Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712212675.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcov: 1/
X. Š., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom Z. XXXX/XX, P., obaja
zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova 17, Poprad, proti žalovanému U. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, V., zastúpenom JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, Nám. sv. Egídia 44,
Poprad, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku
parcela registra C č. XXX/X o výmere 25 m2 - zastavaná plocha, nachádzajúceho sa v k. ú.
V. podľa vytvoreného geometrického plánu č. 45498083-42/2012 z 13.9.2012 vyhotoveného
spoločnosťou GeoGro, s.r.o. z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 21.09.2012 žalobcovia v 1/ a 2/ rade žiadali, aby súd určil, že žalobcovia v 1/
a 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc. reg. C č. XXX/X o výmere 25 m2 - zastavaná

plocha nachádzajúceho sa v k. ú. V. podľa vytvoreného geometrického plánu č. 45498083-42/2012
vyhotoveného spoločnosťou GeoGro s.r.o., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobu odôvodnili
tým, že žalobcovia titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.01.1996 sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemkov parc. reg. C č. XXX/X, XXX/X, XXX, rodinného domu s. č. XX
v k. ú. V.. Pozemok parc. č. XXX/X o výmere 1160 m2 susedí bezprostredne s pozemkom parc. č.
XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Uvedené pozemky reálne v teréne oddeľujú stavby umiestnené na
susednom pozemku parc. č. XXX, XXX/X. Žalobcovia po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku

parc. č. XXX/X ako ich právni predchodcovia predmetný pozemok užívali v celosti. Odôvodnene mali
za to, že hranicu pozemku so susedným pozemkom žalovaného parc. č. XXX/X tvorí múr stavby
rodinnéhodomužalovaného.Dňa05.01.2011žalovanýspolusmanželkoupodalnaOkresnýsúdPoprad
žalobu o povinnosť strpieť vstup na susediaci pozemok na nevyhnutnú dobu a na nevyhnutnú mieru.
Konanie je vedené pod sp. zn. 13C 5/2011, doposiaľ nie je skončené. Podľa podanej žaloby, žalovaný s
manželkou má záujem vybudovať po dĺžke ich rodinného domu s. č. XX na ich pozemku parc. č. XXX/

X v šírke 35 cm odvodňovací kanál na zabránenie stekania dažďovej vody do obvodových múrov ich
rodinného domu. S vybudovaním odvodňovacieho kanála žalobcovia nemajú problém, uvedené navrhli
protistrane, avšak žalovaný s manželkou s uvedeným nesúhlasí a trvá na tom, že hranica pozemkov nie
je tvorená múrom rodinného domu, ale táto je vo vzdialenosti 35 - 40 cm od rodinného domu žalovaných.
Žalovaný dal vypracovať znalecký posudok znalcom C.. Z., ktorý dospel k záveru, že hranica pozemku
by mala byť vo vzdialenosti 0,40 m od domu žalovaných. Predmetný geometrický plán bol zapísaný do
katastra nehnuteľností. Žalobcovia tvrdia, že sporná časť pozemkov im vlastnícky patrí, keď túto užívali

dobromyseľne od uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1996 ako súčasť parc. XXX, resp. neskôr XXX/X.Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poprel, že by pozemky vo vlastníctve žalobcov parc. č. XXX/X a
pozemok vo vlastníctve žalovaného č. XXX/X oddeľoval múr rodinného domu žalovaného. K rodinnému
domu žalovaného patril aj odvodňovací kanál, ktorý bol vedený súbežne s hospodárskou stavbou a

rodinným domom v šírke cca 40 cm. Kanál bol od nepamäti súčasťou nehnuteľností žalovaného. O kanál
sa riadne staral, čistil, opravoval. Tento od nepamäti trvajúci stav hrubým spôsobom narušil žalobca
odstránenímkameňov,ktorékanáltvorili.Žalovanýpoukázalnavypracovanýznaleckýposudokznalcom
C.. G. Z., ktorý dospel k záveru, že hranica pozemkov by mala byť vo vzdialenosti 0,40 m od domu
žalovaných. Poukazujúc na uhorské obyčajové právo, podľa ktorého odkvap budovy je súčasťou stavby

a teda odkvap nemôže zasahovať do cudzieho pozemku, keď podľa uhorských zákonov neexistovalo
dvojaké vlastníctvo, aby mohla stavba - rodinný dom byť postavený na nevysporiadanom pozemku
stavebníka. Je zrejmé, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade vec neužívali ako svoju vlastnú, pretože predmetný
pozemok, na ktorom sa nachádza odvodňovací kanál bol v minulosti využívaný právnymi predchodcami
žalovaného a neskôr samotným žalovaným.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcov v 1/ a 2/ rade na podanej žalobe trval. Naliehavý právny

záujem žalobcov v 1/ a 2/ rade na podanej určovacej žalobe odôvodnil tým, že iba vyhovením žalobe
by žalobcovia v 1/ a 2/ rade docielili zmenu osoby vlastníka predmetnej nehnuteľnosti zapísanej
na príslušnom liste vlastníctva. Žalobcovia sa v konaní domáhajú ochrany vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá je špecifikovaná v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou podanej žaloby. Spornú
parcelu č. XXX/X od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku v roku 2006 žalobcovia v 1/ a 2/

rade považovali za súčasť predmetnej parcely. Túto užívali ako svoju vlastnú, pritom túto časť pozemku
užívali aj právni predchodcovia žalobcov. Spory o určenie hranice k pozemku sú datované od roku 2007.
Žalobcovia od nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele boli dobromyseľní, že im predmetný
pozemok patrí až po hranice domu žalovaného, v užívaní neboli rušení v zákonom stanovenú dobu.
V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že jeho právni predchodcovia, resp. on vybudoval

na spornej parcele odvodňovací kanál, ani že sa staral o čistenie, údržbu kanála. Vstup do držby
preukazujú žalobcovia uzatvorenou kúpnou zmluvou z 30.01.1996. Žalobcovia si môžu započítať čas
užívania nehnuteľnosti právnymi predchodcami. Za uplynutie vydržacej doby považujú deň 01.01.2002,
keď uplynula 10-ročná vydržacia lehota a týmto spôsobom žalobcovia v 1/ a 2/ rade nadobudli vlastnícke
právo k predmetnému pozemku.

Žalobca v 1/ rade na pojednávaní na podanej žalobe trval, súhlasil s vyjadrením právneho zástupcu.
Uviedol, že dňa 30.01.1996 spolu so žalobkyňou v 2/ rade uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol
vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XX a pozemkom parc. č. XXX, XXX v k. ú. V.. V čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy bol názoru, že hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaného tvorí múr
rodinného domu žalovaného. V rodinnom dome súp. č. XX sa žalobca v 1/ rade narodil, určitú časť

svojho života ho obýval spolu s rodičmi. Na spornej časti pozemkov označenej ako parc. č. XXX/X sa
nikdy nenachádzal odvodňovací kanál, táto časť pozemku bola zatrávnená, užívaná žalobcami a ich
právnymi predchodcami. Problém týkajúci sa užívania spornej časti pozemku nastal v roku 2007, keď
žalobcovia zistili, že trávnik na pozemku bol poliaty neznámou chemickou látkou. Žalobcovia tušili, že to
urobil žalovaný. Keď na uvedenú skutočnosť žalovaného upozornil, tvrdil, že predmetná časť pozemku

je jeho.

Žalobkyňa v 2/ rade na pojednávaní na podanej žalobe trvala, súhlasila s vyjadrením žalobcu v 1/ rade
a právneho zástupcu žalobcov.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil,
že žalobcovia v 1/ a 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali splnenie podmienok na

nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním. Žaloba je postavená na klamstve
žalobcov, ktorí tvrdili, že odvodňovací kanál pri dome žalovaného nikdy neexistoval. Existencia
odvodňovacieho kanála vyplýva z vykonanej ohliadky na mieste samom, i z výsluchu svedkov L. E., R.
V.. Právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť o čistení odvodňovacieho kanála za obdobie rokov
1996 až 2006, o tejto skutočnosti vedeli aj žalobcovia. Žalovaný rodinný dom súp. č. XX užíval od roku1987, kedy ho nadobudol darovacou zmluvou, v predmetnom rodinnom dome sa narodil a vyrastal do
roku 1968.

Žalovaný na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že rodinný dom súp. č. XX v k. ú. V. bol

postavený v roku 1931. Od toho času tam bol vybudovaný odvodňovací kanál pozdĺž rodinného domu na
spornej časti pozemku. Tento čistili rodičia žalovaného. Nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XX, pozemky
parc. č. XXX, XXX nadobudol darovacou zmluvou v roku 1987 od svojho otca. Odvodňovací kanál čistil
raz ročne. Rodinný dom súp. č. XX a pozemky parc. č. XXX, XXX do roku 1996 užívala stará mama
žalobcu v 1/ rade. Žalovaný tvrdil, že žalobcov videl odstraňovať odvodňovací kanál. Sporná záležitosť

so žalobcami bola riešená i na Obecnom úrade v V.. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku
C.. Z. si dal vytýčiť hranice medzi pozemkami C.. G..

Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobcov, žalobcov v 1/, 2/ rade,
právneho zástupcu žalovaného, žalovaného, svedkov: F. Š., L. E., R. V., X. G., F. Š., ohliadkou na
mieste samom, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva č. XXX, listom vlastníctva č. XXX, kúpnou zmluvou
uzatvorenou 30.01.1996, znaleckým posudkom č. 13/2011 vypracovaného C.. G. Z.Ý., geometrickým

plánom z 21.12.2006 z 20.04.2012 a 13.09.2012, protokolom o vytýčení hranice z 28.06.2007,
vytyčovacímnáčrtomz26.06.2007aostatnýmilistinnýmidôkazmi,ktorétvoriasúčasťspisu,zvykonania
ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

Predmetom konania je žaloba o určenie, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci
pozemku parc. reg. C č. XXX/X o výmere 25 m2 - zastavaná plocha nachádzajúca sa v k. ú. V. podľa

vytvoreného geometrického plánu č. 45498083-42/2012 z 13.09.2012 vyhotoveného spoločnosťou
GeoGro s.r.o. tvrdiac, že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku sa stali titulom
vydržania.

Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Správe katastra P. vyplýva, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú
bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov parc. č. reg. C XXX/X, XXX/X, XXX a rodinného domu súp. č.

XX v k. ú. V..

Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Správe katastra P. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom
pozemkov reg. C parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X - hospodárska budova, na parc. č. XXX/X dreváreň.

Dňa 30.01.1996 žalobcovia v 1/ a 2/ rade uzatvorili formou notárskej zápisnice kúpnu zmluvu, ktorou
F. Š., nar. XX.XX.XXXX previedol vlastnícke právo na žalobcov v 1/ a 2/ rade, predmetom ktorej boli

nehnuteľnosti v k. ú. V. pozemky reg. C parc. č. XXX, rodinný dom súp. č. XX k. ú. V..

Zo znaleckého posudku č. 13/2011 znalca C.. G. Z. súd zistil, že spornú hranica medzi pozemkami parc.
č. XXX/X, XXX/X tvorí spojnica odkvapu od rodinného domu, ktorý je 0,40 m po odkvap stodoly, ktorý je
0,35 m od rodinného domu žalovaného a túto hranicu netvorí múr rodinného domu žalovaného.

Geometrický plán z 21.12.2006 Ľ. T. bol vypracovaný kvôli rozdeleniu pozemkov parc. č. XXX na

pozemky XXX/X R. XXX/X.

Geometrickým plánom z 20.04.2012 vypracovaným X. G. došlo k zmene výkazu výmer pozemkov parc.
č. XXX z výmery 209 m2 na 199 m2 a XXX/X z výmery 443 m2 na 453 m2. Geometrickým plánom
z 13.09.2012 vypracovaným GeoGro s.r.o. došlo k rozdeleniu pozemku XXX/X o výmere 453 m2 na
pozemky XXX/X o výmere 428 m2 a XXX/X o výmere 25 m2.

Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že zvod strechy rodinného domu žalovaného je vedený dole.
Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že odvodňovací kanál pri zvode zo strechyrodinnéhodomusamuselnachádzať.Súdzistilskutočnosť,žeterénpozdĺžrodinnéhodomužalovaného
smerom k rodinnému domu žalobcov v 1/ a 2/ rade v šírke cca 50 cm je sadnutý. Pri ohliadke susediacich
rodinných domov s rodinným domom žalovaného a rodinným domom žalobcov v 1/ a 2/ rade bolo

zistené, že rodinné domy súp. č. XX, XX, XX, XX majú vybudované odvodňovacie kanály pozdĺž zadnej
steny rodinných domov.

Svedok F. Š., ktorý je bratom žalobcu v 1/ rade, na pojednávaní uviedol, že sporná parc. XXX/X patrí
rodine Š.. Počas obdobia, keď chodil na predmetnú parcelu s rodičmi, kosil trávu až k múru rodinného
domu žalovaného. Na tejto časti parcely sa nikdy nenachádzal odvodňovací kanál. Spornú parcelu kosil

od roku 1992 do roku 2008. K odskoku plota od prednej časti rodinného domu uviedol, že sa k tomuto
nevie vyjadriť, takéto oplotenie stojí od kedy si predmetné nehnuteľnosti pamätá.

Svedok L. E. uviedol, že v minulosti poznal otca žalobcu v 1/ rade, pozná žalovaného, pretože pracoval
v V.. Keď žalovaný staval strechu na rodinnom dome, bol mu pomáhať, v tom čase starý otec žalobcu
v 1/ rade vyšiel na dvor, kde boli postavené krokvy, namietal, že krokvy sú nejaké dlhé, že žalovaného
je iba 40 cm od rodinného domu, ďalej krokvy zasahovať nemôžu. Tesár vtedy odrezal z predmetných

krokiev po celej dĺžke. Krokvy padali na zem, na ktorej sa nachádzal kanál urobený zo skál určený na
zvod dažďovej vody. Kanál bol po celej dĺžke rodinného domu, padali na neho krokvy. Bolo to v rokoch
1992 až 1993.

Svedok R. V., ktorý od roku 2006 do roku 2010 pôsobil vo funkcii zástupcu starostu obce V. si pamätal v
rámci výkonu funkcie, že prišiel na Obecný úrad žalovaný, ktorý uviedol, že pri jeho rodinnom dome sa

vyberajú kamene, ktoré tvorili odtok dažďovej vody, bolo to vo dvore žalobcu v 1/ rade. Na mieste samom
svedok zistil, že kamene boli vybraté asi z 2/3-tin. Na dolnej časti smerom k ceste kamene ešte boli.
Takýto odtokový kanál bol súčasťou každého rodinného domu v V., bolo to bežné. Nebolo zistené, kto
predmetnékamenevyberal.Khranicimedzipozemkamiúčastníkovkonaniasavyjadriťnevedel,uviedol,
že býva pravidlom, že miesto, kde je umiestnený odtok dažďovej vody, patrí príslušnému rodinnému

domu. Nevedel sa vyjadriť v akom rozsahu.

Svedok X. G. uviedol, že pre žalovaného vykonal vytýčenie hranice medzi pozemkami. Po vykonaní
šetrenia na Správe katastra P., listinami, pozemkovou mapou, mapou bývalého pozemkového katastra,
pozemno-knižnými vložkami, záznamami potrebného merania zmien po zameraní skutkového stavu
v teréne jestvujúcich plotov vytýčil vlastnícku hranicu medzi pozemkami XXX/X R. XXX/X. V čase,

keď predmetné mapy, ktoré mal k dispozícii, boli vyhotovené, súčasťou stavieb bol aj odkvap. Stavby
sa nemohli stavať na cudzích pozemkov. Preto svedok na základe uvedeného dospel k záveru, že
vlastnícka hranica medzi pozemkami je pozdĺž odkvapu, nie pozdĺž rodinného domu a ostatných
stavených objektoch, ktoré sa na pozemku nachádzali. Taktiež aj oplotenie nachádzajúce sa v roku 2006
pri stodole žalovaného bolo osadené 35 cm od rohu stodoly. Keď vykonával vytyčovací náčrt a osadzoval

železné roxory, boli veľmi ťažko umiestňované do zeme, narážal na kamenné balvany, ktoré tvorili tzv.
rigol okolo rodinného domu. Hranicu medzi pozemkami v roku 2007 vytyčoval tzv. polárnou metódou.

Svedok F. Š., ktorý je otcom žalobcu v 1/ rade, na informatívnom výsluchu uviedol, že od narodenia
cca 30 rokov býval v rodinnom dome súp. č. XX, avšak aj neskôr, keď sa presťahoval, chodil rodičom
pomáhať. Celú túto dobu vykonával práce na pozemku, ktorý siahal až k domu žalovaného. Na tomto

mieste nikdy nebol umiestnený odvodňovací kanál. Voda z rodinného domu žalovaného stekala dole
po trávnatej ploche pozemku. Niektorí susedia taktiež nemajú kanalizáciu, vybudované odvodňovacie
kanály.Žalovanýajehoprávnypredchodcanikdynemalizáujemnavybudovaníodvodňovaciehokanála,
ani ich rodičia nemali vybudovaný kanál. Pamätal si, že keď žalovaný budoval novú strechu, krokvy
zasahovali do pozemku jeho otca. On ho na to upozornil a majstri museli časť dĺžky krokiev odstrániť.

Uviedol, že nebol prítomný, ako majster na stavbe na základe výzvy otca svedka odstránil krokvy na
streche rodinného domu žalovaného po dĺžke viac ako 40 cm, avšak mal vedomosť o tom, že jeho otec
trval na tom, aby strecha bola urobená vo vzdialenosti tak ako na starom dome. Svedok F. Š. uviedol, že
pôvodný pozemok parc. č. XXX k. ú. V. bol vždy porastený súvislým trávnatým porastom. Udržiavacie
práce celého dvora až k múru rodinného domu žalovaného prevádzala rodina Š.. Počas života svedka apočas života jeho rodičov, žalovaný a ani jeho právni predchodcovia nevstupovali na pozemok žalobcov
a ich právnych predchodcov. Pozemok rodina Š. užívala v celosti.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobe

nemožno vyhovieť. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním. Je nesporné, že pozemok parc.
č. reg. „C“ XXX/X v k. ú. V. predstavuje pás pozdĺž zadnej strany rodinného domu žalovaného s. č. XX
v k. ú. V..

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v konaní preukázali naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby,

keď bez kladného rozhodnutia súdu vo veci nedocielia zmenu osoby vlastníka pozemku na Správe
katastra P.. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade nepreukázali splnenie zákonných podmienok na nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku vydržaním. Žalovaný v konaní tvrdil, že na spornom pozemku od r. 1931,
kedy bol postavený rodinný dom s. č. XX, sa nachádzal odvodňovací kanál vybudovaný z kameňov.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade žalovaným tvrdenú skutočnosť popierali. Z výpovede svedkov L. E.Á., R.

V., X. G. súd mal za preukázané, že na spornom pozemku od výstavby rodinného domu s. č. XX sa
nachádzal kamenný odvodňovací kanál, ktorý udržiaval žalovaný. Treba uviesť, že pokiaľ odvodňovací
kanál bol vybudovaný v roku 1931, vtedy na území Slovenskej republiky platilo uhorské obyčajové právo,
podľa ktorého vychádzajúc zo zásady rímskeho práva „superficies solo cedit“ stavby pevne spojené
so zemou patrili vlastníkovi pozemku ako jeho súčasť. Až z ustanovenia § 1 zákona č. 88/1947 Zb.

o práve stavby vyplýva, že pozemok môže byť zaťažený vecným právom inej osoby (stavebníka),
majúc stavbu na jeho povrchu alebo pod povrchom (právo stavby). Nezáleží na tom, či ide o stavbu
zriadenú, či doposiaľ nezriadenú. I ohliadka vykonaná na mieste samom utvrdila súd v presvedčení, že
súčasťou rodinného domu žalovaného bol odvodňovací kanál, vzhľadom na logickú potrebu odvodenie
stavby i vzhľadom na zistenú existenciu odvodňovacích kanálov pozdĺž zadných stien rodinných domov

susediacich bezprostredne i ďalej od rodinného domov žalovaného i žalobcov v 1/ a 2/ rade. Súd neuveril
tvrdeniam žalobcov v 1/ 2/ rade i svedeckým výpovediam F. Š. C. F. Š., ktoré vzhľadom na blízky
príbuzenský vzťah s žalobcami v 1/ a 2/ rade hodnotil ako účelové v snahe pomôcť žalobcom v 1/ a 2/
rade. Naopak výpovede svedkov JÁ. E., R. V., X. G. považoval za vierohodné, keď títo svedkovia nemajú
vzhľadom na vzťah k účastníkom konania žiadny záujem na výsledku sporu. Títo potvrdili existenciu

odvodňovacieho kanála pozdĺž rodinného domu žalovaného.Aj Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. na vydržanie vyžadoval splnenie podmienok: predmet spôsobilý
vydržania (okrem nescudziteľných vecí, ktoré sú v socialistickom vlastníctve), desaťročnú vydržaciu
dobu a oprávnenosť držby. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. na rozdiel od uhorského obyčajového

práva vyžadoval právny titul (iuris titulus) vstupu do držby. Za oprávneného vydržateľa sa považoval ten
držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí.

Dobromyseľnosť držby treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že
vec mu patrí (V 5/1989)

Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom

dokazovania. Týmto môžu byť okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o
dobromyseľnosti, že mu vec patrí (R 45/1986).

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby žalobcovia v 1/ a 2/ rade resp. ich právni
predchodcovia užívali sporný pozemok, keď pre existenciu odvodňovacieho kanála ho užíval žalovaný
do času odstránenia kanála v r. 2007. Okolnosti zistené v konaní vylučujú i dobromyseľnosť žalobcov

v 1/ a 2/ rade, že by im sporný pozemok patril.

Pre existenciu dobrej viery držiteľov nestačí iba tvrdenie žalobcov v 1/ a 2/ rade, že im pozemok patrí,
ale je potrebné, aby tvrdenie bolo podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť, že je
dôvodné. V danej veci žalobcovia v 1/ a 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali splnenie
zákonných podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním. Súd preto rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď úspešný
žalovaný mal právo na náhradu trov konania a náhradu trov mu súd priznal vo vyhlásenom rozsudku.
Právny zástupca žalovaného v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania
nevyčíslil, preto žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.