Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200579.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa D. O.,
nar. XX. X. XXXX, bytom S. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
z 10.decembra 2013 o priznaní invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 10. septembra 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi s poukazom na zákonné ust. § 70 ods.
2 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 26.septembra 2011 s tým, sa stal invalidným v
období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom. Nárok na invalidný dôchodok mu vznikol dovŕšením
fyzického veku 18 rokov. Podľa § 82 cit. zákona sumu invalidného dôchodku na základe jednotlivých,

v rozhodnutí cit. valorizačných úprav zvýšila od 1.januára 2014 na 159,10 € mesačne. V odôvodnení
rozhodnutia bol konkretizovaný výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky.

Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu s poukazom na svoje celoživotné veľmi ťažké zdravotné
postihnutie a žiadal, aby bola percentuálna miera jeho zníženej pracovnej schopnosti navýšená.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že trpí bolesťami hlavne
pri zmene počasia, vtedy nevie vstať ani z postele, nevie chodiť a v dôsledku uvedeného absentuje v
škole. Správnosť údajov, týkajúcich sa posúdenia jeho zdravotných ťažkostí, ktoré boli obsahom správy

posudkového lekára nenamietal.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala
na opakované posúdenie zdravotných ťažkostí navrhovateľa, ktorých výsledkom bol nezmenený
posudkový záver o 50 % poklese jeho pracovnej schopnosti.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä

so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárovpobočkyiústrediaSociálnejpoisťovne, sozdravotnoudokumentáciounavrhovateľa,sprvotnými
podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k
presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má fyzická osoba nárok na invalidný
dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo

dňa dovŕšenia 18. rokov veku.

Podľa § 73 ods. 4 cit. zákona sa suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70
ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % určí
ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť,
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej dávky. Určenie obdobia dôchodkového
poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného
mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ustanovení § 60-64 cit.
zákona.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VI., odd. A, pol. 3, písm. b) možno pokles

pracovnej schopnosti poistenca pre čiastočné a úplné mozgové obrny (detská mozgová obrna) so
stredne ťažkými parézami 2 končatín vyjadriť v rozpätí 30-50 %. Pre určenie konkrétneho percenta
zníženej pracovnej schopnosti sa hodnotí dominantnosť končatiny s tým, že rozhodujúcim je rozsah
a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými
pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými) a psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť

osobnosti.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 26.septembra 2011 žiadosťou z 22.novembra 2013. Za účelom rozhodnutia o nej
posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej
Bystrici. V posudku z 22.novembra 2013 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického

vyšetrenia navrhovateľa z neurologických, ortopedických vyšetrení, z výsledku hospitalizácie na
detskom oddelení z priebehu rokov 1997, 2010, 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľa označil detské mozgové ochrnutie, ochorenie nervového systému so zaradením pod
kapitolu VI., odd. A, pol. 3 písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho
pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol,

že 20-ročný posudzovaný je študentom priemyselnej školy v odbore propagačná grafika. Od detstva bol
sledovaný neurológom, pretože sa narodil predčasne v 31.týždni a mal prejavy nedokrvenia mozgového
tkaniva s vývojom do detskej mozgovej obrny s poruchou chôdze. V roku 1997 sa pridružila tzv.
sekundárna epilepsia, absolvoval EEG vyšetrenie, kde sa zobrazila špecifická epileptická aktivita. Bol
nastavený na pravidelnú protizáchvatovú liečbu, ktorú vysadili, pretože sa záchvaty viac neopakovali. V

roku 2001 bol neurologicky vyšetrený pred nástupom do základnej školy neurológom, ktorý konštatoval,
že navrhovateľ s detským mozgovým ochrnutím, s postihnutím dolných končatín viac vpravo, v minulosti
s epileptickým záchvatom nemá prejavy psychického zaostávania ani prejavy zmyslovej poruchy. V
súčasnosti je riešený ortopédom pre bolesti v bedrových kĺboch a chrbtice s patologickou chôdzou
pri uvedenom zdravotnom postihnutí. Jeho ochorenie, podmieňujúce invaliditu vzniklo pred dovŕšením

veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. V rámci pracovnej rekomandácie uviedol, že
navrhovateľ sa môže uplatniť na trhu práce v prostredí bez nadmernej fyzickej námahy, bez potreby
dlhého státia a chôdze. Svoje posudkové stanovisko po podaní odvolania navrhovateľom nezmenil
a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zvýšenia
percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, posudzoval jeho zdravotný stav v rámci
odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici. V posudku z 24.apríla 2014 vychádzal posudkový lekár z totožných odborných lekárskych
nálezov ako prvoposudzovateľ a a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach.

V posudku okrem už uvedeného doplnil, že navrhovateľ bol opakovane vyšetrený neurológom, ktorý
nezistil poruchu statiky a dynamiky chrbtice navrhovateľa v krčnom, hrudnom a driekovom úseku,popísal bolesti v oblasti pravého bedrového kĺbu a odporučil ho do starostlivosti ortopéda. Pre bolesti
bedrových kĺbov aj kolien pri kontraktúrach spôsobených paraperézou dolných končatín. Rovnako ako
prvoposudzovateľoznačilzarozhodujúcezdravotnépostihnutienavrhovateľadetskémozgovéochrnutie

so spastickou paraparézou dolných končatín stredne ťažkého stupňa s prítomnými zvýšenými reflexami,
zvýšeným svalovým tonusom, zníženou svalovou silou, obmedzením aktívneho pohybu, s prítomnosťou
vôľových aktívnych pohybov, avšak v menšom rozsahu. Uvedenému stavu zodpovedá pokles jeho
pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Epilepsiu v remisii považoval
za posudkovo nezávažnú, nezvyšujúcu pokles jeho pracovnej schopnosti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou

právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo

i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom

ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa považoval krajský súd za správne
označenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia i jeho zaradenie pod príslušnú položku v rámci
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení konštatujúc, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa

bol pri jeho rozhodujúcom zdravotnom postihnutí priznaný na hornej hranici možného percentuálneho
rozpätia. Krajský súd považoval za správne, že miera zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa
nebola navýšená o možných 10%, pretože u navrhovateľa neboli zistené žiadne ďalšie zdravotné
ťažkosti, ktoré by mali posudkový význam. Epilepsia je v súčasnosti bez liečby, stav sa stabilizoval,
záchvat mal len v dávnom období, v detstve.

Na základe takto správne a úplne zisteného skutkového stavu, ktorý sa dotýkal zdravotných ťažkostí
navrhovateľa, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jeho invalidita vznikla v období,
v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom. Z uvedeného správne vyvodila, že mu nárok na invalidný
dôchodok vznikol dovŕšením fyzického veku 18.rokov, tj. 26.septembra 2011 a správne mu napadnutým
rozhodnutím nárok na invalidný dôchodok priznala. Na základe jednotlivých, vo výroku i v odôvodnení

rozhodnutia citovaných valorizačných úprav správne jeho sumu zvýšila odo dňa vzniku nároku až do
rozhodnutia. Určenie konkrétnej sumy dôchodkovej dávky navrhovateľ nenamietal a ani krajský súd
nezistil žiadne pochybenia pri jej určení. Odporkyňa vychádzala z príslušných zákonných ustanovení §
70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď navrhovateľovi invalidný dôchodok priznala od dovŕšenia
fyzického veku 18 rokov a správne jeho sumu určila postupom, vyplývajúcim zo zákonného ustanovenia

§ 73 ods. 4 cit. zákona. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom bol konkretizovaný výpočet dôchodkovej dávky, pretože bol realizovaný v
súlade so zákonom, na základe správne aplikovaných príslušných zákonných ustanovení a správnym
matematickým postupom.

Odvolaniu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť, pretože v konaní na základe objektívneho zhodnotenia

jeho zdravotných ťažkostí nebolo preukázané jeho závažnejšie zdravotné postihnutie, tj. ťažké parézy
2 končatín, prípadne plégia obidvoch končatín, či psychické zmeny, preto zhodnotenie jeho zníženej
pracovnej schopnosti bolo podľa platnej právnej úpravy maximálne.Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jehdoručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.