Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202484
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111202484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci navrhovateľa: SEGA GROUP
Real, s.r.o., Hlavná 44/807, 931 01 Šamorín, IČO: 35 964 103, zastúpený: advokátska kancelária Geško,
Hulín a partneri, s.r.o., Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, konajúca prostredníctvom
konateľa a advokáta JUDr. Richarda Hulína, proti odporcovi: Mgr. Milena Nosková, Timravina 9, 811 06
Bratislava, správca úpadcu CONTRAFIN, s.r.o. v konkurze, Turčianska 17, 821 09 Bratislava, IČO: 35
966 874, zastúpený: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 35 789 697 konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Karola Kovára, o vylúčenie

majetku zo súpisu majetku všeobecnej podstaty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 1 Cbi/3/2011-195 zo dňa 10.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1 Cbi/3/2011-195 zo dňa 10.10.2013
v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/3/2011-195
zo dňa 10.10.2013 m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 264,93 eur na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľjepovinnýzaplatiťodporcovitrovyodvolaciehokonanianaúčetprávnehozástupcuodporcu
vo výške 218,76 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave dovolanie navrhovateľa n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.755,38 eur v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2011 sa
navrhovateľ domáhal, aby súd vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu CONTRAFIN,
s.r.o. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Y., obec X.Ľ. R. Y., katastrálne územie X. R. Y. evidovaná
X. Ú. T. U., Y. X. Y. na LV č. XXXX ako pozemok - parcela registra "., evidovaná na katastrálnej mape

pod parcelou číslo XXXX/X ako orná pôda o výmere XXX XXX J.X,, a to v podiele XX/C. k celku.

Navrhovateľ si žalobou uplatnil v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o konkurze právo na
vylúčenie pozemku zo súpisu majetku všeobecnej podstaty z toho dôvodu, že navrhovateľ je vlastníkompredmetného pozemku na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.5.2009, sp.zn. 5 C 212/2008, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2010. V čase vyhotovenia súpisu majetku všeobecnej podstaty bol

a ku dnešnému dňu je navrhovateľ evidovaný ako vlastník pozemku na príslušnom LV č. XXXX pre
katastrálne územie X. R. Y.. Navrhovateľ má za to, že odporca mal uviesť pri zápise predmetného
pozemku do súpisu majetku poznámku o spornom zápise, nakoľko v čase zapísania pozemku bolo z
katastra nehnuteľností nepochybné, že je ako vlastník evidovaný navrhovateľ.

Odporca sa bránil tým, že v čase zápisu nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu bol v

katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti navrhovateľ, preto odporca v Obchodnom
vestníku SR č. 24 B/2011 zo dňa 4.2.2011 zverejnil pripísanie poznámky o spornom zápise tejto
nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ svoj nárok na vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu dôvodí skutočnosťou, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na
základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.06.2010, č.k. 3Co 263/2009 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.05.2009, č.k. 5C 212/2008, ktoré nadobudli

právoplatnosť 23.7.2010. Voči uvedeným rozsudkom však úpadca podal 23.8.2010 dovolanie, ktorému
Najvyšší súd SR ako dovolací súd vyhovel a uznesením zo dňa 17.8.2011 predmetné rozsudky zrušil a
vec vrátil Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie. Uvedené súdne konanie je prerušené. Nakoľko
navrhovateľ v tomto súdnom konaní nepreukázal žiaden iný dôvod, prečo by mal byť vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti namiesto úpadcu, má odporca za to, že predmetná nehnuteľnosť je zaradená

v súpise všeobecnej podstaty úpadcu oprávnene. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
odporca navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Podaním doručeným súdu 1.3.2012 sa k veci vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo 15/2010 zo dňa 17.08.2011 nie je meritórnym rozhodnutím - neurčuje
deklaratórne, komu náleží vlastníctvo nehnuteľnosti, ale len zrušuje rozsudok Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 3Co 263/2009 a rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C 212/2008. Vo svojom
uznesení Najvyšší súd SR vyslovil záväzný právny názor pre súdy nižšieho stupňa. Zápis vlastníckeho
práva úpadcu v katastri nehnuteľností je len dôsledkom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3Co 263/2009 zo dňa 26.08.2010, na základe ktorého bol navrhovateľ evidovaný ako vlastník v
katastri, avšak nie je stavom aprobovaný súdom, nakoľko v merite nebolo rozhodnuté.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že dňa 27.9.2007 bola medzi úpadcom a H. Q. uzatvorená zmluva o pôžičke.
Zmluvou po pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 27.9.2007 mal navrhovateľ
ako dlžník pristúpiť k zmluve o pôžičke a dočasne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na úpadcu
za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke. Na základe zmluvy o pristúpení k
záväzku a o zabezpečovacom prevode práva má byť úpadca dočasným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá

mala byť na neho prevedená za účelom zabezpečenia záväzku. Zmluva o pristúpení k záväzku a o
zabezpečovacom prevode práva má byť právnym titulom, na základe ktorého je nehnuteľnosť zapísaná
dosúpisumajetkupatriacehodokonkurznejpodstatyvkonkurznomkonanívedenomnamajetokúpadcu
pod sp. zn. 4 K 76/2010.

Navrhovateľ mal za to, že úpadca nemôže byť vlastníkom nehnuteľnosti na základe zmluvy o pristúpení

k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva, a to z dôvodu:

- neposkytnutia pôžičky a akcesority pristúpenia k dlhu a zabezpečovacieho prevodu práva

- neexistencie dlhu dlžníka v čase pristúpenia žalobcu k tomuto dlhu a akcesority pristúpenia k dlhu a
zabezpečovacieho prevodu práva

- absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

Podľa článku III. Zmluvy o pôžičke mala byť výška pôžičky 7.000.000,-Sk. Pôžička mala byť poskytnutá
bezhotovostnýmprevodomnabankovýúčetdlžníkauvedenývčlánkuI.zmluvy,atodotrochpracovných
dní odo dňa zriadenia zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle zmluvy o pristúpení a
zabezpečovacom prevode práva a za deň poskytnutia pôžičky sa považuje deň pripísania celej sumy
pôžičky na príslušný bankový účet dlžníka uvedený v článku I. zmluvy. Ani jedna z uvedených

podmienok poskytnutia pôžičky nebola naplnená. Z bankového výpisu že účtu XXXXXXXXXX/XXXX jezrejmé, že v čase od 1.10.2007 do 31.10.2007 nebola pôžička vo výške 7.000.000,-Sk navrhovateľovi
poskytnutá. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že k vzniku práv a záväzkov z pôžičky je nevyhnutné, aby došlo
aj k faktickému odovzdaniu a prijatiu predmetu pôžičky. Navrhovateľ výpisom z bankového účtu za

obdobie október 2007 preukázal, že k odovzdaniu pôžičky medzi zmluvnými stranami nedošlo. Keďže
k odovzdaniu peňazí medzi úpadcom a dlžníkom nedošlo, nemohlo dôjsť ani k platnému pristúpeniu k
dlhu a zriadeniu zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti zo strany žalobcu.

Zmluva o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva bola datovaná na 27.9.2007 a v
tomto čase dlh dlžníka neexistoval, nakoľko zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a k jej vzniku je nutné

odovzdanie peňazí. Akcesorická povaha inštitútu pristúpenia k dlhu a zabezpečovacieho prevodu
práva spôsobuje, že navrhovateľ nemohol platne pristúpiť k záväzku a tento zabezpečovať v čase, keď
tento neexistoval.

Zmluva o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva obsahuje v článku III. ods. 7
ustanovenie, ktoré umožňuje úpadcovi stať sa trvalým vlastníkom predmetných pozemkov, čo sa rovná
prepadnému zálohu. Neplatnosť zmlúv, ktoré obsahujú dojednanie o prepadnej zástave vyslovil

i Najvyšší súd SR.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase pristúpenia k záväzku alebo zriadenia zabezpečovacieho
prevodu práva už zmluva o pôžičke musí byť uzatvorená, pričom k vzniku práv a povinností zo zmluvy
o pôžičke dochádza až faktickým odovzdaním a prijatí predmetu plnenia.

Súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na §§ 23, 33b ods. 1, 2, 35 ods. 2, 37 ods. 3, 39, 553 ods. 1,

2, 657 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), 37 ods. 3 zák. č. 519/1991 Obchodný
zákonník (ďalej len Obch. zák.) a uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K
76/2010 zo dňa 26.11.2010 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CONTRAFIN, s.r.o., Turčianska
17, Bratislava. Odporkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty. Odporca uverejnil
dňa 28.12.2010 v Obchodnom vestníku SR č. 248B/2010 súpis majetku všeobecnej podstaty. Do

predmetného súpisu zahrnul i nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Y., obec X. R. Y., katastrálne
územie X. R. Y. evidovaná X. Ú. T. U., Y. X. Senec na liste vlastníctva XXXX ako pozemok - parcela
registra ". evidovaná na katastrálnej mape pod parcelou číslo XXXX/X ako orná pôda o výmere XXX
XXX J.X, a to v podiele XX/XXin k celku.

V Obchodnom vestníku SR č. 24B/2011 zo dňa 4.2.2011 odporca zverejnil pripísanie poznámky o

spornom zápise k predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 28.9.2007, tak ako vyplýva z osvedčovacej
doložky notárskeho úradu na predmetnej zmluve, úpadca - spoločnosť CONTRAFIN, s.r.o. v konkurze,
Turčianska 17, Bratislava, uzatvorila s H. Q., na strane dlžníka, v tom čase konateľom navrhovateľa,
zmluvu o pôžičke, v ktorej sa zaviazal úpadca poskytnúť pánovi Q. pôžičku v celkovej výške 7.000.000,-

Sk, a p. Q. sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky spolu s 15 %
úrokom p. a. Tak, ako vyplýva z článku II. predmetnej zmluvy, jej predmetom bola aj dohoda zmluvných
strán o splatení všetkých peňažných záväzkov dlžníka voči veriteľovi, a záväzok dlžníka splatiť veriteľovi
všetky svoje peňažné záväzky voči veriteľovi. Podľa článku IV. ods. 2 predmetnej zmluvy sa dlžník
zaviazal plniť podľa tejto zmluvy všetky svoje záväzky voči veriteľovi, súčasné i budúce, riadne a včas.

Dňa 28.9.2007, tak ako vyplýva z osvedčovacej doložky notárskeho úradu na predmetnej zmluve,
úpadca - spoločnosť CONTRAFIN, s.r.o. v konkurze Turčianska 17, Bratislava, na strane veriteľa
uzatvorila s navrhovateľom ako pristupujúcim dlžníkom zmluvu o pristúpení k záväzku a o
zabezpečovacom prevode práva, v ktorej navrhovateľ, v tom čase zastúpený p. Q., dlžníkom zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 28.9.2007, záväzne vyhlásil, že si želá pristúpiť k peňažným záväzkom dlžníka - H.

Q., definovaným v zmluve o pôžičke, a chce zabezpečiť splnenie týchto záväzkov voči veriteľovi
zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa článku
III. ods. 5 predmetnej zmluvy o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva sa záväzok
navrhovateľapreviesťspoluvlastníckypodielnehnuteľnosti,ktorýjepredmetomtohtokonanianaveriteľa
- úpadcu bude považovať za splnený registráciou prevodu v príslušnom katastri nehnuteľností.Navrhovateľ a úpadca uzatvorili dodatok k zmluve o pristúpení k záväzku a
o zabezpečovacom prevode práva datovaný dňa 27.9.2007, pričom podpis konateľa navrhovateľa bol
uznaný za vlastný na notárskom úrade dňa 8.10.2007.

Dňa 8.10.2007 Y. X. Y. povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Y., obec X. R. Y., katastrálne územie X. R. Y. evidované X. Ú. T. U., Y. X. Y. na
liste vlastníctva XXXX ako pozemok - parcela registra ". evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným
číslom XXXX/X ako orná pôda o výmere XXX XXX J.X, a to v podiele XX/XXin k celku v prospech úpadcu
pod číslom T. XXXX/XX, na základe zmluvy o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom

prevode práva uzatvorenej medzi navrhovateľom a úpadcom v znení jej dodatku.

Z účtovných dokladov súd zistil, že úpadca poskytol pôžičku vo výške 7.000.000,-Sk tromi vkladmi.
Prvú časť pôžičky vo výške 500.000,-Sk poukázal úpadca na účet uvedený v zmluve o
pôžičke dňa 3.10.2007. Druhú časť pôžičky vo výške 500.000,-Sk poukázal úpadca dňa 5.10.2007 na
účet navrhovateľa číslo účtu XXXXXXXXXX vedený v W. U., G.. Y.., a poslednú časť pôžičky vo
výške 6.000.000,-Sk poukázal úpadca dňa 10.10.2007 na účet navrhovateľa číslo účtu XXXXXXXXXX

vedený v W. U., G.. Y...

Súd ďalej uviedol, že v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty si ako prejudiciálnu otázku musí
vyriešiť medzi iným aj otázku vlastníctva, keďže z tohto titulu si žalobca nárokuje vylúčenie nehnuteľnosti
z konkurznej podstaty. Súd sa touto otázku prejudiciálne zaoberal a dospel k záveru, že vlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Y., obec X. R. Y., katastrálne územie X. R. Y.

evidovaných X. Ú. T. U., Y. X. Y. na liste vlastníctva XXXX ako pozemok - parcela registra ". evidovanej
na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX/X ako orná pôda v podiele XX/XX k celku je úpadca,
a to na základe výkonu zabezpečovacieho prevodu práva z titulu zmluvy o pristúpení záväzku a o
zabezpečovacom prevode práva, ktorú uzatvoril so žalobcom dňa 28.9.2007.

V prípade navrhovateľom namietanej prekážky veci rozhodnutej, súd poukázal na konanie vedené na

Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 212/2008, ktoré je prerušené ex lege z dôvodu prebiehajúceho
konkurzu na majetok úpadcu a toto konanie teda nemôže predstavovať prekážku veci právoplatne
rozhodnutej pre konanie o vylučovacej žalobe.

Súd zároveň poukázal na tú skutočnosť, že účinky vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty
nie je možné dosiahnuť inými procesnými prostriedkami, napríklad žalobou o určenie vlastníctva.

Rozhodnutie súdu o určenie vlastníckeho práva nie je takouprávnou skutočnosťou, ktorá by sama osebe
mala za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty.

V prípade navrhovateľovej námietky ohľadne nesplnenia podmienok poskytnutia pôžičky podľa článku
III. zmluvy o pôžičke zo dňa 28.9.2007 zo strany úpadcu mal súd za preukázané, že účet uvedený v
zmluve o pôžičke, na ktorý mal úpadca poskytnúť finančné prostriedky v celkovej výške 7.000.000,-Sk,

bol účtom navrhovateľa, ktorého konateľom bol v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke H. Q., dlžník zo
zmluvy o pôžičke. Úpadca finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke poskytol v troch splátkach. Podľa
článku III. zmluvy o pôžičke a ods. 1 písm. b) mala byť pôžička poskytnutá bezhotovostným
prevodom na bankový účet dlžníka - H. Q. uvedený v článku I. tejto zmluvy, avšak účet uvedený v
článku 1 tejto zmluvy bol preukázateľne účtom navrhovateľa, ktorého konateľom bol v čase uzavretia

predmetnej zmluvy o pôžičke H. Q., t. j. samotný dlžník v článku I. písomnej zmluvy o pôžičke uviedol
ako účet, na ktorý sa majú poskytnúť finančné prostriedky, účet navrhovateľa, k čomu aj vo všetkých
troch prípadoch úhrad zo strany úpadcu došlo. Navyše, tak ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní
konanom dňa 3.6.2010 pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3Co 263/2009, o úhradu
zvyšných platieb pôžičky na účet žalobcu vedený v W. U., G.. Y.., požiadal samotný dlžník.

Čo sa týka lehoty na poskytnutie pôžičky podľa článku II. ods. 1 písm. c) zmluvy o pôžičke, a
to do troch pracovných dní odo dňa zriadenia zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle zmluvy
o pristúpení záväzku a o zabezpečovacom prevode práva uzavretej medzi úpadcom a navrhovateľom,
súd poukázal na článok III. ods. 5 predmetnej zmluvy o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom
prevode práva, podľa ktorého sa záväzok navrhovateľa previesť spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti,

ktorý je predmetom tohto konania na veriteľa - úpadcu bude považovať za splnený registráciou prevodu
v príslušnom katastri nehnuteľností. Nakoľko k povoleniu vkladu vlastníckeho práva podľa zmluvy o
pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva Y. X. Y. došlo až dňa 8.10.2007, ažtýmto dňom v zmysle vôle účastníkov predmetných zmlúv s poukazom na článok III. ods. 5 predmetnej
zmluvyopristúpenízáväzkuaozabezpečovacomprevodepráva,došloksplneniupodmienky.Finančné
prostriedky v celkovej výške 7.000.000,-Sk boli dňa 10.10.2007 pripísané na účet navrhovateľa, t.j. na

účet zmluvne dohodnutý.

Súd sa taktiež stotožnil s argumentáciou odporcu, v rámci ktorej poukázal na tú skutočnosť, že to bol
práve navrhovateľ, ktorý poukázal na účet odporcu opakovane bezhotovostným prevodom finančné
prostriedky vo výške 87.500,-Sk z titulu splatenia úrokov zo zmluvy o pôžičke, ktoré boli v súlade s
článkom III. ods. 1 písmeno f) a h) dohodnuté vo výške 15 % p.a. so splatnosťou mesačne k poslednému

dňu mesiaca, za ktorý sa úrok platí. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ svojim konaním, splácaním
úrokov z omeškania zo zmluvy o pôžičke sám uznal a potvrdil existenciu záväzku, ku
ktorému pristúpil zmluvou o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 28.9.2007.

Súd prvého stupňa poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.8.2011 v
konaní 7 Cdo 15/2010, ktorého predmetom bolo určenie vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
tohto konania, keď na strane 6 uviedol, že konajúce súdy v konaní o určenie vlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti opomenuli posúdiť platnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 28.9.2007, pričom osud zmluvy o
pôžičke sleduje aj zmluva o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode
práva, pričom platnosť zmluvy o pristúpení záväzku a zabezpečovacom prevode práva
treba posudzovať a odvodzovať zo zmluvy o pôžičke (najmä podmienok jej poskytnutia) a určitosti vo
všetkých relevantných smeroch. Najvyšší súd SR uviedol, že treba vychádzať pritom zo stavu platného

v čase uzavretia zmluvy. Najvyšší súd SR podotkol akceptáciu názoru, podľa ktorého pôžička je reálnym
kontraktom a vzniku práv a povinnosti zo zmluvy o pôžičke dochádza až faktickým odovzdaním
a prijatím predmetu plnenia. Súd sa v tomto konaní nijakým spôsobom neodchýlil od uvedeného záveru
Najvyššieho súdu SR v konaní o určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko tak ako je
vyššie uvedené, podmienky poskytnutia pôžičky v zmysle zmluvnej autonómie vôle strán boli zo strany

úpadcu splnené.

K vzniku zabezpečovacieho prevodu práva došlo až dňa 8.10.2007, kedy Y. X. Y. povolila vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Y., obec X. R. Y., katastrálne územie X. R.
Y. evidovaná X. Ú. T. U., Y. X. Y. na liste vlastníctva XXXX, a to v podiele XX/XXin k celku v prospech
úpadcu, pod V 5098/07, na základe v zmluvy o pristúpení k záväzku o zabezpečovacom

prevode práva uzatvorenej medzi navrhovateľom a úpadcom v znení jej dodatku, a v tomto čase už bola
časť pôžičky vo výške 1.000.000,-Sk reálne úpadcom poskytnutá a pripísaná na účet žalobcu, t. j. v
uvedenom čase reálne existoval záväzok H. Q. voči úpadcovi v sume 1.000.000,-Sk. Predmetom zmluvy
o pôžičke nebol výlučne záväzok H. Q. voči úpadcovi splatiť dlh vo výške 7.000.000,-Sk spolu s úrokom,
ale tak ako vyplýva z článku II. predmetnej zmluvy o pôžičke, jej predmetom bola aj dohoda zmluvných

strán o splatení všetkých peňažných záväzkov dlžníka voči veriteľovi, a záväzok dlžníka splatiť veriteľovi
všetky svoje peňažné záväzky voči veriteľovi. Podľa článku IV. ods. 2 predmetnej zmluvy o pôžičke,
sa H. Q. zaviazal plniť podľa tejto zmluvy všetky svoje záväzky voči veriteľovi - úpadcovi, a to nielen
záväzky súčasné, ale i záväzky budúce, riadne a včas.

Navrhovateľ teda zmluvou o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva pristúpil ku

všetkým súčasným ako aj budúcim záväzkom H. Q. voči úpadcovi a zároveň sa zaviazal tieto
súčasné, ako aj budúce záväzky zabezpečiť zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom tohto konania. Tak ako to vyplýva z článku V. ods. 1 zmluvy o pristúpení záväzku o
zabezpečovacom prevode práva, navrhovateľ bol s obsahom zmluvy o pôžičke dôkladne oboznámený.

V prípade navrhovateľom namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o pristúpení záväzku a o

zabezpečovacom prevode práva zo dňa 28.9.2007 v časti zabezpečovacieho prevodu práva z dôvodu
ustanovenia o prepadnej zálohe zahrnutého v zmluve, súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 17.0.2011 v konaní 7Cdo 15/2010, ktorého predmetom bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto konania, kde na strane 5 uviedol, že platnosť právneho úkonu sa posudzuje
vždy ku dňu, kedy k nemu došlo, kedy sa uskutočnil.

Súd sa priklonil k argumentácii odporcu, ktorý poukázal na ustanovenie § 553 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, podľa ktorého
splnenie záväzku sa mohlo zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací
prevod práva), pričom zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musela uzatvoriť písomne. Inépodmienky pre zabezpečovací prevod práva Občiansky zákonník v tom čase neupravoval, pričom
zákaz prepadnej zálohy v prípade zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553c ods. 2 Občianskeho
zákonníka bol do Občianskeho zákonníka zapracovaný až novelou č. 568/2007 Z.z. účinnou od

1.1.2008.

Súd sa taktiež priklonil k argumentácii odporcu uvedenej na poslednom pojednávaní, nakoľko účastníci
zmluvy o pristúpení k záväzku o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 28.9.2007 sa v článku III.
ods. 7 predmetnej zmluvy výslovne dohodli na možných spôsoboch výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, kde bolo uvedených niekoľko spôsobov

výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, okrem iného napríklad priamy predaj, predaj na dražbe, alebo
ponechanie si spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve, respektíve realizácia výkonu iným vhodným
zákonným spôsobom. Úpadca si teda zvolil len jeden zo zmluvne dohodnutých spôsobov výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý navrhovateľovi listom zo dňa 12.12.2007 riadne oznámil,
a teda nedošlo k trvalému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti úpadcu bez ďalšieho, ale
úpadca tento spoluvlastnícky podiel nadobudol v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva

zmluvne dohodnutým spôsobom neodporujúcim zákonnému ustanoveniu platnému a účinnému v čase
jeho výkonu. Námietka navrhovateľa ohľadom premlčania výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
zo strany úpadcu teda neobstojí, nakoľko úpadca tento výkon realizoval listom zo dňa 12.12.2007
adresovanom navrhovateľovi.

Súd vyhodnotil obsah zmluvy o pôžičke zo dňa 28.9.2007 a zmluvy o pristúpení záväzku a o

zabezpečovacom prevode práva zo dňa 28.9.2007 v spojení s konaním zmluvných strán po uzavretí
predmetných zmlúv a s prihliadnutím na ustálenú judikatúru súdov, ako aj nálezov Ústavného súdu SR,
podľa ktorých text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci
svojim konaním stanoviť, pričom doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou
konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu, a ak sa podarí vôľu účastníkov,

procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy
prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Na vôľu preto treba hľadieť
z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti
spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy.

Súd poukázal i na to, že jedným zo základných princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý

nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné
obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne
konformné a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1 Ústavy SR taká prax,
keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy
pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. V nadväznosti na vôľu zmluvných strán, podpis a

realizáciu zmluvného vzťahu (vôľu zmluvných strán zabezpečiť poskytnutie pôžičky konateľovi žalobcu
majetkom vo vlastníctve žalobcu, na základe právnych úkonov podpísaných H. Q. ako fyzickou osobou,
a ako konateľom navrhovateľa) hlavne na okolnosti spojené s podpisom predmetných zmlúv a následné
konanie ich účastníkov (splácanie úrokov z poskytnutej pôžičky samotným žalobcom z celej sumy
poskytnutej pôžičky) dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobca svoj uplatnený nárok

neosvedčil.

Ďalej súd uviedol, že osoba, ktorá sa domáha vylúčenia vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty
musí preukázať nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo
zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej. Navrhovateľ v tomto konaní
nepreukázal, že mu patrí subjektívne, v tomto prípade spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom tohto konania, a ktoré by vylučovalo zapísanie majetku do súpisu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal.

V danom prípade vznikli odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3.755,38 eur. (4 úkony právnej
služby + paušál) v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri náhrade trov konania súd poukázal na to, že spory ovylúčenie majetku zo súpisu sú spormi vyvolanými konkurzom, a teda základná sadzba tarifnej odmeny
sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci, t. j. v danom prípade hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom konania, pričom predmetné konanie sa v plnom rozsahu spravuje ustanoveniami O.s.p..

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý uviedol, že
súd svojím rozhodnutím poprel inštitút zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného prevodu
práva, ktoré má byť prevedené spätne na dlžníka. Výkon zabezpečovacieho prevodu práva môže byť
realizovaný len spôsobom poskytujúcim dlžníkovi dostatočnú ochranu pred jeho zneužitím zo strany
veriteľa, najmä z hľadiska dosiahnutia čo najvyššieho výťažku zo speňaženia a vrátenia zostatku zo

speňaženia (hyperochy) dlžníkovi. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s
judikatúrou, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 48/2010, 5 Cdo 208/2010, Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 2131/2007. Prvostupňový súd nielenže odobril výkon zabezpečovacieho
prevodu práva spôsobom, že úpadca zostane vlastníkom prevedenej veci, ale dokonca konštatoval,
že na základe takéhoto výkonu sa úpadca stal vlastníkom dočasne prevedenej nehnuteľnosti. Názor
súdu prvého stupňa, že listom zo dňa 12.12.2007 označeným ako „Oznámenie o výške splatných

záväzkov a o výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva“ došlo k
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, je chybný. Z vyššie uvádzanej judikatúry je zrejmé, že
nemôže dôjsť k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ani jednostranným úkonom veriteľa, avšak
podľa názoru súdu stačí zaslať dlžníkovi list a veriteľ sa na základe takéhoto oznámenia sa stáva
trvalým vlastníkom dočasne prevedenej veci. Úpadca k dnešnému dňu riadne nevykonal zabezpečovací

prevod práva a jeho konanie bolo v rozpore so zákonom. Odporca ani úpadca neuvádzajú, že k
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo iným spôsobom ako faktickým ponechaním si predmetu
prevodu v trvalom vlastníctve. Pred súdom prvého stupňa navrhovateľ vzniesol námietku premlčania,
ku ktorej súd neprihliadol. Ku dnešnému dňu úpadca nezahájil výkon zabezpečovacieho prevodu práva
spôsobom, ktorý by neodporoval zákonu, preto navrhovateľ tvrdí, že toto právo sa premlčalo podľa

ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I podľa judikatúry Najvyššieho súdu ČR ohľadne
premlčania práva na výkon záložného práva (rozhodnutie sp. zn. 21Cdo 1918/2005, 21Cdo 608 1/2006)
v momente, keď dlžník riadne a včas nesplní svoj dlh (márne uplynie lehota splatnosti pohľadávky),
veriteľovi začne plynúť premlčacia doba jeho práva na výkon záložného práva. V prípade, že odvolací
súd potvrdí napadaný rozsudok, navrhovateľ žiada, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne

vysporiadal s právnymi názormi uvedenými vo vyššie uvedenej judikatúre. Súd prevzal tvrdenia odporcu
ohľadne platnosti a výkladu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva. V tejto časti rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Súd prvého stupňa nesprávne
posúdil skutkový stav veci, nakoľko dospel k záveru, že predmetná pôžička bola zo strany úpadcu
navrhovateľovi riadne poskytnutá a bol platne zriadený zabezpečovací prevod práva, k poskytnutiu

pôžičky však nedošlo, čo navrhovateľ v konaní preukázal. Podľa článku III. zmluvy o pôžičke mala byť
výška pôžičky 7.000.000,- Sk; pôžička mala byť poskytnutá bezhotovostným prevodom na bankový účet
dlžníka uvedený v článku I. zmluvy; pôžička mala byť poskytnutá do troch pracovných dní odo dňa
zriadenia zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle zmluvy o pristúpení a zabezpečovacom prevode
práva a za deň poskytnutia pôžičky sa považuje deň pripísania celej sumy pôžičky na bankový účet

dlžníka uvedený v článku I. zmluvy. Ani jedna z vyššie uvedených podmienok poskytnutia pôžičky nebola
naplnená. Na predmetný bankový účet v danom čase poskytnutá nebola, čo navrhovateľ preukázal.
Z dokladov predložených odporcom vyvstávajú nezrovnalosti ohľadne lehoty na poskytnutie pôžičky.
Táto mala byť poskytnutá do troch pracovných dní odo dňa zriadenia zabezpečovacieho prevodu
práva v zmysle zmluvy o pristúpení a zabezpečovacom prevode práva. Odporca predložil doklad o

úhrade rôznych peňažných čiastok, a to dňa 3.10.2007, 5.10.2007 a 10.10.2007. Ak by bola pôžička
podľa zmluvy o pôžičke vo výške 7.000.000,- Sk poskytnutá, muselo by sa tak stať do 3.10.2007 a
prevodomnavyššieuvedenýúčet.Potvrdenieovkladehotovostivovýške500.000,-Skzodňa3.10.2007
a 5.10.2007 preukazujú akékoľvek poskytnutie finančných prostriedkov zo strany úpadcu. V oboch
prípadoch vystupuje ako vkladateľ hotovosti fyzická osoba N. J.. Jeho konanie nie je možné označiť ako

konanie úpadcu, nevystupuje ako konateľ alebo osoba inak oprávnená konať za úpadcu a takýto vklad
hotovosti nemožno považovať za vklad v hotovosti uskutočnených úpadcom. Ak zmluvné strany dohodli,
že predmet pôžičky bude odovzdaný dlžníkovi, neskôr môže mať takáto zmluva len charakter zmluvy o
budúcej zmluve. Prípadné poskytnuté plnenie je nutné kvalifikovať ako plnenie poskytnuté z iného titulu.
Zmluvné strany sa nemohli inak ako písomne dojednať na zmenách zmluvy o pôžičke, a teda ani na

výške pôžičky, v lehote poskytnutia a spôsob jej poskytnutia: rovnako mohli výlučne písomne dojednať
zmenu zabezpečovacieho záväzku. Navrhovateľ prevodom práva na základe zmluvy o pristúpenízabezpečovacom prevode práva zo dňa 28.9.2007 zabezpečoval výlučne záväzok zo zmluvy o pôžičke
a žiaden iný. Poskytnuté plnenie nebolo plnením poskytnutým na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
28.9.2007. Ak by došlo k iným peňažným plneniam medzi navrhovateľom a úpadcom alebo medzi H. Q.

a úpadcom, navrhovateľ nemal záväzok plnenia iných peňažných záväzkov zaisťovať zabezpečovacím
prevodom práva. Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že k uzatvoreniu dodatku zo dňa 8.10.2007
kzmluveopristúpeníkzáväzkuazriadeniezabezpečovaciehoprevodupráva zodňa28.9.2007 došlov
čase, kedy navrhovateľ obdŕžal plnenie zo zmluvy o pôžičke vo výške 1.000.000,- Sk, nakoľko zo znenia
dodatku takáto skutočnosť nevyplýva a ani samotná skutočnosť uzatvorenia tohto dodatku nepotvrdzuje

poskytnutie pôžičky vo výške 1.000.000,- Sk zo zmluvy o pôžičke. Z týchto dôvodov naďalej platí, že
plnenie zo zmluvy o pôžičke nebolo poskytnuté. Súd prvého stupňa absolútne nedostatočne odôvodnil
náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko z rozsudku vôbec nie je zrejmá tarifná hodnota veci a v
rámci konania takáto hodnota vôbec nebola ustálená. Preto navrhovateľ žiada, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo vo veci sám zmenil napádaný
rozsudok. Vzhľadom ku skutočnosti, že posúdenie platnosti zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva je otázkou zásadného právneho významu, navrhovateľ žiada odvolací súd, aby v prípade
potvrdenia napadnutého rozsudku pripustil dovolanie v zmysle § 238 O.s.p..

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý k tvrdeniu navrhovateľa, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil a nerešpektoval konštantnú judikatúru, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7 Nc 18/2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 226/03.

Podľa odporcu sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s každou
námietkou, argumentáciou navrhovateľa, avšak nie podľa jeho predstáv. Na strane 12 sa vysporiadal s
námietkou ohľadne nesplnenia zmluvne dohodnutých podmienok poskytnutia pôžičky, na strane 10 až
12 s akcesorickou povahou zabezpečovacieho inštitútu a s námietkou neplatnosti predmetnej zmluvy
ako i s námietkou premlčania. Svoju kompletnú argumentáciu súd oprel o nálezy Ústavného súdu SR

a princípy výkladu zmlúv - strana 12 až 13 napadnutého rozhodnutia. Preto napadnuté rozhodnutie
spĺňa požiadavky podľa § 157 ods. 2 O.s.p., je vnútorne logické a zrozumiteľným spôsobom dáva
odpoveď na otázku, prečo súd tak rozhodol. Poukázal na to, že citácie navrhovateľa sú vyňaté z
kontextu a v mnohých prípadoch nesúvisia s prejednávanou vecou alebo nie je možné ich aplikovať pri
rozhodovaní prejednávanej veci (napr. judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 33 Odo 188/2005). Záver

súdu prvého stupňa je plne v súlade s predošlou judikatúrou súdov Slovenskej republiky, čo potvrdzuje
napr. rozhodnutie Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR 27/2012. Zároveň poukázal aj na
odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2010 č.k. 342/2010 - 53, z ktorého vyplýva, že v
období do 1. januára 2008 súdna prax jednoznačne prijala záver, že zabezpečovací prevod práva môže
byť len dočasný, kedy v zásade o dočasnosť prevodu zabezpečovacieho prevodu práva

ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo, napríklad vlastnícke s rozväzovacou podmienkou,
že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom práva tak dochádza k zmene v
subjekte práva do momentu splnenia záväzku a v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav.
Naopak, dohoda o prevode práva - najmä vlastníckeho práva na veriteľa až potom, čo sa dlžník dostane
do omeškania, by bolo dohodou o tzv. prepadnom zálohu a takéto zmluvné dojednanie by mohlo

byť považované za neplatné. Okresný súd sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu ČR, že jedným z
podstatných rozdielov medzi platnou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva a neplatnou dohodou
o prepadnom zálohu je okamih, kedy dochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode
sa nositeľom práva stáva podmienene veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie
jeho práv, v prípade prepadného zálohu zostáva právo aj po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi na

okamih, keď nemá bez ďalšieho dôjsť k prevodu práva na veriteľa, je okamih omeškania dlžníka so
splnením záväzku. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 120/2010. Zdôraznil, že záver
súdu prvého stupňa, i vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie, nemožno hovoriť o nerešpektovaní
konštantnej judikatúry aj jeho arbitrárnosti iba z dôvodu, že nezodpovedá predstavám navrhovateľa.
Dočasnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a ktorá

zakladá platnosť predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva jasne vyplýva z článku IV. bodu
1 predmetnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 v znení jej dodatku, podľa ktorého sa úpadca, spoločnosť
CONTRAFIN zaviazala do troch pracovných dní po úplnom splatení všetkých záväzkov navrhovateľa,
ku ktorým navrhovateľ pristúpil a ktoré boli touto zmluvou zabezpečené, previesť spoluvlastnícky podiel
späť na navrhovateľa, a teda nešlo o prepadný záloh v zmysle vyššie uvedenej judikatúry. Účastníci

zmluvy o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 28.9.2007 sa v článku III.ods. 7 predmetnej zmluvy výslovne dohodli na možných spôsoboch výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, kde bolo uvedených
niekoľko spôsobov výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Úpadca si teda zvolil len jeden zo zmluvne

dohodnutých spôsobov výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý navrhovateľovi listom zo dňa
12.12.2007 riadne oznámil, a teda nedošlo k trvalému prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostinaúpadcubezďalšieho,aleúpadcatentospoluvlastníckypodielnadobudol vrámci
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zmluvne dohodnutým spôsobom neodporujúcim zákonnému
ustanoveniu platnému a účinnému v čase jeho výkonu.

K tvrdeniu odvolateľa, že pôžička nebola poskytnutá, odporca uviedol, že bol to práve navrhovateľ, ktorý
poukázal na účet úpadcu dňa 11.10.2007 bezhotovostným prevodom finančné prostriedky vo výške
87.500,- Sk z titulu splatenia úrokov zo zmluvy o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ poukázal na účet úpadcu finančné prostriedky z titulu splatenia úrokov z omeškania vo
výške zodpovedajúcej úrokom za mesiac október zo sumy 7.000.000,- Sk a tieto úroky navrhovateľ
poukázal opätovne dňa 30.11.2007. Navrhovateľ doložil konajúcemu súdu výpis z účtu v banke, ktorého

je majiteľom, v ktorom je jasne rukou dopísaný právny dôvod poskytnutia časti pôžičky v sume 500.000,-
Sk dňa 3.10.2007, pričom k úhrade úrokov je jasne dopísané - úroky pôžička Q.. Zo zápisnice Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Co 263/2009 - č. l. 288 - 289 spisu pripojeného z Okresného
súdu Pezinok vyplýva, že pán J. sa stal aj spoločníkom a konateľom úpadcu a o poukázanie finančných
prostriedkov na iný účet ako účet uvedený v zmluve požiadal samotný dlžník priamo R.. J.. Účet uvedený

v zmluve o pôžičke, na ktorý mal úpadca poskytnúť finančné prostriedky v celkovej sume 7.000.000,-Sk,
bol účtom spoločnosti navrhovateľa, ktorého konateľom bol v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke práve
pán Q. - dlžník zo zmluvy o pôžičke. Taktiež odporca poukázal na článok VI. bod 1 zmluvy o pristúpení
záväzku a o zabezpečovacom prevode práva, podľa ktorého čo do prevodu spoluvlastníckeho podielu
zmluva nadobúda účinnosť až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o

povolení vkladu, a teda účinnosť zabezpečovacieho prevodu práva nastala rozhodnutím správy katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech úpadcu, a teda v čase reálnej existencie záväzku H.
Q. zo zmluvy o pôžičkách. Poukázal aj na článok II. bod 3 zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého sa dlžník
zaviazal splatiť úpadcovi všetky svoje peňažné záväzky voči úpadcovi v zmysle podmienok tejto zmluvy,
pričom podľa článku IV. predmetnej zmluvy sa dlžník zaviazal plniť úpadcovi všetky svoje záväzky,

a to súčasné aj budúce a práve k týmto záväzkom navrhovateľ pristúpil a tieto záväzky zabezpečil
zabezpečovacím prevodom spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Zároveň poukázal aj na ustálenú
judikatúru súdov, podľa ktorej text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli
účastníci svojim konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou
konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu, ak sa podarí vôľu účastníkov

procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy
prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Zároveň poukázal aj na judikát
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 2217/2003, ktorý doložil sám navrhovateľ a z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že záložným právom môže byť zabezpečená tiež pohľadávka, ktorá vznikne až v budúcnosti,
a teda môže byť platne zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vtedy, ak k pôžičke dôjde,

respektíve má dôjsť podľa vôle strán až v budúcnosti, napríklad po uzatvorení záložnej zmluvy, a že k
vzniku záložného práva dôjde, ak bude pôžička skutočne poskytnutá.

K tvrdeniu navrhovateľa o nedostatočnom odôvodnení výšky náhrady trov právneho zastúpenia odporca
poukázal na pripojený spis Okresného súdu Pezinok obsahujúci oznámenie úpadcu vo výške splatných
záväzkov a o výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 12.12.2007, v ktorom

sa úpadca jasne odvoláva na Znalecký posudok číslo XXX/XXXX vypracovaný znalcom Z.. D. T.,
ktorý predmetný spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, ocenil na sumu
7.600.000,- Sk.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. proti rozsudku
odvolaciehosúdupoukázalodporcanarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn. II.ÚSF348/08,vzmysle

ktorého zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke
účastníka konania na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu,
že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie neprípustnosti mimoriadneho
opravného prostriedku je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená. V
danom prípade - s poukazom na judikatúru uvedenú vo vyjadrení odporcu, nejde o otázku zásadného

právneho významu, judikatúra súdov v tomto smere je ustálená a jasná. Preto navrhuje, aby odvolacísúd návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania nevyhovel. Zároveň navrhuje, aby odvolací súd v
súlade s § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 939,21 eur.

Odporca v doplnení svojho vyjadrenia uviedol, že navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal
problematickú suspenzívnu podmienku zakotvenú v článku III. ods. 1 písm. c) zmluvy o pôžičke, ktorá
zakotvuje, že k poskytnutiu pôžičky v celej výške dôjde v lehote troch pracovných dní odo dňa zriadenia
zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle zmluvy o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom
prevode práva uzavretej medzi CONTRAFIN, s.r.o. v konkurze a SEGA GROUP rovnako ako aj

článok III. ods. 5 zmluvy o pristúpení k záväzku a zabezpečovacom prevode práva, podľa ktorého sa
záväzok SEGA GROUP previesť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto
sporu na CONTRAFIN, s.r.o. bude považovať za splnený registráciou prevodu v príslušnom katastri
nehnuteľnosti. Dňa 8.10.2007 Y. X. T. Y. povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetomtohtokonaniaaaždňa10.10.2007veriteľCONTRAFIN,s.r.o.vkonkurze(vtomtokonaníako
odporca) poskytol peňažné prostriedky v celej dohodnutej výške podľa zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na

akcesorickú povahu zabezpečovacieho prevodu práva, vedľajší akcesorický vzťah sa musí nevyhnutne
viazať na existujúci hlavný vzťah. Keďže hlavný záväzkový vzťah v tomto prípade vznikol až 10.10.2007,
dňa 8.10.2007 nemohlo dôjsť k zriadeniu zabezpečenia k tomuto záväzkovému vzťahu, rovnako tak
aj 28.9.2007 nemohol navrhovateľ pristúpiť k záväzkovému vzťahu, ktorý vznikol až dňa 10.10.2007.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, z ktorého

vyplýva, že pri posudzovaní platnosti právneho aktu zo dňa 28.9.2007 nazvaného ako zmluva o pôžičke,
je nevyhnutne potrebné zodpovedať otázku, aká bola skutočná vôľa konajúcich strán v súvislosti s
uzatvorením predmetnej zmluvy o pôžičke, pričom konajúci súd by tento prejav vôle mal posúdiť na
základe vonkajších okolností spojených s podpisom zmluvy ako aj následného konania zmluvných strán
pri podpise predmetnej zmluvy. Všetky strany správne postupovali v súlade s ustanoveniami zmluvy o

pôžičke ako aj zmluvy o pristúpení záväzku a zabezpečovacom prevode práva, a to
najmä s článkom III. ods. 1 písm. c) zmluvy o pôžičke ako aj čl. III. ods. 5 zmluvy o pristúpení k záväzku
a o zabezpečovacom prevode práva. Obe zmluvy je nevyhnutne potrebné vykladať v ich vzájomnej
súvislosti, nakoľko ide obsahovo prepojené zmluvy rovnako aj v súvislosti s následným konaním
zmluvných strán. Článok III. ods. 1 písm. c) zmluvy o pôžičke predstavuje odkladaciu podmienku, ktorá

v súlade s platnou právnou úpravou nie je splniteľná. Na to, aby podmienka vyvolala právne následky,
musí spĺňať rovnaké náležitosti ako platný právny úkon. Ak právne následky právneho úkonu závisia
od splnenia podmienky, platí, že podmienka nesmie byť v čase právneho úkonu nemožná, nesplniteľná.
Dôsledkom nemožnosti odkladacej podmienky je neplatnosť právneho úkonu ako celku. Preto bude
musieťkonajúcisúdnevyhnutneposúdiťzmluvuopôžičkeakozmluvuneplatnú.Ďalejpoukázalnato,že

jedným zo základných princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva prípady. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou a nie zásadou. Je v rozpore s princípom právneho štátu vyplývajúcimi z článku
1 ústavy taká prax, že všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcimi (Ústavný súd SR z 1.1.2009

sp. zn. I. ÚS 625/2003). Preto právny akt zo dňa 28.9.2007 označený ako zmluva o pôžičke je možné
interpretovať dvoma spôsobmi, a to ako zmluvu o pôžičke alebo zmluvu o úvere. Výklad vôle zmluvných
strán v prospech zmluvy o pôžičke bude mať však za následok neplatnosť tohto právneho
úkonu rovnako aj zmluvy o pristúpení záväzku a o zabezpečovacom prevode práva. Na druhej
strane právny akt zo dňa 28.9.2007 označený ako zmluva o pôžičke je možné interpretovať ako zmluvu

o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Uvedená interpretácia sa neprieči vôli zmluvných
strán vyplývajúcej z okolností spojených s podpisom zmluvy ako aj následného konania účastníkov po
podpise zmluvy, rovnako tak prejavu vôle zmluvných strán v podobe zmluvy o pôžičke napĺňa všetky
podstatné obsahové náležitosti zmluvy o úvere. Preto navrhuje, aby odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal odporcovi

náhradu trov odvolacieho konania v sume 939,21 eur. Dňa 19.6.2015 bolo doručené odvolaciemu súdu
vyčíslenie trov právneho zastúpenia pri tarifnej odmene za 1 právny úkon 64,53 eur za 3 úkony právnej
služby, a to od prevzatie právneho zastúpenia dňa 27.3.2015, vyjadrenie odporcu zo dňa 30.3.2015,
účasť na vyhlásení rozsudku dňa 18.6.2015, spolu vo výške 218,76 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámenýnaúradnejtabulisúdupodľa§156ods.3O.s.p,.popreskúmaníobsahuspisu,oboznámenísasdôvodmi
odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumuvykonanéhovrámciodvolaciehokonaniajezásadnedanýodvolaním,podľaktoréhoodvolací

súd je viazaný návrhom odvolateľa, ktorý spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Podľa § 78 ods. 1 ZKR účinného do 31.12.2011 do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej
osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri

spornomzápisesprávcavsúpisepoznamenádôvodyspornéhozápisuauvedieosobu,vktorejprospech
pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže
zistiť osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo
súpisuvymažepouplynutí30dníodzverejneniaspornéhozápisuvObchodnomvestníku.Inépoznámky
o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie

majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

Podľa ods. 2 správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne
vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má

právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby
do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením
o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Podľa ods. 3 ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu

alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku
do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť
u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do
súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s
poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní,

zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo
speňaženia dotknutého majetku.

Podľa ods. 4, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu
bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu
pohľadávkou proti dotknutej podstate.Podľa ods. 5 kým je majetok zapísaný do súpisu s poznámkou alebo kým sa o majetku vedie na
súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu, správca nemôže majetok speňažiť, ibaže by majetok bol
bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; v tom prípade má

veriteľ s nárokom na vydanie majetku právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.

Žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát je treba odlišovať od žaloby na určenie
vlastníckeho práva. Otázka vlastníctva vylučovanej veci bude v konaní o vylučovacej žalobe riešená
iba ako otázka predbežná a na základe rozhodnutia v tomto konaní nemožno urobiť všeobecný záver
o tom, kto je vlastníkom dotknutej veci. Výsledkom takéhoto uplatnenia žaloby je vylúčenie určitého

majetku zo súpisu majetkových podstát a tým strata správcovho oprávnenia nakladať s týmto majetkom.
Zápis majetku do súpisu majetkových podstát iba deklaruje navonok skutočnosť, že správca úpadcu
považuje takýto majetok za majetok podstaty. V návrhu na vylúčenie majetku zo súpisu majetkových
podstát sa posudzuje oprávnenosť nároku na základe existujúcich dokladov osvedčujúcich vlastníctvo k
predmetnej veci. Hmotnoprávna legitimácia navrhovateľa spočíva na subjektívnom princípe. Táto osoba
bude vo vylučovaní úspešná len vtedy, ak preukáže, že jej patrí subjektívne právo (napr. vlastnícke

právo), ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu majetkových podstát. Skutočnosť, že nehnuteľnosti
sú zapísané v katastri nehnuteľnosti na navrhovateľa, ešte neznamená, že sú zapísané právom. Zápis v
katastri nehnuteľností síce zakladá vlastnícke právo, ale toto nie je nemeniteľné. Platí to dovtedy, pokiaľ
sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) na základe neplatných právnych úkonov.

Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4 K/76/2010 zo dňa 26.11.2010 súd

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CONTRAFIN, s.r.o., Turčianska 17, Bratislava (predtým MZA, s.r.o.).
Odporkyňa bola ustanovená do funkcie správcu podstaty. Dňa 28.12.2010 bol v Obchodnom vestníku
24 B/2010 zverejnený súpis majetku všeobecnej podstaty. Do predmetného súpisu bola zahrnutá aj
nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Y., K. X. R. Y., katastrálne územie X. R. Y. evidovaná X. Ú. T. U.,
Y.T. X. Y. na LV č. XXXX ako pozemok - parcela registra ". evidovaná na katastrálnej mape pod parcelou

číslo XXXX/X ako orná pôda o výmere XXX XXX J.X a to v podiele XX/XXin k celku. V Obchodnom
vestníku SR č. 24 B/2011 zo dňa 4.2.2011 odporca zverejnil pripísanie poznámky o spornom zápise k
predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil právo na vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, a to
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Y., obec X. R. Y., katastrálne územie X. R. Y. evidovaná X.

Ú. T. U., Y. X. Y. na LV č. XXXX ako pozemok - parcela registra "., evidovanú na katastrálnej mape
pod parcelou číslo XXXX/X ako orná pôda o výmere XXXXXX J.X, a to v podiele XX/XXin k celku. Aj
keď navrhovateľ podal vylučovaciu žalobu sám bez ingerencie konkurzného súdu, nie je jeho postup
v rozpore so ZKR.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa

zamietol vylučovaciu žalobu je, či súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že zmluva o pôžičke
a zmluva o pristúpení k záväzku a o zabezpečovacom prevode práva je platná, že dlžníkovi H. Q.
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7.000.000,-Sk, že úpadca je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti na základe výkonu zabezpečovacieho prevodu práva z titulu zmluvy o pristúpení k
záväzku a o zabezpečovacom prevode práva, že úpadca si zvolil len jeden zo zmluvne dohodnutých

spôsobov výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý riadne dňa 12.12.2007 oznámil, a teda
nedošlo k trvalému prevodu vlastníckeho práva, že námietka premlčania neobstojí, nakoľko úpadca
tento výkon realizoval listom zo dňa 12.12.2007.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, aj keď odvolací súd sa v celom rozsahu s právnym posúdením

veci súdom prvého stupňa nestotožňuje.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru ohľadne toho, že dlžníkovi Jánovi Nagymu
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7.000.000,-Sk, že v zmluve o pristúpení k záväzku a o
zabezpečovacom prevode práva čl. III. ods. 7 sa účastníci zmluvy dohodli na niekoľkých spôsobochvýkonu o zabezpečovacom prevode práva, že k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
došlo na základe listu zo dňa 12.12.2007, pričom z tohto dôvodu neobstojí námietka premlčania, pričom
s týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa v tomto konaní nijakým spôsobom neodchýlil od
záveru Najvyššieho súdu SR v konaní 7 Cdo 15/2010 o určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
Odvolací súd sa taktiež stotožnil s právnym záverom Najvyššieho súdu SR, že platnosť zmluvy o
pristúpení k záväzku a zabezpečovacom prevode práva treba posudzovať a odvodzovať zo zmluvy o
pôžičke (najmä podmienok jej poskytnutia a určitosti vo všetkých relevantných smeroch), pričom treba

vychádzať zo stavu platného v čase uzavretia zmluvy. Je nesporné, že pôžička je reálnym
kontraktom a vzniku práv a povinnosti zo zmluvy o pôžičke dochádza až faktickým odovzdaním
a prijatím predmetu plnenia.

Odvolacísúdsanestotožnilsprávnymnázoromsúduprvéhostupňavtomsmere,žezmluvaopôžičkeje
platná, ani s tým, že k vzniku zabezpečovacieho prevodu práva došlo až povolením vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti 8.10.2007, t.j. v čase, keď už bola časť pôžičky vo výške 1.000.000,-Sk úpadcom

poskytnutá.

Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o pôžičke je neplatná, nakoľko čl. III. ods. 1 písm. c)
predstavuje odkladaciu podmienku, ktorá nie je splniteľná. V predmetnej zmluve o pôžičke bolo v čl.
III. bod c) dohodnuté, že peniaze (7.000.000,-Sk) budú poskytnuté do troch pracovných dní odo dňa
zriadenia zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle zmluvy o pristúpení k záväzku a o zriadení

zabezpečovacieho prevodu práva. Podmienka musí byť určitá, možná a dovolená. Ak právne následky
právneho úkonu závisia od splnenia podmienky platí, že podmienka nesmie byť v čase právneho
úkonu nemožná a nesplniteľná. Dôsledkom nemožnosti, resp. nesplniteľnosti odkladacej podmienky je
neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom odporcu.

V prípade neplatnosti zmluvy o pôžičke je neplatná aj zmluva o pristúpení k záväzku a o

zabezpečovacom prevode práva, nakoľko nemožno pristúpiť k neplatnému záväzku.

K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že k vzniku zabezpečovacieho prevodu práva došlo až povolením
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti 8.10.2007, t.j. v čase, keď už bola časť pôžičky vo výške
1.000.000,-Sk úpadcom poskytnutá, odvolací súd dodáva, že podľa čl. III. bod d) zmluvy o pôžičke za
deň poskytnutia pôžičky sa považuje deň pripísania celej sumy pôžičky na bankový účet dlžníka. K

pripísaniu celkovej sumy došlo až 10.10.2007. K pristúpeniu k dlhu došlo 8.10.2007.
Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi. V čase pristúpenia k dlhu zmluva o pôžičke nebola reálnou zmluvou, lebo
ešte nedošlo k reálnemu odovzdaniu všetkých peňazí dlžníkovi.

Odvolací súd poukazuje na to, že jedným zo základných princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu,

ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné
obidva prípady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Je v rozpore s princípmi
právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu, ktorá uprednostňuje
výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom jej platnosti (I. ÚS 625/2003 z 1.1.2009).

Preto zmluvný akt označený ako Zmluva o pôžičke zo dňa 27.9.2007 je možné interpretovať ako Zmluvu

o úvere v zmysle § 497 Obch. zák., nakoľko sa neprieči vôli zmluvných strán, ktorá vyplýva z okolností
spojených s podpisom zmluvy ako aj následného konania účastníkov po podpise zmluvy. Prejav vôle
zmluvných strán v podobe zmluvy o pôžičke teda napĺňa všetky podstatné obsahové náležitosti zmluvy
o úvere, a to z nasledujúcich dôvodov:

Zo zmluvy o úvere vzniká záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

dohodnuté peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Pri posudzovaní platnosti zmluvy o úvere je nevyhnutné zodpovedať otázku, aká bola skutočná vôľa
konajúcich strán v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy, pričom konajúci súd by tento prejav
vôle mal posúdiť na základe vonkajších okolností spojených s podpisom zmluvy ako aj

následného konania zmluvných strán pri podpise predmetnej zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I ÚS 242/2007).

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Ako vyplýva z cit. ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je určovaný prejavom vôle,
zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo k
vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý,
spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu

je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému) následku.
Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j.
okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta
úkonu.

Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle;
prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t.j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť
jednoznačným spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol jasné vyjadrenie tejto
vôle. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor

možno odstrániť výkladom. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá,
že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nie je urobený slobodne, ak prejav vôle konajúceho subjektu
bol ovplyvnený nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby, a to buď
priamym - fyzickým donútením alebo bezprávnou vyhrážkou. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy,

ak je z okolností zrejmé, že konajúci subjekt nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré
s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vyhľadať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto
vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka právne významným účelom zmluvy (ako
dvojstranného právneho úkonu) je taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci zmluvy alebo ho sleduje iba
niektorý z účastníkov, ostatní však o tomto cieli vedia alebo ho z okolností, za ktorých k dojednávaniu

zmluvy dochádza, musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu (zmluvy) sleduje dosiahnutie
účelu, ktorý v obsahu právneho úkonu nie je vyjadrený, a o ktorom druhá strana nevie a vedieť nemôže,
ide len o pohnútku (motív), ktorá je právne bezvýznamná a na platnosť právneho úkonu nemá vplyv.

Na základe týchto teoretických východísk odvolací súd dospel k záveru, že vôľa zmluvných strán
smerovala poskytnúť finančné prostriedky a zabezpečiť ich poskytnutie a vrátenie majetkom vo

vlastníctve navrhovateľa.Zmluva o úvere zo dňa 27.9.2007 (overenie podpisu H. Q. notárkou dňa 28.9.2007) spĺňa všetky
formálne i obsahové náležitosti zmluvy o úvere, pretože obsahuje určenie zmluvných strán, určenie
sumy, ktorá sa má poskytnúť, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, záväzok

dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Je taktiež zrejmé, že účastníci chceli svojim
prejavomvôlespôsobiťprávneúčinky,ktoréstakýmtoprejavomvôleprávnenormyspájajú,t.j.poskytnúť
H. Q. pôžičku vo výške 7.000.000,-Sk a v prípade jej riadneho a včasného nesplnenia zabezpečiť
vrátenie pôžičky zabezpečovacím prevodom práva, a to na základe zmluvy o pristúpení k záväzku
a o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva.

Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že aj podľa zák. č. 483/1991 Z.z. o bankách bez bankového
povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu podnikania. Poskytnutie
úveru sa riadi predovšetkým právnou úpravou Obchodného zákonníka o úverovej zmluve (§
497 až § 507 ). Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky

do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Poskytovať úvery na základe úverovej zmluvy by mala v rámci podnikania predovšetkým
banka, ktorá je držiteľom bankovej licencie a ktorej to dovoľuje § 3 ods. 2 zákona č.
483/2001 Z. z. obankách a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia
bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na
základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Banky teda poskytujú úvery najmä z
peňažných zdrojov, ktoré získali verejnou výzvou na ukladanie peňazí verejnosti do týchto inštitúcií za

úrok.

Na druhej strane je potrebné uviesť, že živnostenské úrady vydávajú nebankovým
subjektom oprávnenie na „poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom
z vlastných finančných zdrojov“. To znamená, že aj nebankové subjekty môžu
poskytovať podnikateľom úvery v zmysle § 497 až § 507 Obchodného

zákonníka .

Nebankové subjekty poskytujú úvery a pôžičky na základe živnostenského zákona, keď im živnostenský
úrad túto činnosť zapíše ako predmet podnikania. Táto podnikateľská činnosť nie je ilegálna kvôli tomu,
že fyzické a právnické osoby môžu v právnom štáte konať všetko to, čo im zákon výslovne nezakazuje.

A žiaden zákon nezakazuje podnikateľovi poskytovať úvery a pôžičky komukoľvek z vlastných
zdrojov. Poskytnutie takýchto peňazí nie je považované za podnikanie v zmysle § 2 Obchodného
zákonníka . To znamená, že
požičiavanie peňazí nie je sústavnou činnosťou veriteľa, ale ide o jednorazové poskytnutie. Takáto

jednorazová činnosť (ako v tomto prípade) nie je považovaná za činnosť v rozpore s obsahom a účelom
zákona o bankách a živnostenského zákona.

Podľa § 553 ods. 1 Obč. zák. platného do 31.12.2007, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom
práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

Podľa ods. 2 zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

K výkonu zabezpečovacieho prevodu práva odvolací súd dodáva, že v čase uzatvorenia zmluvy
o pristúpení k záväzku a o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva dňa 27.9.2007 Občiansky
zákonník upravoval zabezpečenie záväzku prevodom práva výlučne v ust. § 553. V zmysle ods. 1
tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa
(zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť

písomne. Až novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 s účinnosťou od 1.1.2008 bolototo ustanovenie novelizované a doplnené ustanoveniami § 553a až 553d. Prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1.1.2008 potom v § 879j Obč. zák. zakotvili, že ustanoveniami novely sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich

vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti
a posúdenie nárokov z tejto zmluvy bolo potrebné aplikovať ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení
pred uvedenou novelou.

Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Obč. zák. postupuje dlžník veriteľovi
podmienene svoje právo, ktoré má proti inému, ale zákon nevylučuje ani prevod práva vecného

vrátane práva vlastníckeho na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že splnením dlhu prevedené právo
prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva
z dlžníka na veriteľa. Zmyslom tohto prevodu je predovšetkým motivovať dlžníka na riadnom a včasnom
splnení jeho záväzku, keďže zabezpečovací prevod práva má akcesorickú povahu, a musí existovať
ako predmet zaistenia platný hlavný záväzok. Rozväzovacia podmienka, že zabezpečený záväzok bude

splnený, sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky splnením tak, že právne úkony, ktorými
bolo prevedené právo, strácajú účinnosť a právo, v rozsahu v akom bolo prevedené, prechádza späť
na dlžníka. Prevod práva na veriteľa teda zo zákona zaniká. Namiesto rozväzovacej podmienky právna
teória pripúšťa, že je možné v zmluve dojednať spätný prevod práva po splnení záväzku (takzvaný
fiduciálny prevod). Aj keď ust. § 553 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom do 31.12.2007 na rozdiel od iných

konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa Obč. zák. neuvádzalo výpočet zákonných náležitostí
pri uzatváraní zmluvy o prevode práva, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhu zmlúv nemohlo
prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 ods. 1 a 39 Obč. zák.. Zmluva preto
musí vyhovovať aspoň všeobecným požiadavkám, najmä musí byť dostatočne určitá. V
zmluve musí byť okrem vymedzenia zmluvných strán obsiahnuté tiež vymedzenie zabezpečovacieho

záväzku a určenie práva, ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa. Z obsahu
zmluvy musí byť tiež zrejmé, že sa jedná iba o zabezpečovací prevod práva a nie o prevod
trvalý. Podľa právnej teórie zmluvné strany nemusia výslovne rozväzovaciu podmienku dojednávať,
keďže jej existencia je obsiahnutá v tom, že zmluva je uzatváraná k zaisteniu záväzku a
tento úmysel strán musí byť zo zmluvy zrejmý. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa na

základe zmluvy uzavretej podľa § 553 Občianskeho zákonníka nositeľom práva stáva podmienene
veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva, v prípade predplatného
zálohu zostáva právo i po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a naopak, okamihom kedy má dôjsť k
prevodu práva na veriteľa, je moment omeškania dlžníka splnením záväzku. Právna teória teda pripúšťa,
aby inštitút zabezpečovacieho prevodu práva bol vnímaný ako dojednanie s rozväzovacou podmienkou,

ktorej splnením sa vlastníkom veci bez ďalšieho stáva pôvodný vlastník - dlžník. V danom prípade
zmluvné strany dohodli prevod nehnuteľnosti na odporcu s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený
záväzok sa splní.

Občiansky zákonník v § 553 výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a
včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. Z podstaty tohto inštitútu ale vyplýva,

že v dôsledku nesplnenia rozväzovacej podmienky sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným, v
dôsledku čoho môže realizovať svoje vlastnícke právo k veci ako plnohodnotný vlastník. Za tejto
situácie zabezpečovací prevod práva musí plniť i funkciu uhradzovaciu, čo citované ustanovenie § 553
Občianskeho zákonníka nevylučuje, keďže inak by nemal pre veriteľa fakticky zmysel a pre dlžníka
by nepredstavoval žiadnu hrozbu, čím by sa minul účelu, ktorým má byť zabezpečenie splnenia

záväzku. O tom, akým spôsobom sa tak má stať, Občiansky zákonník nehovorí. Pokiaľ by zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahovala dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany
vysporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku veriteľa neuhradí riadne a včas, by
bola absolútne neplatná pre svoju neurčitosť zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., keďže by vyvolávala neistotu
o obsahu práv a povinnosti účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní, a to neistotu, ktorá

nemôže byť odstránená výkladom.So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do
Občianskeho zákonníka novelou - zákonom č. 509/1991 Zb. a doterajší výklad treba uzavrieť, že
písomná zmluva podľa citovaného § 553 musí jednoznačne určovať:

- zmluvné strany (účastníkov zmluvy);

- záväzok, ktorý je zabezpečovaný;

- majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza;

- že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o
podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi
s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že

právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené,
prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká);

- ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a
včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).

V danom prípade, zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahuje všetky náležitosti: zmluvné

strany, záväzok, ktorý je zabezpečovaný (čl. II. bod 1), majetkové práva, ktoré sa prevádzajú (čl. II.
bod 3, čl. III. bod 2 a 5), je z nej zrejmé, že ide tu iba o podmienený prevod práva z
dlžníka na veriteľa (čl. II. bod 7, čl. IV. bod 1). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva neobsahuje
síce dohodu ako sa účastníci zmluvy vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku
včas neuhradí (hyperochu), ale toto dojednanie nespôsobuje neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti, nakoľko podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX
všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorou bola zabezpečená poskytnutá pôžička je 7.600.000,-Sk, čo
nespôsobuje nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a poskytnutou pôžičkou. Týmto postupom sa
výrazne nezasahuje do práv účastníkov zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pri výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo nie je v rozpore ani s dobrými mravmi.

Zmluvné strany sa taktiež dohodli, ako sa bude postupovať v prípade nesplnenia záväzku, a to v článku
III.bod.7.Vzmluvenebolodohodnuté,žezabezpečovacieprávopripadneveriteľovi,aksazabezpečený
záväzok stane splatným a splnený nebude. Je nesporné, že odporca využil len jeden z dohodnutých
spôsobov realizácie zabezpečovacieho prevodu práva nehnuteľností. Odvolací súd sa plne stotožnil
s právnym záverom súdu prvého stupňa, že „úpadca si teda zvolil len jeden zo zmluvne dohodnutých

spôsobov výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý navrhovateľovi listom zo dňa 12.12.2007
riadne oznámil, a teda nedošlo k trvalému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti úpadcu bez
ďalšieho, ale úpadca tento spoluvlastnícky podiel nadobudol v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva zmluvne dohodnutým spôsobom neodporujúcim zákonnému ustanoveniu platnému a účinnému
v čase jeho výkonu. Námietka navrhovateľa ohľadom premlčania výkonu zabezpečovacieho prevodu

práva zo strany úpadcu teda neobstojí, nakoľko úpadca tento výkon realizoval listom zo dňa 12.12.2007
adresovanom navrhovateľovi“.

Pokiaľ ide o pristúpenie k záväzku, odvolací súd poukazuje na § 533 Obč. zák. v platnom znení, podľa
ktoréhoktobezsúhlasudlžníkadohodnepísomnesveriteľom,žesplnízadlžníkajehopeňažnýzáväzok,
stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Pristúpenie k záväzku podľa tohto ustanovenia má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodu
s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Pristúpiť k

záväzku inak než písomnou dohodou nie je možné. Ide o podmienku ustanovenú v zákone. Súhlas
pôvodného dlžníka sa nevyžaduje, keďže obsah jeho záväzku sa tým nemení.Navrhovateľ na základe zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 27.9.2007 pristúpil k záväzku dlžníka (H.
Q. na základe platnej zmluvy o úvere) a zároveň zabezpečovacím prevodom práva zabezpečil splnenie
všetkých záväzkov navrhovateľa voči veriteľovi (odporcovi), ku ktorým navrhovateľ pristúpil.

Odvolacísúdnazákladevyššieuvedenéhodospelkzáveru,žezmluvaoúverezodňa27.9.2007sastala
platnou dňom jej podpisu (27.9.2007), nakoľko pri zmluve o úvere sa nevyžaduje reálne odovzdanie
peňazí v deň podpisu zmluvy. Zmluva o pristúpení k záväzku a o zriadení zabezpečovacieho prevodu
práva zo dňa 27.9.2007 je platná, nakoľko k pristúpeniu k záväzku a k zriadeniu zabezpečovacieho
prevodu práva došlo v čase platnosti hlavného záväzku (zmluvy o úvere) a ako taká nie je v rozpore

so zákonom.

Odvolací súd konštatuje, že správca úpadcu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu postupoval
podľa § 76 - 78 ZKR a do súpisu všeobecnej podstaty zapísal i nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom vylúčenia z konkurznej podstaty. Nakoľko v čase zápisu nehnuteľnosti do všeobecnej
podstaty bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník navrhovateľ, avšak v tom čase prebiehalo
súdne konanie o určenie vlastníckeho práva medzi navrhovateľom a odporcom, správca dodatočne

zverejnil v Obchodnom vestníku č. 24B/2011 zo dňa 4.2.2011 pripísanie poznámky o spornom zápise
k tejto nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa.

Aj keď sa odvolací súd nestotožnil s posúdením platnosti zmluvy o pôžičke, nemá tento právny názor
súduprvéhostupňapodstatnejšívplyvnato,ženavrhovateľvkonanínepreukázal,žemupatrívlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorým by bol vyvrátil spornosť zápisu nehnuteľnosti správcom do

všeobecnej podstaty s poznámkou v prospech neho. Majetok zapísaný do súpisu majetku všeobecnej
podstaty je majetkom úpadcu a správca s ním môže nakladať.

K žiadosti odvolateľa, aby sa odvolací súd vysporiadal s právnymi názormi uvedenými v uvedenej
literatúre, odvolací súd dodáva, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný
len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a

5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje navrhovateľ (ale i
odporca), slúžia výlučne na informovanie o rozhodovacej činnosti súdov.

Odvolací súd proti svojmu rozhodnutiu nepripustil dovolanie navrhované odvolateľom, nakoľko sa
nestotožnil s jeho názorom, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1, 2 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výšky trov právneho zastúpenia. Pri určení
sadzby tarifnej odmeny za jeden právny úkon právnej služby súd prvého stupňa nesprávne vychádzal
z hodnoty nehnuteľnosti (7.600.000,-Sk). Konanie o vylučovacej žalobe je z hľadiska určenia výšky
súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na

výšku pohľadávky. Aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny je treba vychádzať z rovnakého princípu,
takže odporcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia ako v určovacom spore s neoceniteľnou
hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde je ustanovené, že základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Nárokovateľná
odmena a paušálne náhrady preto činia 264,93 eur (prevzatie a príprava 30.3.2011- 57 eur + RP 7,41

eur, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012 -58,69 eur + RP 7,63 eur, vyjadrenie z 28.5.2012 - 58,69 eur
+ RP 7,63, pojednávanie dňa 10.10.2013 +RP 7,81 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Úspešný odporca si trovy odvolacieho konania uplatnil v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku
v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p. vo výške 218,76 eur za prevzatie právneho zastúpenia dňa 27.3.2015 -

64,53 eur + 20 % DPH vo výške 12,906 eur + RP 8,39 eur, vyjadrenie odporcu zo dňa 30.3.2015 - 64,53eur + 20 % DPH vo výške 12,906 eur + RP 8,39 eur, účasť na vyhlásení rozsudku dňa 18.6.2015 v sume
32,265 eur + 20 % DPH vo výške 6,453 eur + RP 8,39 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené
v súlade s §§ 11 ods. 1 písm. a), 13a, 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.