Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112232416
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112232416.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: Prima banka Slovensko a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, právne
zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti odporcovi:
J. I., Z.. X.X.XXXX, B. A. XXXX/X Ž., o zaplatenie 107,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomzodňa31.8.2012domáhalvočiodporcovizaplatenia107,18eurspolusúrokom
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 72,91 eur od 26.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 21.9.2006 v súlade s ust. 269 ods.
2, § 708 a násl., § 719 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 zák.
č. 40/1964 Zb. a všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. 0381250002. Na základe

zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca
prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné operácie na ťarchu osobného účtu.
Na vyššie uvedený účet poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky, ktoré mohol odporca
čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal
sumu vo výške 72,91 eur predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. V súlade so zmluvou v prípade
konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením

čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu
zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi
majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle
zmluvy. V zmysle zmluvy za poskytovanie produktov je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa
sadzobníka poplatkov v platnom znení na ťarchu účtu. Nakoľko odporca nedoplnil zostatok na svojom

účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v
zmluve a sadzobníku, navrhovateľ dňa 25.5.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
zmluvných podmienok. Žalovaná suma na ktorej úhradu vyzval navrhovateľ odporcu predstavuje istinu
72,91 eur a sankčný úrok z omeškania vo výške 34,27 eur. Úroky z omeškania si uplatňuje podľa § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka.

V podaní zo dňa 17.5.2013 uviedol, že „upresňuje“ svoj návrh na začatie konania, nakoľko zrejmým
nedopatrením uviedol, že s odporcom si dojednal službu Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale

v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými
sú Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Nakoľko odporca porušil Zmluvu a VOP,a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v
zmysle čl. III. bodu 23 VOP, navrhovateľ v súlade s čl. III. bodu 37 VOP listom odstúpil od Zmluvy a vyzval
odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia,

pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce
sa k zrušenému účtu a navrhovateľ ukončil poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných
zmlúv. Odporca však na uvedenú výzvu navrhovateľa nereagoval a navrhovateľovi neuhradil príslušný
debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 25.5.2010 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky
debetného zostatku odporcu navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou

„vyrovnanie zostatku zatv. účtu." ako účtovné vyrovnanie zo stany navrhovateľa. Z uvedeného titulu sa
preto navrhovateľ domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo
výške72,91EUR,ktorápozostávaznedoplatkovnapoplatkochasankčnéhoúroku(zmluvnejpokuty)vo
výške 34,27 EUR. V zmysle citovaného čl. III bodu 23 VOP v prípade, ak účet odporcu dosiahne debetný
(záporný) zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať si sankčný poplatok (zmluvnú pokutu), ktorého
výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom

uvedeným v čl. I bode 7 VOP. Podľa čl. I. bodu 7 VOP za poskytovanie bankových produktov/služieb a
úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov
banky v platnom znení (ďalej len sadzobník). Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená
s porušením, resp. neplnením ustanovení zmluvy vrátane VOP zo strany klienta, resp. inej povinnej
osoby. Banka má právo meniť sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie sadzobníka vo

svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny. Podľa
časti E) Depozitné produkty - ostatné produkty, bodu l.E.4. Sadzobníka poplatkov navrhovateľa sankčná
úroková sadzba predstavuje 20 % ročne do zaplatenia a Navrhovateľ má preto nárok na 20 %-ný
sankčný poplatok zo sumy 72,91 EUR od 26.5.2010 (deň nasledujúci po vyrovnaní nevyrovnanej výšky
debetného zostatku) do dňa podania návrhu, napriek tomu si uplatňuje nároky tak, ako ich uplatnil

žalobou, odo dňa po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku ako nárok 20% ročne zo sumy
73,91 eur od 26.10. do podania žaloby vo výške 34,27 eur.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, právny zástupca
navrhovateľa neúčasť ospravedlnil, odporca mal doručenie predvolania vykázané uložením zásielky v
spise, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd oboznámil obsah Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. spolu so
sadzobníkom poplatkov Dexia banka Slovensko a.s. platným od 1.1.2004.

Súd ďalej oboznámil zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb medzi
navrhovateľom a odporcom s vyznačením odmietnutia povoleného prečerpania na osobnom účte

a poskytovania služieb elektronického bankovníctva, dodatok k zmluve o účte zo dňa 21.9.2006 o
poskytnutí bonusu balíka služieb „výhoda“ pre odpočítavanie poplatkov banky nad rámec balíka, pričom
zistil, že medzi účastníkmi na základe týchto úkonov vznikol obchodno-záväzkový vzťah za zmluvy o
bežnom účte.

Súd ďalej zistil, že odporca bol listom zo dňa 17.5.2010 vyzvaný na úhradu 71,95 eur z dôvodu

debetného zostatku k 1.5.2009.

Listom z 1.9.2009, ktorým bol odporca upozornený na nepovolený debetný zostatok do výšky 20,84 eur.

Súd ďalej oboznámil výpis č. 5 z účtu č. 0381250002 pre odporcu zo dňa 25.5.2010 z ktorého zistil
vyrovnanie zostatku účtu vo výške 72,91 eur, výpis z účtu č. 4 z ktorého súd zistil úročenie vo výške
1,12 eur a poplatok balík Výhoda 50+ vo výške 3,65 eur.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.8.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.8.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.8.2008 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2

je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd predovšetkým konštatuje, že zo strany navrhovateľa nedošlo kvalifikovaním nároku „omylu zrejmým

nedopatrením“, ale riadnemu vymedzeniu nároku o zaplatenie 107,18 eur spolu s úrokom vo výške 9,00
% ročne zo sumy 72,91 eur od 26.5.2010 do zaplatenia z titulu úveru.

Súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku, ale aj
skutkovým vymedzením návrhu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho
zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Základnouzásadouobčianskehoprocesujerovnosťúčastníkovkonaniaaprejednaciazásadanarozdiel
od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku
nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej povinnosti). Každý
nárok je definovaný nie len sumou ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal odporca
možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje navrhovateľ určitú sumu.

Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila uplatnená suma.

Súdvtejtovecipoukazujeajnaprávnynázorvkomentárik§95OSŘObčanskýsoudnířád,komentář,4.
vydání, Bureš/Drápal/Mazanec, C.H.BECK 2000, na str. 238 podľa ktorého „Zmenou návrhu sa rozumie
najmä zmena spočívajúca v tom, že ...d/ navrhovateľ síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe
iného skutového stavu ako ho predostrel v návrhu (a to úplne nového alebo doplneného o ďalšie

rozhodné skutočnosti).“. Autori v bode 4. komentára poukázali aj na skutočnosť, že o zmenu návrhu
by nešlo vtedy, keby navrhovateľ pri nezmenenom „vylíčení rozhodných skutočností“ a žalobnom petite
menilprávnukvalifikáciusvojhonároku(napr.nároknazaplatenieurčitejpeňažnejčiastky,ktorýpôvodne
kvalifikoval ako zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ktorý pôvodne po právnej stránke kvalifikoval ako
plnenie zo zmluvy, teraz odvodzuje ako nárok z bezdôvodného obohatenia). Len pokiaľ ide o ten

istý skutok, je jeho posúdenie po právnej stránke úlohou súdu.“. Odraz aplikácie tejto teórie je aj v
rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR v konaní 5 Cdo 58/99.

Súd v súvislosti s klasifikáciou uplatneného návrhu poukazuje aj o názor vyslovený vo vysokoškolskej
učebnici Občianske právo procesné, Bajcura a kolektív, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1995 ktorí na
str. 84 autori konštatujú, že „za zmenu návrhu na začatie konania možno pokladať predovšetkým taký

procesný úkon navrhovateľa, ktorý sa vzťahuje na petit pôvodného návrhu na začatie konania, a to
buď tak, že navrhovateľ žiada viac (kvantitatívna zmena), alebo žiada niečo iné (kvalitatívna zmena),
prípadne žiada to isté čo predtým, ale z iného právneho dôvodu (zmena tvrdeného skutkového stavu bez
zmeny petitu). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Obdo V
19/2007 podľa ktorého ak žalobca v priebehu konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie úplne iné

skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké plnenie vyplývajúce
z jednej zmluvy, nemožno takéto podanie považovať za doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich
skutočností. Takýto procesný úkon treba považovať za zmenu žaloby, o ktorej musí súd rozhodnúť v
zmysle § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Preto v konaní sa nemôže jednať o „zrejmé nedopatrenie“, ktoré je možné odstrániť vysvetlením,

ako napr. oprava pisárskych chýb a iných zrejmých nesprávností, ale o klasifikovanie a vyčlenenie
nároku, hoci aj nevhodnou a nezodpovednou činnosťou zástupcov navrhovateľa, ktorí nevenujú náležitú
pozornosť tomu čo žalujú a len vypĺňajú formulárové žaloby. Bez ohľadu na možné pochybenie
navrhovateľa, tento je spôsobilý odstrániť ním zavinený stav len zmenou návrhu, kedy síce bude žiadať
to isté plnenie, avšak z iného právneho dôvodu. Je predsa diametrálny rozdiel v tom, či sa navrhovateľ

domáha plnenia z úverovej zmluvy a vrátenia istiny ako toho, či sa domáha úhradu poplatkov a sankcií,
ktoré sa navrhovateľa ani po „zrejmom nedopatrení“ neráčil špecifikovať.Nakoľko podanie odporcu nie je možné posúdiť ako podanie, ktorým by navrhoval pripustiť zmenu
návrhu, súd nemal dôvod o zmene návrhu rozhodovať a je ďalej viazaný pôvodným návrhom, teda
plnením z úveru. Súd ešte raz zdôrazňuje, že okrem vyčíslenia sumy je viazaný aj opisom rozhodných

skutočností, ktoré práve vymedzujú nárok a umožňujú súdu vec právne posúdiť. Súd na rozdiel od
právnej kvalifikácie nároku, ktorou viazaný nie je (ktorá môže byť aj chybná a ktorú vykonáva súd), je
viazaný opisom rozhodných skutočností spolu v nárokom vyhradením v petite žaloby.

Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ uplatnený nárok (a to ani novotvrdený nárok)
vôbec nepreukázal.

Navrhovateľ, hoci je v konaní zastúpený právnym zástupcom - advokátom, ktorý si za svoje úkony

uplatňuje trovy právneho zastúpenia, vôbec neopísal rozhodné skutočnosti ako došlo k uzavretiu zmluvy
o úvere, ako a či došlo k čerpaniu, poprípade za aké obdobie sú vyčíslené poplatky, ako bola dohodnutá
ich výška a pod., teda pohľadávku vôbec nešpecifikoval, hoci podľa § 79 ods. 1 O.s.p. žaloba má
obsahovať mimo iného aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Súd pritom zásadne

nie je oprávnený vyhľadávať v listinných dôkazoch práva a nároky navrhovateľa, ktoré sám v návrhu
neuviedol a nešpecifikoval. Súd pritom opätovne zdôrazňuje je viazaný nie len petitom návrhu, teda
sumou, ktorú žiada navrhovateľ priznať, ale aj opisom rozhodných skutočností, ktoré návrh vymedzujú.

Hoci súd zistil, že došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, nezistil, že by došlo k platnému uzavretiu
zmluvy o úvere, ktorou je aj „ poskytnutie povoleného prečerpania na účte“ podľa § 710 Obchodného

zákonníka.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Súd teda nezistil platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá by bola v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z.z..

Hoci navrhovateľ tvrdil, že odporcovi poskytol úver, uvedené skutočnosti vôbec nepreukázal. Súdu

navrhovateľ predložil len výpis č. 4 a č. 5, v ktorom je zachytený len konečný stav avšak bez zjavnej
špecifikácie nárokov a jedno vyčíslenie poplatku vo výške 3,65 eur za balík Výhoda 50+.

Súd na základe dostupných informácií vôbec nedokáže určiť, prečo, na základe čoho, za čo si
navrhovateľ účtuje poplatky, či poplatky úročil a ak áno za aké obdobie.

Napriek tvrdenému dohodnutiu sankcií, súd nemal preukázané platné uzavretie zmluvnej pokuty

(sankčného úroku) ani vymedzenia nárokov vzniku na zaplatenie zmluvnej pokuty, najmä porušenie
konkrétnej povinnosti (teda s úhradou ktorej platby sa dostal odporca do omeškania), výšku zmluvnej
pokuty a pod..

Súd pritom za poskytnutie peňažných prostriedkov nepovažuje vyúčtovanie poplatkov samotným
veriteľom, pokiaľ na ich úhradu priamo nedal pokyn samotný dlžník. Úverom je totiž len poskytnutie

peňažných prostriedkov do určitej sumy na základe záväzku veriteľa so záväzkom dlžníka poskytnutépeňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť za ne úroky, prípadne dojednanú odplatu. Teda úver nemôže
vzniknúť tak, že banka „povolí“ prečerpanie a následne si účtuje len poplatky, potom úroky z poplatkov
a pod.. Súd iné poskytnutie peňažných prostriedkov nemal preukázané a ani tvrdené.

Súdzároveňnemalpreukázanéanizákladnénáležitostiúveru,tedasumudoktorejmalibyťposkytované
prostriedky, úroky, poplatky (aspoň odhad alebo spôsob určenia RPMN), sumu a určenie splátok a pod..
Súd nemal ani preukázané porušenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy a požadovanie splatnosti
celej sumy úveru, pričom takéto skutočnosti navrhovateľ ani v návrhu neodôvodnil.

Ak by aj súd vychádzal zo skutočnosti poskytnutia peňažných prostriedkov pri bezodplatnosti úveru
(podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.), nemohol navrhovateľovi priznať ani takýto nárok, pretože

navrhovateľ neuviedol kedy a v akej výške poskytol odporcovi peňažné prostriedky a takýto nárok
ani nepreukázal výpismi z účtu, keď predložil len v poradí posledné dva výpisy o ukončení transakcií
a účtovom „vyrovnaní“, ktoré však neobsahujú jednotlivé účtovanie nárokov, ktorých súhrn by tvoril
uplatnenú sumu. Pritom výpis z účtu nie je verejná listina, ktorá by preukazovala existenciu skutočností
uvádzaných na výpise z účtu, ale sa jedná o oznámenie realizovaných transakcií na účte, teda pokynov

majiteľa účtu, pričom za vedenie účtu sú takisto nárokované úhrady.

Nakoľko súd nemal splnené uplatňované nároky, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh
v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa§ 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko si odporca trovy konania
neuplatnil a súd z obsahu spisu nezistil vznik trov konania na jeho strane, odporcovi nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).