Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9Cb/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113203217
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Gazdag

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113203217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: LABAŠ s.r.o.,

Textilná 1, 040 01 Košice, IČO: 36 183 181, pr. zast. Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ &
partners, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: CASSOVIATRADE COOP spoločnosť
s ručením obmedzeným, Rehoľná 1, 040 01 Košice, IČO: 31 681 441 v konaní o zaplatenie 2.956,- €
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.956,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanýje povinný nahradiťžalobcovitrovykonanianaúčetprávnehozástupcužalobcuAdvokátska
kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice vo výške 1.320,42 €
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 177,- € a trov právneho zastúpenia vo výške

1.143,42 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.956,- €. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom stavby bez súpisného čísla - CO kryt, podzemná
stavba nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/XXX, stavba zapísaná na liste
vlastníctva č. 14079, katastrálne územie Jazero. Uvedená stavba sa nachádza na parcele registra „C“
parcelné číslo XXX/XXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie P., kde ako
vlastník tejto parcely figuruje žalobca. Žalobca je aj vlastníkom pozemku, cez ktorý ako jediný je možný

prístup k stavbe vo vlastníctve žalovaného. Žalobca listom zo dňa 11.09.2012 pomenovaným ako Výzva
naudržiavaniepozemkuauzavretienájomnejzmluvyvyzvalžalovanéhoktomu,abypristúpilkriadnemu
udržiavaniu pozemku tak, ako mu to vyplýva aj z ust. § 16 ods. 2 zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane
obyvateľstva v platnom znení a rovnako vyzval žalovaného k riadnemu uzatvoreniu nájomnej zmluvy
na pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktorý reagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 25.10.2012, v ktorej
dáva žalobcovi na vedomie, že neplánuje pristúpiť k udržiavaniu pozemkov nakoľko tieto sú „v trvalo
neudržiavanom stave“ a čo sa týka oprávnenosti užívania pozemku nachádzajúceho sa nad stavbou

žalovaného ako aj bezprostredne priľahlého pozemku svoje právo odvodzuje od zmluvy o zriadení
vecného bremena, ktorú uzatvoril predchádzajúci vlastník predmetných pozemkov s predchádzajúcim
vlastníkom stavby. Žalovaný súčasne poukazuje na čl. II tejto zmluvy, podľa ktorého sa vecné bremeno
zriaďuje bezodplatne.Na základe zmluvy o zriadení vecného bremena predloženej žalovaným došlo síce k vzniku vecného
bremena avšak iba obligačnoprávne bez vecnoprávnych účinkov. Chýba tu naplnenie zákonného
predpokladu podľa ust. § 151o ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov, potrebného pre samotné nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a teda
vkladdokatastranehnuteľností.Podľauvedenéhotedanemoholnastaťstavopisovanýžalovanýmvliste
zo dňa 25.10.2012, teda že nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom prešla na žalobcu aj právna
povinnosť z vecného bremena, keďže vecné bremeno nie je evidované príslušným Katastrálnym úradom
na liste vlastníctva č. 11570 a ani toto právo neprešlo na právnych nástupcov účastníkov uvedenej

zmluvy. Obligačnoprávne účinky vecného bremena zriadeného zmluvou predloženou žalovaným zanikli
následnými prevodmi či už pozemkov alebo stavby.

Nárok žalovaného na užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je možné odôvodniť ani zo zákona.
V zmysle uvedeného má žalobca za to, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu bez toho,
aby mu svedčil akýkoľvek právny titul.

Žalobca sa situáciu snažil vyriešiť tým, že žalovanému navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalobca

bol ochotný prenajať žalovanému predmetné pozemky za sumu 2,- €/m2/rok, čo pri ročnom nájme
predstavuje sumu 1.478,- €, čo je podstatne nižší nájom ako je trhová cena nájmu v danej lokalite.
Bežná cena nájmu v danej lokalite za 1 m2 pozemku sa pohybuje okolo sumy 10€/m2/rok. Bezdôvodné
obohatenie je žalobca oprávnený žiadať minimálne 2 roky spätne, teda pri dvojročnom užívaní suma,
ktorú žalobca mal dostať od žalovaného je minimálne vo výške 2.956,- €. Žalovaný však nájomné zmluvy

na pozemky odmietol uzatvoriť.

Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný sa neoprávneným užívaním pozemkov vo
vlastníctve žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Žalovaný síce užíva predmetné pozemky,
avšak bez akéhokoľvek povolenia žalobcu a navyše s ním odmieta uzatvoriť nájomnú zmluvu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2013 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. V podaní

žalovaný uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný
odvodzuje oprávnenosť užívania pozemku, ktorý sa nachádza nad CO krytom zo Zmluvy o zriadení
vecného bremena uzatvorenej medzi Ministerstvom vnútra SR - Sekcia civilnej ochrany a spoločnosťou
Mäso Východ a.s. Košice. Žalovaný nadobudol CO kryt zaťažený vecným bremenom viažucim sa
na predmetný pozemok z konkurznej podstaty spoločnosti Mäso Východ a.s. Košice. Žalovaný ďalej

uvádza, že pozemok nachádzajúci sa nad jeho nehnuteľnosťou neužíva. Na základe uvedeného
má žalovaný za to, že neboli splnené zákonné predpoklady k vzniku záväzkovoprávneho vzťahu z
titulu bezdôvodného obohatenia a teda má za to, že žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2013 žalobca uviedol, že žalovaný odvodzuje svoje právo

od Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi Ministerstvom vnútra - Sekcia civilnej
ochrany a spoločnosťou Mäso východ, a.s.. Podľa článku III uvedenej zmluvy, k nadobudnutiu práv
zodpovedajúcich vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností a katastrálneho úradu
v Košice - mesto. Tak ako predpokladala aj uvedená zmluva, na vznik vecného bremena, na ktoré sa
odvoláva žalovaný, muselo byť zapísané v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym úradom Košice

- mesto. Až zápisom tohto vecného bremena nadobudol oprávnený práva zodpovedajúce vecnému
bremenu zriadenom podľa zmluvy, na ktorú sa odvoláva žalovaný. K zápisu tejto zmluvy do katastra
nehnuteľností však nikdy nedošlo. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva nebola nikdy zavkladovaná
do príslušného katastra nehnuteľností, nevznikli vecnoprávne účinky práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu v prospech oprávneného a teda toto vecné bremeno ako obligačnoprávne zaniklo s prevodom

nehnuteľnostíazmluvnevžiadnomprípadeneprešlonažalovanéhoakosažalovanýdomnieva.Žalobca
nadobúdal nehnuteľnosti v konkurze nezaťažené týmto vecným bremenom a teda aj takto ich riadne
nezaťažené vecným bremenom nadobudol do svojho vlastníctva, čo riadne preukazuje výpisom z listu
vlastníctva žalobcu k nehnuteľnosti.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, prednesom
právneho zástupcu žalobcu a prednesom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca je vlastníkom pozemku parcelné číslo XXX/XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.

XXXXX, katastrálne územie P., okres Košice IV o výmere 739 m2 - zastavané plochy a nádvoria.
Na tomto pozemku je umiestnené stavba - CO kryt vo vlastníctve žalovaného, pričom sa jedná o
podzemnú stavbu. Žalobca má za to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je upravený právny vzťah
týkajúci sa oprávnenia používať pozemok vo vlastníctve žalobcu, preto požaduje od žalovaného vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.956,- €, ktoré zodpovedá dvojročnému nájomnému za užívanie

porovnateľného pozemku. Žalovaný odvodzuje oprávnenosť užívania pozemku, ktorý sa nachádza
nad predmetnou stavbou - CO krytom zo Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi
Ministerstvom vnútra SR - Sekcia civilnej ochrany a spoločnosťou Mäso Východ a.s. Košice, pričom
žalovaný nadobudol predmetnú stavbu zaťaženú vecným bremenom viažucim sa na daný pozemok
z konkurznej podstaty spoločnosti Mäso Východ a.s. Košice. Žalovaný ďalej uvádza, že pozemok
nachádzajúci sa nad jeho nehnuteľnosťou neužíva, preto neboli splnené zákonné predpoklady k vzniku

záväzkovoprávneho vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.11.2013, súd zistil, že
medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania ohľadom uzavretia nájomného vzťahu v čase pred
podaním žaloby s tým, že žalovaný mal záujem na uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy, neskôr však
z neznámych príčin od tohto zámeru upustil. Pokiaľ ide o vecné bremeno, na ktoré sa žalovaný

odvoláva, žalobca sa domnieva, že toto tvrdenie nemá právnu relevanciu, nakoľko vecné bremeno nie
je zapísané v katastri nehnuteľností na túto parcelu a teda vôbec nenadobudlo vecnoprávne účinky a
preto ani povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o zriadení vecného bremena nemohla prejsť na žalovaného.
Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil tak, že žalobca ocenil výšku nájomného porovnateľného
pozemku na 2,- € za meter štvorcový na rok s tým, že žalobca má vedomosť, že v tejto lokalite sa

pozemky predávajú za cca 100,- m2 a teda približne 10,- € za meter štvorcový na rok a teda žalobca
ohodnotil výšku nájmu na 2,- € na rok za meter štvorcový.

Z vyjadrenia konateľa žalovaného, J. V., na pojednávaní konanom dňa 14.01.2014 súd zistil, že žalovaný
má za to, že vecné bremeno na predmetnom pozemku je zriadené zo zákona, nakoľko štátne orgány
evidujú nehnuteľnosti pre potreby civilnej ochrany, pričom účel danej nehnuteľnosti nebol dodnes

zmenený. Nakoľko sa jedná o kryt civilnej ochrany, v zmysle zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane v
platnom znení, sú subjekty povinné strpieť uvedenú ťarchu podľa zákona. Nehnuteľnosť sa nevyužíva
na podnikateľské účely a nie je využívaná ani plocha nad touto nehnuteľnosťou - CO krytom. Konateľ
žalovaného ďalej súdu uviedol, že žalovaný je vlastníkom CO krytu od 14.09.2011, pričom nemá
vedomosť o tom, od kedy žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia. Kryt civilnej ochrany

je pritom podzemná stavba, na povrchu sú jedine dva vchody do tohto krytu. Konateľ žalovaného ďalej
súdu uviedol, že na pozemku žalobcu nie je v katastri nehnuteľností zriadené vecné bremeno a pred tým,
ako kryt civilnej ochrany kúpil v prospech vtedajšieho vlastníka krytu taktiež nesvedčalo vecné bremeno
zapísané v katastri nehnuteľností.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.01.2014, súd zistil, že

žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia iba za obdobie od 14.09.2011, pričom tento dátum
korešponduje z dňom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným.

Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.03.2014 oznámil, že požaduje
od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku o výmere 739 m2 za obdobie
dvoch rokov, pričom ročné nájomné predstavuje sumu 1.479,- €. Čo sa týka momentu, od ktorého

žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca uvádza, že aj keď nehnuteľnosť - CO
kryt vo vlastníctve žalovaného bola do katastra nehnuteľností zapísaná až dňa 14.09.2011, žalovaný
bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti podstatne dlhší čas a túto nehnuteľnosť aj podstatne dlhší čas
užíval. Skutočnosť, kedy žalovaný presne nadobudol na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo k
nehnuteľnosti - CO krytu nie je žalobcovi známe, nakoľko žalovaný nehnuteľnosť užíval aj pred zápisom

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Samotný zápis pritom nebol nevyhnutnoupodmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, nakoľko sa jedná o stavbu bez
súpisného čísla, ktorá nemusí byť vedená katastrálnym operátom a nadobudnutie vlastníctva k danej
stavbe nie je viazané na rozhodnutie správy katastra. V zmysle uvedeného celkové obdobie, za ktoré

žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia je teda možné počítať dva roky spätne od podania
žaloby, teda od 11.02.2013.

Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobcu, a to pozemok o výmere 739 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/

XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie P., okres Košice IV, nakoľko
na tomto pozemku je umiestnená stavba - CO kryt vo vlastníctve žalovaného, pričom tento pozemok
žalobcu užíva žalovaný bez existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Na tomto mieste
sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že sa nejedná o užívanie nehnuteľnosti žalobcu z titulu vecného
bremena zriadeného na nehnuteľnosti žalobcu, nakoľko v zmysle ust. § 151o ods. 1 Občianskeho

zákonníka na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil tak, že žalobca ocenil výšku nájomného
porovnateľného pozemku na 2,- € za meter štvorcový na rok s tým, že žalobca má vedomosť, že v
tejto lokalite sa pozemky predávajú za cca 100,- € metrov štvorcových a teda výška nájomného je
približne 10,- € za meter štvorcový na rok a preto žalobca ohodnotil výšku nájmu na 2,- € na rok za

meter štvorcový, a to s poukazom na charakter nehnuteľnosti - CO krytu nachádzajúcom sa na pozemku
žalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný nenadobudol v zmysle ust.
§ 151o Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nakoľko toto právo nie je
zapísané v katastri nehnuteľností pri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na liste vlastníctva č. XXXXX,

katastrálne územie P., okres Košice IV. Žalovaný sa preto na úkor žalobcu obohatil, a to bez právneho
dôvodu, pričom výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá žalobcom požadovanej sume. Keďže súd
na pojednávaní konanom dňa 20.03.2014, na ktorom uznesením ukončil dokazovanie, poučil účastníkov
podľaust.§120ods.4O.s.p.,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdo
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na neskôr predložené a označené dôkazy

súd nebude prihliadať, pričom žalovaný sa na tomto pojednávaní nezúčastnil a ďalšie dôkazy nepredložil
a neoznačil, rozhodol súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd

náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 1.320,42 €.Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 177,- € a trov právneho
zastúpenia vo výške 1.143,42 €, o ktorých súd rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania

návrhu,atozaosemúkonovprávnejslužby(prevzatiea prípravaveci,podaniežaloby,písomnépodanie
na súd - vyjadrenie, účasť na pojednávaní konanom dňa 07.11.2013, písomné podanie na súd zo dňa
28.11.2013, účasť na pojednávaní konanom dňa 14.01.2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo
dňa 28.02.2014 a účasť na pojednávaní konanom dňa 20.03.2014) 8x 111,21 €, režijný paušál 5x 7,81
€ a 3x 8,04 €, zvýšené o DPH vo výške 20% (teda vo výške 1.143,42 €), spolu vo výške 1.320,42 €.

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola

uložená náhrada trov konania povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods.1 O.s.p.), a to bez zreteľa na
to, či trovy vynaložil priamo účastník, alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil
povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.