Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Juráková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/136/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200445
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:1013200445.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu: CI-servis a.s., Werferova
3, Košice, IČO: 36180459, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, Advokátska
kancelária Mlynská 1, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.8-10,
Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č.11956-2/2013-BA, č.11955-2/2013-
BA, č.11957-2/2013-BA, všetky zo dňa 21.1.2013, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.: č.11955-2/2013-BA zo dňa 21.1.2013, žalovaný rozhodujúc
podľa § 179 ods.1 písm.b/ zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na základe podaného odvolania žalobcu vo veci predpísaného
penále vydal podľa § 218 ods.2 cit. zákona o sociálnom poistení rozhodnutie, podľa ktorého zmenil
prvostupňové rozhodnutie č.700-3413765212-GC04/12 zo dňa 7.9.2012 tak, že z výrokovej časti tohto
rozhodnutia vypustil text: „...odo dňa splatnosti poistného a príspevkov...“ a doplnil text: „...odo dňa
nasledujúceho po dni vykonania predchádzajúcej kontroly včasnosti a správnosti odvodu poistného a
príspevkov, t.j. od 2.7.2005...“. V prevyšujúcej časti ponechal rozhodnutie bez zmeny (potvrdil).
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka v Košiciach predpísala
žalobcovi penále v sume 34.237,64 Eur vypočítané z dlženej sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v
nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu
bola príloha, uvedené („poistné a príspevky„ sa vzťahovali na obdobie január až máj 2005.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že žalobca nespochybnil neodvádzanie
platieb poistného a príspevkov, avšak v odvolacích dôvodoch poukázal na to, že na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I., sp.zn.: 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011,
bola podľa zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoKaR) ukončená reštrukturalizácia žalobcu. V súvislosti s týmto poukázal na ust. § 155 ods.2cit. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 120 ods.1 tohto zákona. Žalobca uviedol, že v súlade
s citovanými ustanoveniami mala Sociálna poisťovňa prihláškou uvedenú pohľadávku prihlásiť v
rámci reštrukturalizačného konania a z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť. Žalovaný
ďalej uviedol, že žalobca je od 1.1.2004 registrovaný v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou
poisťovňou. V súvislosti s uvedeným citoval ust. § 141 ods.1, § 142 ods.1 zákona o sociálnom poistení,
ako aj § 27 ods.1 a 3 zákona č. 43/2004 Z.z.. Uviedol ďalej, že ak odvádzateľ neodvedie poistné a
príspevky včas, sociálna poisťovňa je povinná predpísať odvádzateľovi poistného a príspevkov penále
podľa § 240 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.43/2004 Z.z.. Zopakoval ustanovenia
§ 120 ods.1, § 155 ods.2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, avšak uviedol, že penále sa
stalo pohľadávkou sociálnej poisťovne až jeho predpísaním. Napadnutým rozhodnutím prvostupňový
orgán predpísal účastníkovi konania penále dňa 7.9.2012.
Námietky účastníka konania nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j.
nesplnenia odvodovej povinnosti včas alebo jej nesplnenia v správnej výške. Spôsob výpočtu penále
je ustanovený zákonom. V závere rozhodnutia uviedol, že podľa § 146 ods.1 zákona o soc. poistení,
sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej
odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno
predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a
ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.
Podľa § 241 ods.2 zákona o sociálnom poistení, na povolenie splátok dlžných súm penále platí § 146
rovnako.
Podľa § 178 ods.1 písm.a/ bod 10. zákona o sociálnom poistení rozhodovanie o povolení splátok dlžných
súm penále patrí do pôsobnosti príslušnej pobočky sociálnej poisťovne.
Obdobne bolo rozhodnuté aj v ďalších rozhodnutiach vydaných pod číslami 11956-2/2013-BA zo
dňa 21.1.2013 a č.11957-2/2013-BA taktiež zo dňa 21.1.2013 s tým rozdielom, že pri rozhodnutí č.
11956-2/2013-BA išlo o penále v sume 460,62 Eur za obdobie máj 2009, marec až apríl 2010. Pokiaľ
ide o rozhodnutie č. 11957-2/2013-BA, išlo o obdobie august 2010, august až december 2011 a január
až jún 2012 v sume 1461,17 Eur. Obrana žalobcu ako aj dôvody v uvedených rozhodnutiach sú totožné
ako pri rozhodnutí č. 11955-2/2013-BA zo dňa 21.1.2013.
Proti všetkým trom vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote žalobu.
Medzi žalobné dôvody uviedol:
- uznesením Okresného súdu Košice I. sp.zn.: 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť
17.3.2011, bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného č. 11957-2/2013-BA
zo dňa 21.1.2013, z predpísaného penále po schválení reštrukturalizácie bolo zaplatených 676,16 Eur
a takto ostáva sporných 785,01 Eur,
- poukázal na porušenie § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zastával názor, že zverejnením
uznesenia o potvrdení plánu v obchodnom vestníku zaniklo právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa
tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,
- plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný
osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, ako aj
podľa ust. § 138 ods.2 tohto zákona, ktorým sa spravuje ďalší účinok súdom schváleného potvrdeného
plánu reštrukturalizácie a podľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych
úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného
konania, sa do plánu nezahŕňajú, tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú vcelom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok, ako
i neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie alebo vzniknú
v budúcnosti.
- rozhodnutia žalovaného nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu
a boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,
- žalovaný ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru musel vedieť o všetkých úkonoch, spojených
so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I., ak
by uhradil žalobca dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné
právne predpisy,
- žalobca požaduje predpísané penále za takto uhradený dlh na sociálnom poistení nad rámec právnych
predpisov v rozpore s možnosťou rovnakého zaobchádzania s poukazom na § 151 ods.1 zákona o
sociálnom poistení,
- úhradou nárokov zo starých dlhov spred obdobia nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o
potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu by došlo k účelovému zvýhodňovaniu jedného veriteľa
v reštrukturalizácii a v období po nej na úkor ostatných, jednak k zníženiu ochrany dlžníka pred jeho
veriteľmi, pričom obidvoje je v rozpore s účelom tých ustanovení zákona č.7/2005 Z.z., ktoré hovoria o
reštrukturalizácii. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle priznať štatút tzv. osobitných pohľadávok, aj tým
nárokom veriteľov, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a stali sa splatnými po jeho
skončení, bol by tak výslovne urobil,
- žalobca mal za to, že verejnoprávna inštitúcia akou je žalovaný, je podľa § 1 ods.1 písm.b/ zák.č.
176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií povinná starať sa, aby pohľadávka
verejnoprávnej inštitúcie bola včas a riadne uplatnená na príslušných orgánoch a v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, je verejnoprávna inštitúcia povinná včas a riadne uplatniť
a vymáhať aj príslušenstvo pohľadávky (ust. § 10 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych
inštitúcií),
- žalovaný mal postupovať podľa § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky,
resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil, odpísať, keďže na základe
právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť
sociálnej poisťovni pohľadávku, alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný
podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.
K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 18.4.2013 a uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo
preukázané, že žalobca poistné a príspevky za mesiac január 2005 až máj 2005, máj 2009, marec
2010, apríl 2010, august 2010, august 2011 až jún 2012 zaplatil oneskorene. Na základe uvedenej
právnej skutočnosti Sociálna poisťovňa zo zákonných dôvodov musela predpísať žalobcovi penále
za vyššie uvedené obdobie v súlade s ustanoveniami § 240 zákona o sociálnom poistení. Uvedené
pohľadávky žalovaného vznikli až predpísaním na základe vyššie uvedených napadnutých rozhodnutí
žalovanéhoaprávosociálnejpoisťovnevymáhaťpredpísanépenálevzniknenazákladeprávoplatnýcha
vykonateľnýchvyššieuvedenýchrozhodnutí.Knámietkežalobcu,pokiaľideoprepísanépenáleobdobia
pred začatím reštrukturalizačného konania uviedol, že penále ako pohľadávka vznikla až po začatí
reštrukturalizačného konania, v podstate až po ukončení reštrukturalizácie, preto nejde o pohľadávku,
ktorú je potrebné uplatňovať v reštrukturalizácii prihláškou podľa § 120 ods.1 zákona č.7/2005 Z.z.
Zastával tiež názor, že penále upravené osobitným právnym predpisom (zákon o sociálnom poistení), sa
nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov), vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou
až jeho predpísaním. K ustanoveniu § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení zaujal stanovisko, že
toto ustanovenie sociálna poisťovňa využije, teda odpíše pohľadávku až po splnení reštrukturalizačnéhoplánu, nie po jeho schválení, uvedený názor dával do súvisu s ust. § 160 zákona č. 7/2005 Z.z. v prípade,
ak na dlžníka je vyhlásený konkurz. Ustanovenia reštrukturalizačného plánu sa žiadnym spôsobom
nedotýkajú poistného a príspevkov za obdobie, keďže poistné a príspevky neboli do reštrukturalizácie
prihlásené a teda ani penále vypočítané z tohto poistného a príspevkov. Žalovaný ďalej uviedol, že
Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále povinnému subjektu aj napriek prebiehajúcej alebo
už aj ukončenej reštrukturalizácie, keďže žiadne ustanovenie zákona č.7/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov túto možnosť sociálnej poisťovni nevylučuje.
Navrhol žalobu zamietnuť.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k
záveru, že žaloba nebola dôvodná.
Všetky žalobné námietky žalobcu sa nevzťahovali k ust. § 240 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení, ale
vzťahovali sa k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii podľa tretej hlavy citovaného zákona č. 7/2005
Z.z.,kdepodľaust.§119účastníkomreštrukturalizačnéhokonaniajedlžník,navrhovateľaveritelia,ktorí
spôsobom ustanoveným k týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky, pričom tieto ustanovenia nemajú
nič spoločné s predpísaním penále podľa ust. § 240 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení.
Žalobca v žalobných dôvodoch neuviedol, v čom vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, keď
Sociálna poisťovňa, pobočka v Košiciach podľa ust. § 240 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 43/2004 Z.z. predpísala penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo
dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa keď bola dlžná suma
poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
ŽalobcavidelnezákonnosťpostupuSociálnejpoisťovne,pobočkyvKošiciachprivydaníprvostupňových
rozhodnutí v tom, že sociálna poisťovňa napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Košice I.
vydaného pod sp.zn. č.: 31R/7/2010-352 zo dňa 9.3.2011 bolo začaté reštrukturalizačné konanie a
Sociálna poisťovňa neprihlásila pohľadávky do reštrukturalizačného konania, podľa tvrdenia žalobcu
neprihlásením týchto pohľadávok zanikol nárok Sociálnej poisťovne na vymáhanie predmetného penále,
teda pohľadávky ako takej, ktorá inak ak nebola zahrnutá do reštrukturalizačného konania mala by byť
odpustená.
Takýto názor žalobcu je nesprávny.
Podľa ust. § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Predpísaním penále Sociálna poisťovňa iba uplatňuje svoje zákonné nároky, avšak vymáhanie týchto
pohľadávok po schválení reštrukturalizačného plánu spadá do iného konania, na základe zákonom
stanovených podmienok (ZoKaR).
Podľa ust. § 120 ods.1 zákona č.7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje
inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom
ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii
riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, aké práva a povinnosti má veriteľ voči dlžníkovi
vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla počas reštrukturalizácie, prípadne ešte pred týmto konaním.V danom prípade sa však nejedná o takú pohľadávku, ktorá je predmetom uplatňovania vo vzťahu k
reštrukturalizácii, ale v tomto prípade sa jedná o pohľadávku, vzťahujúcu sa na predpísané penále, ktoré
Sociálna poisťovňa predpisuje v zmysle ust. § 240 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení.
Pohľadávka Sociálnej poisťovne vznikla predpísaním penále na základe prvostupňových rozhodnutí
- Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach pod č. 700-3413765212-GC04/12 zo dňa 7.9.2012, č.
700-3413765512-GC04/12 zo dňa 7.9.2012 a č. 700-3413765612-GC04/12 zo dňa 7.9.2012 na základe
oneskorene uhradeného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové
poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do
rezervného fondu solidarity za príslušné obdobia, ktoré boli uvedené v napadnutých rozhodnutiach,
teda pred a počas reštrukturalizácie, a preto Sociálnej poisťovni vznikla povinnosť v zmysle ust. § 240
ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísať penále vo výške 0,05
% z dlžných súm za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola
dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Z hľadiska ust. § 240 ods.1 a
2 zákona o sociálnom poistení nie je možné konštatovať, že Sociálna poisťovňa konala v rozpore so
zákonom, prípadne, že zvolila nesprávny postup pri predpísaní uvedeného penále aj napriek tomu, že
žalobca mal ukončenú reštrukturalizáciu na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice
I. v Košiciach dňom 17.3.2011.
K námietke žalobcu vzťahujúcej sa k ust. § 155 ZoKaR súd dodáva, že potvrdenie plánu súdom
spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas. Rovnaké
účinky nastávajú aj voči podmieneným pohľadávkam, ktoré sa mali prihlásiť prihláškou a neboli
prihlásené. Zánik vymáhateľnosti znamená nemožnosť vymáhať pohľadávky na súde; ak už veriteľ má
priznanú pohľadávku súdom, nie je možné priznanú pohľadávku vymáhať v rámci exekučného konania.
V tomto konaní sa neriešila otázka vymáhateľnosti pohľadávky, iba otázka zákonnosti predpísaného
penále, preto žalobné námietky ohľadne reštrukturalizácie súd považoval za irelevantné.
Zákon o sociálnom poistení ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá žiadne ustanovenia o tom,
že v prípade reštrukturalizačného konania sa pozastavuje vydávanie správnych aktov, ani na základe
potvrdeného plánu záväzky dlžníka automaticky nezanikajú. Spôsob zániku pohľadávok si zvolí správny
orgán, napr. podľa ust. § 151 ods.1, 2 písm.a/ až h/ zákona o sociálnom poistení.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná,
preto žalobu zamietol.
Podľaust.§250jods.1O.s.p.,aksúdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a
postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba
zamieta.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods.1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak má
žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu trov konania. Vzhľadom na neúspech žalobcu v tomto konaní, súd žalobcovi právo na náhradu
trov nepriznal.
Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 z.č. 757/2004 Z.z., v znení účinnom od
1.5.2011).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.