Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201329
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5813201329.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: X.

energetika - T., a.s., so sídlom v N., F. H. XXXX/X, IČO: XX XXX XXX, v konaní právne zastúpený:
P.. Pavol Karman, advokát so sídlom v Žiline, Veľká okružná 26/A, proti odporcom: 1/ S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, 2/ G. O., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, obaja v konaní
právne zastúpení: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom v Žiline, ul. Jána Reka 13, v konaní o
zaplatenie 1.433,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 302,28
Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od 14.09.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III.Navrhovateľ je povinný nahradiťodporcom1/a2/spoločneanerozdielnetrovykonaniavovýške
49,59 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 469,99 Eur, ich zaplatením na účet právneho zástupcu
odporcov 1/ a 2/ Mgr. Dr. Antona Kušníra, advokáta, Žilina, Jána Reka 13, vedený v J. W. X., a.s., č.
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XC/XX/XXXX O., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom žiadal uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
mu čiastku 1.433,42 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od 14.09.2012 do zaplatenia s
odôvodnením, že odporcovia neoprávnene odoberali zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu

naodbernommiestenaadreseN.č.XXX,začoimvyúčtovalfaktúrousplatnoudňa13.09.2012žalovanú
čiastku, ktorú neuhradili ani po výzve jeho právneho zástupcu.

Súd vo veci vydal dňa 06.03.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podali odporcovia 1/ a 2/ včas odpor.
Namietali, že na uvedenom odbernom mieste týkajúcom sa ich bytu došlo síce dňa 16.08.2012 k
vykonaniu kontroly pracovníkom navrhovateľa, avšak tento privolal odporkyňu 2/ až potom čo sám
elektromer otvoril i napriek tomu, že na prvý pohľad muselo byť zjavné, že do elektromeru bol
vykonaný neoprávnený zásah. Vzhľadom na svoje vzdelanie nie sú spôsobilí vykonať akýkoľvek zásah
do elektroinštalácie a nie sú si vedomí zásahu inou osobou. Okrem toho im navrhovateľ vyúčtoval

neoprávnenýodbervrozpores§1ods.2vyhláškyč.154/2005Z.z.platnejod01.05.2005do31.09.2012,
pretože ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu, účtuje sa odo dňa nasledujúceho po
vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického
zariadenia najdlhšie za obdobie posledných 6 mesiacov. Z faktúry zo dňa 17.08.2012 za fakturačnéobdobie od 04.08.2011 do 04.08.2012 je zrejmé, že na uvedenom odbernom mieste bol vykonaný
posledný odpočet dňa 04.08.2012 čo vyplýva aj zo služobného príkazu zo dňa 18.10.2012. Skutočnosť,
že k poškodeniu meradla zrejme došlo po dátume 04.08.2012 vyplýva aj z toho, že v deň odpočtu

04.08.2012 bol konečný stav meradla 33.185 kWh a od 01.07.2012 došlo ku spotrebe 44 kWh.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania ako aj výsluchom
odporkyne 2/ a svedkov a zistil nasledovné:

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporcovia 1/ a 2/ boli zmluvnými odberateľmi elektrickej
energie dodávanej do ich bytu na odberné miesto na adrese N.

Faktúrou vystavenou dňa 28.08.2012 splatnou dňa 13.09.2012 navrhovateľ vyfakturoval odporcom 1/

a 2/ za neoprávnený odber elektriny čiastku 1.433,42 Eur pozostávajúcu zo škody vo výške 1.183,82
Eur a zisťovacieho poplatku 249,60 Eur.

Faktúru vystavil na základe protokolu o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX, z ktorého vyplýva,
že dňa 16.08.2012 bol na odbernom mieste odporcov na adrese N. č. XXX zistený neoprávnený odber
elektrickej energie. V protokole je uvedené, že veko/kryt číselníka elektromera bolo zdemontované a

položenépodelektromerom,vkrytečíselníkaelektromerasanachádzaloveľaprachu,kotúčelektromera
bol zastavený vodičom (opretý vodič), elektromer nezaznamenával spotrebu elektrickej energie a
na veku číselníka elektromera chýbali dve ciachové plomby. Protokol bol podpísaný pracovníkmi
spoločnosti SSE-Metrológia, s.r.o. P. O. a P. W. a odporkyňou 2/.

Svedok P. O., ktorý ako jeden z pracovníkov spoločnosti SSE-Metrológia kontroloval elektromer pri byte

odporcov uviedol, že na kontrolu boli vyslaní potom, čo bola na odbernom mieste zistená anomália
pri odpočte a následnom prezretí odberného miesta pracovníkmi servisného strediska Tvrdošín alebo
Trstená, že je porušená plomba proti manipulácii. Dňa 16.08.2012 urobili výjazd na predmetné odberné
miesto, kde zistili skutočnosti uvedené v protokole znamenajúce, že byt síce odoberal elektrinu no odber
nebol meraný. Konkrétne bol demontovaný priesvitný plastový kryt elektromera, ktorý ho zabezpečuje

proti neoprávnenej manipulácii skrutkami s troma plombami, pričom v danom prípade veko malo iba
jednu plombu a aj tá bola odtrhnutá a súčasne o kotúč elektromera bol opretý vodič, ktorý brzdil jeho
pohyb. Dokumentoval to predložením farebnej fotodokumentácie (č.l. 86 až 88 spisu) a vylúčil, že by oni
ako kontrolujúci pracovníci zasahovali do elektromeru. Uviedol, že majú usmernenie v prípade zistenia
neoprávneného odberu privolať políciu, no v prípade, že odberateľ do protokolu podpíše zistený stav,

polícia sa nevolá.

Tak z výpovede odporkyne 2/ ako aj z výpovede jej dcéry F. O. vyplynulo, že elektrinu odoberali, no ich
rodina nijakým spôsobom s elektromerom nemanipulovala.

Z ust. § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu 16.08.2012 vyplýva,
že neoprávneným odberom elektriny bol odber v troch prípadoch: podľa písm. a) bez uzavretej zmluvy

alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny alebo podľa písm. b) odber elektriny bez
určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny alebo podľa písm. c) odber meraný
meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia platilo,

že pri neoprávnenom odbere je ten kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
V prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý
ustanoví všeobecný záväzný právny predpis vydaný ministerstvom hospodárstva.

Podľa písm. b) citovaného ustanovenia ide o neoprávnený odber v prípade odberu určeným meradlom,

ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenávaodber elektriny. Teda pre zodpovednosť podľa písm. b) musí ísť o neoprávnený zásah do elektromeru
odberateľom (či s jeho vedomím alebo na jeho pokyn inou osobou), v dôsledku ktorého elektromer vôbec
alebo nesprávne zaznamenáva odber. Podľa písm. c) ide o jeden z prípadov neoprávneného odberu

vtedy, ak je meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Tu ide o inú situáciu, pretože nie je rozhodujúce kto zabezpečenie (napr. plombu) poruší
ale to, že k takémuto porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s elektromerom došlo. V
tomto prípade je teda zodpovednosť toho kto elektrinu odoberal objektívna.

Na základe vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku

všetky v ich vzájomnom súhrne a každý dôkaz jednotlivo, mal súd za preukázané, že zo strany odporcov
došlo k neoprávnenému odberu. Odporkyňa 2/ ako aj jej dcéra potvrdili, že odoberali elektrinu aj v
čase dňa 16.08.2012 kedy bola ohľadne dodávky elektriny do ich bytu vykonaná kontrola pracovníkmi
spoločnosti SSE-Metrológia. Toto nesporne vyplýva z výpovede odporkyne 2/, ktorá uvádzala, že
žiadala kontrolujúcich pracovníkov, aby jej elektrinu nevypínali, pretože majú doma akvárium s
rybičkami. V danom prípade nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by práve odporcovia (či s ich

vedomím iná osoba) vykonali neoprávnený zásah do elektromeru, v dôsledku ktorého elektromer podľa
predloženého certifikátu o kalibrácii č. XXXX/XXXX zo dňa 23.08.2012 nezaznamenával odber. Preto
zodpovednosť odporcov 1/ a 2/ založená na ust. § 39 ods. 1 písm. b) cit. zákona v konaní preukázaná
nebola. Na druhej strane však bolo nielen výpoveďou svedka P. O. ale aj pri kontrole vyhotovenou
fotodokumentáciou a v neposlednom rade aj protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa

16.08.2012 podpísaným odporkyňou 2/ preukázané, že na elektromere bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, keď plastový kryt elektromeru zabezpečujúci ho proti neoprávnenej
manipulácii troma plombami bol zdemontovaný čím došlo k porušeniu plomb. I keď nebolo preukázané
kto tento neoprávnený zásah do zabezpečenia spôsobil, za toto porušenie objektívne zodpovedajú
odporcovia 1/ a 2/ podľa § 39 ods. 1 písm. c) cit. zákona, ktorým potom podľa § 440 Občianskeho

zákonníka prislúcha postihové právo voči osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. V tomto smere
sú irelevantné námietky odporcov o tom, že pracovníci otvorili elektromerovú skriňu bez ich prítomnosti,
pretože žiaden predpis im takýto postup pri kontrole neukladá. Navyše stav elektromeru bol riadne
fotograficky zadokumentovaný, súčasne popísaný v protokole o neoprávnenom odbere, ktorý odporkyňa
2/ podpísala a pokiaľ by v tom čase mala akékoľvek výhrady voči kontrole a najmä voči jej zisteniam,

nič jej nebránilo (ako to uviedol aj svedok O.) privolať na miesto políciu.

Súd mal na základe uvedeného preukázané všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane
odporcov 1/ a 2/ podľa § 39 ods. 1 písm. c) v spojení s § 39 ods. 2 cit. zákona, pretože bolo preukázané,
že došlo k neoprávnenému odberu elektriny odporcami 1/ a 2/ a zároveň v príčinnej súvislosti s tým
došlo k vzniku škody za odobratú elektrinu na strane navrhovateľa.

Spornou medzi účastníkmi bola výška skutočne vzniknutej škody podľa § 39 ods. 2 cit. zákona, ktorý
určoval, že ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý
ustanoví všeobecný záväzný právny predpis vydaný ministerstvom hospodárstva. Ku dňu 16.08.2012
tento spôsob výpočtu škody upravovala vyhláška č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu

škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Z ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. vyplýva, že škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa ods. 2 cenou uvedenou
v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Podľa § 1 ods. 2
citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta

vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (zistenej podľa ods. 3 a 4) počtom
dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného
odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od
výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického

zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných 6
mesiacov.V tomto smere odporcovia nijak nenamietali, že denná spotreba elektriny vypočítaná podľa § 1 ods.
3 a 4 citovanej vyhlášky predstavovala 207 kWh/deň ako to určil navrhovateľ aj vo faktúre, ktorou im
fakturoval neoprávnený odber, kedy rovnaká hodnota vyplýva aj z listu navrhovateľa zo dňa 10.04.2013

(č.l. 31 spisu), ktorým odporcom na ich žiadosť oznamoval spôsob výpočtu škody. Sporným v konaní
bolo, či sa táto hodnota má použiť na obdobie od odpočtu zo dňa 01.07.2012 do 16.08.2012 alebo iba
za obdobie od odpočtu zo dňa 04.08.2012 do 16.08.2012 ako na to poukazovali odporcovia.

Z § 1 ods. 2 cit. vyhlášky je zrejmé, že ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu, účtuje sa
neoprávnený odber (okrem iného) odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného
meradla. Právna úprava tu logicky smeruje na deň nasledujúci po poslednom odpočte, ktorý predchádza

zisteniu neoprávneného odberu, keďže práve pri odpočte elektromeru je zistiteľný určitý spôsob
neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 cit. zákona. Neoprávnený odber môže byť zjavný už na prvý
pohľad (napr. porušenie plomb na elektromere), no niekedy môže byť zistiteľný až po prekontrolovaní,
preskúšaní elektromeru (napr. ak je podozrenie, že elektromer nezaznamenáva spotrebu správne).
Práve preto vyhláška rozlišuje rôzne okamihy, od ktorých sa má neoprávnený odber účtovať.

V danom prípade zásah do elektromeru spočíval v tom, že boli porušené zabezpečovacie plomby s
čím súvisela demontáž krytu a „opretie vodiča“ o kotúč elektromeru. To však podľa názoru súdu bolo
(prinajmenšom muselo byť) vizuálne zistiteľné pri odpočte uskutočnenom na odbernom mieste odporcov
dňa 04.08.2012, ktorý ako deň posledného odpočtu vyplýva z faktúry za obdobie od 04.08.2011 až
04.08.2012. To, že neoprávnený odber bol navrhovateľovi zrejmý pri tomto odpočte, ktorý pre neho

vykonala ním poverená osoba, vyplýva aj z výpovede svedka P. ktorý uviedol, že odberné miesto
boli pred kontrolou dňa 16.08.2012 prezrieť ešte aj pracovníci servisného strediska. Pokiaľ teda bol
už dňa 04.08.2012 zrejmý neoprávnený odber elektriny odporcami, nemal navrhovateľ vykonávať
odpočet (ktorý napokon aj sám použil vo vyúčtovacej faktúre za obdobie 04.08.2011 až 04.08.2012)
ale hneď prerušiť ďalší odber elektriny a potom by bol akceptovateľný jeho postup ak za rozhodujúce

obdobie bral obdobie od predchádzajúceho odpočtu zo dňa 01.07.2012. Na jednej strane navrhovateľ
akceptoval odpočet dňa 04.08.2012 a fakturoval odber elektriny odporcom aj za obdobie od 01.07.2012
do 04.08.2012, no na druhej strane za to isté obdobie fakturoval odporcom žalovanou faktúrou aj
neoprávnený odber elektriny. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní pritom nevyplýva od kedy
elektromer nezaznamenával odber, pretože z certifikátu o kalibrácii nemožno vyvodiť či k poruche

elektromeru došlo pred dňom 16.08.2012 alebo ešte pred dňom 04.08.2012 či dokonca ešte pred
01.07.2012. Táto skutočnosť je v konečnom dôsledku nepodstatná, pokiaľ posledný odpočet bol
navrhovateľom vykonaný dňa 04.08.2012. Preto od nasledujúceho dňa 05.08.2012 je možné odporcom
účtovať neoprávnený odber podľa § 1 ods. 2 cit. vyhlášky až do 16.08.2012. Spolu 12 dní po vynásobení
dennej spotreby elektriny (207 kWh) predstavuje 2484 kWh. Takto určenú celkovú spotrebu elektriny

je potrebné podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky vynásobiť cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny.
Súdu boli predložené rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, podľa ktorých jednotlivé zložky
ceny elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny v tarife D2 (resp. DD2) zodpovedajú
hodnotámuvedenýmnažalovanejfaktúresplatnejdňa13.09.2012.Súdpretovychádzajúcztejtofaktúry
vypočítal škodu vzniknutú navrhovateľovi nasledovne:

- denná platba za odberné miesto: 12 dní x 0,0229 Eur = 0,2748 Eur,

- odber JT 2,484 MWh x 67,2212 Eur/MWh = 166,9775 Eur,

- tarifa za distribuované množstvo elektriny 2,484 MWh x 20,78 Eur/MWh = 51,6175 Eur,

- tarifa za straty pri distribúcii elektriny 2,484 MWh x 11,0330 Eur/MWh = 27,4060 Eur,

- tarifa za prevádzkovanie systému 2,484 MWh x 15,7000 Eur/MWh = 38,9988 Eur,

- tarifa za systémové služby 2,484 MWh x 5,834 Eur/MWh = 14,4917 Eur,

- pevná mesačná platba za jedno odberné miesto: 12 dní x 0,2091 Eur/deň = 2,5092 Eur,

čo spolu po zaokrúhlení predstavuje 302,28 Eur.Okremtohonavrhovateľpožadovalododporcovajzaplatenietzv.zisťovaciehopoplatkuvovýške249,60
Eur (208,- Eur + DPH) podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorý určuje, že vypočítaná škoda
sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Vyhláška tu bližšie nerieši,

akým spôsobom sa stanovuje výška zisťovacieho poplatku, no pokiaľ má ísť o náklady spojené so
zisťovaním neoprávneného odberu elektriny ako súčasť skutočne vzniknutej škody (§ 39 ods. 2 zákona
č. 656/2004 Z.z.), z povahy i logiky veci plynie, že sa môže jednať iba o skutočné náklady vynaložené
v príčinnej súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu. Navrhovateľ na preukázanie tohto poplatku
predložil faktúru spoločnosti SSE-Metrológia, s.r.o. ohľadne kontrol odberných miest vykonaných pre

navrhovateľa v auguste 2012 v celkovej sume 58.706,40 Eur (ktorú sumu navrhovateľ podľa bankového
výpisu uhradil menovanej spoločnosti dňa 19.09.2012) ako aj rozpis, podľa ktorého čiastka 208,- Eur
pozostáva z administrácie zákazky v systéme 2,- Eur, kontroly odberného miesta 59,- Eur a riešenia
neoprávneného odberu 147,- Eur. Z týchto dokladov a rozpisu však nijako nevyplýva aké boli skutočné
náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu na odbernom mieste odporcov. Ak zákon, na
ktorý nadväzuje vykonávacia vyhláška, hovorí o skutočnej škode, nemožno potom náklady na zistenie

neoprávneného odberu elektriny paušalizovať, pretože je nepochybne rozdiel minimálne v tom, kde
bola kontrola vykonaná (cestovné náklady), ako dlho a kým bola vykonaná (personálne náklady) a
aké závery z nej vyplynuli, napr. preskúšanie elektromeru (hotové výdavky). Pokiaľ teda navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, aké konkrétne náklady mu vznikli v súvislosti so zistením
neoprávneného odberu odporcami, súd považoval návrh v tejto časti za nepodložený a tým aj za

nedôvodný.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013.
Odporcovia 1/ a 2/ sa podľa § 563 Občianskeho zákonníka dostali do omeškania so zaplatením čiastky
302,28 Eur dňa 14.09.2012 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry za neoprávnený odber) s tým, že

vedomosť odporcov o splatnosti faktúry nepriamo vyplýva aj z listu navrhovateľa zo dňa 25.10.2012 (č.l.
85 spisu), ktorým reagoval na e-mailovú komunikáciu odporkyne 2/ ohľadne neoprávneného odberu.
Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu 14.09.2012, t.j. 8,75 % ročne
zo sumy 302,28 Eur od 14.09.2012 do zaplatenia.

Z týchto dôvodov súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa iba čo do sumy 302,28 Eur s úrokom z

omeškania 8,75 % ročne od 14.09.2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na
čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Navrhovateľ bol úspešný čo do sumy 302,28 Eur, pričom
zvyšok uplatnenej sumy (t.j. 1.131,14 Eur) predstavuje úspech odporcov. Čistý úspech odporcov potom
predstavuje po zaokrúhlení 58 % (79 % predstavujúcich 1.131,14 Eur zo žalovanej sumy 1.433,42 Eur

mínus 21 % predstavujúcich 302,28 Eur zo žalovanej sumy). Preto súd priznal odporcom 1/ a 2/ náhradu
trov konania za súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v rozsahu 49,59 Eur (58 % zo
súdneho poplatku 85,50 Eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 469,99 Eur (58 % z trov
právneho zastúpenia 810,32 Eur) za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 22.01.2013 v čiastke 71,37 Eur (pri základe určenom podľa §

9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len
„vyhláška“)) + 7,81 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 79,18 Eur,

- písomný odpor zo dňa 27.03.2013 proti platobnému rozkazu v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný
paušál, spolu 79,18 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 17.07.2013 v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada

cestovných výdavkov za cestu na trase Žilina - Námestovo a späť (172,4 km) pri kombinovanej spotrebe
motorového vozidla podľa osvedčenia 11,6 litra/100 km predstavuje za spotrebované pohonné hmoty
28,53 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 172,4 km) 31,55 Eur + náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur
čo je 78,06 Eur, spolu 217,32 Eur,- zastupovanie na pojednávaní dňa 21.08.2013 v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Žilina - Námestovo a späť (172,4 km) pri kombinovanej spotrebe
motorového vozidla podľa osvedčenia 11,6 litra/100 km predstavuje za spotrebované pohonné hmoty

28,53 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 172,4 km) 31,55 Eur + náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur
čo je 78,06 Eur, spolu 217,32 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 23.09.2013 v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Žilina - Námestovo a späť (172,4 km) pri kombinovanej spotrebe

motorového vozidla podľa osvedčenia 11,6 litra/100 km predstavuje za spotrebované pohonné hmoty
28,53 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 172,4 km) 31,55 Eur + náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 6 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur
čo je 78,06 Eur, spolu 217,32 Eur,

čo spolu na trovách právneho zastúpenia predstavuje 810,32 Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku je navrhovateľ povinný prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť na účet právneho

zástupcu odporcov 1/ a 2/.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.