Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 13Er/180/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605205044
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2605205044.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: K. F., R.. X.X.XXXX, D. XXX X A. XXX, štátny občan
SR, za účasti súdneho exekútora a OMBUDSPOT, Združenia na ochranu práv spotrebiteľov, IČO 37
872 117, so sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad o vymoženie 716,99 € s prísl., rozhodujúc o

zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie zastavuje.

Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi náhradu trov exekúcie
v sume 288,61 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Vedľajšie účastníctvo OMBUDSPOT, Združenia na ochranu práv spotrebiteľov, IČO 37 872 117, so

sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad v konaní na strane povinného nie je prípustné.

Súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.5.2005 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana
Šteinera o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného, o vymoženie
716,99 € istiny s prísl. a trov exekúcie, na základe notárskej zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača č.
N 851/2005, NZ 7461/2005 zo dňa 19.2.2005.

Uznesením č.k. 13Er 180/2005-20 zo dňa 13.1.2011 súd exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách

exekúcie. Uznesením č.k. 24CoE 315/2011-38 zo dňa 20.6.2012 KS v Trnave uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22.11.2011 bolo súdu doručené oznámenie organizácie OMBUDSPOT, Združenia na ochranu práv
spotrebiteľov o vstupe do konania, návrh na odklad exekúcie na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a
návrh na jej zastavenie.

Dňa 7.9.2012 bol súdu doručený návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109

ods. 1 písm.c/ O.s.p. a č.l. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa Exekučného poriadku súd skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd má teda právo preveriť a vecne
posúdiť právny úkon účastníka - vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku vo forme notárskej

zápisnice - najmä či tento úkon urobila na to oprávnená osoba v súlade so zákonom a či nie je v rozpore s
dobrýmimravmi.Uvedenéskutočnostimôžesúdposúdiťkedykoľvekpočasprebiehajúcehoexekučného
konania.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Z predloženého exekučného titulu a zmluvy mal súd preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli
dňa 10.1.2005 úverovú zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky
a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach. Súčasťou tejto
zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, Za
kasárňou 1, 831 03 Bratislava 3 na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene

dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Pri skúmaní splnomocnenia bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či splnomocnenie začlenené v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(§ 53 ods. 1, prvá veta, OZ).

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy),

na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú
dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za
preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce
akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom

nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem
toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo
pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že nekalé
podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie,
ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky
Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25).

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Pokiaľjezmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany
v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak je zrejmé, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bolo plnomocenstvo a dodávateľ ju použije,

v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica, v ktorej splnomocniteľ uznal za dlžníka právny záväzok,
pričom svoje splnomocnenie odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Len takýmto spôsobom
môžesúdnaplniťúčelčl.6ods.1smernice,t.j.zabrániťabybolspotrebiteľviazanýnekaloupodmienkou.

Splnomocnenie, ktoré malo založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnilo spotrebiteľovi voľbu jeho

zástupcu, ktorý by ho zastupoval vo vzťahu k veriteľovi, príp. v sporoch ktoré by medzi nimi vznikli.
Splnomocnenie si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jeho súčasť s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
zmluvným podmienkam a teda aj splnomocneniu a následnému vyhláseniu o uznaní právneho záväzku
vo forme notárskej zápisnice.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že splnomocnenie je neprijateľné, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Splnomocnenie je neprijateľné, pretože nebolo spotrebiteľom osobitne vyjednané, prieči sa
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takéhoto splnomocnenia odporuje dobrým mravom. Súd
preto exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení platnom do

30.4.2008) súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z:

- podľa § 14 ods. 2/: za 15 hod. á 6,64 €.................................................................99,60 €- podľa § 15 ods. 1/ písm.a/ získanie poverenia........................................................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie.........................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.d/ doručenie exekučného príkazu.....................................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.g/ každé zisťovanie bydliska povinného..........................3,32 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm.h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 8x.........26,56 €

- podľa § 15 ods. 1/ písm. j/ každé zisťovanie majetku povinného 11x..................36,52 €

- 19% DPH zo sumy 179,50 €.................................................................................34,11 €

- podľa § 22 ods. 1 poštovné...................................................................................38,84 €

- podľa § 22 ods. 1 poplatky......................................................................................1,79 €

- podľa § 22 ods. 1 ostatné (kanc.papier, toner,...)..................................................34,37 €

Spolu:..............................................................................................................................288,61 €

Pri výpočte odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.a/ a ods. 2/ súd zohľadnil počet účelne vynaložených hodín
na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda

čas reálne potrebný na ich vykonanie, a preto súd sčítal čas účelne strávený pri jednotlivých úkonoch.

Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony „doručenie príkazu na začatie exekúcie“,
„doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ a „doručenie exekučného príkazu“ vo výške 3,32 €,
nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm.b/,c/,d/ patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to koľko
upovedomení a príkazov alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za

každé jednotlivé doručenie uvedených upovedomení a príkazov patrila exekútorovi paušálna odmena,
tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm.g/, h/, i/, j/.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie 288,61 € za účelné
vykonávania exekúcie.

O náhrade trov účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., pretože

konanie bolo zastavené.

Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 Exekučného poriadku. Podľa § 37
ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi
len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak

sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak
ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Vedľajšie účastníctvo (§ 93
O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení
navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho

účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj
tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia)je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom
účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné (NS SR sp.zn. 1Cdo 106/2008). Vzhľadom
na neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní sa súd obsahom podania organizácie

OMBUDSPOT, Združenia na ochranu práv spotrebiteľov nezaoberal.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny

dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej
otázkepodľačlánku267ZmluvyofungovaníEÚ(ďalejaj„ZFEÚ“)mápovahuosobitnéhonesporovéhoa
medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade
zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej
únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym

dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože
v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu
a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,

t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania,
a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v

konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne

neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť
podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o

nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom je zamietnutie žiadosti o vydanie
poverenia alebo zastavenie exekúcie, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi
nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie
jedôvodmaťpochybnostiotom,ževnútroštátnysúdvovšeobecnostimôžesvojímrozhodnutímzabrániť

vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s
článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto
Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe
už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku
Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne

konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky
z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanieobjasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii
judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v
čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré

už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej
otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie
je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES (KS v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoE
228/2012). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.