Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201679
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214201679.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO 36865141, proti povinnej: N. G., bytom N. XXXX/X, G. J.., o vymoženie 378,53 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 20. júna 2014, č. k. 5Er/334/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 10.02.2014, doručenej tamojšiemu súdu 23.04.2014. Svoje rozhodnutie
odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS. Uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 10779/11 zo
dňa 21.03.2012. K návrhu a žiadosti o udelenie poverenia bola pripojená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 28.05.2010, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a tiež Zmenka
zo dňa 28.04.2010. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou

označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci
je ďalej nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo
preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania
či inej podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov sa vo veci použije špeciálna právna úprava
obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky (čl. 14 VPPÚ), na
základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva
výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje
cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Takáto dohoda o vyplnení zmenky a

jej následné použitie je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda rozhodcovský
rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil
oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že
plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s ustanoveniami § 52 ods. 2, § 53 ods. 1,
2, § 53 ods. 4 písm. k), o) Občianskeho zákonníka. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, musí súd v exekučnom konaní

zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, pričom následne dôjde
k úplnému zastaveniu exekučného konania. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na skutočnosť, žerozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa,
aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka)

sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom
(rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd prvého
stupňa zároveň poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 15 VPPÚ je
neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka

(ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne
dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má tzv.
formulárovú podobu. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

všeobecným obchodným podmienkam. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu
a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na

zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Ustanovenie v zmluve,
ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je v
rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo
na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992
Z. z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Súd prvého stupňa považoval výkon
práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu
spotrebiteľa, a preto rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a

vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho náväznosti
zákonč.244/2002Z.z..Vytýkalsúduprvéhostupňa,ženasprávnezistenýskutkovýstavvecinesprávne
aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,

o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému, v dôsledku
čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie,

ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia
veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
V závere odvolania poukázal na to, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia §

3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného
právneho úkonu a na samostatnej listine. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený uzavrel,
že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Povinná zaslala k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie. S dôvodmi odvolania nesúhlasila a

uviedla, že v predmetnom konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ani k
neúplnému zisteniu skutkového stavu veci. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považovala za
spravodlivé, odôvodnené pre obe strany a vydané v súlade so zákonom. Povinná poukázala na to, že
žiadnu rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní neuzatvorila. Záverom navrhla, aby odvolací súd napadnuté

uzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdilpodľa§219ods.1OSP,pretožeprvostupňovýsúd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP na základe podaného

odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia

totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať

rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre
exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky
uvedené v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/
EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28.05.2010, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi

oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinná je
a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná
pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôžebyť-resp.niejelenvšeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký

konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom
na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu
zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 ods. 1. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v uvedenej veci nebola rozhodcovská zmluva uzatvorená formou
samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, ako uvádza odvolateľ. Odvolací súd, rovnako
ako súd prvého stupňa, zastáva právny názor, že za neprimeranú je potrebné považovať i rozhodcovskú

doložku v danej veci, ktorej úprava je v čl. 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
predkladal oprávnený povinnej na formulári, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná rovnako
nemohla ovplyvniť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky
vec predložiť na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu, resp. rozhodcovi, ktorého si
sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky

spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľana všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu
pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Odvolací súd

zastáva právny názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné
považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v nadväznosti na

judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
Rozhodcovskú doložku odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdexekúciuzastavíoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto
prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o

výkonprávvrozporesdobrýmimravmi(ktomuviďajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo
dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Ďalšími dôvodmi odvolania sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko
konštatovanie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy postačuje pre záver o vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.