Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/223/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216277
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214216277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecinavrhovateľa:OrangeSlovenskoa.s.,Metodova8,Bratislava,IČO:

35 697 270, v konaní zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO:
35 855 673, proti odporcovi: C. N., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, Q., občan SR, o zaplatenie 187,60
eur s prísl., sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 17,60 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
24.05.2013 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v ostatnej časti z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd n e p r i p ú š ť a vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.07.2014 sa domáhal na Okresnom súde Komárno proti odporcovi
vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 187,60 eur s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania od 24.05.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že nedoplatok odporcu pozostáva z neuhradených služieb vo
výške 17,60 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur, t.j. celkom vo výške
187,60 eur. Navrhovateľ si ďalej uplatňuje zákonné úroky z omeškania počnúc od nasledujúceho dňa
po uplynutí náhradnej lehoty na plnenie poskytnutej navrhovateľom.

Súdvovecinariadilústnepojednávanienatermín07.05.2015,ktoréhosaúčastnícikonanianezúčastnili.

Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Odporca má doručenie predvolania
riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v neprítomnosti
riadne predvolaných účastníkov konania v súlade s ustanovením §101 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to Zmluva čl. 3-5,
dodatok čl. 6-12, faktúry čl. 14, všeobecné podmienky čl. 17-27 spisu.Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 21.12.2012 Zmluvu o poskytovaní služby N. TV (ďalej len
„A.“), ktorou navrhovateľ zriadil odporcovi prístup s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorý umožňuje

odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Na základe dodatku k zmluve
zo dňa 21.12.2012 navrhovateľ aktivoval odporcovi v prístupe službu TV X., Y. TV. Zároveň si účastníci
dohodli zmluvnú pokutu v prípadoch nesplnenia si záväzkov odporcom v sume 170 eur.

Odporca za služby riadne neplatil, pričom mu vznikol nedoplatok za neuhradené služby v sume 17,60
eur, a to na základe faktúr: č. XXXXXXXXXX na sumu 10,60 eur a č. XXXXXXXXXX na sumu 7,- eur.
Dátum splatnosti jednotlivých faktúr nastal pred podaním návrhu. Navrhovateľ sa pokúsil vyriešiť vec

mimosúdnou cestou, pričom zaslal odporcovi pokus o pokonávku zo dňa 09.05.2013, v ktorom mu
poskytol lehotu na zaplatenie dlžnej čiastky do 23.05.2013.

Podľa § 43 ods. l až 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení noviel zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení
zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení

podľa písm. b), ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, podľa
písm.e) ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. l písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní preplatených služieb.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s

nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len smernica), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v
zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy,
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy smernice bod 1. písm. e/ medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak

záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Súd mal preukázané, že predmetná Zmluva ako aj Dodatok
k tejto zmluve sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
nakoľko navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako

dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom odporca mal v zmysle § 52 a nasl.
Občianskehozákonníkapostaveniespotrebiteľa,nakoľkopriuzatváraníaplnenízmluvyakoajdodatkuk
nej nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu
je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z

povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j.

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

V konaní mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu
z platne uzatvorenej Zmluvy v znení dodatku k nej s navrhovateľom, a to tým, že neplatil za poskytnuté
služby riadne a včas. Nedoplatok na službách v zmysle príslušných faktúr predstavoval celkom sumu

17,60 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 17,60 eur a úrokov z
omeškania vo výške 8,5 % ročne, ktorá je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to s
účinnosťou od 24.05.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí náhradnej lehoty na plnenie poskytnutej
navrhovateľom.

Súd návrh navrhovateľa zamietol v časti zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k Zmluve, nakoľko z

obsahu Zmluvy a Dodatku k nej uzavretom medzi účastníkmi vyplýva, že ich text bol vopred pripravený
dodávateľom v podobe typovej zmluvy pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ
pri podpise zmluvy nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
ju podpise zmluvy nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
ju prijať a z tohto dôvodu v danom prípade nemožno dojednania o zmluvnej pokute považovať za

individuálne dojednané. Súd preskúmal dojednania o zmluvnej pokute v zmysle ustanovenia § 53 ods.
4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, pričom stanovil, že výšku zmluvnej pokuty ako sankcie spojenej s

nesplnením záväzku odporcu ako spotrebiteľa nemožno považovať za primeranú, a to aj napriek
skutočnosti, že k porušeniu povinností odporcom prišlo už v prvom roku 24 mesačnej viazanosti.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o

zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v
neprospech odporcu (spotrebiteľa) tým, že od neho za nesplnenie svojho záväzku požaduje, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu s jeho nesplnením spojenú, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ako celok a nemožno použiť moderačné právo upravené v § 545a
Občianskeho zákonníka (rozsudok ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012).

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p., keďže odporca bol neúspešný len v
pomerne nepatrnej časti, nakoľko si však odporca trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy
nevyplývajú, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Dňa 24.10.2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo
námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „združenie“) oznámilo prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu a žiadalo, aby

mu bol doručený návrh s prílohami s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania a súhlasilo s rozhodnutím
v jeho neprítomnosti, keďže sa pojednávania nezúčastní z dôvodu hospodárnosti.

Odporca súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu neudelil.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje
do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania pred rozhodnutím vo veci samej. Z § 93
ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť
z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu.
Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až potom, keď účastník namietne
neprípustnosť takéhoto postupu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. súd rozhodoval o vstupe spoločnosti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže uvedené združenie oznámilo vstup
do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p., avšak odporca súhlas so vstupom tohto združenia do konania
ako vedľajšieho účastníka na jeho strane neudelil a preto súd vstup uvedeného združenia do konania
nepripustil, keďže nie je možné, aby vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý o to nemá

žiaden záujem a k takémuto vstupu neudelil súhlas, nakoľko súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane je základnou podmienkou tohto vstupu a bez tohto súhlasu resp.
v prípade nesúhlasu nie je možné, aby vedľajší účastník vystupoval na strane jedného z účastníkov
konania. Z uvedeného dôvodu súd musel rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa §
93 ods. 3 O.s.p. a tento vstup nepripustil. Okrem toho súd poukazuje aj na spôsob vstupu združenia

na ochranu práv spotrebiteľa do konania, keď združenie iba zahlásilo vstup a žiadnym spôsobom
okrem žiadosti o doručenie návrhu s prílohami neprejavilo záujem na podpore práv odporkyne ako
spotrebiteľa, keďže už dopredu avizovalo neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaniach, ale
napriek tomu žiadalo priznať náhradu trov konania a takýto spôsob vstupu do konania a vystupovania
na strane odporcu považuje súd iba za formalistický bez zjavného záujmu aktívne ochraňovať práva

spotrebiteľa. Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu, ktorá dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu
práv spotrebiteľov súdom tým, že súd zo zákona musí dokonca prihliadať aj na možnosť premlčania
nároku sa javí súdu vstup spoločností na ochranu práv spotrebiteľov do konania ako vedľajších
účastníkov za formálny a iba sa tým zvyšujú náklady súdneho konania na úkor navrhovateľov ako
aj samotného súdu (potreba doručovania písomností či už poštou alebo elektronicky, vyhotovovanie

fotokópii jednotlivých písomností a pod.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.