Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203909
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314203909.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľky : R. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. Č.. XXXX G. M. E. X/ O. : O. D., L.. XX.XX.XXXX, P.
J. J., A.. K. Č.. XXX S. M. E. X/ O. : E. D., L.. X.X.XXXX, T. Č.. XXX, o zaplatenie 190,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v časti určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 14.2.2014 zamieta.

Súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 150,- Eur zamieta.

Súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 40,- Eur voči odporkyni v 1/ rade zamieta.

Odporkyňa v 2/ rade je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.2.2014, ktorý následne doplnila dňa 16.4.2014 domáhala, aby
súd určil, že nájomná zmluva uzavretá medzi ňou a odporkyňou v 2/ rade ktorá konala v zastúpení
odporkyňou v 1/ rade a ktorej predmetom bol nájom rodinného domu súpisné Č. XX E. M. L. je neplatná.

Navrhovateľka taktiež žiadala, aby súd uložil odporkyniam povinnosť zaplatiť sumu 190,- Eur, ktorú
navrhovateľkauhradilapouzavretínájomnejzmluvy,pričomztejtosumypredstavovalačiastka150,-Eur
nájomné a čiastka 40,- Eur predstavovala úhrady za energie spojené s užívaním rodinného domu. Svoj
návrh v časti neplatnosti nájomnej zmluvy navrhovateľka odôvodnila tak, že nájomnú zmluvu považuje
za neplatnú z dôvodu, že ju neuzatvárala s vlastníčkou nehnuteľnosti - odporkyňou v 2/ rade, za ktorú pri
uzatváraní nájomnej zmluvy konala odporkyňa v 1/ rade a k písomnému vyhotoveniu nájomnej zmluvy
nedoložila splnomocnenie. Navrhovateľka ďalej zmluve vytýkala nedostatočnú špecifikáciu predmetu

nájmu. Navrhovateľka taktiež udávala, že nehnuteľnosť neužívala a to z dôvodu obáv ktoré nadobudla
po tom, čo uzavretú nájomnú zmluvu konzultovala s bližšie nešpecifikovanou právničkou.

Odporkyňa v 1/ rade s návrhom nesúhlasila pričom uvádzala, že pri rokovaní a podpise zmluvy
predložila navrhovateľke písomnú plnú moc, ktorú jej dňa 20.1.2014 udelila vlastníčka nehnuteľnosti -
odporkyňa v 2/ rade. Odporkyňa v 1/ rade poukazovala na to, že údaje do formuláru zmluvy vpisovala
sama navrhovateľka, pričom sama na zmluve uviedla, že odporkyňa v 2/ rade je pri rokovaní a pri
uzatváraní zmluvy zastúpená odporkyňou v 1/ rade. Odporkyňa v 1/ rade taktiež poukázala na to, že
navrhovateľka mala možnosť nehnuteľnosť užívať, pretože jej po podpise zmluvy boli odovzdané kľúče

od nehnuteľnosti. Po doručení Žiadosti o zrušenie nájomnej zmluvy zo dňa 10.2.2014 odporkyňa v 1/rade navrhovateľke oznámila, že nesúhlasí s ukončením platnosti nájomnej zmluvy a že platnosť zmluvy
je možné ukončiť uplynutím 2 mesačnej výpovednej lehoty. Odporkyňa v 1/ rade taktiež uviedla, že
kľúče od nehnuteľnosti prevzala od navrhovateľky dňa 14.3.2014, pričom následne bola uzavretá nová

nájomná zmluva na uvedenú nehnuteľnosť s treťou osobou.

Odporkyňa v 2/ rade s návrhom taktiež nesúhlasila. Uviedla že dňa 21.3.2014 vlastnoručne spísala a
podpísalaplnúmoc,ktorousplnomocnilaodporkyňuv1/radekprávnymúkonomsmerujúcimkprenájmu
rodinného domu v Obci Neded pod D..Č.. XX. Takto odporkyňa v 2/ rade postupovala z dôvodu, že
väčšinu času sa zdržiavala v zahraničí. Odporkyňa v 2/ rade potvrdila, že mala vedomosť o tom, že

odporkyňa v 1/ rade v jej mene uzatvorila nájomnú zmluvu s navrhovateľkou.

Súd vo veci vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu a po takto
vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 14.2.2014 došlo medzi navrhovateľkou ako nájomcom a odporkyňou v 2/ rade ako prenajímateľkou
k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol nájom rodinného domu pod D..Č.. XX ktorý sa
nachádza E. M. L.. Pri podpise zmluvy navrhovateľka uhradila sumu 190,- Eur, z ktorej 150,- Eur

bolo vyplatených z titulu uzavretej nájomnej zmluvy a k nej dojednaného nájomného a suma 40,- Eur
bola uhradená z titulu energií spotrebovaných v súvislosti s užívaním rodinného domu. Pri uzatváraní
nájomnej zmluvy odporkyňu v 2/ rade ako prenajímateľku zastupovala odporkyňa v 1/ rade, ktorá
bola vybavená splnomocnením zo dňa 20.1.2014 a ktorej sa vzťahovalo na právne úkony spojené s
prenajímaním rodinného domu D..Č.. XX, ktorý sa nachádza v M. L.. Rozsah splnomocnenia bol v

jeho písomnom vyhotovení uvedený tak, že odporkyňa v 1/ rade bola oprávnená odporkyňu v 2/ rade
zastupovať v rozsahu podpisovania nájomných zmlúv, preberaním finančných prostriedkov za nájom a
ostatné výdavky a odovzdania rodinného domu nájomcom.

Dňa 18.2.2014 adresovala navrhovateľka odporkyni v 1/ rade „Žiadosť o zrušenie nájomnej zmluvy a
vrátenie 190,- Eur za nájomné a elektrickú energiu“. Tento písomný právny úkon súd vzhľadom na jeho

obsahnevyhodnotilakoodstúpenieodnájomnejzmluvyuzavretejdňa14.2.2014,pretoženavrhovateľka
v uvedenom vyjadrení uvádza, že zmluva je neplatná a poukazuje na dôvody jej údajnej neplatnosti, čiže
prejav jej vôle podľa názoru súdu smeruje a vyjadruje to, že nájomnú zmluvu považuje za neplatnú a nie
to, že navrhovateľka vyjadruje vôľu odstúpiť od inak platne uzavretej nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu
súd taktiež vychádzal z toho, že sama navrhovateľka vychádzala z toho že zmluva je neplatná a keďže

od neplatného právneho úkonu nie je možné odstúpiť, nebolo možné jej úkon považovať za odstúpenie
od zmluvy. V uvedenom písomnom právnom úkone navrhovateľka uvádza, že tento postup zvolila z
dôvodu, že k nájomnej zmluve nie je doložené splnomocnenie pre odporkyňu v 1/ rade, ktorá zmluvu
uzatvárala za odporkyňu v 2/ rade. Taktiež navrhovateľka uvádzala, že nehnuteľnosť tvoriaca predmet
nájmu nie je v písomne uzavretej nájomnej zmluve dostatočným spôsobom špecifikovaná tak ako je to

nevyhnutné pri nehnuteľnostiach a to uvedením listu vlastníctva na ktorom je nehnuteľnosť evidovaná,
parcelného čísla, druhu parcely a rozlohou.

Pri podpise nájomnej zmluvy boli navrhovateľke odovzdané kľúče od rodinného domu, ktorý tvorí
predmet nájmu a bolo jej umožnené nehnuteľnosť užívať. Navrhovateľka podľa jej tvrdenia však
nehnuteľnosť nikdy neužívala, nakoľko po konzultácii s „právničkou“ nadobudla subjektívne obavy

spočívajúce v tom, že zmluvu neuzatvárala s vlastníčkou nehnuteľnosti. Kľúče od nehnuteľnosti
navrhovateľka odovzdala opäť odporkyni v 1/ rade dňa 14.3.2014.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec aby ju dočasne /v dojednanej dobe/ užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa udeliť plnomocenstvo písomne.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou
ako nájomcom a odporkyňou v 2/ rade ako prenajímateľom došlo dňa 14.2.2014 k uzavretiu platnej
nájomnej zmluvy v písomnej forme, ktorej predmetom bol nájom rodinného domu s.Č.. XX E. M. L.. V
danom prípade súd poukazuje na zákonnú úpravu nájomného vzťahu podľa Občianskeho zákonníka

z ktorej vyplýva, že základnými náležitosťami tohto zmluvného tipu je určenie účastníkov, predmetu
nájomného vzťahu, výšky nájomného a dobu, na ktorú sa nájomný vzťah uzatvára. Z týchto dôvodov
sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, ktorá smerovala k neplatnosti uzavretej
nájomnej zmluvy z dôvodu, že predmet nájmu vzhľadom na to že ide o nehnuteľnosť nie je dostatočne
špecifikovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade nájmu rodinného domu je podľa

jeho názoru dostatočnou špecifikáciou uvedenie súpisného čísla a obce kde sa rodinný dom nachádza,
nakoľko Občiansky zákonník nevyžaduje v prípade nájmu nehnuteľnosti v tomto prípade rodinného
domu, aby bola nehnuteľnosť identifikovaná údajmi z katastra nehnuteľností. Podstatnou skutočnosťou
je iba to, aby bol predmet nájmu špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s inou nehnuteľnosťou, pričom
na splnenie takejto požiadavky podľa názoru súdu postačuje špecifikácia s uvedením názvu obce a

súpisného čísla rodinného domu. Súd pripúšťa, že zmluva zo dňa 14.2.2014 má pomerne chaotickú
formu avšak poukazuje na to, že z výpovede samotnej navrhovateľky vyplynulo, že údaje do formulára
zmluvy spisovala ona osobne. Z tejto skutočnosti teda súd vyvodil, že v čase uzatvárania zmluvy resp.
jej vyhotovovania navrhovateľka vedela, že vlastníčkou nehnuteľnosti je odporkyňa v 2/ rade a taktiež
vedela aj to, že pri uzatváraní zmluvy ju zastupuje odporkyňa v 1/ rade ako jej splnomocnenec.

Súd sa taktiež nemohol stotožniť ani s ďalším argumentom navrhovateľky, ktorá videla neplatnosť
uzavretej nájomnej zmluvy v tom, že za vlastníčku nehnuteľnosti - odporkyňu v 2/ rade pri jej uzatváraní
konala odporkyňa v 1/ rade. Toto stanovisko zaujal súd po vykonanom dokazovaní v rámci ktorého bolo
preukázané, že odporkyňa v 1/ rade bola pri uzatváraní zmluvy vybavená splnomocnením od vlastníčky
nehnuteľnosti - odporkyne v 2/ rade, ktorá jej toto splnomocnenie vystavila v písomnej podobe dňa

20.1.2014. Z obsahu uvedeného splnomocnenia pritom vyplýva, že odporkyňa v 1/ rade bola oprávnená
za odporkyňu v 2/ rade uzatvárať nájomné zmluvy týkajúce sa rodinného domu D..Č.. XX E. M. L. ako
aj prijímať za odporkyňu v 2/ rade plnenia z týchto zmlúv. Pri ďalších výhradách navrhovateľky si dovolil
súd poukázať na to, že Občiansky zákonník v prípadoch keď za splnomocniteľa koná splnomocnenec
nevyžaduje ako podmienku platnosti takéhoto právneho úkonu, aby písomne splnomocnenie bolo

pripojené k uzatváranému právnemu úkonu. Inými slovami pre platnosť právneho úkonu sa nevyžaduje,
aby bola k nemu pripojená plná moc. Taktiež dáva súd do pozornosti navrhovateľke, že zákon pre
účinnosť udeleného splnomocnenia nevyžaduje podmienku overenia podpisov na plnej moci a to ani
splnomocniteľa a ani splnomocnenca.

Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľky v časti určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 14.2.2014

zamietol.

Čo sa týka návrhu navrhovateľky na vyplatenie celkovej čiastky 190,- Eur v tejto časti súd návrh
navrhovateľky voči odporkyni v 1/ rade zamietol v celom rozsahu, pretože v tejto časti odporkyňa v
1/ rade nie je pasívne legitimovanou osobou, pretože medzi ňou a navrhovateľkou nedošlo k vzniku
právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou, v rámci ktorého došlo k vyplateniu čiastky 190, -Eur. Z

vykonaného dokazovania bolo pritom preukázané, že odporkyňa v 1/ rade konala pri uzatváraní zmluvy
a preberaní plnenia vo výške 190,- Eur ako splnomocnenec odporkyne v 2/ rade, takže je potrebné
konštatovať, že jej úkony zaväzovali samotnú odporkyňu v 2/ rade a jej osobne teda voči navrhovateľke
nevznikali žiadne práva a povinnosti.Voči odporkyni v 2/ rade súd návrh v časti 150,- Eur taktiež zamietol, pretože uvedená čiastka bola
navrhovateľkou zaplatená na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy a to vo výške dohodnutého
nájomného podľa čl. V Nájomnej zmluvy zo dňa 14.2.2014. Keďže sa súd nestotožnil s argumentáciou

navrhovateľky a zmluvu považoval za platnú, po jej uzavretí vznikla na strane navrhovateľky povinnosť
uhrádzať dohodnuté nájomné vo výške 150,- Eur, pričom uvedenú povinnosť si splnila za prvý mesiac
existencie nájmu dňa 14.2.2014 pri podpise zmluvy. Na tejto skutočnosti pritom nič nemení fakt, že
navrhovateľka nehnuteľnosť nikdy neužívala z dôvodu ňou uvádzaných subjektívnych obáv, pretože
podľa názoru súdu navrhovateľka mala objektívnu možnosť nehnuteľnosť začať užívať a plnenie

zmluvnej povinnosti platiť nájomné nie je v takomto prípade, keď nájomcovi nič nebráni v užívaní
nehnuteľnosti viazané na to, či nehnuteľnosť skutočne užíva alebo nie.

Súd si dovolí poukázať aj na to, že ak by aj právny úkon zo dňa 18.2.2014 bol vyhodnotený
ako odstúpenie od platne uzavretej nájomnej zmluvy, došlo by k skončeniu nájmu uplynutím
zákonom stanovenej minimálnej výpovednej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach trojmesačná /teda nie
dvojmesačná ako to bolo dohodnuté v zmluve zo dňa 14.2.2014/ pričom počas celej tejto výpovednej

doby by navrhovateľka bola povinná uhrádzať nájomné v dohodnutej výške.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je okrem iného majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

V časti nároku na zaplatenie 40,- Eur ktoré navrhovateľka uhradila dňa 14.2.2014 z titulu úhrady za
elektrickú energiu súd navrhovateľke vyhovel a uložil odporkyni v 2/ rade ako prenajímateľke povinnosť
zaplatiťtútočiastku.Ktakémutorozhodnutiupristúpilsúdzdôvodu,žesobsahuNájomnejzmluvyzodňa
14.2.2014, že žiadne takéto plnenie v prospech prenajímateľa nebolo účastníkmi dohodnuté, pretože vo
formulári zmluvy zostala suma poplatku za elektrickú energiu nevyplnená. Súd teda vychádzal z toho,

že na základe uzavretej nájomnej zmluvy navrhovateľka nebola povinná v prospech odporkyne v 2/ rade
uhrádzať žiadne poplatky za energie. Zaplatenie uvedenej čiastky teda súd vyhodnotil ako bezdôvodné
obohatenie odporkyne v 2/ rade na úkor navrhovateľky.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to s
prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s prihliadnutím na právo účastníkov na

spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

Keďže žiadny z účastníkov si v konaní náhradu trov konania neuplatnil súd rozhodol tak, že ich náhradu
žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10/ bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.