Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216979
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114216979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcov:

1) O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2) D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpení
Lalinský advokát, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nám. A. Hlinku 1, Žilina, proti žalovanému : E.
G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, v konaní o umožnenie vstupu na pozemok, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný strpieť nevyhnutné úkony a umožniť tak žalobcovi vstup na pozemok parc. č.
XXXX/X, zapísaného na Okresnom úrade Ž., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. Z., na vykonanie
technickéhozhodnotenia(zatepľovaciepráce),údržbyobvodovejstenydomusúp.č.XXXnaD.J.J.Z.,a
to na dobu 30 dní od dňa, ktorý oznámi žalobca žalovanému 14 dní vopred, po 3 dňoch od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalovaným v r. 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 19.5.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.5.2014 v znení jej zmeny podľa prednesu
právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 sa žalobca domáhal umožnenia vstupu
na pozemok podľa výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalobcovia sú
ideálni podieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX na par. č. XXXX, všetko zapísané na LV č.
XXX, k. ú. Z. a žalovaný je vlastníkom susedného rodinného domu č. XXX, stojaceho na par. č. XXXX,
zapísaného na LV č. XXX k. ú. Z.. Dom žalobcu susedí jednou z obvodových stien bezprostredne s
pozemkom žalovaného. Žalobcovia v období od 20.08.2013 začali so zatepľovaním rodinného domu,

ako stavebníci oznámili tieto skutočnosti so začatím stavebných prác na nehnuteľnosti dňa 11.07.2013
Stavebnému úradu v Ž.. Žalovaný ako vlastník susedného pozemku im dobrovoľne nechce umožniť v
pokračovaní začatých stavebných prácach, tým, že im znemožňuje vstup na pozemok. V stavebných
prácach je možné pokračovať len vstupom na pozemok žalovaného. Obvodová stena domu žalobcov,
ku ktorej je prístup iba z predmetného pozemku žalovaného, je jediná nezateplená, čo sa cez tepelný
most začína prejavovať v technických nedostatkoch vrátane tepelných únikov.

Osobitne na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 žalobcovia túto žalobu upravili v časti označenia

verejného orgánu, ktorý vedie zápisy vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a v čase navrhovaných lehôt
(namiesto trvania prác 4 týždňov - trvanie prác 30 dní; namiesto oznámenia 7 dní vopred - oznámenie
žalovanému 14 dní vopred - pozn. súdu ).

Žalovaný sa k veci samej vyjadril písomne dňa 10.07.2014 tak, že predmetná stavba žalobcov
nevyžaduje nevyhnutne údržbu, preto žalovaný ako vlastník svojho pozemku nemusí žalobcom umožniťvstup na jeho pozemok. Navyše vzdialenosť medzi stavbou a hranicou je dostatočná na umiestnenie
tzv. „úzkeho lešenia“, ktoré je postačujúce na prípadnú rekonštrukciu dotknutej stavby. Ďalšia možnosť
je rekonštrukcia z lavičky. Tieto dve možnosti sú alternatívou bez toho, aby bol poškodený pozemok

žalovaného. Na pozemku žalovaného je umiestnený prístrešok na auto v hodnote 1.700,- Eur, vysadené
okrasné stromy v počte 20 ks, ktoré majú v súčasnej dobe trhovú hodnotu 2.000,- Eur. Na hranici so
susediacim pozemkom je postavený plot. Všetky tieto veci by boli trvalo a nenahraditeľne poškodené
umožnením vstupu a povolením stavebných prác na pozemku žalovaného. Navyše na pozemku
žalovaného je uzatvorená ústna dohoda o neobmedzenom prenajímaní troch parkovacích miest pre

obchodné spoločnosti a umožnením vstupu na pozemok by žalovaný prišiel o finančný príjem. Navyše
všetky stavebné práce, ktoré vyžadujú vstup na susediace pozemky sú podriadené riadnym stavebným
konaniam a vyžadujú stavebné povolenie. Žalovanému nie je známe, že by bolo začaté stavebné
konanie v tejto veci žalobcov a nebol prizvaný na žiadne ústne pojednávanie v tejto záležitosti.

Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 sa sporové strany osobne alebo v právnom zastúpení
vyjadrovali k predmetu konania, skutkovo a právne argumentovali, predkladali dôkazy a vyjadrovali sa

k nim.

Osobitne sporová strana žalobcov predkladala obrazovú dokumentáciu a vyjadrenie spoločnosti BASF
týkajúce sa miestnych pomerov stavebnej potreby zateplenia a stavebných predpokladov pre výkon
avizovaného zateplenia. Právny zástupca žalobca protokolárne poznamenal, že ako jediný návrh
na doplnenie dokazovania by zvažovali návrh na nariadenie znaleckého dokazovania o možnej

realizovateľnosti zateplenia z pozemku žalovaného, ak by súd mal pochybnosti pre potreby tohto
hodnotenia.

Osobitne žalovaný ako sporová strana argumentoval genézou tohto sporu tak, že žalobcovia majú svoje
okná pol metra od hranice pozemkov, pričom odskok od hranice by mali mať podľa zákona 2 metre, ale
vybavili si to na príslušnom stavebnom orgáne takto. Keby tam žalobcovia nemali okná, on - žalovaný

by tam nemal tuje ani tabuľu oproti ich oknám. On - žalovaný podával proti osadeniu týchto okien v apríli
r. 2011 sťažnosť, ale dostal odpoveď takú, že u žalobcov sa jedná o nebytový priestor, tak tam môžu
mať okná akékoľvek. V súčasnosti je navrhované riešenie žalovaného také, aby si okná zamurovali
sklobetónom a vybudovali vetračky o rozmere 60 x 90.

Súd vychádzal zo zhodných častí skutkových tvrdení sporových strán a vykonal dokazovanie výsluchom

žalobcov v rade 1/ a 2/, žalovaného a listinnými dôkazmi.

Žalobcovia v rade 1/ a 2/, ako aj žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 osobne vypovedali v
súlade so skutkovou koncepciou ich jednotlivých sporových strán, pričom zhodne potvrdili, že obrazová
dokumentácia založená do spisu tohto konania zobrazuje predmetnú situáciu na mieste samom, pričom
žalobca v r. 2/ odhadol vzdialenosť steny domu žalobcov od hranice pozemku so žalovaným na 45 - 70

cm a žalovaný túto vzdialenosť odhadol na pol metra.

Osobitne žalobca v rade 2/ skutkovo vypovedal, že pôvodný dom v rozsahu prvého nadzemného
podlažia pochádza z r. 1950 a vstupuje doň štvrtá generácia užívateľov. Prístavbu vykonal jeho otec v
r. 1980. Osobitne, čo sa týka ústneho pojednávania nariadeného na 12.08.2013, tak druhá strana sa
nedostavila, začali obštrukciu a na základe toho žalobcovia podali žalobu.

Osobitne žalobca v rade 1/ osobne vypovedal, že čo sa týka osadenia okien, tak mu to podpísala matka
žalovaného.

Osobitne žalovaný osobne vypovedal, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov, čo sa týka genézy ich
stavby. Sú o tom založené papiere a on to môže dokázať. Čo sa týka jeho prístrešku, tak v tom, že
je montovateľný, odkazuje na listiny o ňom, kde je to napísané. Pri takomto úkone sa prakticky niečo

poškodí alebo nedotiahne.Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Z. súd zistil, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci, každý v
podiele 1 rodinného domu č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX/X k. ú. Z..

Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Z. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/

X k. ú. Z..

Z obrazovej prílohy predloženej do tohto konania (prílohy žaloby č.l. 11 a 12 spisu, resp. ďalšia obrazová
príloha č.l. 43 až 55 spisu) súd zistil, že predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcov a žalovaných
bezprostredne susedia, pričom vzájomná hranica týchto pozemkov patriacich jednotlivým sporovým
stranám prechádza rovnobežne s jednou z bočných stien rodinného domu patriaceho žalobcom, s

odstupom predmetnej steny domu od hranice ich pozemku so žalovaným v podrobnostiach podľa
osobnej výpovede žalobcu v rade 2/ 45 až 70 cm a podľa osobnej výpovede žalovaného pol metra.
Zároveň žalovaný má v bezprostrednej blízkosti tejto hranice resp. priamo na tejto hranici vysadené
stromy - tuje a montovateľný prístrešok, pod ktorým parkujú motorové vozidlá. V ďalších zobrazených
podrobnostiach podľa obrazovej dokumentácie priamo nepotvrdenej žalovaným žalobcovia poukazovali
na potrebu zateplenia aj vlhnutím stien.

Žalobcovia podali obci Z., ako stavebnému úradu, dňa 20.08.2013 žiadosť o vydanie stavebného
povolenia týkajúceho sa stavebných úprav rodinného domu (čl. 2 spisu) a požiadali Mesto Ž., spoločný
obecný úrad v Ž., ako stavebný orgán o uloženie opatrenia na susednom pozemku (vstup na pozemok)
listinou doručenou Mestskému úradu Ž. dňa 11.07.2013 (čl. 3 spisu).

ObecZ.,akostavebnýúrad,vovecistavby:prístavba,nadstavbaastavebnéúpravyrodinnéhodomučs.

XXX,k.ú.Z.dňa26.07.2013nariadilaústnepojednávanienadeň12.08.2013o14.00hod.aoznámením
zo dňa 03.01.2014 nariadila ústne pojednávanie na deň 29.01.2014 o 13.30 hod., zhodne so stretnutím
pozvaných v Mestskom úrade v Ž., II. poschodie, pričom adresátmi týchto oznámení (čl. 15 - 16 spisu)
boli okrem iného obidvaja tunajší žalobcovia aj žalovaný.

Žalobcovia preukázali potrebu vstupu na pozemok žalovaného v súvislosti so zateplením rodinného

domu vyjadrením súkromnej obchodnej spoločnosti BASF zo dňa 12.12.2014 (čl. 40 spisu), podľa
obsahu ktorého obchodná spoločnosť odporúča zateplenie 120 mm hrubou izoláciou z expandovaného
EPS. Aplikáciu vrstiev zatepľovacieho systému odporúča realizovať z lešenia s min. šírkou 600
mm s dostatočným odstupom od fasády tak, aby bolo možné nalepenie izolantu a sfinalizovanie
zatepľovacieho systému. Odstup lešenia od fasády upravuje technologický postup pre zhotovenie

lešenia.

Žalovaný skutkovú situáciu na svojej strane spornej hranice preukázal predložením obchodnej ponuky
hliníkového prístrešku Arcadia 5000 zo dňa 10.09.2013 (čl. 41 spisu), podľa obsahu ktorej možno
prístrešok kedykoľvek rozložiť, uschovať alebo premiestniť a opätovne zložiť. Prístrešok Arcadia šetrí
„peniaze, ale i ďalšie náklady a čas súvisiace s vybavovaním stavebného povolenia, ohlásenia a

realizáciou základov“.

V okolnostiach sporu súd zistil, že žalobcovia podaním zo dňa 23.09.2013 (čl. 7 spisu) podávali sťažnosť
vo veci stavby žalovaného - prístrešku na auto, pričom dňa 29.03.2012 podal sťažnosť resp. žiadosť
o prešetrenie týkajúcu sa stavby žalovaného - betónovej platne a železných pilierov, na základe čoho
obec Z., ako stavebný úrad vydala dňa 11.07.2012 oznámenie o začatí konania o odstránení stavby

stavebníka E. G. - tunajšieho žalovaného (čl. 9 spisu). Postup obce Z., ako príslušného stavebného
úradu, bol predmetom podnetov žalobcov na prokuratúru (podnet zo dňa 18.06.2012 čl. 17 spisu) a
žalobcovia boli adresátmi listu Okresnej prokuratúry Ž. zo dňa 05.05.2014 (čl. 22 spisu) resp. listu
Krajskej prokuratúry Ž. zo dňa 23.08.2012 (čl. 24 spisu).Podľa § 127 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v platnom znení

1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok

úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie
na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov
hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom,
tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne,
prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy

stromu presahujúce na jeho pozemok.

2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po
zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok
oplotiť.

3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere
vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a

obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,
je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Súd uložil žalovanému povinnosť strpieť nevyhnutné úkony a umožniť žalobcom vstup na pozemok
podľa výrokovej časti tohto rozsudku, lebo zistil súlad takto uloženej povinnosti s povinnosťami
žalovaného ako vlastníka susediacej nehnuteľnosti podľa cit. ust. § 127 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Aj bez ďalšieho dokazovania, ktoré by bolo nehospodárne nad rámec doterajších výsledkov
dokazovania, bolo preukázané, že žalobcovia majú oprávnený záujem na stavebných úpravách -
zateplení ich predmetného rodinného domu, čo je pri dlhšom časovom horizonte až všeobecne známa
skutočnosť.Zároveňstenutohtorodinnéhodomumajúvtakejblízkostihranicespozemkomžalovaného,
že táto činnosť je možná nevyhnutne aj z časti pozemku žalovaného. Žalobcovia mali právo na určenie

tejto povinnosti žalovaného výrokom súdu, lebo žalovaný popieral toto ich právo aj v priebehu tohto
súdneho konania.

Súd neuznáva námietky žalovaného, pokiaľ žalovaný predovšetkým namietal genézou sporu s tým,
že na základe „vybavenia“ veci výsledky iného stavebného konania z minulosti týkajúce sa rodinného
domu žalobcov majú byť majú byť pre žalobcov nadštandardné v tom, že okná ich domu smerujú

z blízkosti na pozemok žalovaného, lebo tunajšiemu súdu neprislúcha hodnotiť výsledky stavebného
konania v minulosti. Žalovanému tak v tomto spore pri jeho obrane proti žalobe podľa cit. ust. § 127 ods.
3 neprislúchalo, aby svoje povinnosti vlastníka susediacej nehnuteľnosti podmieňoval ďalším správaním
žalobcov ako stavebníkov. Tu pokiaľ žalovaný avizoval možné dokazovanie bližšie nešpecifikovaným
okruhom listín týkajúcich sa stavebného konania v minulosti, tak takéto doplnenie dokazovania súd

žalovanému zamietol pre jeho zjavnú nadbytočnosť.

Vo vzťahu ku konkrétnym dostupným možnostiam riešenia súd uznal nevyhnutnosť požadovaných
stavebných úprav žalobcov aj z pozemku žalovaného v podrobnostiach s oporou vo vyjadrení obchodnej
spoločnosti BASF, spomínajúcom požadované lešenie o šírke 600 mm (60 cm) s dostatočným odstupom
od fasády, lebo pri danom vecnom obsahu námietok tunajších sporových strán by vykonávanie ďalšieho

dokazovania, tobôž potenciálne nariadením znaleckého dokazovania, považoval za nadbytočné. V
tejto súvislosti žalovaný ťažiskovo ani nepoprel nevyhnutnosť vykonávania týchto prác aj z jeho
pozemku vecným spôsobom, keď predovšetkým túto svoju povinnosť fakticky podmieňoval ďalším
správaním žalobcov ako stavebníkov. Aj keď žalovaný tiež v písomnom vyjadrení spomenul možnosť
vykonania požadovaných prác „z úzkeho lešenia“ alebo prác „z lavičky“, túto možnosť súd na základe

doterajšieho dokazovania považuje za vyvrátenú vyjadrením obchodnej spoločnosti BASF, ktoré je
výsledkom doterajšieho konkrétneho zariaďovania veci zo strany žalobcov. Navyše súd sa riadi úvahou,
že zodpovedá všeobecne známym skutočnostiam, resp. povahe veci, že širšie lešenie umožňuje zasplnenia ďalších podmienok vyššiu bezpečnosť a funkčné pracovné pohodlie, než užšie lešenie alebo
lavička.

Naopak pokiaľ žalovaný preukazoval situáciu na svoje strane vlastnosťami prístrešku, tak v

zdôraznených súvislostiach sa bránil proti potenciálne inému než aktuálnemu sporu, keď zdôrazňoval,
že sám nemá ohlasovacie povinnosti stavebníka vzhľadom na montovateľný charakter prístrešku. Lenže
aj na základe tohto sa dá ustáliť, že žalobcami navrhované riešenie výkonu stavebnej činnosti zateplenia
steny domu aj z pozemku žalovaného je možné. Preto žalovaný je povinný toto správanie umožniť v
danej situácii potenciálne aj rozmontovaním montovateľného prístrešku, strpením prác v bezprostrednej
blízkostistromovvysadenýchnahranicipozemkov,resp.strpenímohrozeniastromov,akémôžežalobca

spravodlivo mať na tejto hranici, ako aj dočasným strpením straty príjmov, ak svoj pozemok v susedstve
stavby osoby, ktorá je oprávnená na jej opravu, využíva na prenájom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď v konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia
v rade 1/ a 2/ proti žalovanému. Lenže podľa názoru súdu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa

podľa § 150 ods. 1 O. s. p. spočívajúce v tom, že tento spor sa týka tzv. susedských práv podľa
cit. ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sú špecifické svojím mimoriadnym výskytom
spojeným s uložením povinností vlastníkovi cudzej nehnuteľnosti, pričom žalobcovia ako potenciálne
oprávnení z takéhoto mimoriadneho okruhu práv nevykonali predžalobnú komunikáciu, ktorou by sa
priamo pokúsili predísť vzniku tohto sporu. Je pravdou, že žalobcovia v rade 1/ a 2 iniciovali stavebné

konanie v súvislosti, v akej požadujú správanie žalovaného podľa obsahu tunajšej žaloby, aj to, že
v tomto stavebnom konaní podľa oznámení Obce Z. boli nariadené ústne pojednávania v zasadacej
miestnosti stavebného úradu v Ž. na deň 12.08.2013 resp. 29.01.2014. Lenže podľa názoru súdu v
občianskom súdnom konaní súdu neprislúcha preskúmavať výsledky doručenia určitého oznámenia
stavebného úradu a ani len potenciálne hodnotiť správanie účastníkov stavebného konania, navyše

ďalšie dokazovanie v rozsahu pripojenia spisu stavebného konania ani len nebolo sporovými stranami
navrhnuté. Žalobcovia navyše sami pripustili, že boli poučení o potrebe domáhať sa svojho práva voči
vlastníkovi susediaceho pozemku v občianskom súdnom konaní. Podľa názoru súdu mali žalobcovia
sami doručiť žalovanému predžalobnú výzvu týkajúcu sa občianskeho súdneho konania, ktorá by
obsahovala konkrétny rozsah požadovaného správania žalovanému, ale túto mu nedoručili. Za týchto

okolností už ani len potenciálne nie je možné preukázať, akú požiadavku správania by mali priamo
žalobcovia voči žalovanému. Keďže povaha susedských práv podľa názoru súdu nevyhnutne vyžaduje
komunikáciu o konkrétnych riešeniach, tak zanedbanie tejto predžalobnej komunikácie súd považuje za
dôvod nepriznania náhrady trov konania v občianskom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.