dojednanie bolo podmienkou poskytnutia úveru a preto náklady, ktoré

spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN. Zo samotného vyjadrenia
žalovanej tiež vyplynulo, že uzatvorenie uvedenej doplnkovej služby bolo podmienkou poskytnutia
úveru a z predložených dokumentov tiež nevyplýva informácia, že dojednanie o uvedenej doplnkovej
službe nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Na základe uvedeného preto posúdil predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že žalobca síce predložil upomienku právneho predchodcu

obsahom ktorej bolo upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale jej
doručenie žalovanej nevedel preukázať ani postupom podľa bodu 19.6 všeobecných podmienok, na
ktorý poukázal vo svojom vyjadrení. Z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok tak
nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a preto s poukazom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru má žalobca právo iba na zaplatenie tej časti istiny, ktorej splatnosť nastala do

vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej žalovaná
neuhradila splátky v celkovej výške 1.664,08 Eur. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie splátok istiny úveru
splatných od 05.06.2019 do 05.10.2023 sú žalobu zamietol ako predčasne uplatnenú. Zároveň žalovanú
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa uvedeného v žalobe. Zpredloženého vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná realizovala úhrady v celkovej výške 2.232,58
Eur, ktoré boli v sume 1.014,58 Eur započítané na splátky istiny a vo výške 1.157,10 Eur na splátky
zmluvných úrokov.

5. K žiadosti žalovanej o možnosť splácať predmetnú pohľadávku mesačnými splátkami vo výške
40,- Eur uviedol, že s poukazom na výšku dosahovaného mesačného príjmu a výšku finančných
záväzkovvočižalobcovi,vrátanenákladovnabývanieauspokojovanieďalšíchživotnýchpotriebumožnil
predmetnú pohľadávku splácať mesačnými splátkami vo výške 40,- Eur.

6. O trovách konania rozhodol ta, že náhradu trov konania stranám nepriznal, nakoľko žalobca v konaní
nebol úspešný a úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti zamietnutia žaloby, v časti
plnenia v splátkach a v časti trov konania. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN sú v zmluve uvedené a že zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať
v zmluve konkrétny matematický prepočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN
špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN. K výpočtu RPMN uviedol, že trvá
na jeho správnom výpočte, ktorý je v súlade so zákonom. Poukázal na to, že výpočet vychádza zo

vzorca uvedeného v zákone a zohľadňuje jednak presný dátum čerpania peňažných prostriedkov a
jednak aj prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. K nezapočítaniu poistného uviedol, že má za to, že
celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok a výšky splátok, pričom poistenie sa v
zmysle zákona zaratáva do celkových nákladov iba vtedy, aj spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť,

pričom zdôraznil, že poskytuje úvery aj bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s poistením
a je len na rozhodnutí dlžníka, či poistenie uzavrie alebo nie. Namietal, že súd do celkových nákladov
započítaval aj poistné, čo je v rozpore so zákonom a na základe uvedeného dospel k nesprávnemu
záveru, že suma celkových nákladov je v zmluve uvedená nesprávne. Vo vzťahu k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/317/2017 zo

dňa 17.10.2018. K povoleniu splatiť dlh v splátkach uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav
týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku a z vykonaného dokazovania nemohol súd
adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovanej. Mal za to, že výška priznanej splátky je
neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie sa predĺžila do takej miery, že sa
tým poprel samotný účel súdneho konania. Rovnako aj vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam a námietkam

poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj v zamietnutom rozsahu a žalovanú
zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu
trov konania a trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že popiera tvrdenia žalobcu v plnom rozsahu a má
za to, že žalobca sa domáha plnenia spornej pohľadávky. Uviedla, že zmluva je neplatná pre rozpor so
zákonom a pre rozpor s únijným právom, a tiež poukázala na premlčanie v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka. Navrhla, aby súd žalobu žalovaného zamietol.

9. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že splátka pre omeškanie s úhradou ktorej
bol zosplatnený dlh žalovanej bola splatná dňa 05.03.2017. K zosplatneniu došlo dňa 13.02.2018 a
žaloba bola podaná na súde dňa 30.11.2018. Z opatrnosti uviedol, že aj celkovo najstaršia splátka
úveru, ktorú žalovaný uhradil v celosti bola splatná v roku 2016, tak ako to vyplýva z prehľadu splátok
uskutočnených na predmetný úver žalovanou, ktorý bol priložený k žalobe. Z uvedeného je tak zrejmé,

že žiadna časť uplatneného nároku nie je a ani nemôže byť premlčaná, a to vzhľadom na všeobecnú
zákonnú premlčaciu dobu.

10. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalobca namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a
nesprávne právne posúdenie (§ 365 písm. f), h) C.s.p.).

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Po preskúmaní spisu
odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

17. K návrhu Občianskeho združenia na pribratie konania v zmysle § 95 ods. 1 C.s.p. odvolací súd
uvádza, že uvedené ustanovenie Civilného sporového poriadku upravuje inštitút pribratia osobitného

subjektu, ktorý je svojím charakterom inštitútom fakultatívnym, teda súdy nie sú povinné návrhom
samotných sporových strán alebo tretích strán vyhovieť. V prípade, ak sa vstupu do konania domáha
tretia osoba, ktorá nebola stranou sporového konania, či inak zúčastnenou osobou v konaní, potom z
jej procesného postavenia vyplýva, že táto nepožíva žiadne procesné práva a povinnosti a ani právo na
uskutočnenie určitého procesného postupu zo strany súdu (napr. výzva strane na ktorej má vystupovať,

či súhlasí s pribratím tohto subjektu do konania). V prípade, ak súd dospeje k názoru, že účasť takéhoto
subjektu nie je nevyhnutná pre konanie, potom je návrh na jej pribratie bez právnej relevancie. Súd prvej
inštancie podaním zo dňa 06.08.2019 vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní od doručenia predmetnej
výzvy vyjadrila, či súhlasí s pribratím osobitného subjektu. Žalovaná sa v stanovenej lehote k podanejvýzve nevyadrila. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že účasť Občianskeho združenia nie
je v konaní nevyhnutná, preto nepovažoval za potrebné vyzývať žalovanú, aby vyslovila, či súhlasí so
vstupom tretieho subjektu do konania. Na základe vyššie uvedeného rozhodol odvolací súd o nepribratí

tohto Občianskeho združenia do konania.

18. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval

v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súd prvej inštancie preto správne

aplikoval na predmetný vzťah ustanovenia právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa.
Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že ani v podanom odvolaní žalobca nespochybnil spotrebiteľský
charakter vzťahu medzi ním, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou.

19. Odvolací súd sa najprv zaoberal namietaným nesprávnym právnym posúdením bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. K uvedenému je potrebné uviesť, ako už zdôraznil súd prvej
inštancie, že RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom tak
pomáhaspoznať,akévšetkynákladybudúspojenésospotrebiteľskýmúverom.Tým,žecelkovénáklady
súvyjadrenévpercentuálnychbodoch,zjednodušujesaspotrebiteľoviporovnanieobdobnýchproduktov
na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Zároveň

uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na
základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany veriteľa je klamaním spotrebiteľa a hľadí
sa na neho, akoby RPMN vôbec nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015). Súd prvej inštancie po videl dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru práve v absencii uvedenia všetkých potrebných predpokladov pre výpočet RPMN,
čo malo v konečnom dôsledku za následok nesprávne uvedenú RPMN.

20. Z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) vyplýva, že predpoklady z ktorých je potrebné vychádzať

pri výpočte RPMN sú: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti
splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru a dátum uzatvorenia zmluvy.
Z obsahu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že predpoklady pre výpočet RPMN boli
uvedené tak, že: výška úveru 8.700,- Eur, dátum prvej splátky 05.11.2015, dátum poslednej splátky
05.10.2023, termín splatnosti splátky mesačne v 5. deň kalendárneho mesiaca, úroková sadzba 10,79%

p.a., anuitná splátka vo výške 135,71 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 0,- Eur a dátum uzatvorenia
zmluvy 23.10.2015. Z uvedeného tak vyplýva, že v uzatvorenej zmluve boli uvedené všetky predpoklady
potrebné pre výpočet RPMN. Z týchto vstupných údajov tak potom vyplýva, že predpoklady na výpočet
RPMN boli uvedené, a teda aj výška RPMN sa javí ako správna, avšak odvolací súd rovnako dáva do
pozornosti ešte ďalší údaj, ktorý nebol zahrnutý do ďalších výpočtov, pričom tento má taktiež podstatný

vplyv pre uvedenie ďalších zákonom vyžadovaných náležitostí v spotrebiteľských zmluvách - poplatok
za poistenie schopnosti splácať úver. Uvedený poplatok bol upravený v čl. 7 písm. m) v spojení s
Pristúpením k poisteniu uzatvorenej zmluvy. Do celkových nákladov na základe ktorých sa vypočítava
RPMN mal byť tak zahrnutý aj tento údaj o nákladoch na doplnkovú službu súvisiacou so spotrebiteľskou
zmluvou, pretože z obsahu uzatvorenej zmluvy nijako nevyplýva, že žalovaná mala možnosť voľby

pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a to v tom zmysle, že absentuje možnosť spotrebiteľskú zmluvu
podpísať ale bez podpísania Pristúpenia k poisteniu. Uzatvorená zmluva nenasvedčuje, tomu, že by
žalovaná ako spotrebiteľ nemusela uzavrieť takéto poistenie a dostala by úver za rovnakých podmienok,
pretože v zmluve nie je osobitne uvedená možnosť dohodnúť si úver aj bez poistenia. Odvolací súd
zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že poistenie bolo obsiahnuté na samostatnej listine ešte neznamená, že

žalovaná ako spotrebiteľka mala možnosť ho odmietnuť. Napokon je potrebné poukázať aj na samotné
tvrdenie žalovanej o povinnosti uzatvoriť aj poistenie ako podmienku poskytnutia úveru. Z uvedeného
tak vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o nezahrnutí uvedeného poistenia do výpočtu RPMN, ako
aj celkových nákladov bol správny, a teda takýmto konaním došlo k nedodržaniu uvedenia zákonnýchnáležitostívspotrebiteľskejzmluvevzmysle§9ods.2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.účinnéhovčase
uzatvorenia zmluvy, v dôsledku čoho je poskytnutý spotrebiteľský úver postihnutý sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti, teda žalovaná je povinná vrátiť len istinu skutočne poskytnutého úveru.

21. K namietanému povoleniu možnosti zaplatiť uloženú sumu v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne
odvolací súd poukazuje na pomery žalovanej, ktoré súd prvej inštancie dostatočne zistil a uviedol ich aj
v odôvodnení rozhodnutia. Z vyjadrení žalovanej vyplynulo, že toho času je síce zamestnaná a poberá
čistý mesačný príjem vo výške 750,- Eur, avšak z tohto musí uhrádzať žalobcom poskytnutú hypotéku

vo výške 240,- Eur mesačne a spotrebný úver vo výške 101,- Eur mesačne, pričom okrem uvedených
záväzkov jej bol poskytnutý aj iný úver (ešte zo strany právneho predchodcu žalobcu), ktorý mala splácať
vo výške 101,- Eur, avšak pre nepriaznivú finančnú situáciu prestala tento taktiež prestala splácať. Ďalej
vyplýva, že platí inkaso vo výške 170,- Eur mesačne a samozrejme má ďalšie výdavky na telefón a
internet. Odvolací súd poukazuje na to, že pri uzatvorení zmluvy sa strany dohodli na mesačnej splátke
vo výške 135,71 Eur, avšak vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu má odvolací súd za to, že súdom

povolené splácanie dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,- Eur, aj keď ide o
splátky vo výške podstatne nižšej ako boli dohodnuté v zmluve, je za takejto finančnej situácie žalovanej
adekvátne, pretože ak by výška mesačných splátok bola približne rovnajúca sa v zmluve dohodnutej
výške mesačných splátok, žalobkyňa by sa opätovne dostala do situácie, kedy by nebola schopná platiť,
v dôsledku čoho by jej hrozila exekúcia. Z uvedeného má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo v tomto smere správne.

22. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie
sa v tomto prípade zaoberal najprv otázkou preukázania doručenia upozornenia na predčasné
zosplatnenie úveru žalovanej, pričom vyhodnotil, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné

bremeno, a preto nemožno následné predčasné (mimoriadne) zosplatnenie úveru považovať za platné.
S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd, pretože v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednou z podmienok
pre platné predčasné (mimoriadne) zosplatnenie úveru preukázanie upozornenia spotrebiteľa na
takúto sankciu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento vyzval

žalobcu na predloženie listín preukazujúcich doručenie tohto upozornenia žalovanej, pričom žalobca
predložil vyjadrenie zo dňa 02.05.2019 (č.l. 121) z ktorého vyplýva, že aj uvedená výzva bola
zasielaná obyčajnou poštou externou spoločnosťou a poukázal tiež na bod 19.6. svojich obchodných
podmienok, pričom súčasťou jeho podania bol aj podací hárok preukazujúci odovzdanie vyhlásenia
predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru na poštovú prepravu dňa 14.02.2018. Z uvedeného tak

vyplýva, že žalobca súdu prvej inštancie síce preukázal doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, avšak z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nijako nevyplýva
preukázanie doručenia i upozornenia na predčasné (mimoriadne) zosplatnenie úveru žalovanej. Z
uvedeného tak vyplýva správny záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom
vo vzťahu k preukázaniu doručenia upozornenia na predčasné zosplatnenie úveru žalovanej ako

jednej zo zákonom požadovaných podmienok pre platné vyhlásenie predčasného (mimoriadneho)
zosplatnenia spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu bol preto záver súdu prvej inštancie aj v tejto
časti správny a vo vzťahu aj k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
žalovanej, dospel k správnemu záveru, že žalobca má nárok len na zaplatenie skutočnej poskytnutej
istiny spotrebiteľského úveru, a to len za tie splátky, ktorých splatnosť nastala do dňa vyhlásenia

rozhodnutia súdom prvej inštancie, teda žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti správne zamietol.

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku I. o povolení žalovanej splácať dlh v pravidelných
mesačných splátkach, vo výroku II. a zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

25.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).