Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Dušan Chamula
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/361/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114231410
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114231410.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
Quantum Credit a.s., IČO: 47248980, so sídlom Tomášikova č. 23/C, 821 02 Bratislava, právne
zastúpenému PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tomášikova č. 23/C, 821 02
Bratislava, proti žalovanému: T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom: R. Č.. XXXX/XX, Ž., v konaní o zaplatenie
134,56 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 110,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
9,50 % ročne z dlžnej sumy 15,76 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia,
9,50 % ročne z dlžnej sumy 12,47 Eur od 4.11.2011 do zaplatenia,
9,25 % ročne z dlžnej sumy 55,03 Eur od 4.12.2011 do zaplatenia,
9 % ročne z dlžnej sumy 3,50 Eur od 4.1.2012 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 22.9.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.9.2014 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 134,56 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 15,76
Eur od 4.10.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne z dlžnej sumy 12,47 Eur od 4.11.2011 do zaplatenia,
9,25 % ročne z dlžnej sumy 55,03 Eur od 4.12.2011 do zaplatenia, 9 % ročne z dlžnej sumy 3,50 Eur
od 4.1.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 47,8 Eur od 4.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil titulom Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovak Telekom, a.s., a žalovaným podľa § 43 zák. č. 601/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, a
to titulom zmluvnej pokuty. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2013 bola predmetná
pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie riadne vyzvaný.Súd vo veci dňa 28.1.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane
podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje
1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.
Z listinných dôkazov mal súd zistené :
Na základe Zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 2.2.2011 (č.l. 4 spisu) Slovak Telekom,
a.s., ako dodávateľ poskytoval žalovanému ako Účastníkovi služby technologického (telefónneho,
resp. televízneho) operátora. Podľa obsahu zmluvy (č.l. 4 spisu) sa dodávateľ zaviazal poskytovať
Účastníkovi služby telefónneho operátora (ceny služieb boli označené ako akciové) Relax 60 za
mesačný paušálny poplatok 11,90 Eur po dobu 24 mesiacov, Účastník sa zaviazal dojednané služby
odoberať, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy a
táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 47,80 Eur.
Žalobca vyfakturoval žalovanému mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 6, 7, 7/II a 8 spisu)
so splatnosťou v obdobiach 13.10., 3.11., 3.12.2011 a 3.1.2012 v sumách 15,76 + 12,47 + 55,03 + 3,50
Eur.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 3.12.2012 (č.l. 9 spisu) dodávateľ fakturoval Účastníkovi
zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 Slovak Telekom, a. s., postúpil pohľadávky vrátane
pohľadávky voči tunajšiemu žalovanému, na tunajšieho žalobcu.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov: podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona: Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka:Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013: Výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah
z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorej dodávateľ poskytoval žalovanému
verejné technologické služby. Žalovaný bol v zmysle tejto zmluvy okrem iného povinný platiť cenu za
poskytnuté služby podľa Zmluvy, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Žalovaný si túto povinnosť v rozsahu mesačných poplatkov za služby a ďalšie poplatky (č.l. 6 - 8 spisu)
vo fakturačných obdobiach 13.10., 3.11., 3.12.2011 a 3.1.2012 vo výške (15,76 + 12,47 + 55,03 +
3,50) 86,76 Eur nesplnil. Poskytnutie služieb telefónneho operátora žalovaný nespochybňoval, pretosúd považoval žalobu v tejto časti za skutkovo i právne dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 86,76 Eur.
Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 47,80 Eur, lebo ju za nedôvodnú považoval odôvodnenú
zaplatenímzmluvnejpokuty,ktorúdodávateľvyúčtovalžalovanémufaktúrou č.XXXXXXXXXX,splatnou
dňa 3.12.2012. Pre prípad porušenia zmluvných povinností (nedodržanie doby viazanosti) bola podľa
predloženej zmluvy o poskytovaní služieb dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur.
Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa,
preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh
ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon
označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania
tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu,
akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje
úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete
a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného
demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky
spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané
automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez
ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho
preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola
z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta.
Zmluvná sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta vo výške 47,80
Eur ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne
predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho
ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a
nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným
spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých,
ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto
formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.
Súd neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty to, že zmluva bola
dojednaná na dobu určitú 24 mesiacov, počas ktorej práve žalovanému bola výslovne uložená povinnosť
túto dodržiavať tým, že by počas daného obdobia platil dojednané služby a táto povinnosť žalovaného
bola sankciovaná zmluvnou pokutou. Takáto „hodnota zmluvy“ spočívajúca v mesačných platbách
dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľ pri porušení povinnosti dlžníka
odstúpiť od zmluvy, aj toto správanie je vecou podnikateľa a v tomto zmysle je závislé od jeho vlastného
rozhodnutia pri poskytovaní služieb daného druhu, keď východiskovo zaväzuje opačnú zmluvnú stranu
na záväzok rozložený v čase.
Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, iba ak by bola
primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej odbornej pozornosti pri porušení zmluvy. V
tomto prípade jej formálne dojednaná výška podľa názoru súdu túto prirodzenú hranicu presahuje. Súd
tak dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur považuje za absolútne neplatné podľa cit. ust. § 53
ods. 5 s prihliadnutím na ods. 10 OZ a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.Súd si je vedomý časti rozhodovacej praxe súdov, ktorá poukazuje na to, že má význam odstupňovanie
zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti (u služieb telefónnych operátorov), v ktorej
došlo k porušeniu povinností dlžníka, pričom žalovaný v rámci svojho dôkazného bremena neprodukoval
žiadne skutočnosti na preukázanie toho, že by kedykoľvek počas dojednanej doby viazanosti svoje
povinnosti plnil. Podporne podľa názoru súdu vzhľadom na skutočnosti známe súdu z úradnej činnosti
(fakturácia telefónnych operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené na súde) telefónni
operátori zrejme dlhodobo deformujú príjmovú stránku svojho podnikania, ak poskytujú služby za
symbolické ceny alebo ceny označené ako zľavnené, (ktoré v každom prípade boli v danom zmluvnom
vzťahu dojednané) a v prípade inkasovania zmluvných pokút alebo náhrady škody odôvodnených
ako náhradu za zmarený predmet zmluvy (zo strany dlžníkov či už dobrovoľne alebo podľa obsahu
rozhodnutí niektorých súdov) z týchto neodvádzajú daň z pridanej hodnoty. Lenže zmluvnú pokutu podľa
názoru tunajšieho súdu v žiadnom prípade nemožno argumentačne spájať s hypotetickou - príznačne
nedojednanou časťou ceny poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy, ani s časťou ceny plnenia, ktoré
nebolo poskytnuté kvôli odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbách podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od vzniku omeškania primerane po splatnosti jednotlivých faktúr.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého bol v konaní
prevažne úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania odôvodnenú súdnym poplatkom
vo výške 16,50,- Eur a náhradou trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej „vyhlášky“) jednotlivo vo výške 16,60 Eur. Súd priznal odmenu advokáta za 2 úkony
právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba 22.9.2014, odmena spolu 33,20 Eur.
K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za 2
úkony v r. 2014 jednotlivo vo výške 8,04 Eur, paušál spolu 16,08 Eur.
K základu trov (medzisúčet 49,28) sú priznal žalobcovi aj 20% DPH (x 0,20) vo výške 9,86 Eur
Náhrada trov právneho zastúpenia východiskovo predstavuje spolu 59,14 Eur, náhrada iných trov
konania (súdny poplatok) 16,50 Eur.Pre prevažný úspech žalobcu v miere (priznaných 86,76 : uplatnených 134,56 x 100) v miere 64% súd
priznal žalobcovi v rozdiele úspech a neúspechu (64 - 36) 28% náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške (x 0,28) 16,56 Eur, náhradu iných trov konania (súdny poplatok) 4,62 Eur
Žalovaný je povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho
zástupcu PERSPECTA Legal, s.r.o., ktorý v žalobe bankové spojenie neuvádza, ale je s ním možné
komunikovať poštou alebo elektronicky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.