Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/383/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241145
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112241145.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o
maloleté deti E. G., nar. XX. 4. XXXX a A. G., nar. XX. 5. XXXX, všetky trvalé bydlisko F., ul. A. F.
L. č. XX, prechodné bydlisko F., D. R. č. XXXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky Q. G., nar. XX. 8. XXXX, trvalé
bydlisko F., ul. A. F. L. č. XX, občianky E. republiky, prechodné bydlisko F., D. R. č. XXXX/XXX, právne
zastúpenou Advokátskou kanceláriou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVA, s.r.o., so sídlom v Žiline a otca
D. G., nar. XX. 1. XXXX, trvalé bydlisko F., ul. A. F. L. č. XX, prechodné bydlisko R., U. L. č. XXX, občana
Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavou Starinskou, advokátkou, so sídlom v Žiline,
o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na Okresnom súde Žilina dňa 19. 9.
2014, takto

r o z h o d o l :

Súd maloleté deti E. G., nar. XX. 4. XXXX a D. G., nar. XX. 5. XXXX,

z v e r u je

do osobnej starostlivosti matky Q. G., nar. XX. 8. XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok.

Otec D. G., nar. XX. 1. XXXX je povinný prispievať na výživu:

· maloletej E. G. sumou 165 EUR mesačne od 1. 11. 2012 a od 1. 9. 2014 sumou 185 EUR
mesačne,

· maloletého D. G. sumou 145 EUR mesačne od 1. 11. 2012 a od 1. 9. 2014 sumou 165
EUR mesačne,

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.

N e d o p l a t o k na výživnom pre:

· maloletú E. G., za obdobie 1. 11. 2012 do 31. 8. 2014, vo výške 1 730 EUR súd p o v o ľ u
j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 60 EUR,

· maloletého A. G., za obdobie 1. 11. 2012 do 31. 8. 2014, vo výške 1 400 EUR súd p o v o ľ
u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 EUR,

splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletých detí, pod následkom straty výhody
splátok.

Rodičia sa d o h o d l i na tom, že n e p o ž i a d a j ú súd, aby upravil s t y k otca
s maloletými deťmi.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23. 11. 2012, sa matka domáhala (okrem návrhu na
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode), aby súd zveril
maloleté deti E.u a A. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživným v sume 200 EUR
mesačne pre každé dieťa, od januára 2012. Návrh spresnila vo výpovedi na Okresnom súde Žilina
dňa 12. 12. 2012 (mimo pojednávania).

Návrh matky bol označený ako návrh na rozvod manželstva, napriek tomu ho súd posúdil podľa obsahu
aj ako návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom (do prípadného rozvodu manželstva).

Otec sa k návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom písomne vyjadril tak, že s návrhom
výšky výživného pre maloleté detí nesúhlasí.

Súd vo veci nariadil dve predbežné opatrenia, z ktorých vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletého A. sumou 40 EUR a maloletú E. sumou 50 EUR a následne od 17. 3. 2014 pre maloletého
A. sumou 100 EUR a pre maloletú E. sumou 110 EUR.

Na základe návrhu otca bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletými deťmi.

Právna zástupkyňa matky navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti matke s tým, aby otec bol
zaviazaný platiť pravidelne mesačne výživné, a to v minimálnej výške na mal. E. 200 EUR a na mal. A.
taktiež 200 EUR. Úprava styku je bezproblémová, otec skôr nemá záujem.

Výšku výživného odôvodnila ich potrebami a tiež majetkovými možnosťami a osobnými schopnosťami
rodičov postarať sa o svoje maloleté deti. Otec dokáže zarobiť, vzhľadom na jeho vzdelanie, fyzické a
intelektuálne predpoklady ďaleko viac, ako deklaruje vo svojich vyjadreniach, kde tvrdí dokonca, že jeho
príjem je cca 3,5 tisíca mesačne a nepostačuje mu ani na osobné potreby. To, že otec nemá na osobné
potreby, je jeho vec. Maloleté deti potrebujú dennodenne byť najedené, ošatené, vystrojené do školy,
rieši sa ich zdravotný stav, ktorý nie je veľmi priaznivý u detí, pokiaľ ide o psychické záležitosti, takže
skutočne je na otcovi, aby všetky tieto argumenty zvážil a snažil sa zabezpečiť taký príjem, ktorý dokáže
pokryť potreby mal. detí v adekvátnom rozsahu.

K dlžnému výživnému uviedla nasledovné skutočnosti: Od januára 2012 do 1. 2. 2013 otec platil výživné
100 € mesačne na každé dieťa. Vo februári 2013 matka prevzala od otca mal. detí sumu 1000 € a z toho
matka použila pre každé dieťa 200 € na jeho výživu. V marci 2013 matka prevzala od otca 300 € na

výživu detí, teda pre každé 150 €. V apríli 2013 otec nezaplatil žiadne výživné. V máji 2013 otec zaplatil
na každé dieťa po 100 €. V júni 2013 otec zaplatil na každé dieťa po 100 €. Rovnako tak v mesiaci júl
2013 a september 2013. V auguste 2013 otec nezaplatil žiadne výživné. Od mesiaca október 2013 otec
platil podľa nariadeného predbežného opatrenia pre syna 40 € mesačne a pre dcéru 50 € mesačne. Od
mesiaca apríl 2014 otec platil výživné pre syna 100 € mesačne a pre dcéru 110 € mesačne. Takto platil
až do mesiaca august 2014, za mesiac september 2014 ešte nemal zaplatené. Z týchto skutočností
vyplýva, že bežné výživné by malo byť sporné a navrhla, aby súd určil výživné pre mal. deti nasledovne:
Od 1. 1. 2012 pre syna sumu 180 € a pre dcéru 200 € mesačne, od 1. 9. 2014 pre syna 200 € a pre
dcéru 200 € mesačne a od 1. 9. 2014 pre syna 220 € a pre dcéru 250 € mesačne.

Finančné prostriedky, ktoré mal otec podľa tvrdenia jeho právnej zástupkyne poskytovať otec matke,
išlo o finančné prostriedky na platenie hypotéky, ktoré platila zo svojho účtu navrhovateľka a otec jej
refundoval náklady.

Matka maloletých detí vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že od januára 2012 nebýva s manželom
v spoločnej domácnosti. Bývali spolu v prenajatom byte, v ktorom býva doteraz aj s deťmi. Dohodla
sa, že manžel odíde zo spoločnej domácnosti a býva v súčasnosti u rodičov. Spoločnú domácnosť už
neobnovili.

Niekedy otec deti navštevuje raz za mesiac, keď nepracuje, tak asi jeden až dvakrát alebo aj trikrát za
mesiac. Dcéru dovezie vždy otcovi, syna jedenkrát za dva mesiace. Deti sú u otca od piatku do soboty
do večera. U nich doma otec deti nenavštevuje.

Otec kúpi deťom niekedy darčeky. Oblečenie, stravu, ani školské pomôcky im nekupuje.

Matka je od septembra 2011 živnostníčka v oblasti finančníctva až doteraz. Od 1.12.2009 do 31.1.2013
pracovala v riadnom pracovnom pomere vo firme HZH SK s.r.o. ako predavačka a jej čistý mesačný
príjem 390 EUR. Následne rozviazala pracovný pomer formou dohody kvôli deťom, lebo pracovala ráno
od 9.00 hod. do 21.00 hod. O deti sa starala jej matka, keď bola v práci. Aj keď žili s otcom detí v
spoločnej domácnosti, o deti sa starali vždy jej rodičia. Jej čistý príjem zo živnosti bol v roku 2012 asi
400 EUR mesačne a v roku 2013 asi 300 až 400 EUR mesačne. Iný príjem nemá. Poberá prídavky na
dve deti a daňový bonus ako živnostníčka si neuplatňuje.

Za bývanie vynaloží mesačne za dvojizbový nájomný byt - nájomné 117,60 EUR a ďalšie náklady
spojené s bývaním 108,66 EUR. V byte býva s priateľom, ktorý je jej druh, ktorý jej prispieva na bývanie
100 EUR. Druh pracuje v L. E., s.r.o. a jeho príjem je asi 700 EUR. Prispieva aj na stravovanie sumou
50 EUR.

Jej ďalšie osobné výdavky sú nasledovné: na stravu vynaloží 100 až 150 EUR, na oblečenie 10 EUR,
na hygienické a iné základné potreby 30 EUR, súkromný telefón mesačne 20 EUR, internet Magio a
pevná linka 40 EUR, poistku za motorové vozidlo, ktoré nepoužíva pri podnikaní ročne 80 EUR, na
benzín mesačne, keď syna vezie do nemocnice, na výlety 70 EUR, na lieky vynaloží 10 až 15 EUR (má
zelený zákal na očiach, so srdcom a iné). Doklady o zaplatení týchto liekov nemá, lebo si ich neodkladá.

Vo výlučnom vlastníctve má motorové vozidlo zn. Ford Focus Combi, r. výroby 1999. Iný majetok vo
výlučnom vlastníctve nemá.

V BSM majú rozostavaný rodinný dom, ktorý začali stavať v roku 2009. Zobrali si ako manželia,
na stavbu tohto rodinného domu hypotekárny úver v celkovej výške 50 000 EUR. Mesačná splátka je
272 EUR. Túto sumu jej sťahujú z účtu. V roku 2013 je manžel dal na splátky za 7 mesiacov, v roku
2012 jej dal na hypotéku splátky za tri mesiace. Sama si zobrala úver v roku 2012 vo výške 3300
EUR, mesačná splátka je 50 EUR, a to na zaplatenie dlhu matke. V roku 2010 si zobrala úver na

motorové vozidlo Ford Focus vo výške 170 000 Sk, tento úver zobrala na seba jej matka. Vtedy bola
na materskej a tak matke splácala tieto peniaze. Mame dala asi 2900 EUR, z toho platila nájom.

Má vyštudované SOU bez maturity, zameranie predavačka. V tejto oblasti aj pracovala. Nemá zmenenú
pracovnú schopnosť, ani invalidný dôchodok. Inú vyživovaciu povinnosť, okrem dvoch detí nemá. Iné
osobné výdavky nemá.

Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého A.:

A. navštevuje 3. ročník základnej školy. Za lieky platí mesačne 24 EUR, ide o liek Esprico, je to na
upokojenie mysle, ide o liek bez predpisu, na odporúčanie psychologičky. Syn má poruchu sústredenia,
navštevoval psychologičku. Psychiatričku nenavštevoval. Na stravu vynaloží 112 EUR, na oblečenie
50 EUR, na hygienické a iné základné potreby 10 EUR, na školské potreby 10 EUR mesačne, družina
3 eurá mesačne. Syn má odporúčané ortopedické topánky a vložky, ktoré nemá, lebo na ne nemá
peniaze, má iba vložky za 8 EUR a tie mu strieda. Ortopedické topánky stoja okolo 20 - 25 EUR. Na
časopisy, knihy vynaloží asi 3 až 5 EUR mesačne, v roku 2012 mal kartu v škole, ktorá slúžila na kúpu
mlieka a mesačne ju dobíjala na sumu 5 EUR (v roku 2012). Na telefón mesačne vynaloží 7 EUR.
Syn nenavštevuje žiaden krúžok.

Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej E.:

E. navštevuje 7. triedu základnej školy. Na telefón mesačne vynaloží 7 EUR, minulý rok na dobíjanie
karty na mlieko 5 EUR (v roku 2012). Dcéra má väčšie zdravotné problémy, má zvýšený cholesterol, o
čom má aj lekárske potvrdenie. Lieky neužíva. Je chudokrvná, užíva lieky na dodanie železa, za lieky
dopláca mesačne 2,55 EUR. Ďalej kupuje výživové doplnky ako sú vitamíny mesačne za sumu 30 EUR
- Esprico, vitamín D a vitamín C. Lekár Esprico síce neodporučil, ale dáva jej ho preventívne. V roku
2012 za opravu predného zubu zaplatila 20 EUR a v roku 2013 sumu 20 EUR.

Na stravu vynaloží 120 až 150 EUR, lebo má delenú stravu, odporučil to lekár. Na oblečenie 100 EUR
mesačne, na hygienické a iné základné potreby 15 EUR, literatúra, knihy 5 EUR, školské potreby 10
EUR mesačne. V minulom roku (2012) chodila na umeleckú školu na klavír, mesačne platila 10 EUR.
V tomto roku už nechodí. Inú záujmovú aktivitu nemá.

Matka navrhla, aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, kde im bude zabezpečená stabilita
výchovného prostredia. Majú samostatnú izbu. S priateľom vychádzajú dobre. Na styku detí s otcom
sa vie dohodnúť.

Syn by chcel chodiť na maliarsky krúžok, aj dcéra, avšak z finančných dôvodov si to dovoliť nemôžu.
Chcela by s deťmi chodiť do kina, na výlety a mesačne by ju to stálo pre obidve deti aj s benzínom
50 EUR, čo si ale nemôže dovoliť.

Od 1. 7. 2014 jej vznikla povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne mesačne v celkovej výške
133,42 €.

K rozostavanému domu, ktorý patrí do BSM, matka uviedla, že sa v súvislosti s ním platí hypotéka
276 € mesačne a nikto tam nebýva. Manžel s predajom domu nesúhlasí. Hypotekárny úver platí otec
od júna 2012 až doteraz.

Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že jej klient pracuje v Belgicku, vykonáva tam stavebné
práce. Predložila súdu výpisy z účtu otca za obdobie od apríla 2014 do júla 2014 a rukou rozpísané
sumy, ktoré prišli otcovi za uvedené obdobie na účet.

Otec v mesiaci september 2014 ešte príjem nemal, takže ešte výživné nezaplatil. Iné doklady o príjme
otca nepredložila.

Otec môže prispievať na deti sumou od 1. 1. 2012 tak, ako je uvedené v poslednom rozhodnutí o
nariadení predbežného opatrenia - na dcéru 110 € a na syna 100 € mesačne. Viac platiť nemôže, pretože
v zahraničí napríklad dva týždne nepracuje, keď napríklad prší a majú stavebné práce vonku. Práci sa
nevyhýba. Rozostavaný dom chce otec vysporiadať po rozvode.

Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej
starostlivosti matky. Výživné chce platiť na maloletého Róberta 100 EUR a na maloletú Soňu 100 EUR.

Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v januári 2012. Vedel o tom, že manželka má priateľa, tak
odišiel. Býva u rodičov. Je živnostník od roku 2000 v oblasti stavebníctva. Jeho čistý mesačný príjem zo
živnosti bol v roku 2011 1200 EUR, v roku 2012 1000 EUR a v roku 2013 800 EUR. V Belgicku začal
pracovať v roku 2008 do januára 2012. Zarobil tam v čistom 1200 EUR za mesiac a tento príjem sa mu
zdal slabý. Od februára 2012 podnikal na Slovensku aj v Nemecku a jeho čistý príjem bol asi 1000
EUR. V roku 2012 bol v Nemecku 3 mesiace, tam ešte výplatu nedostal (výpoveď zo dňa 23. 10. 2013),
ale mal zarobiť asi 2000 EUR mesačne. V roku 2013 podnikal v Rakúsku, aj v Nemecku celkovo 4
mesiace. Tam mal príjem za jeden mesiac 3000 EUR. Za ostatné mesiace ešte nemal zaplatené faktúry,
takže za rok 2013 zatiaľ zarobil v čistom 8 000 EUR. Nezaplatené faktúry predstavujú sumu 6000 EUR.
Peniaze zrejme nedostane, lebo firma je v krachu. Podnikal na Slovensku, zatepľuje paneláky, mesačne
v čistom zarobí 1000 EUR. Iný príjem nemá.

Jeho zdravotný stav je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť okrem dvoch detí nemá. Je vyučený murár.

Jeho osobné výdavky sú nasledovné:

Na bývanie prispieva rodičom 100 EUR, na stravu vynaloží 50 EUR, na oblečenie 10 EUR, na hygienické
a iné základné potreby 10 EUR, na deti platí mesačne 200 EUR. Platí hypotekárny úver 300 EUR. Iné
osobné výdavky nemám.

Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti
matky, ak sa rodičia vedia na styku otca s deťmi dohodnúť, túto otázku nenavrhla upraviť.

K výške výživného od 1. 1. 2012 uviedla nasledovné skutočnosti: Pre syna navrhla výživné vo výške
150 EUR a pre dcéru 170 EUR.

Keďže syn nastúpil od 1. 9. 2012 do I. ročníka základnej školy, navrhla zvýšiť výživné od tohto dátumu
na sumu 170 EUR. Od 1. 9. 2014 navrhla zvýšiť výživné pre syna na sumu 190 € a pre dcéru na
sumu 210 € mesačne.

Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, preukazujúce predovšetkým príjmy, schopnosti, možnosti
a majetkové pomery otca, príjmy a výdavky matky, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj
náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí.

Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania (navrhovateľka a otec maloletých detí) sú manželia.

Z rodných listov vyplýva, že rodičmi maloletých detí sú E. G. a D. G..

Zo živnostenského registra vyplýva, že otec maloletých detí je živnostníkom od 30. 3. 2005.

Zo správy Daňového Úradu Žilina a z výkazu o príjmoch a výdavkoch vyplýva, že v roku 2011 mal otec
príjmy 8 468 EUR a výdavky 5 876,42 EUR, daňová povinnosť 0 EUR. Prevádzková réžia predstavovala
sumu 4 410 EUR. V roku 2012 boli príjmy otca z podnikania 16 328,77 EUR a výdavky 12 721,63 EUR,
prevádzková réžia 9 611 EUR

Zo správy Daňového úradu Žilina vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v roku 2011
predstavoval u matky 6 746,25 EUR, príjmy zo živnosti 706,41 EUR, výdavky zo živnosti 282,56 EUR.
V roku 2012 bol príjem matky z podnikania 5 883,22 EUR, výdavky 788,06 EUR. Príjmy otca v roku
2013 boli z podnikania vo výške 8 468,14 EUR a výdavky 5 876,42 EUR.

Zo správy o príjme matky u zamestnávateľa T. s.r.o. vyplýva, že jej príjem ako predavačky sa pohyboval
od 414,00 EUR do 515,60 EUR.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ďalej len ÚPSVaR Žilina) vyplýva, že v
starostlivosti matky o maloleté deti nedostatky zistené neboli a navrhli maloleté deti zveriť do osobnej
starostlivosti matky, otca zaviazať platením primeraného výživného.

Zo správ ÚPSVaR Žilina a Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že rodičia maloletých detí neboli
evidovaní v rozhodnom období ako uchádzači o zamestnanie, ani nepoberali dávky v hmotnej núdzi.
Matka poberá prídavky na deti.

Z listinných dokladov predložených matkou vyplývajú jej výdavky ako aj výdavky spojené s oprávnenými
potrebami maloletých detí.

Z písomného vyjadrenia otca (č. l. 207) vyplýva, že jeho mesačné výdavky sú 702,40EUR v nasledovnej
špecifikácii, a to mesačne: príspevok na bývanie rodičom 120 EUR, strava 120 EUR, lieky 30 EUR,
oblečenie 30 EUR, darčeky deťom 15 EUR, telefón 20 EUR, hygienické potreby, kozmetika 20 EUR,
čistiace prostriedky , prášky 20 EUR, smeti 2,40 EUR, hypotekárny úver 325 EUR.

Z čestného prehlásenia rodičov otca (č. l. 208) vyplýva, že požičali svojmu synovi sumu 2 600 EUR
na jeho výdavky, ktorú musí splácať.

Z peňažného denníka predloženého otcom maloletých detí vyplývajú príjmy a výdavky za rok 2012.

Z výpisu z účtu otca za rok 2014 vyplývajú jeho vklady a výbery.

______

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

______

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca maloletých detí, kolíznej opatrovníčky
a prečítaním a oboznámením obsahu listín obsiahnutých v spise.

Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Otec maloletých detí odišiel zo spoločnej domácnosti v januári 2012. Odvtedy sa matka stará o maloleté
deti sama. Otec býva u svojich rodičov, matka býva s deťmi a so svojim druhom, ktorý prispieva na
domácnosť.

Maloletý A. nastúpil v septembri 2012 do 1. ročníka základnej školy, maloletá dcéra nastúpila v septembri
2012 do 6. triedy základnej školy. Deti nemajú v rozhodnom období také záujmové aktivity, s ktorými by
boli spojené finančné výdavky, a to preto, lebo na to matka nemá peniaze. Deti sú dv podstate zdravé,
matky im kupuje voľnopredajné lieky (u syna na upokojenie mysle a u dcéry na chudokrvnosť a vitamíny).
Syn má odporúčané ortopedické topánky.

Opakované výdavky matky spojené s uspokojovaním potrieb maloletej E. matka vyčíslila na sumu
cca 300 EUR a výdavky pre maloletého A.ta cca 200 EUR. Samozrejme, že matka má aj mimoriadne
výdavky. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich potrieb detí, ale všetkých
potrieb prospešných pre ich všestranný vývoj (R 5/1991)

Matka v rozhodnom období pracovala v riadnom pracovnom pomere s príjmom cca 390 EUR, ktorý
rozviazala, pretože sa potrebovala osobne starať o maloleté deti. Príjem z podnikania má 300 - 400
EUR mesačne.

Otec je živnostník, podniká na Slovensku, ale najmä v zahraničí (dlhodobo), a to v oblasti stavebníctva.

Vo výpovedi, keď ešte nebol právne zastúpený, uviedol, že jeho čistý príjem (teda bez výdavkov
spojených s podnikaním) sa pohyboval v rozhodnom období od 1 000 do 3 000 EUR. Podľa jeho
vyjadrenia sa mu príjem v Belgicku od roku 2008 vo výške 1 200 EUR v čistom zdal „slabý“. Preto začal
podnikať inde.

Z tejto výpovede logicky vyplýva, že keď sa otcovi zdal príjem 1 200 EUR „slabý“, začal podnikať inde,
samozrejme s vyšším príjmom. Je neprirodzené, aby človek zmenil miesto podnikania s úmyslom ešte
znížiť svoj príjem. Súd preto ustálil, že príjem otca, ktorý dosahuje z podnikania, je minimálne 1 200
EUR mesačne.

Samozrejme súdu neuniklo, že otec po tom, ako sa dal právne zastúpiť, vyjadrenia o príjme korigoval
smerom nadol. Súd však považoval prvotnú výpoveď otca za hodnovernú, vychádzajúc aj zo zásad
psychológie výsluchu, kedy prvá výpoveď sa zakladá na pravde a až následne si vypočúvaný uvedomí,

že to, čo uviedol, mu nemusí byť na prospech. Preto tejto následnej „korekcii“ príjmov neuveril a bral
do úvahy prvotnú výpoveď.

Otec je vyučený murár, s dlhoročnou praxou, s dobrým zdravotným stavom. S manželkou majú v BSM
rozostavaný dom, ktorý je nevyužitý. Matka navrhla dom predať, čo otec odmietol.

Osobné výdavky otec vyčíslil na sumu cca 170 EUR (bez výživného a splátky hypotekárneho úveru). V
ďalšej časti konania otec písomne zvýšil výdavky na sumu 702 EUR (vrátane hypotekárneho úveru vo
výške 325 EUR). Súd ustálil, že výdavky otca (bez hypotekárneho úveru, môže byť reálne 400 EUR.
V tejto súvislosti súd poznamenáva aj to, že u živnostníkov dochádza k prelínaniu využívania vecí na
súkromné účely a na podnikanie, teda mnohé výdavky si môžu samostatne zárobkovo činné osoby
odpísať z daňového základu (napríklad telefón). Naviac, povinnosťou každého rodiča je korigovať
svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona
(uznesenie KS ZA 9CoP 71/2008).

Aj keď úlohou súdu je poskytovať nestrannú ochranu subjektívnym právam účastníkov konania, nie ich
vychovávať k lepšiemu životu a pokúšať sa vytvárať stav, aký by považoval za vhodný pre ich osobný
život, predsa len apeluje na otca, aby v predmetnom konaní potlačil všetky animozity, vyplývajúce zo
vzťahu k manželke a poskytol deťom to, čo im patrí.

_______

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a
kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite
sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa
posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa
určovalo len voči jednému z nich.

Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená
na tzv. „objektivizácii výživného“ v tom zmysle, že by zákon paušálne diferencoval výšku výživného
napríklad podľa veku, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo
všeobecných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávnených detí,

· schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,

· právo detí podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne

· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

Súd pri určení výšky výživného vychádzal z týchto relevantných skutočností:

· z nákladov na výchovu a výživu pre maloleté deti tak, ako to uviedla matky, čo otec v zásade
nespochybnil,

· maloleté deti majú právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni otca,

· matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloleté deti,

· plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred platením hypotekárneho úveru, pričom matka
maloletých detí chce rozostavaný dom predať, čo otec odmieta.

Matka uviedla, že deti nemajú možnosť realizovať záujmovú činnosť, pretože na to nemá peniaze.
Súd zobral samozrejme do úvahy aj túto skutočnosť, pretože pri určovaní vyživovacej povinnosti treba
mať na zreteli nielen výživu ale všetky nevyhnutné potreby kultúrneho človeka - prehlbovanie a rozvoj
záľub, kultúrne a športové vyžitie (R 30/1990).

Súd diferencoval výživné a zobral do úvahy (okrem ostatných zákonných kritérií):

· vekový rozdiel maloletých detí,

· rast životných nákladov počas celej rozhodnej doby (od 1. 11. 2012),

· nárast oprávnených potrieb maloletých detí, spojených s nástupom do vyššieho ročníka základnej
školy.

Vychádzajúc z príjmu otca minimálne 1200 EUR mesačne, jeho výdavkov 400 EUR (okrem splátky
hypotekárneho úveru, ku ktorému sa súd vyjadril v predchádzajúcej časti odôvodnenia), preukázaných
oprávnených potrieb maloletých detí, súd určil výživné od 1 . 11. 2012 (keďže matka podala návrh na
súd dňa 23. 11. 2012) nasledovne:

Maloletá E. G.:

Od 1. 11. 2012 otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 165 EUR mesačne a od 1. 9. 2014
(kedy nastúpila do 7. triedy základnej školy) sumou 185 EUR mesačne.

Maloletý A. G.:

Od 1. 11. 2012 otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 145 EUR mesačne a od 1. 9. 2014
(kedy nastúpil do 3. triedy základnej školy) sumou 165 EUR mesačne.

K dlžnému výživnému pre obidve maloleté deti:

Otec platil výživné od 1. 11. 2012 nasledovne (táto otázka nebola medzi účastníkmi sporná):

Od novembra 2012 do 1. 2. 2013 otec platil výživné 100 € mesačne na každé dieťa, vo februári 2013
zaplatil dieťa 200 € pre každé dieťa, v marci 2013 150 € pre každé dieťa, v apríli 2013 otec nezaplatil
žiadne výživné, v máji 2013 otec zaplatil pre každé dieťa po 100 €, v júni, júli, septembri 2013 otec
zaplatil pre každé dieťa po 100 €, v auguste 2013 otec nezaplatil žiadne výživné, od mesiaca október
2013 otec platil podľa nariadeného predbežného opatrenia, t. j. pre syna 40 € mesačne a pre dcéru 50 €
mesačne, od mesiaca apríl 2014 otec platil výživné pre syna 100 € mesačne a pre dcéru 110 € mesačne.
Takto platil až do mesiaca august 2014, za mesiac september 2014 ešte nemal zaplatené výživné.

Otec teda zaplatil celkovo výživné za obdobie od 1. 11. 2012 do 31. 8. 2014 pre maloletého A. v sume
1 790 EUR a pre maloletú E. 1 900 EUR.

Podľa rozhodnutia súdu má otec platiť výživné od 1. 11. 2012 do 31. 8. 2014 (za 22 mesiacov) pre
maloletého A. sumou 3 190 EUR (22 mesiacov krát 145 EUR) . Do rozhodnutia súdu zaplatil sumu
1 790 EUR, teda zameškané výživné predstavuje sumu za obdobie 1. 11. 2012 do 31. 8. 2014 sumu
1 400 EUR.

Podľa rozhodnutia súdu má otec platiť výživné od 1. 11. 2012 do 31. 8. 2014 (za 22 mesiacov) pre
maloletú E.umou 3 630 EUR (22 mesiacov krát 165 EUR) . Do rozhodnutia súdu zaplatil sumu 1
900 EUR, teda zameškané výživné predstavuje sumu za obdobie 1. 11. 2012 do 31. 8. 2014 sumu
1 730EUR.

Aj keď súd nevyhovel návrhom účastníkov konania v celom rozsahu, nerozhodol o tom osobitným
výrokom, pretože predmetom pojednávania bolo konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Matka požiadala určiť výšku výživného od 1. 1. 2012, pričom návrh bol podaný na Okresný súd Žilina
dňa 23. 11. 2012.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods. Zákona o rodine, by formálne prichádzalo zvýšenie
výživného najskôr 23. 11. 2012. Podľa názoru súdu nie je možný prísne formalistický výklad uvedených
ustanovení Zákona o rodine, neberúc zreteľ na účel konania, a preto súd upravil výživné od 01.11.2012.
Takýto postup nepovažoval za priznanie výživného spätne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods.
1 Zákona o rodine, pretože súd týmto postupom sledoval úpravu výživného za celý príslušný kalendárny
mesiac, bez potreby vypočítavania pomernej časti výživného za mesiac november 2012 (Zákon o
rodine totiž sumy výživného viaže na opakujúce sa mesačné plnenia). V konaní o výživnom pre maloleté
deti súd naviac nie je viazaný návrhom oprávnenej osoby. Takýto prístup a výklad práva považuje súd
za spravodlivý, neformalistický, poukazujúc aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej
vyplýva že formalistický práva, nie je v súlade s princípom právneho štátu. Vo veci sa koná najmä o
právach maloletých detí, kedy súd musí sledovať ich najlepší záujem a maloleté deti si takýto prístup
zaslúžia. Súd takto rozhodol napriek tomu, že v rozhodovacej praxi odvolacieho súdu sa vyskytol
vyskytol aj opačný názor.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Matka v konaní (zastúpená právnou zástupkyňou), neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by bolo možné priznať výživné spätne - od 1. 1. 2012. Odchod otca zo spoločnej domácnosti a
povinnosť splácať dlh matkou takýmito výnimočnými okolnosťami nie sú. Preto súd priznal maloletým
deťom výživné od mesiaca, v ktorom bol návrh podaný.

Súd povolil otcovi splácať nedoplatky na výživnom pre maloleté deti po 60 EUR pre maloletú E. EUR
mesačne pre každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod
následkom straty výhody splátok.

Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávnených detí, ktorých
výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
A. súd zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca, rovnako aj matky (R 67/1966).
Otec si musel byť vedomý toho, že bude zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletých detí od
podania návrhu matky a mal (mohol) svoje príjmy a výdavky tejto skutočnosti v predstihu prispôsobiť.

K námietkam otca, že maloleté deti si niekedy berie k sebe aj na noc (resp. sú aj u starých rodičov)
súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry súdov, krátkodobý pobyt dieťaťa u rodiča, ktorému dieťa

nebolo zverené, nie je spravidla dôvodom pre oslobodenie tohto rodiča od povinnosti platiť výživné (R
79/1969). Taktiež nemožno započítať bežné darčeky, či iné plnenia, ktoré nesmerovali k uspokojeniu
odôvodnených potrieb maloletých detí (R 44/1966).

Súd mal na zreteli, pri rozhodovaní o podanom návrhu matky predovšetkým najlepší záujem
maloletých detí - ich biologické, psychologické a sociálne potreby a stabilitu výchovného prostredia.

So zreteľom na uvedené skutočnosti preto súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, ktorá sa aj
v súčasnosti osobne stará o maloleté deti, pričom týmto rozhodnutím bude zabezpečená stabilita a
kontinuita výchovného prostredia.

Aj v súvislosti so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke by si mal otec uvedomiť,
že ak by boli maloleté deti zverené jemu (ak by na takéto rozhodnutie existovali dôvody), výdavky na
uspokojovanie potrieb detí by boli podstatne vyššie, ako je určená výška výživného.

Rodičia výslovne nepožiadali, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi, pretože sa vedia na tejto
otázke dohodnúť. Súd preto, preferujúc dohodu rodičov maloletých detí, nerozhodoval o styku otca s
maloletými deťmi.

______

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne

· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

______

Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku predbežne vykonateľný.

Predbežne vykonateľný je výrok o určení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na
výživnom, ktorý vznikol v dôsledku určenia výživného od 01.11.2012, a to bez obmedzenia.

Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo
zo zákona.

Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s
ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj zročné výživné od doručenia
rozsudku), že otcovi maloletých detí povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 60
EUR a 50 EUR , splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody
splátok.

Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia
rozsudku.

Nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia zaniká účinnosť uznesení Okresného súdu Žilina, ktoré
boli vydané na základe návrhu návrhov matky na nariadenia predbežného opatrenia (určenie výživného
pre maloleté deti, do meritórneho rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí
odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.