Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/422/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206629
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812206629.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcov: v 1/ rade
T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, Česká republika, v 2/ rade Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
nad X., F. H. N. XXXX, Česká republika (ako právny nástupca po nebohom L. F., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom P. X, V. XX, Česká republika, zomrelom v priebehu konania, dňa XX.XX.XXXX), v 3/

rade X. N., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., X. O.. XXXX/X, Česká republika, v 4/ rade R. O., rod. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. U. - O. Y. XXX, Česká republika, v 5/ rade L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
V., B. č. XX/XX, v 6/ rade U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V., Z. F. XXXX/XX, žalobcovia v 1/ až 6/ rade
právne zastúpení JUDr. Šárkou Sameliakovou, advokátkou, so sídlom O., B. ul. XX, proti žalovanému:
Urbarialisti obce Námestovo, pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Námestove, ul. Cyrila a Metoda
329/6, IČO: 14 224 861, právne zastúpenému JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, Námestovo, ul.
Štefánikova 269/24, v konaní o žalobe na zaplatenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Námestovo č. k. 8C/194/2012-170 zo dňa 8. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., Vp o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch VI. a VII. z r u š u j e a v r a c i a okresnému súdu v
zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť I. žalobcovi 1/
čiastku 1.089,50 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 467,10 eur od 01.01.2010 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 622,80 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku, II. žalobcovi 2/ zaplatiť sumu 939,40 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 256,20 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 341,60 eur od 01.01.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 341,60 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, III. žalobkyni 3/ čiastku 598,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 256,50 eur od 01.01.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

342,- eur od 01.01.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
IV. žalobkyni 4/ čiastku 598,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 256,50 eur od
01.01.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 342,- eur od 01.01.2011
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, V. žalobcovi 5/ čiastku 597,80
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 256,20 eur od 01.01.2010 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 341,60 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, VI. žalobcovi 6/ čiastku 598,50 eur s úrokom z

omeškaniavovýške9%ročnezosumy256,50eurod01.01.2010dozaplateniaasúrokomzomeškaniavo výške 9 % ročne zo sumy 342,- eur od 01.01.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust.§ 5 ods. 2, § 8 ods. 1, § 13 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z. z.

Podľa prehľadu „vyplácaného nájmu za roky 2001 - 2011“ (č. l. 46 spisu) vyhotoveného žalovaným dňa
21.08.2012 bola v roku 2009 vyplatená suma 299.996,- eur, v roku 2010 suma 400.000,- eur a v roku
2011 suma 400.012,- eur.

Predseda žalovaného uviedol, že doklad síce podpísal, ale je nesprávny, pretože mal byť vystavený
spoločnosťou PILSKO-LES a nie urbárom. Žalovaný nevypláca žiadne podiely na zisku, lebo urbár

na spoločných pozemkoch nehospodári. Na týchto hospodári spoločnosť PILSKO-LES. Lesnícko-
hospodárska evidencia sa robí na urbári a ostatné zabezpečuje PILSKO-LES. Urbár má príjem iba z
nájmu budovy, ktorú vlastní, z nájmu poľovných revírov a prenájmu kancelárie, pričom hospodársky
výsledok spoločnosti PILSKO-LES nie je príjmom urbáru.

Z výpovede predsedu žalovaného pred súdom sa teda javí, že obhospodarovanie spoločných

nehnuteľností zabezpečuje spoločnosť PILSKO-LES, s. r. o., ktorá mala byť podľa predloženého zápisu
z valného zhromaždenia žalovaného z roku 1997 založená ako dcérska obchodná spoločnosť so 100 %
majetkovou účasťou urbáru, v skutočnosti však podľa výpisu z obchodného registra bola táto obchodná
spoločnosť založená Združením vlastníkov neštátnych lesov mesta Námestovo, ktoré je jej jediným
spoločníkom a jej konateľom je predseda žalovaného.

Na druhej strane sa ale predseda žalovaného v rámci štátneho dozoru vykonaného Obvodným lesným
úradom v Dolnom Kubíne dňa 12.12.2012 do zápisnice vyjadril, že spoločenstvo Urbarialistov obce
Námestovo zabezpečuje obhospodarovanie lesných pozemkov vo vlastníctve spoločenstva, avšak
ekonomická a finančná činnosť je prevádzaná prostredníctvom spoločnosti PILSKO-LES, s. r. o.
Zo stanoviska Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne zo dňa 01.06.2012 pritom vyplýva, že

spoločnosť PILSKO-LES, s. r. o. nie je vedená v evidencii obhospodarovateľov lesných pozemkov.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalované pozemkové spoločenstvo aj v rokoch 2009 až 2011
bolo obhospodarovateľom spoločných nehnuteľností v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách.
Z dôkazov o vyplácaní „nájmu“ za roky 2011 a 2012 i z výpovede predsedu žalovaného plynie, že
finančné toky sú v spoločenstve nastavené tak, že fakticky celá ekonomická a finančná stránka správy

spoločných nehnuteľností je zabezpečovaná menovanou obchodnou spoločnosťou. Nič to však ale
nemení na závere, že práve žalovaný ako pozemkové spoločenstvo založené na účel hospodárenia na
spoločnej nehnuteľnosti je subjektom, ktorý zodpovedá za to, aby každému z členov spoločenstva bol
vyplatený prislúchajúci podiel na výnose z hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, či už jej správu
vykonáva priamo alebo sprostredkovane cez iný subjekt. Teda sám žalovaný je pasívne legitimovaný

vo vzťahu k nároku žalobcov na zaplatenie podielov na výnosoch z hospodárenia so spoločnou
nehnuteľnosťou, pretože ide o záväzok medzi pozemkovým spoločenstvom a členom spoločenstva (§
488 Občianskeho zákonníka).

Prehľad vyhotovený žalovaným dňa 21.08.2012 je dôkazom s dostatočnou výpovednou hodnotou
o tom, aká čiastka označovaná žalovaným ako „nájom“ bola určená na rozdelenie ako výnos z

hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti medzi členov spoločenstva a je úplne nerozhodné, či ide
o doklad vyhotovený pod hlavičkou žalovaného alebo obchodnej spoločnosti, prostredníctvom ktorej
žalovaný fakticky vykonáva správu spoločných nehnuteľností. Žalovaný síce navrhoval predložiť svoje
účtovné závierky za roky 2009 až 2011, no súd tieto dôkazy považoval za irelevantné v situácii, keď z
výpovede predsedu žalovaného vyplynulo, že hospodársky výsledok spoločnosti PILSKO-LES, s. r. o.

sa vôbec nepremieta do príjmov žalovaného, ktorý má iba príjem z prenájmu vlastnej budovy, kancelárie
a poľovných revírov.Žalobcovia 1/ až 5/ ako členovia pozemkového spoločenstva majú preto voči žalovanému nárok na
vyplatenie výnosov z hospodárenia za roky 2009 a 2010 (žalobca 2/ aj za rok 2011), a to vo výške
pripadajúcej na ich spoluvlastnícke podiely, ako je to určené ust. § 13 ods. 4 Zákona o pozemkových

spoločenstvách. Vychádzajúc z prehľadu, podiel na výnosoch žalobcu 1/ predstavuje za rok 2009 sumu
467,09 eur a za rok 2010 sumu 622,80 eur, žalobca však uplatnil iba 1.089,50 eur. Podiel žalobcu 2/
predstavuje za rok 2009 sumu 256,20 eur, za rok 2010 sumu 341,60 eur, za rok 2011 sumu 341,61 eur,
žalobca 2/ uplatnil iba 939,40 eur. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že žalobcovi 2/ bol podiel
za rok 2011 vyplatený, ako tvrdil žalovaný, pretože čiastka posielaná mu spoločnosťou PILSKO-LES dňa

19.12.2011 sa vrátila späť neprevzatá, pričom žalovaný podľa korešpondencie mal vedomosť o správnej
adrese žalobcu 2/ minimálne od októbra 2011 (list č. l. 83 spisu). Podiel žalobkyne 3/ predstavuje za rok
2009 sumu 256,50 eur a za rok 2010 sumu 342,- eur, spolu 598,50 eur. Podiel žalobkyne 4/ predstavuje
za rok 2009 sumu 256,50 eur a za rok 2010 sumu 342,- eur, spolu 598,50 eur. Podiel žalobcu 5/
predstavuje za rok 2009 sumu 256,20 eur a za rok 2010 sumu 341,60 eur, spolu 597,80 eur. Napokon
na podiel žalobcu 6/ pripadá za rok 2009 suma 256,50 eur a za rok 2010 suma 342,- eur, spolu 598,50

eur. Žalobca 6/ sa síce skutočne stal preberateľom svojho podielu a členom urbáru až v roku 2011
dedením po svojom právnom predchodcovi R. F., no judikatúra sa zhoduje na názore, že ak v pôvodnom
dedičskom konaní nebol určitý majetok predmetom dedičstva a nebol prejednaný, sú až do vyporiadania
dedičstva ohľadne neho všetci dedičia oprávnení spoločne a nerozdielne (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 M Cdo 15/2007). Teda žalobca 6/ ako jeden z dedičov bol aktívne legitimovaný uplatniť

dlh, ktorý vznikol ešte za života jeho právneho predchodcu, i bez toho, aby táto pohľadávka poručiteľa
musela byť najskôr predmetom dedičského konania.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že do roku 2011, kedy mu bolo predložené osvedčenie o dedičstve
po právnom predchodcovi žalobcov, nemal vedomosť o členstve žalobcov v pozemkovom spoločenstve
a žalobcovia si nesplnili ani svoju povinnosť pristúpiť podľa § 15 ods. 3 Zákona o pozemkových

spoločenstvách k zmluve o založení, je treba poukázať na už citované ust. § 8 ods. 1 Zákona o
pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého už samotným prechodom vlastníctva podielu k spoločnej
nehnuteľnosti sa nadobúdateľ stáva členom spoločenstva, na čo nadväzuje aj ust. § 15 ods. 2
citovaného zákona, podľa ktorého členstvo v spoločenstve za trvania spoločenstva vzniká prechodom
(či prevodom) vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti. Zákon síce skutočne v ust. § 15 ods. 3

určuje pristúpenie nadobúdateľa podielu k zmluve o založení do dvoch mesiacov od nadobudnutia
vlastníctva, avšak v uvedenom systematickom kontexte je toto ustanovenie nielen nelogickým, ale aj
fakticky nadbytočným, keďže zákon neposkytuje možnosť nadobúdateľovi rozhodnúť sa, či sa členom
spoločenstva stane alebo nie, jednoducho členom sa nadobúdateľ stáva už samotným nadobudnutím
podielu k spoločnej nehnuteľnosti. Pristúpenie k zmluve o spoločenstve tu nadobúdateľ konkludentne

prejavuje už samotným nadobudnutím podielu a nemusí formálne osobitne dávať najavo pristúpenie k
zmluve, pretože by bolo absurdné, aby sa na jednej strane stal členom spoločenstva, ako to uvádza
zákon a na druhej strane by nebol viazaný zmluvou o založení spoločenstva, keď slovami zákona
„vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu“. Vedenie zoznamu
členov spoločenstva je podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona záležitosťou spoločenstva a aj

keď možno súhlasiť so žalovaným, že nemá explicitne stanovenú povinnosť vyhľadávať vlastníkov
(či lustrovať listy vlastníctva), prinajmenšom raz ročne z príležitosti konania valného zhromaždenia (§
18 ods. 1 citovaného zákona), ktoré je najvyšším orgánom spoločenstva tvoreným všetkými členmi
spoločenstva, je viac než žiaduce aspoň jeho porovnanie s aktuálnymi zápismi katastra nehnuteľností,
z ktorých sú potom nepochybne zistiteľné zmeny v členstve. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že už minimálne od roku 2009 boli žalobcovia 1/ až 5/ a právny predchodca žalobcu 6/ vedení na
listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, čím súčasne boli aj členmi
žalovaného. Pokiaľ potom žalovaný nijako nespochybňoval, že je u neho zaužívanou praxou, že „nájom“
- v skutočnosti podiel na výnosoch z hospodárenia vypláca do konca príslušného kalendárneho roku
(čo rovnako vyplýva napríklad aj z peňažného poukazu na č. l. 120 spisu), uplynutím príslušného

kalendárneho roku sa dostal podľa § 563 Občianskeho zákonníka do omeškania a podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcom právo na úroky z omeškania vo výške platnej k prvému dňu
nasledujúceho kalendárneho roka podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od
01.01.2009 do 01.02.2013. Žalobcovia uplatnili výšku úrokov z omeškania v súlade s uvedenou právnou
úpravou, a preto súd žalobe vyhovel aj v tejto časti.O trovách konania bude s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatnených v tomto konaní.

V zákonnej lehote podal voči citovanému rozsudku odvolanie žalovaný. Má za to, že rozhodnutie

okresného súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nevykonal žalovaným
navrhnutý dôkaz zabezpečiť účtovné závierky žalovaného za roky 2009, 2010 a 2011. Na základe
vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v konaní preukázal, že na spoločnej nehnuteľnosti
nehospodári ani nevypláca podiel na hospodárení zo zisku, ale podiel z hospodárenia so spoločnou

nehnuteľnosťou vypláca spoločnosť, ktorá aj skutočne reálne vykonáva hospodárenie so spoločnou
nehnuteľnosťou, ťažbu dreva, zalesňovanie a všetky činnosti v súvislosti s plnením lesného
hospodárskeho plánu, a to na základe individuálnych nájomných zmlúv. Touto spoločnosťou je PILSKO-
LES, s. r. o., Námestovo. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.
Táto spoločnosť, ako súdu preukázali, aj žalobcom v 1/ až 6/ rade od roku 2011, kedy pristúpili k
zmluve o spoločenstve predložením príslušných dokladov, vyplatila výnos z hospodárenia na spoločnej

nehnuteľnosti. Ak by si súd bol zadovážil od žalovaného účtovné závierky, zistil by, že výnos -
hospodársky výsledok žalovaného za roky 2009, 2010, 2011 nezodpovedá výške požadovaných súm
žalobcami. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pozemkové spoločenstvá vznikli na základe zákona č.
181/1995 Z. z. nie ako právni nástupcovia predchádzajúcich útvarov urbariátov zrušených v roku 1958,
ale ako nové spoločenstvá založené osobitnou zmluvou o založení spoločenstva. Žalovaný vznikol v

roku 1996 zmluvou o založení ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Súd musí na tento
prípad aplikovať ustanovenia zákona č. 181/1995 Z. z. S poukazom na uvedené ust. § 1 zákona č.
181/1995 Z. z. pozemkové spoločenstvá vznikli na základe zákona zmluvou o založení, ku ktorej každý
člen musí pristúpiť, ak chce byť zapísaný do zoznamu členov spoločenstva. Žalobcovia preukazujú
nadobudnutie podielov rozhodnutím o dedičstve Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 02.01.1997,

č. k. D 1992/93 po nebohom L. F.. Žalovanému oznámili túto skutočnosť až listom zo dňa 16.09.2011,
ktorú listinu je možné považovať za oznámenie o pristúpení k zmluve o založení v zmysle ust. § 15
ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z. až po doručení tohto listu boli žalobcovia zapísaní do zoznamu členov
pozemkového spoločenstva. Poukazuje aj na skutočnosť, že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke
podiely v dedičskom konaní rozdelením pôvodného podielu. Doposiaľ nesplnili podmienku podľa §

15 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z. a nevyporiadali spoluvlastnícky podiel medzi sebou tak, aby sa
pozemky nedrobili. Nemožno sa stotožniť s výkladom okresného súdu, ktorým prezentoval svoj názor
na ust. § 15 ods. 2, 3 zákona č. 181/1995 Z. z. Zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva
povinnosť žalovaného vyhľadávať spoluvlastníkov, sledovať zmeny v spoluvlastníckych vzťahov medzi
spoluvlastnícky spoločnej nehnuteľnosti a vyplácať im podiely z hospodárenia. Spoluvlastníctvo k

spoločnej nehnuteľnosti je súkromnoprávny vzťah a zaťažuje spoluvlastníka ako občana, aby sa o
svoje vlastníctvo staral a nároky z toho vyplývajúce uplatnil v súlade s podmienkami vzťahujúcimi sa
na obhospodarovanie takéhoto majetku v súlade so zákonom, ktorým sa spravovanie tohto majetku
riadi. Žalobcovia a ich právni nástupcovia sa o svoje podiely v minulosti nezaujímali, nepristúpili k
zmluve o založení spoločenstva. Toto preukázateľne urobili až v roku 2011. Od tohto roku im je aj

podiel vyplácaný. Žalovaný je toho názoru, že do roku 2011 spravoval podiely žalobcov v 1/ až 6/ rade
Slovenský pozemkový fond ako podiely neznámych vlastníkov. Nesplnením si povinnosti pristúpenia k
zmluve o založení spoločenstva neboli žalobcovia v 1/ až 6/ rade ani ich právni predchodcovia zapísaní
do zoznamu členov a neprináleží im ani výnos z hospodárenia. Nárok žalobcov v 1/ až 6/ rade uplatnený
za rok 2009 a 2010 pred preukázaním nadobudnutia podielov v roku 2011 je možné považovať za

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný z opatrnosti znáša aj námietku premlčania
nárokov žalobcov v 1/ až 6/ rade, a to voči nároku uplatnenému za rok 2009. Žalobcovia uplatnili svoj
nárok podaním na okresnom súde dňa 15.10.2012. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
rok 2009 im zanikol dňa 01.01.2012. Výsledok hospodárenia za roky 2009, 2010 bol spoločnosťou
PILSKO-LES, s. r. o., Námestovo rozdelený medzi známych členov spoločenstva, ktorí riadne pristúpili

k zmluve o spoločenstve a oznámili orgánom spoločenstva prechod alebo prevod, t. j. nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný ďalej poukazuje na pochybenie súdu, keď priznal žalovanému v
6/ rade uplatnený nárok za roky 2009 a 2010 po nebohom R. F., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný
nadobudol spoluvlastnícky podiel po nebohom R. F. až po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o
dedičstve, t. j. dňa 20.03.2012. Dedičmi po nebohom R. F. boli žalobcovia v 1/ až 6/ rade a K. U., ktorá

nie je účastníčkou tohto konania. Predmetom dedičstva nebola suma žalobcom v 6/ rade označená
ako výnos z hospodárenia urbáru v sume 256,50 eur za rok 2009 a suma 256,50 eur za rok 2010.Tieto nároky je možné vyporiadať len v dedičskom konaní. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní
nebol tento majetok známy a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva
ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Ak okresný súd použil na podporu

svojho odôvodnenia judikát Najvyššieho súdu SR 5 JM 15/2007, tento nesprávne interpretoval, pretože
sa netýka podobnej veci. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo
3368/2010. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
nové konanie a rozhodnutie.

Žalobcovia v 1/ až 6/ rade vo vyjadrení k odvolaniu udávajú, že súhlasia s rozhodnutím okresného

súdu, ako aj s právnym posúdením veci. Plne sa stotožňujú s názorom okresného súdu, keď považoval
návrh žalovaného na vykonanie dôkazu, a to predloženie účtovných závierok za roky 2009 až 2011
za irelevantný. Žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že na spoločnej nehnuteľnosti nehospodári a
nevypláca podiel na hospodárení zo zisku. V priebehu konania bol žalobcami predložený dôkaz, a to
zápisnica spísaná v rámci štátneho dozoru vykonávaného Obvodným lesným úradom v Dolnom Kubíne
dňa 12.12.2012, v ktorej je uvedené vyjadrenie predsedu žalovaného, že práve žalovaný zabezpečuje

obhospodarovanie lesných pozemkov vo vlastníctve spoločenstva, avšak ekonomická a finančná
činnosť je prevádzaná prostredníctvom obchodnej spoločnosti PILSKO-LES, s. r. o. Táto skutočnosť
nebola žalovaným v priebehu tohto súdneho konania vyvrátená. Nie je pravdivou skutočnosť, ktorú
uviedol žalovaný, že na základe individuálnych nájomných zmlúv, uzatvorených s každým podielnikom,
obchodnáspoločnosťPILSKO-LES,s.r.o.vykonávahospodáreniesospoločnounehnuteľnosťou,ťažbu

dreva, zalesňovanie a všetky činnosti v súvislosti s plnením lesného hospodárskeho plánu. Pokiaľ
sa žalovaný odvoláva na existenciu nájomných zmlúv, uzatvorených medzi obchodnou spoločnosťou
PILSKO-LES, s. r. o. ako nájomcom a iba niektorými jednotlivými podielnikmi spoločnej nehnuteľnosti
ako prenajímateľmi, táto skutočnosť neoprávňuje uvedenú obchodnú spoločnosťou obhospodarovať
celú spoločnú nehnuteľnosť, keď aj jej prenajali len niektorí členovia pozemkového spoločenstva svoje

spoluvlastnícke podiely, nakoľko ide o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je v nedeliteľnom spoluvlastníctve.
Žalobcovia s uvedenou obchodnou spoločnosťou žiadnu nájomnú ani inú zmluvu neuzatvorili.
Žalobcovia odvodzujú svoj nárok na zaplatenie výnosov z hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou
od žalovaného v rozsahu špecifikovanom v žalobnom návrhu od toho, že v zmysle zmluvy o založení
pozemkového spoločenstva zo dňa 03.02.1996 a stanov žalovaného zo dňa 03.02.1996 sú členmi tohto

pozemkového spoločenstva, nakoľko sú vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z listinných
dokumentov predložených súdu v tomto konaní. Žalobcovia si nemôžu nárokovať vyplatenie výnosov
z hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, tak ako to uvádza žalovaný, od obchodnej spoločnosti
PILSKO-LES, s. r. o., nakoľko nie sú v žiadnom zmluvnom ani inom právnom vzťahu. Pre žalobcov
ako členov pozemkového spoločenstva vyplývajú z predmetnej zmluvy o založení spoločenstva určité

práva a povinnosti, konkrétne právo uvedené v VII. časti bodu 3 pod písm. f) podieľať sa na zisku
pozemkového spoločenstva. Na druhej strane žalovaný má povinnosť v zmysle IV. časti bodu 1 zmluvy
o založení spoločenstva racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné
veci, vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, jednak vykonávaním poľnohospodárskej výroby a s tým
súvisiacim spracovaním alebo úpravou poľnohospodárskych produktov a jednak hospodárením v lesoch

a na vodných plochách. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok na zaplatenie výnosov z hospodárenia aj
z príslušných ustanovení zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Za irelevantné
považujú tvrdenie žalovaného, že nemá povinnosť vyhľadávať spoluvlastníkov, sledovať zmeny v
spoluvlastníckych vzťahoch a vyplácať im podiely z hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti. Z titulu
funkcie správcu vlastníckych práv svojich členov má žalovaný konať s odbornou starostlivosťou, medzi

ktorú, okrem iného, patrí lustrovanie aktuálnych vlastníkov ako členov pozemkového spoločenstva
podľa zápisov na príslušných listoch vlastníctva. V zmysle ods. 1 § 8 zákona č. 181/1995 Z. z.
platí, že nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom
vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu
nadobúdaného podielu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že členom spoločenstva

sa stane nadobúdateľ podielu v spoločnej nehnuteľnosti automaticky, bez povinnosti splnenia iných
podmienok. Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom žalovaného, že ich podiely spravoval do roku 2011
Slovenský pozemkový fond Bratislava ako podiely neznámych vlastníkov. Slovenský pozemkový fond
ich neevidoval ako neznámych vlastníkov, a teda ani neeviduje v depozite príjem z hospodárenia
so spoločnou nehnuteľnosťou za ich spoluvlastnícke podiely vyplatený žalovaným. Žalobcovia tiež

nesúhlasia s odvolacou námietkou týkajúcou sa premlčania ich nárokov na vyplatenie podielu na
výnosoch z hospodárenia. Tým, že žalovaný nevyplatil žalobcom podiel na výnosoch z hospodárenia naspoločnej nehnuteľnosti za rok 2009 do konca roku 2009, uplynutím tohto roku sa dostal do omeškania
s vyplatením podielu na výnosoch z hospodárenia za rok 2009, pričom obdobne postupoval aj pri
podieloch na výnosoch z hospodárenia za roky 2010 a 2011. Nesúhlasia tiež s právnym názorom

žalovaného, že žalobca v rade 6/ ako jeden z dedičov nie je aktívne legitimovaný uplatniť dlh voči
žalovanému a plne sa stotožňujú s názorom Okresného súdu Námestovo na jeho aktívnu legitimáciu v
tomto súdnom konaní. Zároveň žalobcovia oznámili, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s
ktorou právne predpisy spájajú prechod práv alebo povinností, a to, že žalobca v 2/ rade dňa 12.12.2013
zomrel a jeho dedičom sa stal jeho jediný syn Y. F.. Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie

Okresného súdu Námestovo v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. § 212
ods. 1 O. s. p. na základe odvolania žalovaného a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) napadnutý rozsudok vo výrokoch I. až V. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. a vo
výrokoch VI., VII. zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátil okresnému súdu v zrušenom
rozsahu na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného odvolací súd považuje za čiastočne dôvodné, a to pokiaľ namieta pasívnu
legitimáciu žalobcu v 6/ rade.

Skúmanie vecnej legitimácie predstavuje základnú činnosť súdu v každej prejednávanej veci. Zo
skutkových zistení prvostupňového súdu, a to z príslušných listov vlastníctva, ktoré sú súčasťou spisov,
možno vyvodiť, že žalobca v 6/ rade sa stal spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti titulom dedenia na

základe osvedčenia o dedičstve 4D/126/2011-393/12. Iba zo skutkových tvrdení účastníkov vyplýva, že
sa tak stalo na základe dedenia po otcovi žalobcu v 6/ rade, nebohom R. F., zomr. dňa XX.XX.XXXX..
Táto skutočnosť však nijakým spôsobom nebola preukázaná a keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa, nemožno hodnoverne stanoviť okamih vstupu žalobcu v 6/ rade do práv a povinností
poručiteľa (rozhodnutie o dedičstve iba deklaratórne potvrdzuje nadobudnutie dedičstva).

K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to,
že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Konanie o dedičstve začína aj
bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí dedičstva. Podľa rozhodnutia o súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní

dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až
do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže
byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom
a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 120/2009). Uvedený záver Najvyššieho súdu SR reflektuje hmotnoprávnu a

procesnoprávnuúpravudedičskéhoprávaplatnúvSlovenskejrepublike.Pokiaľprávnemupredchodcovi
žalobcu v 6/ rade vznikla za jeho života pohľadávka voči žalovanému, nie je prípustné, aby si túto
pohľadávku uplatňoval vo vlastnom mene bez jej prejednania v dedičskom konaní jeden z dedičov.
Pokiaľ je táto pohľadávka sporná, môžu sa dedičia poručiteľa ako nerozluční spoločníci domáhať
určenia,žetátopohľadávkapatrídodedičstva,resp.žeporučiteľbolvčasesmrtivlastníkompohľadávky.

Žalobca v 6/ rade, pokiaľ nepreukáže, že nadobudol túto pohľadávku v dedičskom konaní, nie je
samostatne aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie pohľadávky. V súdenej veci žalobca v
6/ rade takýto dôkaz nepredložil, keď obsahom spisu nie je dedičské rozhodnutie po poručiteľovi R. F. a
z vykonaného dokazovania nevyplýva prípadné oboznámenie sa súdu s takýmto rozhodnutím.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov

celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú. Dedičia
poručiteľa majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p.Okresný súd sa potom nedostatočne vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v 6/ rade na
uplatnenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania a v tomto smere je odvolacia námietka žalovaného
dôvodná. V tomto smere okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa ani len neoboznámil

s dedičským rozhodnutím po právnom predchodcovi žalobcu v 6/ rade R. F.. Jeho rozhodnutie vo vzťahu
k žalobcovi v 6/ rade je tak predčasné, založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a
nesprávnom právnom posúdení. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu
vo výroku VI., ktorým priznal žalobcovi v 6/ rade čiastku 598,50 eur s príslušenstvom, ako aj súvisiacom
výroku o trovách konania (VII.).

Pokiaľ ide o nároky žalobcov v 1/ až 5/ rade čo do ich základu a výšky, sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa a poukazuje na tam uvedené skutkové a právne závery.

Odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k nároku žalobcov v 1/ až 5/ rade nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o základ nároku, aplikácia a výklad ust. § 8 ods. 1 a § 15 ods. 2 zákona č. 181/1995
Z. z. je správny a krajský súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.

Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je špecifické. Spravuje sa ustanoveniami zákona č.

181/1995 Z. z. Ide o nútené spoločenstvo, ktoré je nedeliteľné, nemožno ho zrušiť a vyporiadať a vzniká
priamo zo zákona na základe právnej skutočnosti, uvedenej v zákone. Touto právnou skutočnosťou je
prevod alebo prechod vlastníctva. Členstvo žalobcov v 1/ a v 2/ rade v spoločenstve vzniklo smrťou ich
právneho predchodcu L. F. na základe rozhodnutia o dedičstve (uznesenie Okresného súdu v Dolnom
Kubíne sp. zn. D 1992/93). Právoplatnosťou tohto rozhodnutia, s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa sa

žalobcovia v 1/ až 5/ rade a právny predchodca žalobcu v 6/ rade stali členmi spoločenstva so všetkými
právami a povinnosťami členov vyplývajúcimi zo zákona. Takýmto právom člena je nepochybne právo
podieľať sa na výnosoch a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva podľa veľkosti
vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti, vyplývajúce z ust. § 13 ods. 4 Zákona o pozemkových
spoločenstvách.

Uvedeným spôsobom vznikol priamo zo zákona právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným, právo
žalobcov na vyplatenie podielu na výnosoch a majetku a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného
túto pohľadávku žalobcom zaplatiť.

Argumentácia žalovaného o právnom vzťahu žalobcov a spoločnosti PILSKO-LES, s. r. o. neobstojí.
V konaní nebol preukázaný žiadny právny vzťah medzi žalobcami v 1/ až 5/ rade a uvedenou

spoločnosťou.

Je to žalovaný, kto je pasívne legitimovaný v tomto konaní a je povinný zaplatiť žalobcom v 1/ až 5/ rade
ich podiel na výnosoch a majetku, ktorý im za žalované obdobie nezaplatil.

Žalobcovia uniesli dôkazné bremeno aj na preukázanie výšky požadovaného nároku, keď táto
zodpovedá ich vlastníckemu podielu v žalovaných nehnuteľnostiach, vychádzajúc z potvrdenia

žalovaného o vyplatených výnosoch, z majetku za rozhodné obdobie.

Pokiaľ žalovaný namieta nevykonanie dôkazu - vyžiadanie si účtovných závierok žalovaného za roky
2009, 2010 a 2011, v tomto smere odvolací súd poukazuje predovšetkým na charakter konania, keď v
súdenej veci ide o sporové konanie, kde v zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. súd nie je povinný ex offo
vykonávať dôkazy, zachovávajúc princíp rovnosti účastníkov. Súd môže iba výnimočne vykonať dôkazy

nenavrhnuté účastníkmi.Pokiaľ ide o stanovisko žalovaného k spomínaným účtovným závierkam pred ukončením dokazovania
po poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
08.04.2013, ktorá je verejnou listinou a o ktorej obsahu odvolací nemá pochybnosti, žalovaný a jeho

právny zástupca návrh na vykonanie dôkazu účtovnými závierkami relevantným spôsobom nenavrhli.
Právny zástupca uviedol: „My môžeme predložiť účtovnú závierku urbárskeho spoločenstva žalovaného
za roky 2009, 2010, 2011.“, z uvedenej formulácie vyplýva, že sa nejedná o návrh dôkazu a účastník iba
dáva na zváženie súdu, či takýto dôkaz vykoná. Ako odvolací súd už uviedol, súd v sporovom konaní
nie je povinný ani oprávnený iniciatívne postupovať pri vyhľadávaní dôkazov.

Výška nárokov uplatnených jednotlivými žalobcami sa odvíja práve od potvrdenia žalovaného,
deklarovaného štatutárnym zástupcom žalovaného, z ktorého vyplýva, aké výnosy boli určené na
vyplatenie medzi členov spoločenstva za jednotlivé kalendárne roky. Ak chcel žalovaný hodnoverným
spôsobom rozporovať ním vystavený doklad, nič mu nebránilo v priebehu vedeného konania na
viacerých pojednávaniach predložiť z vlastnej iniciatívy účtovnú závierku, ktorou on sám disponoval.
Žalovaný sa však počas celého konania snažil spochybniť základ nároku, pričom neuviedol relevantné

skutočnosti spochybňujúce výšku uplatnených nárokov žalobcov v 1/ až v 5/ rade odvíjajúce sa od
potvrdenia ním vystaveného.

Žalobcovia sa obrátili na žalovaného, aby im oznámil výšku vyplácaných výnosov, na čo im žalovaný
vystavil potvrdenie (na žiadosť ich právnej zástupkyne), ktorá sa nachádza na č. l. 46. Bol to jedine
žalovaný, kto disponoval dokladmi preukazujúcimi výšku vyplácaných výnosov. Pokiaľ teda žalovaný

sa rozhodol spochybňovať ním vystavené potvrdenie, o ktorého pravdivosti inak žalobcovia ani
súd nemal pochybovať, bolo jeho dôkaznou povinnosťou predložiť dôkazy na preukázanie skutočne
vyplácaných výnosov. Počas celého konania však žalovaný relevantným spôsobom uvedený listinný
dôkaz nespochybnil.

Vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je nedôvodná. Uplatnený nárok nie je možné

charakterizovať ako bezdôvodné obohatenie. Ide o špecifický nárok vyplývajúci zo zákona, na ktorý sa
vzťahujevšeobecná3-ročnápremlčaciadoba,ktoráodvznikusplatnostiuplatnenéhonárokudopodania
žaloby neuplynula.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. až V. o povinnosti žalovaného
vyplatiť žalobcom v 1/ až 5/ rade určený nárok s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny.

Povinnosťou okresného súdu bude opätovne v zmysle vyššie vysloveného názoru odvolacieho súdu
rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu v 6/ rade, pričom svoje skutkové a právne zistenia zameria na
zistenie aktívnej legitimácie žalobcu v 6/ rade vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zároveň rozhodne aj o
trovách prvostupňového a odvolacieho konania všetkých účastníkov. Vo vzťahu k žalobcom v 1/ až 5/
rade bude povinnosťou okresného súdu v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. s poukazom na ust. § 151

ods. 3 O. s. p. rozhodnúť o trovách konania do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti veci.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.