Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202347
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214202347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

X., Q..J..H.., Q. Q. X. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, X. I.: G. X.A., Q..J..H.. D.: XX XXX XXX, so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Q. J. - F. Q. Q., Ž. Z.. XX, B. o zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 podanou na Okresnému súde Galanta sa domáhal aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody 175,-€ z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 331,92 € za nesprávny úradný postup súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a to v zmysle zákonných
ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Návrh odôvodnil tým, že podal na Okresnom súde Galanta návrh na vykonanie exekúcie na majetok
povinného v konaní 5Er 447/2003. Tvrdil , že súd mal rozhodnúť o žiadosti o zmenu exekútora do 30
dní od doručenia takého návrhu. Nesprávny úradný postup súdu bol spôsobený tým, že exekučný súd
nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
návrhu na zmenu exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca tvrdil, že mu vznikla majetková

škoda v celkovej výške 175,-€ predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období , ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň
si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR a práva na prejedanie
veci v primeranom čase zaručeného podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Uviedol, že márnym uplynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženie jeho
pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: Neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania a k insolvencii povinného. Primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania , porušenie jeho práv , stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenievymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumou 497,88 €. Uviedol aj ďalšie dôvody na podporu žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nárokunanáhraduškody.Žalovanýdopodaniatohtožalobnéhonávrhunažiadosťpozitívnenereagoval.
Tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu deklarovať porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu nemajetkovú ujmu a
majetkovú škodu. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Galanta,
následne Krajský súd v Trnave delegoval predmetnú vec ako aj všetky hromadné podania žalobcu

na Okresný súd Galanta na prejednanie tunajšiemu súdu. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd.
Tvrdil, že žalobca podal žalobu na súd predčasne pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovanie nároku u žalovaného. Tvrdil, že žalobca neposkytol súčinnosť potrebnú na prerokovanie

jeho žiadosti, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Poukázal na to, že žalobca
namieta postup, keď exekučný súd nerozhodol o návrhu o zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia
takéhoto návrhu. Poukázal na procesný postup súdov a rozhodovaní o takomto návrhu s tým, že po
podaní takéhoto návrhu je nutné tento doručiť pôvodnému exekútorovi s výzvou, aby sa k nemu vyjadril
a vyčíslil si trovy. Pripustil možnosť, že o návrhu o zmenu exekútora nebolo rozhodnuté v lehote do 30

dní od jeho doručenia . Oprávnený však v takýchto prípadoch mal možnosť využiť účinné prostriedky
na nápravu a podať predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy. Ak tak nekonal, zanedbal svoju všeobecnú
preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 OZ. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR o tom,
že nedodržanie lehôt neznamená automaticky zbytočné prieťahy v konaní ale je nutné prihliadať na
konkrétne okolnosti veci. Existencia prieťahov je preukázaná len s výsledkami vybavenia sťažností na

prieťahy z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR ktorý by konštatoval, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca uvedené nepreukázal. Tvrdil, že
žalobca nepreukázal ani existenciu škody a ani dôvody na nemajetkovú ujmu pričom zdôraznil, že v
osobe žalovaného nejde o fyzickú osobu ale o osobu právnickú. Na doplnenie poukázal na list Európskej
komisie v ktorom sa konštatuje prax navrhovateľa v spojitosti s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv z

ktorého vyplýva, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie a súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v dôsledku podnikateľskej činnosti
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca nepreukázal , že v dôsledku postupu Okresného súdu Galanta vznikla žalobcovi škoda.

Vzhľadom na výšku uplatnenej istiny rozhodol vo veci súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebeh konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Žalobca navrhol rozhodnúť najprv medzi tým rozsudkom ktorým by súd rozhodol o základe tak, že
žalovaný je zodpovedný za škodu ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom , pretože

tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Iba ak je to
účelné,môžesúdrozhodnúťnajskôrlenojejzáklade.Vyplývaztoho,žemedzitýmnymrozsudkommôže
súd rozhodnúť , nie je to však daná povinnosť súdu takto rozhodovať. Okrem toho musí byť splnená
podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci

je vždy na posúdení súdu podľa okolnosti tej ktorej veci.

Súd dospel k tomu záveru, že v danom prípade nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom
pretože z dôvodov, ktoré budú nižšie uvedené, nie je daný a preukázaný základ nároku žalobcu a
to nesprávny úradný postup exekučného súdu. Preto súd nerozhodol medzitýmnym rozsudkom ale
rozsudkom o celej veci.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Galanta
5Er 447/2003 ktorá vec bola vedená u súdneho exekútora pod č.k. EX 2167/2003. Z uvedeného spisu
súd zistil, že dňa 23.06.2003 súdny exekútor požiadal Okresný súd Galanta o vydanie poverenia navykonanie exekúcie pričom exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Galanta 1Ro 21/03. V
predmetnej exekučnej veci sa oprávnený POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava , Račianska 42/A domáhal od
povinnej Anna Kulinová bytom Kajal č. 461 vymoženia pohľadávky 14.280,-Sk s príslušenstvom, trov

súdneho konania 710,-Sk a exekučného konania 962,-Sk.

Dňa 18.11.2010 oprávnený podal na Okresný súd Galanta návrh na zmenu súdneho exekútora v
elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu ktorý bol overený dňa 22.11.2010. Dňa
26.11.2010 bolo nariadené návrh doručiť súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, ktoré od súdneho
exekútora spolu s vyčíslením trov bolo zaslané až dňa 06.05.2011. Následne súd uznesením 5Er

447/2003 - 26 zo dňa 04.05.2012 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Žalobca poukazuje
na to, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpi až
po veľmi dlhej dobe.

Podľa ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 ( teda aj
ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora ) štát zodpovedá za podmienok uvedených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 vo veci
náhrady škody , ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3 ,ods. 1 koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím , nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnejslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbeakoajnárokna
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať

na základe písomnej žiadosti poškodeného a o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 v prípade,ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012 právo na náhradu
škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu
resp. nedbanlivosti ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu , v
danom prípade exekučného súdu jeho nesprávnym úradným postupom. Pre priznanie náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok:

1) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe,

2) vznik a existencia škody

3)príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnosti,ktoráspočívavnesprávnomúradnompostupe
a škodou ktorá porušením povinnosti vznikla

Pri absencii čo i len jednej z nich nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v danej veci

žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup“ orgánu verejnej moci nie je zákonodarcom v citovanom
ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o
taký úradný postup ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušenie poriadku ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup

nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež neurčuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom
je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote , prípadne
nečinnosť pri výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

Žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým, že vydal rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora po uplynutí 30 dní nekonal v súlade s ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tvrdil,
že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zákonné ustanovenie § 9 Zákona č. 541/2003 Z.z. v znení
účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zmene exekútora ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového
súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí
oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní. Z dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie
Zákona č. 514/2003 Z.z. ( Zákonom č. 412/2012 Z.z. ) však jednoznačne vyplýva, že k citovanému
ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy ( teda aj pred účinnosťou Novely a teda aj v čase vydania

rozhodnutia o zmene exekútora ) pristupovať tak, že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musí už existovať aj príslušné rozhodnutie, ktorým by sa konštatoval
nesprávny úradný postup súdu vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený
skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič nové len explicitne
vyjadrila čo bolo zrejmé už pred účinnosťou Novely. K doplneniu ust. § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z.

zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia
povinnostisúduvychádzaťajpriposudzovanínárokovvyplývajúcichztvrdenéhonesprávnehoúradného
postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní ( s tým, že takéto
posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu ) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade
citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pre súdmi. Uvedené vyplýva z bodu 7 dôvodovej

správy k návrhu Zákona č. 508/2010 Z.z. ktorý novelizuje Zákon č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého návrhvychádza z platnej úpravy , nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu
ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 Ústavy SR.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať Ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch zákonných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka ,
postupsúdu(napr.I.ÚS41/02).Súdnekonanieniejekompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhrade
škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd v podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad

by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy , avšak súdy, ktoré

môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovane veci bez zbytočných prieťahov, môžu
byť aj súdy vyššieho stupňa ( krajské súdy, Najvyšší súd SR ). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov
dopustilnapr.NajvyššísúdSR,poškodenýsubjektbysamalobrátiťvzmysleZákonač.514/2003Z.z.na
okresný súd, aby tento konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup
súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa , čo je zjavne

vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený
výlučne Ústavný súd SR.

Žalobca do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu SR ktorým by bolo v exekučnej veci od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú
ujmu v tomto konaní konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

prípadnerozhodnutieEurópskehosúdupreľudsképráva.Absencioutakéhotorozhodnutiaoprávneného
orgánu o existencii prieťahov tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula. Vo veci súd rozhodoval po uplynutí
šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným. Na základe uvedeného nemožno

posúdiť návrh žalobcu ako predčasný ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení. Ako bolo konštatované
vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Podmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená nie je. Žalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno ( povinnosť tvrdenia o existencii nesprávneho úradného postupu
ako prvej z troch zákonných podmienok ). Preto nemôže byť splnená ani podmienka existencie

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v danej veci
nesprávny úradný postu, nemôže medzi prípadnou škodou žalobcu vzniknúť súvislosť s nesprávnym
úradným postupom , ktorý neexistuje. Žalobca z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno ani o
existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom prípade,
ak by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. V takomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie porušenia
práva , lebo žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadomnauvedenézáveryniejepotrebnépreúčelytohtokonaniaskúmaťexistenciuškody,jejrozsah
a ani nemajetkovú ujmu ktorej náhrady sa žalobca domáha. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania
spisom žalovaného ohľadne jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku . Uvedené dokazovanie

súd nevykonal, lebo žalovaný nespochybnil doručenie takejto žiadosti od žalobcu a vyjadril sa v tom
smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobcu uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú
otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by bolo pre účely tohto konania dokazovaním neúčelným a
nehospodárnym a nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo svojom vyjadrení s tým, že ak došlo k uplynutiu 30 dňovej

lehoty pred dňom 23.04.2009. V danej veci však o takýto prípad nešlo, pretože návrh na zmenu
exekútora bol podaný 18.11.2010. Preto sa touto námietkou súd ani nezaoberal.

Nutné je poukázať aj na skutočnosť, že o obdobných veciach žalobcu už boli vydané právoplatné
rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré boli potvrdené súdom odvolacím ( napr. rozsudok Okresnéhosúdu Čadca 4C 230/2012-88 zo dňa 16.05.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
11Co 164/2013-126 zo dňa 07.10.2013, rozsudok Okresného súdu Trnava 19C 211/2013-37 zo dňa
03.10.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 9Co 384/2013-60 zo dňa 21.01.2014 ),

ktorými bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá v celom rozsahu.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu
od ktorého si uplatňuje nároky v tomto konaní a tak bola jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná
zamietnutá.

O náhrade trov konanie súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď plne úspešnému žalovanému

náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil a žalovanému preukázateľne v konaní
trovy ani nevznikli.