Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204496
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5412204496.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľov 1/ M..

C. A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. K. O. XXX, 2/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. K. O. XXX,
právne zastúpených JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Štefánikova 269/24, Námestovo,
proti odporcovi T.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Škerlíkom,
advokátom so sídlom ul. J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný vypratať nehnuteľnosť sup. č. XXX postavenú na parcele č. XXX/X, rodinný dom,
zapísaný na LV č. XXX, k.ú. U. K. O., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 477,41 €, na účet

právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 2/ sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 08.10.2012,
postúpeným Okresnému súdu Námestovo z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 30.10.2012, domáhali
uloženia povinnosti odporcovi vypratať nehnuteľnosť sup. č. XXX na parcele č. XXX/X, rodinný dom,
zapísaný na LV č. XXX, k.ú. U. K. O. a náhrady trov konania. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý v ?. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra E. pod č. V XXXX/
XX. Po nadobudnutí nehnuteľnosti majú zámer vykonať rôzne opravy a rekonštrukcie nadobudnutých

nehnuteľností a tieto užívať pre vlastnú potrebu. Už v čase prechodu nehnuteľnosti býval v tejto
odporca so svojou rodinou. Viackrát od odporcu žiadali, aby im preukázal právny dôvod užívania tejto
nehnuteľnosti, vždy to však odmietol. Pretože odporca vykonáva živnosť, navrhovateľka osobne zistila
na živnostenskom úrade, že odporca k prevádzkovaniu živnosti predložil živnostenskému úradu listinu
označenú ako "Zmluva o prenájme" zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej predchádzajúci vlastníci
nehnuteľnosti prenajali odporcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k.ú. U. K. O. č. XXX, za
podmienkyrealizovaniaubytovaniavrámciživnostenskéholistu,plateniapoplatkovzaelektrickúenergiu

a vodu a platenia nájmu 20 % z hrubého príjmu. V zmluve o prenájme nie je uvedená doba nájmu,
teda sa predpokladá, že sa jedná o nájom na dobu neurčitú. Právne vzťahy z tejto zmluvy možno
podriadiť pod ustanovenie § 663 a nsl. OZ. Po nadobudnutí nehnuteľnosti oznámili odporcovi, že sú
vlastníkmi domu s.č. XXX. Pretože majú s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudli, svoje vlastné zámery a
mienia ich využívať pre vlastnú potrebu, viackrát rokovali s odporcom o možnosti ich uvoľnenia pre nich,
navrhovateľka 1/ sa snažila s odporcom dohodnúť na skončení nájmu a vyprataní nehnuteľnosti, ale
bezvýsledne. Odporca využíva predmetnú nehnuteľnosť na vlastné bývanie, čo je v rozpore s účelom

zmluvy o prenájme zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej im odporca neplatí nájomné ako bolo dojednané. S
poukazom na uvedenú skutočnosť dali odporcovi výpoveď z nájmu podľa § 667 ods. 2 OZ, listom zodňa XX.XX.XXXX. Trojmesačná výpovedná lehota uplynula a odporca im nehnuteľnosť neodovzdal,
ani ju nevypratal. Na výzvu na vypratanie nehnuteľnosti im odporca cestou svojho právneho zástupcu
zaslal kópiu zmluvy o prenájme zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sú uvedené úplne iné podmienky nájmu a

naviac je uvedená doba nájmu do roku 2060. Túto zmluvu považujú za podvrh. Pôvodní prenajímatelia
im potvrdili, že s odporcom spísali len jednu zmluvu o prenájme, ale nie s obsahom, aký je uvedený v
zmluve o prenájme. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú nútení domáhať sa rozhodnutia o vyprataní
uvedenej nehnuteľnosti, pretože odporca túto užíva aj po skončení výpovednej lehoty z nájmu.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu (č.l. 20-21) uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Na

užívanie nehnuteľnosti má právo až do roku 2060 z titulu nájmu, ktorý bol dohodnutý ešte medzi
právnymi predchodcami navrhovateľov a ním. Aj keď navrhovatelia predmetnú zmluvu označujú za
podvrh, vypočutím právnych predchodcov - jeho rodičov sa akékoľvek pochybnosti o jej pravosti a trvaní
nájmu odstránia. Keď nehnuteľnosti pod dohode s jej vtedajšími vlastníkmi prevzal do užívania, túto
nebolo možné užívať, pretože to bola ruina. Preto sa s jej vtedajšími vlastníkmi a prenajímateľmi dohodli,
že nehnuteľnosť zrekonštruuje tak, aby bolo možné v nej poskytovať ubytovacie služby a zároveň, že si

v nej vytvorí byt pre svoju rodinu. Nehnuteľnosti teda zrekonštruoval, nasťahoval sa do nej a vykonával
v nej aj podnikateľskú činnosť až do času, kedy nehnuteľnosť nadobudli navrhovatelia, ktorí mu v jej
užívaní začali brániť. Dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam, preto nehnuteľnosť prestal používať
na podnikanie a snažil sa v nej už len bývať a voči navrhovateľom sa správať tak, aby sa ich vzťahy
normalizovali.Keďpočasezistil,žesanedokážudohodnúťsnavrhovateľmianinaužívanínehnuteľnosti

na účely bývania jeho rodiny, požiadali ich spolu s manželkou niekoľkokrát o nahradenie sumy, ktorou
nehnuteľnosť zhodnotili. Okrem iných výziev, tak učinil aj listom, ktorý poslal navrhovateľke 2/, ktorá
je jeho sestrou, XX.XX.XXXX jeho právny zástupca. Oznámil navrhovateľke, že je pripravený rokovať
o prípadnom vysťahovaní svojej rodiny z nehnuteľnosti, pričom jej opakovane oznámil, že jeho rodina
investovala peniaze do rekonštrukcie nehnuteľnosti, pričom zhodnotenie nehnuteľnosti predstavuje

najmenej 50.000,- €. Listom zo dňa 29.09.2012 opakovane zdôraznil, že je ochotný sa vysťahovať aj
napriek tomu, že nehnuteľnosť užíva oprávnene, no nemá prostriedky na zabezpečenie iného bývania
a bývanie na adrese kde má trvalý pobyt je z dlhodobého hľadiska pre jeho rodinu nereálne. Ak mu však
nahradia vložené prostriedky do nehnuteľnosti, bude si môcť zabezpečiť primerané bývanie pre svoju
rodinu. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo rokovanie, ktoré sa uskutočnilo za účelom usporiadania vzťahov

mimosúdnou cestou. Navrhovateľka celý čas tvrdila, že ich rodičia sú mu pripravení previesť dom v P. o
čom vraj len nemá vedomosť. Súhlasil, že ak mu rodičia dom prevedú a bude si môcť zabezpečiť úver na
zabezpečenie kúpy bytu, vysťahuje sa z nehnuteľnosti dobrovoľne. Nestalo sa tak, pretože rodičia nie
sú ochotní previesť mu dom v P.. Potom čo navrhovatelia nehnuteľnosť odpojili od elektrickej energie je
nútený aj s rodinou bývať provizórne u rodičov v P.. Navrhovatelia žiadajú, aby mu súd uložil povinnosť

vypratať nehnuteľnosť, ktorá slúži aj ako byt pre neho a jeho rodinu bez toho, aby mu ponúkli náhradný
byt. Je toho názoru, že aj ak by písomná nájomná zmluva na nehnuteľnosť vôbec neexistovala, nie
je možné uložiť mu povinnosť vypratať byt, ktorý si rekonštrukciou vytvoril. To najmä preto, že obsah
prevažnej časti nájomnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti a osobitne bytu, je vytvorený neformálne a
nemá písomnú podobu. Až doposiaľ sa mu nájom bytu nikto ani len nepokúsil vypovedať. Je teda toho

názoru, že súd nemôže rozhodnúť o vyprataní celej nehnuteľnosti aj preto, lebo celú ju už dávno neužíva
a nájom bytu, kde zákon poskytuje nájomcovi zvýšenú ochranu, sa navrhovatelia ani len nepokúsili
ukončiť. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 29.01.2014, 06.03.2014 a 27.03.2014, a to v neprítomnosti
navrhovateľa 2/, ktorého neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca s tým, že navrhovateľ

nerozumie slovenskému jazyku, avšak o termíne pojednávania bol vždy upovedomený. Výsluch
navrhovateľa zároveň nenavrhovala žiadna strana. Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že boli splnené
podmienky pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti navrhovateľa 2/.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky 1/, odporcu a svedkov navrhnutých
účastníkmi konania a listinnými dôkazmi - výpisom z LV č. XXX, k.ú. U. K. O. (č.l. 3-4), kópiou zmluvy o

prenájme zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 5), výpoveďou nájomnej zmluvy (č.l. 6), kópiou zmluvy o prenájme zo
dňaXX.XX.XXXX(č.l.7),výpisomzoživnostenskéhoregistra(č.l.33-35,46-47),oznámenímOkresného
úradu Dolný Kubín, živnostenského odboru (č.l. 51-52), správou U. U. K. O. (č.l. 53), rozhodnutiami U.
U. K. O. (č.l. 54-60), rozhodnutím správcu dane o vyrubení dane z nehnuteľnosti (č.l. 61-63), ako aj
ostatným obsahom spisu.Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podali po vyčerpaní všetkých prostriedkov za účelom
dohody s odporcom. Nehnuteľnosť nemôžu slobodne využívať. Odporca ako nájomca má možnosť ísť
bývať do P., kde má zabezpečené bývanie. Nie je pravda, že by mu bránili v podnikaní, snažili sa vytvoriť

podmienky tak, aby mohol brat podnikať a aby tam oni mohli bývať. V čase, keď nehnuteľnosť nadobudli,
nemali vedomosť o zmluve o prenájme. Opakovane žiadala odporcu o predloženie zmluvy, ktorá jej
však nebola predložená, preto išla na živnostenský úrad, kde jej vyhotovili kópiu tejto zmluvy. O tom, že
takáto zmluva existuje sa dozvedela z listu právneho zástupcu odporcu, kde bola spomenutá. V spise na
živnostenskom úrade bola založená iba táto jedna zmluva (na č.l. 5 spisu, poznámka súdu). Jej rodičia

jej vraveli, že videli len jednu zmluvu, tú prvú. Výpoveď je síce podpísaná len ňou, ale na výpovedi sa
dohodli s manželom. Stav nehnuteľnosti, než bola zrekonštruovaná, poznali. Potom čo ju nadobudli sa
rodičov nepýtali kto ju zhodnotil. S odporcom sa snažili dohodnúť ohľadne užívania nehnuteľnosti formou
stretnutí a rozhovorov. Chcela, aby jej dal vedieť, že nehnuteľnosť prenajíma a aby spolupracoval pri
údržbe celého majetku, keďže bol predpoklad, že turisti budú využívať aj záhradu. S týmto odporca
nesúhlasil. Je pravda, že objekt odpojili od elektrickej energie, do jej odpojenia za túto platila ona a jej

manžel. Odporca prispieval, ale nie celou čiastkou. Chcela, aby prispieval sumou 52,- € vždy k prvému
dňu v mesiaci, avšak platil nepravidelne a nie v plnej výške. Výpoveď z nájmu posielali len odporcovi. V
súčasnostisúvnehnuteľnosti3obytnémiestnosti-dvesamostatnéizbyakuchyňaspojenásobývačkou,
je tam jedna kúpeľňa a jedno WC. Pokiaľ vie, tak odporca prenajímal tieto obytné miestnosti a v čase,
keď tam boli turisti, býval v P.. Nehnuteľnosti sú oddelené, strechu majú spoločnú, spoločné sú trámy.

Medzi drevenicou a ostatnými budovami je priestor, sypáreň a maštaľ sú spojené. V. je postavená z
dreva, zvyšné budovy sú postavené z kameňa. Medzi drevenicou a zvyšnými budovami je medzera asi
10 cm. Strecha je ťahaná cez všetky budovy, na konci je napojená na strechu ich domu, v ktorom bývajú.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že na podnikanie dostal podporu z eurofondov a keď išiel na
živnostenský úrad mala zmluva o prenájme len jeden bod, druhé dva body, teda platiť poplatky za

elektrickú energiu a nájom 20 % z hrubého príjmu tam boli doplnené po upozornení živnostenského
úradu, že nakoľko nie je vlastník nehnuteľnosti musí byť uvedené, že za túto platí a koľko. Ďalšie body
boli doplnené za účelom dokázania pre fondy, že to myslí vážne a bude túto činnosť robiť dlhodobo.
Najskôr zrekonštruovali drevenicu, v časti kde teraz bývajú, bola sýpka a vedľa maštaľ. V drevenici
sa dalo bývať, tam sa aj prvotne ubytovávalo, a to slúžilo na podnikanie. Keď to rodičia kúpili bolo to

neobývateľné, boli to ruiny. Od začiatku bolo počítané s tým, že to bude na podnikanie. Vzadu bolo
humno, ktoré si zrekonštruovali A.. Súpisné číslo XXX bolo vyvesené na drevenici, k tejto však patrili aj
sýpka, maštaľ a humno. Tieto osobitné súpisné čísla nemali. Na podnikateľské účely využíval drevenicu,
potom skúšal využívať aj tú zrekonštruovanú sýpku s maštaľou, avšak nastali nezrovnalosti, kedy ho
sestra začala obviňovať, že jej nedal vedieť, že to prenajíma, hoci jej volal. Nemohol tam potom vodiť

turistov, keď tam hrozili problémy. V čase, keď kapacitne bolo naplnené všetko, bývali u manželkiných
rodičov, alebo u jeho rodičov v P.. Byt je vytvorený v sýpke a v maštali. Pokiaľ ide o trvalý pobyt, v P.
má trvalý pobyt len on, aj kvôli podnikaniu, manželka a deti majú trvalý pobyt v V., kde kúpili takmer
100-ročný dom, ktorý prerábajú. Poplatky súvisiace s prenájmom platili priamo oni alebo matka, ktorej
dali peniaze, z tých 20 % z hrubého príjmu. Sumu 50,- € si vymyslela sestra, nikdy nevznikli nedoplatky,

vyúčtovanie robil navrhovateľ 2/. Netvrdí, že sa nestalo, že by prišla platba neskôr ako prvého, ale
vzhľadom na to, čo všetko tam urobili, mohli chvíľu počkať. Výpisy sa dajú urobiť a z toho sa dá zistiť ako
boli hradené platby. Originály zmlúv boli v P., má ich matka. Nie je pravda, že by navrhovateľke nechcel
dať zmluvy, vravel jej, aby si ich vypýtala od matky. On originály zmlúv nemá k dispozícii. V septembri
si nechal na úrade vo Z. overiť druhú zmluvu, keď videl kam to všetko speje. Vrátil ju potom do šanónu,

kde má matka uložené tieto veci. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, kým boli spoločné všetko na záhrade -
kosenie, odpratávanie snehu cez zimu, robil on alebo spolu s matkou. Rodičia kúpili nehnuteľnosť asi
v 90-tych rokoch, chodil vtedy na strednú školu. Rodičia predmetné nehnuteľnosti využívali pre vlastnú
potrebu, aj ich prenajímali. Nehnuteľnosti začal využívať na podnikateľské účely odvtedy ako mal vydaný
živnostenský list a ako to bolo obývateľné. Pri rekonštrukcii drevenice len pomáhal rodičom, sýpku robil

on so ženou a známymi. Rekonštrukcia začala v druhej polovici 90-tych rokov, doteraz nebola ukončená.
Priestory v sýpke začal prenajímať po roku 2004. Prostriedky z eurofondov dostal na prerábku sýpky a
maštale, asi v tom roku ako bola uzavretá aj zmluva o prenájme, vo výške asi 47.000,- Sk až 49.000,-
Sk, ale do rekonštrukcie investoval všetky svoje peniaze. Na rekonštrukciu nebolo vydané stavebné
povolenie.Zmluvyoprenájmepredkladalnaživnostenskýúradanaúrad,ktorýzabezpečovaleurofondy.

Doklady si odkladal len minimálne. V P. býval do decembra 2012. Nájom platil matke, a to v hotovosti.Navrhovateľka k výpovedi odporcu uviedla, že poplatky za elektrickú energiu vo výške 52,- € boli
vyrátané zo spotreby za predošlé zúčtovacie obdobie.

Svedok B. C., otec navrhovateľky 1/ a odporcu, uviedol, že on so synom žiadnu zmluvu neuzatváral,

len žena. Nevie čo bolo predmetom tej zmluvy. Po predložení kópií zmlúv o prenájme svedok potvrdil,
že podpis na predmetných zmluvách je jeho. V dome v U. K. O. mal ich syn bývať a mal tam mať
nájomníkov. Ich syn nemal trvalý pobyt nikde, jedine v U. K. O.. Odporca býval u nich v P., mal tam
všetko, obývačku, spálňu, skrátka všetko. Obývačka, kuchyňa a hygienické zariadenia boli spoločné,
spálňu mal odporca samostatnú a on s manželkou samostatnú. Odporca mal k dispozícií ešte jednu izbu,

táto nebola používaná. Nevedel uviesť ako dlho mohol odporca nehnuteľnosti v U. K. O. užívať, nevedel
uviesť ani ako dlho chceli prenajímať uvedené nehnuteľnosti. V nehnuteľnosti mohli bývať odporca aj
jeho rodina a keď to C. zastavila, tak potom tam už bývať nemohli. V nehnuteľnostiach sa v čase keď
boli poskytnuté odporcovi nedalo bývať, musel to všetko urobiť. Na otázku právneho zástupcu odporcu,
či odporca do nehnuteľnosti investoval nejaké finančné prostriedky svedok uviedol, že asi áno. G. sa
vyjadriť k otázke, či on s manželkou investovali nejaké finančné prostriedky s tým, že k tejto otázke

nech sa vyjadrí jeho manželka. Odporca pri prácach na humne pomáhal. Nevedel uviesť, či s odporcom
bola nejaká dohoda ohľadne finančného vysporiadania investícií do nehnuteľností, s tým, že k tomuto
sa bude vedieť vyjadriť jeho manželka.

Svedkyňa M.. Z. C., matka navrhovateľky 1/ a odporcu, vo svojej výpovedi uviedla, že syn chcel získať
prostriedky z eurofondov, ktoré boli poskytované novovzniknutým živnostníkom a chcel ubytovávať,

tak mu to podpísali. Nemôže však na 100 % tvrdiť, ktorá z tých zmlúv je pravdivá, lebo nemá kópiu.
Prehľadávali doma doklady, ale nenašli to. Videla kópie zmlúv, jednu jej dal odporca, ale to už bola tiež
len kópia, a potom prišla dcéra, že bola na živnostenskom úrade, kde jej dali kópiu zmluvy a táto bola asi
o jeden riadok kratšia. Nevie ako vznikla druhá zmluva, ona so synom podpisovala len jednu. Zmluvu
podpisoval aj jej manžel, vtedy bol ešte zdravý, tak aj jeho rukopis bol iný. Dohoda bola o tom, že tú

nehnuteľnosť v U. K. O. bude môcť syn používať na ubytovávanie. Väčšinou tam boli mladí ľudia, a keď
tam boli, tak jej syn dal peniaze, aby mala aspoň na prádlo, aby sa mohlo poprať, nemal tam ale nejaké
veľké zárobky. Nerobilo sa to zo začiatku kvôli tomu, aby sa zarábalo, skôr kvôli tomu, aby to nebolo
prázdne. Nedohodli sa ako dlho bude tento prenájom trvať. V roku 2004 bol syn slobodný, ženil sa po
narodení syna, asi vo februári 2010. Zo začiatku to bolo tak, že sa budú nehnuteľnosti prenajímať, preto

aj dali do poriadku prvú drevenú časť. Tam potom chodili aj hostia, aj syn. Malo to slúžiť na ubytovávanie
hostí, syn nevravel, že by tam chcel trvale bývať. Syn má trvalý pobyt u nich, nevesta s deťmi v V.. Syn
býval u nich do stretnutia čo bolo v V. s právnym zástupcom navrhovateľov. Syn povedal, že už nechce u
nich bývať, že pôjdu do K. O.. Keď sa vrátili z toho stretnutia, syn vravel, že pôjde do podnájmu, ale že v
takom prípade príde niekto bývať k nim, že jedna pani s dvoma deťmi by mala záujem. Kvôli manželovi,

vzhľadom na jeho zdravotný stav, si však zmeny nemôže dovoliť, tieto by bola ochotná robiť len kvôli
rodine. Mohla by sa tam urobiť ešte jedna izba, ale syn povedal, že s nimi bývať nebude, tak sa s tým
zmierila. Keď dali nehnuteľnosti do užívania synovi, tak drevená časť bola nanovo prerobená. Bola tam
ešte sypáreň, tá prerobená nebola, tú si mohol syn prerobiť. Rozhodol sa, že si to prerobí, pôvodne
tam chcel urobiť niečo ako reštauráciu pre ubytovaných hostí, ale s tým nesúhlasila, tak potom sa tam

začalo robiť bývanie. Vrch bol už prichystaný, boli tam tri vikiere, okná a syn si to potom začal robiť podľa
svojich predstáv. Syn jej nehovoril o tom, čo tam ide robiť. Vedela len to, že sa má zvýšiť počet lôžok.
Nikdy nevravel, že tam bude bývať. Keď tam syn začal bývať, tak protestovala. V K. O. sa so synom
vlastne striedali, s manželom sa tam vtedy dosť zdržiavali. Už vtedy sa im začal syn vyhýbať. Ona mu
len ústne vyjadrovala svoj nesúhlas. S rekonštrukciou súhlasili, aj oni by to neskôr začali prerábať, ale

nemali peniaze, tak si potrebovali nejaké sústrediť. Syn sa rozhodol, že nejaké veci si zakúpi aj sám.
Syn investoval do nehnuteľnosti vlastné prostriedky. Pokiaľ ide o strechu, vikiere a okná, ako aj nejaké
betonárske práce, na týchto sa podieľali aj oni s manželom. Spodok - vnútro robil syn. Nepamätá si
koľko to vtedy stálo peňazí. S manželom do U. K. O. chodievali, bývali v tej drevenej časti. Chodievali
tam na 10 dní až dva týždne, inak by sa im to nevyplatilo kvôli cestovaniu, chodili tam aj kvôli tomu,

že v E. majú lekárov. Keď bývali s manželom v K. O., syn bol v P., keď sa vrátili do P. syn odchádzal
do K. O.. Býval vtedy v drevenici a prerábal si sypáreň. V U. K. O. nikdy neboli spolu so synom, v P.
áno, keď boli deti menšie, alebo keď si syn robil elektriku. Teraz to už bolo zriedkavejšie, ale bývali aj
spolu. Ohľadne investícií sa nedohodli, mysleli si, že syn počká kým budú mať peniaze, ale nepočkal,
tak si to zaplatil sám. Nerozprávali sa o tom, či tieto investície zaplatia, alebo nie. Vždy si myslela, že

syn ostane v P.. Syn sa s ňou málo rozpráva, do P. investoval viac-menej len vtedy, keď tam neboli.
Súpisné číslo má len drevenica, sypáreň a maštaľ boli súčasťou tejto budovy, sú to hospodárske budovy.Odporca prerábal ešte podsieň, je to priestor medzi maštaľou a humnom a spojil maštaľ so sypárňou.
Keď uzatvárali darovaciu zmluvu s dcérou, táto povedala, že tam syn môže byť, ak bude dodržiavať
určité zásady. Po predložení zmluvy o prenájme zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 7 spisu) svedkyňa uviedla,

že takúto zmluvu určite nepodpisovala.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. U. K. O. (č.l. 3-4) vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/ sú evidovaní
ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na predmetnom liste vlastníctva, mimo iného
k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na parcele č. XXX/X, každý v podiele ?, na základe
darovacej zmluvy V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX-X/XX.

Podľa kópie zmluvy o prenájme zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 5, 52) M.. Z. C. a B. C. uzavreli dňa
XX.XX.XXXX ako prenajímatelia s odporcom ako nájomcom zmluvu o prenájme, ktorej predmetom bola
nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v katastri U. K. O. č. XXX, za podmienok realizácie
ubytovania v rámci živnostenského listu, platenia poplatkov za el. energiu a vodu a platenia nájmu XX
% z hrubého príjmu.

Z výpovede nájomnej zmluvy (č.l. 6) vyplýva, že navrhovateľka 1/ v zmysle § 677 ods. 2 OZ dala

odporcovi výpoveď z nájmu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. U. K. O. č.s. XXX, s koncom
výpovednej doby 08.09.2012, ku ktorému dátumu požiadala o vypratanie nehnuteľnosti.

Podľa kópie zmluvy o prenájme zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 7) M.. Z. C. a B. C. uzavreli daného dňa
ako prenajímatelia s odporcom ako nájomcom zmluvu o prenájme, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť
zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v katastri U. K. O. č. XXX, za podmienok realizácie ubytovania v

rámci živnostenského listu, platenia poplatkov za el. energiu a vodu, platenia nájmu 20% z hrubého
príjmu, možnosti nájomcu bývať v nehnuteľnosti do roku 2060 a hradenia nákladov na rekonštrukciu
nájomcom z vlastných prostriedkov.

Podľa oznámenia U. U. K. O. (č.l. 53-60) stavebné a kolaudačné rozhodnutie na rodinný dom č. XXX
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U. K. O. sa v archíve U. U. K. O. nenachádzajú. Na uvedenom

LV je zapísaná ešte jedna stavba, a to rodinný dom č. XXX, na ktorý bolo vydané dodatočné stavebné
povolenie pod č. XXX/XXXX-Or. zo dňa XX.XX.XXXX a kolaudačné rozhodnutie č. XXX/XXXX-Or. zo
dňa 20.08.2010.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné
právne závery:

Podľa § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 665 ods. 1, 2 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodloinak,primeranepovaheaurčeniuveci.Prenajímateľjeoprávnenýpožadovaťprístupkveciza
účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade,

že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

Podľa § 671 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia
zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 677 ods. 1, 2 OZ zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k
dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú
zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných
vecí v jednomesačnej lehote.

Podľa § 680 ods. 2, 3 OZ ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do

právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene
vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj
vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednomobdobí, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže
zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

Podľa § 582 ods. 1 OZ ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na

nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť
a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote
troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V danom prípade ide o občiansko-právny záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné v rámci hmotného práva

aplikovať ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájme veci.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/, 2/,
ktorí predmetnú nehnuteľnosť nadobudli od rodičov navrhovateľky a odporcu. Rovnako mal súd
vykonanýmdokazovaním(výsluchomúčastníkovkonaniaasvedkov)zapreukázané,žemedziprávnymi

predchodcami navrhovateľov a odporcom vznikol na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa
25.10.2004 (č.l. 5 spisu) občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi
účastníkmi sporná. Zmluva bola uzavretá na čas neurčitý, za účelom poskytovania ubytovania v rámci
živnostenského podnikania odporcu. Spornou bola zmena uvedenej zmluvy o prenájme uzavretím novej
zmluvy o prenájme zo dňa 25.11.2004 (č.l. 7), ako aj platnosť výpovede z nájmu nehnuteľnosti daná

navrhovateľkou 1/ (č.l. 6).

Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, súd nemal preukázané, že k uzavretiu predmetnej zmluvy
skutočne došlo. Odporcom bola v konaní predložená len kópia overenej kópie nájomnej zmluvy zo dňa
25.11.2004, ktorej existenciu a pravosť navrhovatelia spochybňovali. Vzhľadom na uvedené súd vyzval
odporcu na predloženie originálu zmluvy, ktorý však odporca nepredložil s poukazom na to, že túto nemá

k dispozícii, ale k dispozícii ju má jeho matka - svedkyňa M.. Z. C., ktorá však uvedenú skutočnosť
poprela. A., ktorú pritom na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť sám odporca, rovnako poprela,
že by s odporcom uzavreli zmluvu v znení ako bolo uvedené v zmluve zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že
nikdy nesúhlasila, aby odporca v predmetnej nehnuteľnosti trvale býval, táto mala byť poskytovaná len
na ubytovávanie klientov. Pokiaľ ide o výpoveď svedka B. C., tento síce uviedol, že odporca v predmetnej

nehnuteľnosti mohol bývať (čo nepoprela ani svedkyňa M.. Z. C. s tým, že v predmetnej nehnuteľnosti
bývali aj oni v čase, keď tam neboli turisti) ale nevedel sa vyjadriť ani k okolnostiam uzavretia zmluvy o
nájme (keď dokonca uviedol, že on žiadnu zmluvu nepodpisoval), ani k podmienkam za akých bola táto
uzavretá,zrejmeajvzhľadomnajehozdravotnýstav,stým,ževšetkookolonájomnejzmluvyvybavovala
jeho manželka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a výpovede svedkov súd odporcu opakovane vyzval

na predloženie originálu zmluvy, prípadne uvedenie príslušného štátneho orgánu, či úradu, od ktorého
by bolo možné vyžiadať predmetnú zmluvu, vzhľadom na tvrdenie odporcu, že táto bola predložená
jednak živnostenskému úradu k dokladom k podnikaniu ako aj úradu poskytujúcemu prostriedky z
eurofondov. Odporca ani na opakovanú výzvu súdu originál predmetnej zmluvy nepredložil, rovnako
nevedel uviesť ani orgán, ktorému mala byť táto zmluva predložená za účelom poskytnutia prostriedkov

z eurofondov. Pokiaľ odporca uviedol, že predmetnú zmluvu predkladal i živnostenskému úradu, tento
na výzvu súdu oznámil, že v ich záznamoch sa nachádza len nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorej kópiu zároveň zaslali súdu (č.l. 51-52). Pokiaľ odporca tvrdil, že táto zmluva je založená v inom
jeho spise na živnostenskom úrade, uvedenú skutočnosť nepreukázal, hoci mu nič nebránilo, aby sa
dostavil na okresný úrad a požiadal o vyhotovenie kópie tejto zmluvy. Nakoľko odporca nepredložil

originál nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej kópiu a existenciu navrhovatelia spochybňujú,
pričom svedkyňa M.. Z. C. poprela uzavretie zmluvy s uvedeným obsahom, rovnako neuviedol príslušný
orgán, ktorému by predmetnú zmluvu prekladal a od ktorého by bolo možné túto zmluvu zabezpečiť
a odporca neoznačil ani nepredložil iné dôkazy na preukázanie uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa
25.11.2004, má súd zato, že odporca v tomto smere, pokiaľ ide o nesporné preukázanie existencie,

a teda uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.2004, neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na
potrebu riadneho vedenia účtovníctva a dokladovania skutočností v súvislosti s vykonávaním živnosti
za účelom možného vykonania kontroly príslušnými úradmi, ako aj v súvislosti s možnosťou vykonania
kontroly v súvislosti so splnením podmienok pre poskytnutie prostriedkov z eurofondov, či v súvislosti
s daňovými povinnosťami odporcu, sa javí súdu málo pravdepodobné vyjadrenie odporcu, že listiny,doklady si odkladal len minimálne a pokiaľ tak odporca robí, je jeho konanie nezodpovedné. V tejto
súvislosti dáva súd zároveň do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a ktorá je jedným
zo základných princípov právneho poriadku, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. "práva patria

len bdelým" (pozorným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon
svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod.. Vychádzajú z uvedeného mal súd zato, že medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a

odporcom bola uzavretá len jedna nájomná zmluva, a to dňa 25.10.2004, ktorej existencia nebola
medzi účastníkmi konania sporná, ktorá bola uzavretá na čas neurčitý, a ktorú teda bolo v zmysle
§ 677 ods. 1 OZ možné vypovedať. Súd mal zároveň za preukázané, že zo strany navrhovateľov
došlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy listom zo dňa 08.06.2012. Pokiaľ odporca namietal platnosť
výpovede z nájmu z dôvodu, že táto bola daná len jedným z podielových spoluvlastníkov, súd má zato,
že táto nie je bez ďalšieho neplatná len preto, že je v nej uvedená len navrhovateľka 1/, pokiaľ tak

konala so súhlasom navrhovateľa 2/ ako druhého podielového spoluvlastníka. V zmysle § 139 ods.
1, 2 OZ sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne, pričom o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
hlasov počítanou podľa veľkosti podielov a pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Hospodárenie so spoločnou vecou

zahŕňa aj nájomné vzťahy, a to samotné určenie nájomcu, uzavretie nájomnej zmluvy, uzavretie dohody
o skončení nájmu či výpoveď z nájmu. I keď na výpovedi z nájmu absentuje uvedenie navrhovateľa 2/
ako druhého polovičného podielového spoluvlastníka, súd mal z výpovede navrhovateľky 1/ za to, že
výpoveď z nájmu nehnuteľnosti bola urobená so súhlasom navrhovateľa 2/, ktorá skutočnosť nakoniec
vyplýva i z toho, že rovnako navrhovateľ 2/, teda druhý prenajímateľ, sa žalobným návrhom domáha

vypratania nehnuteľnosti s poukazom na predmetnú výpoveď zo dňa 08.06.2012, teda sám túto výpoveď
akceptuje (č.l. 6). Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd zato, že výpoveď z nájmu bola daná
platne, a teda odporca bol povinný predmetnú nehnuteľnosť, vrátane jej príslušenstva, ku dňu skončenia
výpovednej doby vypratať.

V súvislosti s námietkou odporcu, že medzi ním a právnymi predchodcami navrhovateľov došlo i k

uzavretiu zmluvy o nájme bytu, vzhľadom na prestavbu časti nehnuteľností prináležiacich k hlavnej
nehnuteľnosti na "byt", ktorý obýva spolu s manželkou, ktorej rovnako nebola daná výpoveď z
nájmu bytu, ale ani výpoveď z nájmu nehnuteľnosti - rodinného domu, súd poukazuje na to, že v
danom prípade nebol predmetom nájomnej zmluvy byt, ale rodinný dom ako celok, so všetkými jeho
súčasťami a príslušenstvom, ktorého nájom, na rozdiel od nájmu bytu, nie je chráneným právnym

vzťahom, a teda odporca pri výpovedi z predmetnej nehnuteľnosti nemá právo na náhradný byt ani
inú formu náhradného ubytovania. Pokiaľ ide o nájom bytu, predmetom právneho vzťahu nájmu bytu
upraveného v ustanoveniach § 685 - § 719 OZ je výlučne byt ako celok, pričom v zmysle ustálenej
judikatúry je pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 118 ods.
2 OZ, účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím

stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli
byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/27/2002,
rovnako napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2Cdon 1010/1997, 2Cdo 400/2000). Nakoľko v danom prípade
absentuje rozhodnutie stavebného úradu o spôsobilosti a určení súboru miestností k trvalému užívaniu,
pričom je nesporné, že predmetom nájomnej zmluvy bol dom spolu s príslušenstvom (priľahlými

hospodárskymibudovami),niebytvňomsituovaný,nemožnohovoriťonájmebytuvzmysleustanovenia
§ 685 a nasl. OZ. Zánik nájmu výpoveďou sa preto v danom prípade riadi ustanovením § 677 a nasl. OZ.
Vzhľadom na uvedené nemožno akceptovať ani tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikol spoločný nájom
s manželkou, keď k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo dokonca pred uzavretím manželstva odporcu,
navyše za účelom poskytovania ubytovania nie odporcovi, ale poskytovania ubytovania v súvislosti s

vykonávaním podnikateľskej činnosti odporcu, a teda účastníkom nájomného vzťahu bol len odporca, z
ktorého dôvodu bolo potrebné výpoveď z nájmu adresovať len jemu.

Pokiaľ odporca uviedol, že nemôže vypratať celú nehnuteľnosť, vzhľadom na to, že ju celú neužíva,
z výpovede odporcu i svedkov vyplynulo, že tento má v súčasnosti obývať časť nehnuteľnosti, ktorá
vznikla prerobením sypárne, ktorá tvorí príslušenstvo hlavnej nehnuteľnosti - drevenice. V zmysle § 121

ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby
sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecousamostatnou, ale platí na ňu právny režim vzťahujúci sa na vec hlavnú. Pokiaľ určitá vec spĺňa znaky
príslušenstva veci hlavnej, má rovnaký právny osud ako vec hlavná. Uvedené sa vzťahuje aj na stavby,
ktoré sú v zmysle § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami, napr. kôlne, stodoly, oplotenia a pod., ktoré však

musia spĺňať podmienku príslušenstva veci, t.j. spoločného vlastníka s vecou hlavnou, trvalú príslušnosť
k veci hlavnej, označenie vlastníka, že ide o príslušenstvo a spoločný hospodársky účel s vecou hlavnou.
Príslušenstvo nasleduje osud veci hlavnej, a túto vec nie je potrebné v zmluve bližšie špecifikovať.
Nakoľko v konaní bolo výpoveďou účastníkov a svedkyne nesporne preukázané, že sypáreň a maštaľ
sú hospodárskymi budovami, ktoré boli určené ich vlastníkmi na používanie s hlavnou vecou, tieto tvoria

jej príslušenstvo a sledujú osud veci hlavnej, je zrejmé, že v danom prípade je vypratanie nehnuteľnosti
tak ako sa jej domáhajú navrhovatelia správne. Hospodárske budovy neboli osobitne uvedené ani v
zmluve o nájme nehnuteľnosti, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že ako príslušenstvo hlavnej
veci sú rovnako predmetom nájomnej zmluvy, z ktorého dôvodu sa na uvedené nehnuteľnosti vzťahuje
tak výpoveď z nájomnej zmluvy, ako aj žaloba o vypratanie.

Na základe uvedených skutočností mal súd zato, že nájom nehnuteľnosti skončil s poukazom na § 677

ods. 2 OZ v spojení s § 582 ods. 1 OZ uplynutím výpovednej doby najneskôr dňa 30.09.2012 (doručenie
výpovede v júni 2012, a teda ukončenie výpovednej doby k poslednému septembru 2012 vyplýva i z listu
pr. zástupcu odporcu navrhovateľom (č.l. 23)) a odporcovi tak vznikla povinnosť nehnuteľnosti vypratať
a vrátiť navrhovateľom. Odporca uvedenú povinnosť dosiaľ nesplnil a predmetnú nehnuteľnosť naďalej
užíva bez právneho dôvodu, preto súd žalobnému návrhu navrhovateľov 1/, 2/ s poukazom na § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel a odporcovi uložil povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu, že do nehnuteľnosti investoval vlastné peniaze, pričom od
navrhovateľov nedostal náhradu vložených investícií, súd o náhrade vynaložených prostriedkov
odporcom nerozhodoval nakoľko odporca, napriek právnemu zastúpeniu, si uvedený nárok v konaní

neuplatnil a uvedené skutočnosti uvádzal len v rámci svojich vyjadrení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania boli navrhovatelia 1/, 2/, preto
majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

Navrhovatelia si uplatnili náhradu trov konania vo výške 576,96 €, pozostávajúcich zo súdneho poplatku
za návrh vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 477,46 €.

Pokiaľ ide o súdny poplatok za návrh, tento bol zaplatený navrhovateľmi na účet súdu dňa 27.11.2013,
na základe výzvy súdu, vo výške 99,50 € (č.l. 28 spisu). Výška poplatku zodpovedá položke 1 písm. b)
v spojení s pozn. 1 k pol. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, túto si navrhovatelia 1/, 2/ uplatnili za 5 úkonov právnej
služby, spolu vo výške 477,46 €. Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzajúc z
ustanovenia § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase uskutočnenia

jednotlivých úkonov právnej služby, priznal navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za päť
úkonov právnej služby:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 20.09.2012 (§ 14 ods. 1 písm.
a), § 13 ods. 2 cit. vyhlášky účinnej do 30.06.2013) 2 x 29,345 € ... 58,69 €

+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,63 €

2/ písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 28.09.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 2 cit.
vyhlášky účinnej do 30.06.2013) 2 x 29,345 € ... 58,69 €

+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,63 €

3/ účasť na pojednávaní dňa 29.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 cit. vyhlášky účinnej od
01.07.2013) od 10:00 hod. do 12:25 hod., t.j. 2 hod. 25 min, ... 117,38 €+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 8,04 €

4/ účasť na pojednávaní dňa 06.03.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 cit. vyhlášky účinnej od
01.07.2013) od 08:30 hod. do 10:10 hod., t.j. 1 hod. 40 min, 2 x 30,925 ... 61,85 €

+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 8,04 €

5/ účasť na pojednávaní dňa 27.03.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 cit. vyhlášky účinnej od
01.07.2013) od 10:50 hod. do 12:20 hod., t.j. 1 hod. 30 min, 2 x 30,925 ... 61,85 €

+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 8,04 €

Trovy právneho zastúpenia spolu: 397,84 € + 79,57 € (DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky) = 477,41.

Pokiaľideotrovyprávnehozastúpenia,tietosinavrhovateliauplatnilivpodstatesprávne,okremnáhrady

trov v súvislosti s úkonom - účasť na pojednávaní dňa 29.11.2014, kedy im patrila náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 123,70 € (30,925 € ako ? základnej sadzby tarifnej odmeny x 2 účastníci x 2 nakoľko
trvanie úkon presiahlo 2 hodiny), oproti navrhovateľmi uplatnenej výške 117,37 €, keď základná sadzba
tarifnej odmeny v danom prípade je 61,85 € (nie 61,87 € ako je uvedené vo vyúčtovaní, kde k rozdielu
došlo zrejme pri zaokrúhľovaní). Keďže však súd nemôže priznať viac než si navrhovatelia uplatnili, pri

priznaní náhrady trov konania súd vychádzal z výšky odmeny za daný úkon právnej služby uplatnenej
navrhovateľmi. Spolu teda súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom ako úspešným
účastníkom konania trovy konania vo výške 576,91 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 477,41 €, v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na účet
právneho zástupcu navrhovateľov, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo
ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z

rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).