Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201410
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Košice-okolie,
katastrálny odbor, Hroncova 13, Košice, zast. JUDr. Júliou Paraničovou, poverenou zamestnankyňou
odporcu, za účasti G. Y., bytom N. XXX/XX, G., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V
1558/2013 zo dňa 11.06.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1558/2013 zo dňa 11.06.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1558/2013 zo dňa 11.06.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v
platnom znení, zamietol návrh na vklad záložného práva podaného dňa 23.05.2013, ktorého prílohou
je záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598 ako záložným veriteľom a G. Y., bytom N. XXX/XX, G., ako záložcom, zastúpeným na základe
Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 23.05.2013 mu bol doručený návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 150/2013-SUB k

nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva XXXX. Citoval
ustanovenie § 31 ods. 1, § 53 ods. 2 a 5 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že priložená Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, t.j. v danom
prípade bola obmedzená voľba splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by
za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ -
účastník nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Záložnázmluvajeabsolútneneplatná ajvzhľadomnato,ženerešpektujevyváženosťmedzipredmetom
úverovej zmluvy - výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka
nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstate vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka- účastníka konania zo zmluvy o úvere. Taktiež poukázal na skutočnosť, že na návrhu na vklad a na
záložnej zmluve je podpis konateľa za záložného veriteľa opätovne skenovaný a nakoľko ide o formálny
právny úkon, odporca trvá na striktnom dodržiavaní zákonom určenej formy, t.j. na vlastnoručnom

podpise. V závere citoval ustanovenie § 31 ods. 1, ods. 3 katastrálneho zákona a konštatoval, že
vzhľadom na tú skutočnosť, že záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad záložného
právaknehnuteľnostiamsplnenéneboli,pretonávrhnavkladzáložnéhoprávadokatastranehnuteľnosti
zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 13.08.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom

žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu
záložného práva. Nestotožnil sa s právnym názorom Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve
uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa

zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o
splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda
podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí
rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše
odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní

práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261
ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá
v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru
odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď
skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu

v rámci občianskeho súdneho konania. Ďalej poznamenal, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a
zástupcu v Dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie
záložnéhoveriteľajepredsanevyhnutnézhľadiskaurčitostipredmetuudelenéhoplnomocenstva.Pokiaľ
správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil

zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť
o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať
reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že

v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Taktiež vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne
uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z

predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len
„splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre
Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho
poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená,

že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosťzistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor,
že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo

dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu
uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo
vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia

záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v Dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval,
že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.
Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Vyslovil

názor, že predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená
slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon.
Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle
konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez

prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle.
Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. V
závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení
platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne

určitéazrozumiteľnéainéďalšiepovinnosti.Nazávernavrhovateľuviedol,žeodporcanezistilspoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 08.11.2013 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a
včas predvolaný. Listom zo dňa 05.11.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.11.2013 navrhovateľ
oznámil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal súd o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho
neprítomnosti. Súd v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods.

2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa.

Na pojednávaní bol vypočutý účastník G. Y., ktorý uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril Zmluvu o
úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 900 Eur. Poskytnutú pôžičku splácal,
avšak neskôr prišiel o prácu a nemal na splácanie uvedených splátok finančné prostriedky. Zdôraznil,
že navrhovateľom bol upozornený, že podpisuje len úverovú zmluvu, avšak nevie aké iné listiny mu dal

navrhovateľ na podpis a preto žiada rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad potvrdiť.

Na pojednávaní bola taktiež vypočutá poverená zamestnankyňa odporcu, ktorá zotrvala na dôvodoch
uvedených v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedla, že vo všetkých prípadoch, kde podal návrh na
vklad navrhovateľ, vo všetkých Dohodách o splnomocnení za splnomocnenca vystupuje ten istý človek a
podpisy na záložných zmluvách sú skenované. Taktiež poukázala na skutočnosť, že hodnota predmetu

zmluvy je neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXzodňa19.01.2012.Veriteľsazaviazalposkytnúťdlžníkoviúvervsume900,00Euradlžník
sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 864,00 Eur a úrokov z omeškania v sadzbe
0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných

všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveň Dohodou o splnomocnení zodňa 19.01.2013 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18,
Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom

vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení
je podpísaná dlžníkom Stanislavom Koňom ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 29.04.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 150/2013-SUB medzi

navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.01.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak

zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi

dlžníkom G. Y. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny

úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení

uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná

do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle

Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti

vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a
to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy

o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s
dobrými mravmi. Súd považuje za neprimerane vysokú aj odplatu za poskytnutie úveru povinnému,
nakoľko povinnému bol poskytnutý úver vo výške 900,00 Eur s poplatkom vo výške 864,00 Eur.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.