Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/143/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113206997
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113206997.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA
AKCYJNA , Senatorska 18, Warszawa 00-950, Poľská republika, IČO: 00 1254524, podnikajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej
organizačnej zložky so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, právne
zastúpený B & S Legal, s. r. o., Grösslingova 5, Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanej H. Q., bytom
W. X, Q. o zaplatenie 3 079,30 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
12C/224/2013-63 zo dňa 25.4.2014 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 849,38 Eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia všetko v mesačných splátkach
vo výške 100,-Eur vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod
následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.Konanievčastiuplatnenéhoúrokuzomeškaniazačasod15.5.2009dozaplateniado1.1.2012
zastavil. Uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania z titulu súdneho poplatku vo výške
156,97 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 263,36 Eur.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených listinných dôkazov,
citoval ust. § 261 ods. 3, § 497, § 502 ods. 1, 2, § 503 ods. 1 - 3, § 369 ods. 1 -3 Obchodného zákonníka,
ďalej ust. § 54, § 48, § 457 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci dňa 15.10.2008 uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere znejúcu na sumu 3 319,39 Eur s uvedením dohodnutej úrokovej sadzby
vo výške 16,50 % ročne a ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 17,81 % ročne a celkových
nákladov dlžníka spojených s úverom vo výške 4 233,09 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý
úverpravidelnýmimesačnýmisplátkamivždysplatnýmik15.dňukalendárnehomesiacavovýške117,52
Eur, počnúc dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet až do 14.10.2011, s tým , že zmluva o
úvere bola uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod
podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, teda, že záväzkové vzťahy, ktoré na základe
uvedenej zmluvy vznikli sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvného vzťahu. Právna úprava spotrebiteľských úverov upravená zákonom č. 258/2001 Z. z. , je iba
špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže si žalovanána základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnila riadne svoje povinnosti, a to nevykonávaním úhrad
dohodnutých splátok poskytnutého úveru a splatnú časť svojho záväzku neuhradila, žalobca listom
zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi vrátené späť dňa
12.10.2011.
V danej právnej veci považoval súd za právne významný právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od
zmluvy, a to podaním zo dňa 4.10.2011, pričom vychádzajúc z obchodných podmienok čl. 2. 4 dohody
2.4.7, odmietnutie prevzatia zásielky alebo vrátenie zásielky z pošty, alebo nedoručenej sa považuje za
jej doručenie. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku
ex tunc , a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia záväzku (bezdôvodného obohatenia , náhrada škody) a účastníci zrušenej
zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). V predmetnej
veci to predstavuje čerpanú sumu úveru žalovanou vo výške 3 319,39 Eur, po odpočítaní uhradenej
čiastky 470,- Eur, a preto súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť 2 849,38 Eur z titulu istiny.
K aplikácii ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto Obchodného zákonníka súd uviedol, že
účinky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi sú nevýhodnejšie dôsledky,
ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Žalobca ako dodávateľ
naformuloval zmluvu, štandardnú typovú zmluva, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o
odstúpení, aj keď existuje iný inštitút súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami
od momentu jej uzavretia, napr. výpoveď, strata výhody splátok. Následne súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa posudzovania obsahu spotrebiteľských zmlúv v súlade s ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu žalobu nad sumu 2 849,38 Eur zamietol.
V súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka je žalovaná povinná plniť žalobcovi jeho peňažnú
pohľadávku až deň nasledujúci potom, ako o plnenie požiadal vzhľadom k tomu, že žalobca vyzval
žalovanú na úhradu dlhu podaním zo dňa 4.10.2011, v ktorom žiadal úroky z omeškania vo výške 9
% ročne od 15.5.2009 do zaplatenia, následne vo vyjadrení zo dňa 7.3.2014 žiadal priznať úroky od
1.1.2012spoukazomnadoručenie výzvynaúhradudlhusistotoudoručenia,ktorýnastalnajneskôrdňa
31.12.2011. Z tohto dôvodu súd podľa obsahu posúdil toto vyjadrenie ako návrh na zastavenie konania
v časti uplatneného úroku z omeškania za čas uplatňovaný od 15.5.2009 do zaplatenia do 1.1.2012
(správne 31.12.2011) , a preto priznal zákonný úrok z omeškania od 1.1.2012 a v prevyšujúcej časti, čo
do úrokov z omeškania, konanie zastavil s poukazom na ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 184,50 Eur a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 263,36 Eur vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu žalobcu v
konaní, ktorého úspech predstavuje 85,08 %. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - zamietavom výroku a výroku o trovách
konania odvolanie žalobca. Namietal nesprávne posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy. Napadnuté
rozhodnutie považoval za arbitrárne. Uviedol, že právny vzťah uzavretý medzi účastníkmi je tzv.
absolútny obchod na základe zmluvy o úvere, preto namietal nesprávne právne posúdenie právneho
vzťahu, ako aj nesprávne právne posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, s čím právny zástupca žalobcu nesúhlasil. Taktiež namietal, že napadnutým
rozsudkom bolo porušené právo na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní, a preto navrhol
pripustiť dovolanie, lebo sa jedná o otázku zásadného významu týkajúcu sa, či v prípade odstúpenia
veriteľa od zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi veriteľom a dlžníkom ,
vykonané podľa § 506 Obchodného zákonníka, z dôvodu omeškania dlžníka, sa účinky odstúpenia od
zmluvy posudzujú podľa ust. § 48 v nadväznosti na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda dlžník
je povinný vrátiť poskytnutú sumu istiny úveru ako bezdôvodné obohatenie alebo sa účinky odstúpenia
od zmluvy posudzujú podľa § 506 Obchodného zákonníka a dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu
úveru spolu s úrokmi z istiny. Zdôraznil, že posúdenie tejto otázky je dané tým, že takéto rozhodnutie
má všeobecný vplyv na prípady obdobnej povahy. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie v zamietavom
výroku a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uplatneného nároku v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane účinkov odstúpenia od zmluvy od začiatku (§ 48
Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka).
Je nesporné, že v právnej veci účastníkov sa jedná o vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa výlučne aplikujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v postavení lex
specialis. Súd v prípade, že na strane právneho vzťahu vystupuje spotrebiteľ - fyzická osoba, občan,
v prípade pochybností o obsahu zmluvy, obsah zmluvy posudzuje v prospech spotrebiteľa, čo je v
súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, na čo súd prvého stupňa správne poukázal.
Namietané skutočnosti týkajúce sa výlučne aplikácie Obchodného zákonníka vzhľadom na uzavretú
zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Táto otázka
je už judikatúrou súdov vysporiadaná, pričom sa vychádza vždy pri posudzovaní právneho vzťahu
z ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv § 52 a nasl. bez ohľadu
na to, či zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, lebo posúdenie
obsahu zmluvy ,dojednaných zmluvných podmienok je vždy na prospech spotrebiteľa, lebo sa jedná o
štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, lebo bol vopred pripravený
dodávateľom.
Postupom súdu nebolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu ani právo na spravodlivý súdny
proces, lebo súd prvého stupňa náležite vo veci zistil skutkový stav veci, jednotlivé dôkazy vyhodnotil
v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132
Občianskeho súdneho poriadku, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k
správnemu právnemu posúdeniu.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zamietavom výroku a
súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ust. podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
K návrhu žalobcu na pripustenie dovolania odvolací súd uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa
nejedná o otázku zásadného významu posúdenia účinkov odstúpenia od zmluvy. V prípade právneho
vzťahu , ktorého účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka,
aj napriek tomu, že právny vzťah vznikol na základe ustanovení Obchodného zákonníka ( § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ). Táto otázka je už aj vyriešená judikatúrou
súdov v spotrebiteľských veciach, v zmysle ktorej pri posudzovaní obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa
posudzuje obsah v prospech spotrebiteľa. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné (ust. §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zneníplatnom do 12.6.2014) . Účinky odstúpenia od zmluvy upravené v ust. § 48 Občianskeho zákonníka
sú na prospech spotrebiteľa, lebo dochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku, čo znamená, že následne
nastáva režim bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka), podľa ktorého sú
účastníci povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia (§457 Občianskeho zákonníka) .
Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, odvolací súd skúma, či sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ
nenastolenúalebovinýchsúvislostiachprezentovanúaprávneriešenúotázkutakýmspôsobom,ktorýje
významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej
povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši
takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad, v ktorej judikatúre
týchto súdov nie je ustálený alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak než je riešená
v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere
odlišné riešenie tejto otázky. V danom prípade zákonné podmienky na pripustenie dovolania neboli
splnené, lebo posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 48
Občianskeho zákonníka je otázkou, ktorú súdy v rozhodovacej činnosti už riešia v obdobných veciach
rovnako vzhľadom na množstvo spotrebiteľských vecí, s ktorými prichádzajú do styku pri rozhodovacej
činnosti, ako aj právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv vyplývajúce z ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Z tohto dôvodu odvolací súd nepripustil dovolanie, lebo zákonné podmienky pre pripustenie splnené
neboli.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
zásadou úspechu žalovanej (§142 ods. 1 v spojení s ust.§ 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, lebo návrh na priznanie
predložený nebol, iné preukázateľné trovy odvolacieho konania z obsahu spisu nevyplývajú. Žalobca
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto právo na náhradu trov odvolacieho konania mu nevzniklo. Z
týchto dôvodov odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.