Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208082
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614208082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

KESIDY, s. r. o., Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46 045 082, zastúpeného JUDr. T. Zaleta, advokát,
s. r. o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, Košice, IČO: 36 578 291, proti odporkyni N. Y., W.. XX. XX.
XXXX, F. Q. XX, A. T., v konaní o zaplatenie 297,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 200,-eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od
01. 05. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 5,95 eur a trov
právneho zastúpenia 21,27 eur, spolu 27,22 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť JUDr. T. Zaleta,
advokát, s. r. o., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 22. 09. 2014, sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni
priznania istiny 297,50 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 250,-eur od 01. 05. 2014
do zaplatenia, náhrady trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku 17,50 eur a trov právneho
zastúpenia 62,56 eur. Návrh odôvodnil tým, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek z
peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt,
pričomnavrhovateľdisponujepovolenímNárodnejbankySlovenskanavykonávanietejtopodnikateľskej
činnosti a je vedený v registri veriteľov NBS pod registračným číslom 130. Pôžičky ním poskytované

nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej „ZSÚ“), pretože poskytuje pôžičky výlučne s
dobou splatnosti 20 dní. Poskytuje špeciálny druh pôžičiek, tzv. mikropôžičky, pričom tieto poskytuje
on-line, bez potreby čokoľvek dokladovať. Potom riziko, ktoré na seba berie, aby klientom poskytol to,
čo by inde nedostali, sa pretavuje do výšky odplaty. Uviedol, že s odporcom uzavrel dňa 30. 10. 2013
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 200,-eur. Odporca sa zaviazal túto
sumu vrátiť do 30. 11. 2013 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky

vo výške 50,-eur. Celková suma, ktorú sa odporca zaviazal v dohodnutej lehote splatiť, bola 250,-eur.
Navrhovateľ cca 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky informoval prostredníctvom SMS správy o blížiacom
sa termíne splatnosti, ale napriek tomu odporca dlžnú sumu nevrátil ani sčasti. Po márnom uplynutí
termínu splatnosti pôžičky navrhovateľ vyzval k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj
písomnou upomienkou. Zároveň s touto druhou upomienkou v zmysle čl. 6.2 Zmluvných podmienok
uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho
režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky, súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške10,-eur. Tvrdil, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavretá platne, keďže podľa § 40 ods. 4 Obč. zák.
písomná forma ja zachovaná, ak je právny úkon urobený telefonicky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon

urobila. Pohľadávku uplatnenú v tomto konaní navrhovateľ špecifikoval ako istinu vo výške 200,-eur,
odplatu vo výške 50,-eur, zmluvnú pokutu vo výške 37,50 eur. Úrok z omeškania žiadal priznať od 01.
05. 2014 vo výške 5,25 % a režijný poplatok za administratívne a poštovné výdavky vo výške 10,-eur.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156

ods. 3 O. s. p. bol dňa 04. 11. 2014 o 10,00 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 16. 10. 2014.

Listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom bolo preukázané, že dňa 30. 10. 2013 bola
navrhovateľom, ako veriteľom, podpísaná Zmluva o pôžičke s VS 707822. V tejto listine je ako „klient“
označená odporkyňa. Predmetom zmluvy malo byť poskytnutie bezúročnej pôžičky v celkovej výške

200,-eur, pričom klient sa zaviazal uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za
poskytnutie pôžičky 50,-eur. Klient mal vrátiť veriteľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť odplatu
jednou platbou splatnou do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička klientovi v súlade s čl.
3 Podmienok poskytnutá, a to prevodom na bankový účet veriteľa. Ročná percentuálna miera nákladov
bola uvedená 1410,33 %. Všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN mali byť uvedené v čl.

8 Podmienok. Navrhovateľ predložil detail obratu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni z ktorého
vyplýva, že z jeho účtu na účet klienta uvedený v zmluve o pôžičke, bola dňa 30. 10. 2013 poukázaná
čiastka 200,-eur. Výzvou na zaplatenie - druhá upomienka zo dňa 31. 03. 2014, navrhovateľ vyzval
odporkyňu k okamžitej úhrade sumy 297,50 eur, ktorá pozostávala z dlžnej sumy 250,-eur, zmluvnej
pokuty 37,50 eur a režijného poplatku 10,-eur, a to najneskôr do 30. 04. 2014.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), na účely odseku 2

subjektom verejného práva je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku.

Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom ku dňu 30. 10. 2013 (ďalej
ZSÚ) v znení platnom ku dňu 30. 10. 2013, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť
v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

Podľa § 2 písm. c/, d/ ZSÚ

(2) Na účely tohto zákona sa rozumiec) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1.

Podľa§24ods.1ZSÚ,nainýchveriteľovanazmluvyoúverealebopôžičke,ktoréniesúspotrebiteľským

úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6
až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 40 ods. 3, 4 Obč. zák.

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže

nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Navrhovateľ tvrdil, že na základe zmluvy o pôžičke, ktorú on podpísal dňa 30. 10. 2013, poskytol
odporkyni finančné prostriedky vo výške 200,-eur, poskytnutie tejto čiastky bolo v konaní preukázané
listinnými dôkazmi a to detailom obratu účtu navrhovateľa, ako aj výpisom z osobného účtu k pôžičke
s VS 707822. V zmysle citovanej právnej úpravy potom medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, ale zmluva o pôžičke nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože

odporkyňa poskytnuté finančné prostriedky mala splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Navrhovateľ však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c/ ZSÚ mal postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko
v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery, alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ sa však aj takéto zmluvy vzťahujú taxatívne
stanovené ustanovenia ZSÚ, vrátane § 9 ods. 1 a § 11. Podľa tejto právnej úpravy je podmienkou

platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je písomná forma. Pokiaľ písomná forma dodržaná nie je, úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľ predložil ako dôkaz uzavretia zmluvy o pôžičke listinu, ktorá neobsahuje podpis klienta,
čo je v rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 Obč. zákonníka. Postup pri uzatváraní zmlúv, ktorý popísal
navrhovateľ v návrhu na začatie konania, nie je ani možné posudzovať ako uzavretie zmluvy v zmysle

ustanovenia § 40 ods. 4 Obč. zák., nakoľko táto právna úprava vyžaduje pri právnom úkone urobenom
elektronickými prostriedkami určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, čo v danom prípade absentuje.
Navrhovateľ ani netvrdil, že zmluva bola odporkyňou podpísaná zaručeným elektronickým podpisom,
čo by v zmysle § 40 ods. 4 Obč. zák. bolo považované za zachovanie písomnej formy.Navrhovateľ preukázal, že poskytol odporkyni sumu 200,-eur a vyhodnotením všetkých predložených
dôkazov súd dospel k záveru, že tieto finančné prostriedky poskytol odporkyni na základe zmluvy
o pôžičke s VS 707822. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa požičanú sumu nesplatila ani čiastočne,

a preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,-eur. Nakoľko zmluva o pôžičke
nebola uzavretá písomne, pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, takže súd zamietol
návrh navrhovateľa, pokiaľ voči odporkyni si uplatnil odplatu vo výške 50,-eur a režijný poplatok za
administratívne a poštovné výdavky vo výške 10,-eur.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák.

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý

túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Vzhľadom na zistenie, že zmluva o pôžičke nebola uzavretá v písomnej forme a v zmysle citovanej

právnej úpravy zmluvnú pokutu možno dojednať len písomnej, súd nepriznal navrhovateľovi ani
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 37,50 eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporkyňa mala vrátiť navrhovateľovi

finančné prostriedky do 30. 11. 2013. Navrhovateľ poskytol odporkyni dodatočnú lehotu na plnenie
do 30. 04. 2014 a to výzvou na zaplatenie zo dňa 31. 03. 2014. Keď odporkyňa v stanovenej lehote
dlh nezaplatila, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania, pričom ku dňu 01. 12. 2013 aj 01. 05.
2014 bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,25 %. Úroky z omeškania
predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, a preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

z priznanej čiastky 200,-eur úroky z omeškania 5,25 % ročne od 01. 05. 2014 do zaplatenia, teda v
súlade s návrhom navrhovateľa. V zostávajúcej časti istiny spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania
návrh dôvodný nebol, a preto vo zvyšku súd návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 80,06 eur. Vzhľadom na výsledok konania, keď
navrhovateľ mal úspech iba čiastočný, súd rozhodol o náhrade trov podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že

túto náhradu pomerne rozdelil. Z uplatnenej istiny 297,50 eur bola navrhovateľovi priznaná čiastka 200,-
eur, čo je 67 %. Po vzájomnom započítaní tohto úspechu navrhovateľa s jeho neúspechom (33 %), súd
priznal navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 34 %. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho
poplatku za návrh vo výške 17,50 eur, z čoho 34 % je 5,95 eur. V konaní bol navrhovateľ zastúpený
advokátskou kanceláriou, ktorej patrí odmena za dva úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhláška“)
po 23,24 eur; za dva úkony potom odmena predstavuje 46,48 eur. Za každý z týchto úkonov advokátovi
patrí v súlade s vyhláškou paušálna náhrada po 8,04 eur, čo je spolu 16,08 eur. Trovy právneho
zastúpenia potom predstavujú 62,56 eur, z čoho 34 % je 21,27 eur. Priznanú náhradu trov konania spolu
vo výške 27,2 eur je podľa § 149 ods. 1O. s . p. odporkyňa povinná zaplatiť na účet advokátskej kancelárie.

V zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. je odporkyňa povinná splniť uloženú povinnosť a to zaplatiť
navrhovateľovi priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a na účet advokátskej kancelárie náhradu

trov konania, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.