Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 28, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 31C/373/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107225842
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5107225842.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci

navrhovateľky: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.S. M. XX/XX, A., právne zastúpená ustanoveným
právnym zástupcom JUDr. C. Y., advokátom so sídlom Q. XX/XXX, A., proti odporcovi: H. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, A., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v D. na U. M. I. L., Y. W.
X, K., o zaplatenie 16.569,96 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 16.596,96 Euro a to do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom, doplnenom ustanoveným právnym zástupcom dňa 9.11.2009

domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie
1.000.000,- Sk, čo v prepočte na Euro predstavuje sumu 33.193,92 Eur titulom práva na ochranu
osobnosti v zmysle § 11 a § 15 OZ. Polovice uvedenej sumy sa domáhala titulom priameho práva na
ochranu súkromia a rodinného života navrhovateľky , kde bolo neoprávneným spôsobom zasiahnuté
konaním odporcu do práv navrhovateľky, ktorá tým, že bol jej syn usmrtený prišla o uvedené právo a
nemohla do budúcnosti ďalej žiť so svojim synom v jednej rodine a druhej polovice sumy sa domáhala
titulom § 15 OZ, kde prešlo toto právo na rodiča, nakoľko jej syn v tom čase nemal manželku ani deti
a odvodzovala ho od práva na ochranu života, do ktorého bol neoprávneným spôsobom zasiahnuté zo

strany odporcu, čo bolo preukázané rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku v spojení s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 18.6.2008 v ktorom
uviedol, že ide o nedôvodný nárok, s ktorým nesúhlasí. Ďalej uviedol, že je nesporné, že po jeho
právoplatnom odsúdení na Najvyššom súde SR je právne zodpovedný za vzniknutú škodu v súvislosti
s usmrtením syna navrhovateľky, i keď svoju vinu pred súdom nepriznáva. Je si vedomý, že istá výška
škody vyčíslená bude, avšak žiada, aby bola spravodlivá a odôvodnená, nie uznaná na základe výšky

vyčíslenej v návrhu navrhovateľky, ktorá je zrejme vedená snahou získať čo najväčšie odškodné.

Podaním doručeným súdu dňa 22.1.2009 odporca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní
vytýčenom na 6.2.2009 a zároveň uviedol, že žiada aby pojednávanie bolo vykonané bez jeho
prítomnosti aj v rámci rozhodnutia vo veci samej, nakoľko nenavrhuje vykonať na pojednávaní žiadne
dokazovanie výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi, ani nijakým spôsobom odporovať navrhovateľke.Svojej účasti na pojednávaní sa vzdáva a súdu oznámil svoj súhlas, aby prípadne mohol vo veci
rozhodnúť aj v zmysle § 115a O.s.p., nakoľko sa vzdal verejného prejednávania veci.

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k.31C 373/2007-289 zo dňa 16.12.2009 návrhu navrhovateľky v celom

rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 33.193,92 Eur. Polovicu sumy priznal titulom
priameho práva navrhovateľky na ochranu súkromia a rodinného života v zmysle ust. § 11 Oz a polovicu
sumy priznal titulom práva na ochranu osobnosti syna navrhovateľky, do ktorého bolo neoprávneným
konaním odporcu zasiahnuté, kde toto právo prešlo na ňu ako rodiča podľa § 15 OZ.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie. V dôvodoch uviedol, že jeho právna
zodpovednosť je v súlade so zákonom, proti ktorej nenamieta a nenamieta ani postup podľa § 13 ods.

2 OZ. Nesúhlasil však s vyčíslením nemajetkovej ujmy na sumu 33.193,92 Eur. Navrhol napadnutý
rozsudok preskúmať a zrušiť ho v časti určenej výšky nemajetkovej ujmy s tým, aby zároveň rozhodol
o sume, ktorú môže reálne uhradiť, resp. splácať, s tým, že poznamenal, že nie je vlastníkom žiadneho
majetku.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 6Co 142/2010-317 zo dňa 14.7.2010 vyššie uvedený rozsudok

Okresného súdu Žilina v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
16.596,96 Eur potvrdil a v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
16.596,96 Eur a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že zo skutkového a právneho
vymedzenia nároku uplatneného navrhovateľkou proti odporcovi je zrejmé, že nárok na zaplatenie istiny

16.596,96 Eur bol uplatnený podľa §11 v spojení s § 13 ods. 2,3 OZ a nárok na zaplatenie takej istej
sumy podľa § 15 v spojení s § 13 ods. 2,3 O.s.p.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľky na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11 v spojení s
§ 13 ods. 2,3 OZ odvolací súd skonštatoval, že napadnutý rozsudok v tej časti, ktorou bolo označenému
nároku vyhovené, je správny a zodpovedajúci zákonu. Okresný súd v tomto smere zistil skutkový stav v

rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku vzťahujúce sa na istinu 16.569,96 eur, priznanú podľa § 11 v spojení s § 13
ods. 2,3 OZ, je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p odvolací súd
konštatoval správnosť týchto dôvodov a zároveň na ne odkázal.

Pokiaľideonároknavrhovateľkynazaplatenienemajetkovejujmyvpeniazochuplatnenýprotiodporcovi
takisto vo výške 16.596,96 Eur podľa § 15 v spojení s § 13 ods. 2,3 OZ odvolací súd konštatoval,
že rozsudok vzťahujúci sa na označený návrh navrhovateľky vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, keď zároveň odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vzťahujúce sa na
predmetný nárok navrhovateľky nie z hľadiska ust. § 157 O.s.p. náležite odôvodnené. Krajský súd

poukázal na to, že okresný súd nevenoval náležitú pozornosť predpísanej postupnosti osôb podľa §
15 OZ, ktorým zákon priznáva právo čeliť neoprávneným zásahom aj v čase, keď fyzická osoba už
nie je nažive. Vytkol okresnému súdu, že navrhovateľku zaradil do druhej skupiny osôb bez toho, aby
dôsledne skúmal, či U. L. mal v čase svojej smrti manželku a deti, okresný súd si nepripojil sobášny list
poškodeného U. L., rozhodnutie o zániku manželstva rozvodom ani dedičský spis. Rozsudok okresného

súdu v tej časti, ktorá sa týka nároku navrhovateľky uplatneného podľa § 15 OZ je postihnutý vadou
podraditeľnoupodust.§221ods.1písm.h/O.s.p.Okremtejtovadytrpírozsudokajvadoupodraditeľnou
pod ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko odôvodnenie rozsudku nezodpovedá kritériám uvedeným
v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Krajský súd uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere
a ustáliť bez akýchkoľvek pochybností postavenie navrhovateľky ako osoby oprávnenej podľa § 15 OZ

a svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom predpísaným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľkou a to najmä rozsudkom Špeciálneho súdu v
Pezinku č. k. Pk 2TŠ 9/2005-1630, uznesením Najvyššieho súdu 2Toš 33/2006, úmrtným listom U.

L., rozsudkom Okresného súdu Žilina 15P 636/2003-38, rodným listom U. L., čestným vyhlásením
zo dňa 11.11.2005, časťou občianskeho preukazu U. L., a doplneným dokazovaním nariadeným
krajským súdom: pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 13C131/1993 a to najmä rozsudkom č.k.
13C 131/1993-10 zo dňa 22.3.1993, pripojeným dedičským spisom 30D 1849/2005, 21D82/2009, zistil
nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku č.k. Pk 2TŠ 9/2005-1630 zo dňa 3.5.2006 bol odporca ako
obžalovaný v rade 3/ uznaný vinným v bode 3 rozsudku, že spolu s T. N. po vzájomnej dohode a vo
vzájomnej súčinnosti v presne nezistenej dobe od mesiaca apríl do konca mája 2001 H. T. za fingovaným
účelom ohliadky keramiky na predaj vylákal a spoločne s T. N. v presne nestotožneným motorovým
vozidlom odviezol U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., ulica M. XXXX/X, do Y. do objektu senníka so
skladom a dielňou v areály bývalého R. Y.-V. tak, že T. N. zabezpečil vstup cez vrátnicu areálu a do

objektu, kde po príchodu do bývalej dielne, ktorú v tom čase užíval T. N., H. T. za prítomnosti T. N. v
úmysle usmrtiť U. L. z pištole zn. MCN výrobné číslo 12752N, kalibru 5,6mm, long rifle viackrát na neho
vystrelil, takto ho usmrti, po čom H. T. preniesol telo U. L. do pripravenej umelohmotnej nádoby, v ktorej
ho polial koncentrovanou kyselinou sírovou v nezistenom množstve, ktorú dal zakúpiť T. N. vo firme W.-
L., s.r.o. F., čím došlo k rozpusteniu tela na neupresnenú hmotu, ktorú na ďalší deň vylial T. N. v objekte

bývalého R. Y.-V. do voľného priestoru. čím obžalovaný v bode 3 H. T. spáchal trestný čin vraždy podľa §
219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.7.2001, za čo bol odsúdený podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.7.2001 na trest odňatia slobody v
trvaní 14 rokov. Podľa § 39a ods. 2, písm. c/ Trestného zák., sa obžalovaný pre výkon trestu zaradil do 3.
nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň súd rozhodol, že podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku účinného

do 31.12.2005 sa poškodení, okrem iných aj K. L. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na
konanie vo veciach občianskoprávnych.

V odôvodnení svojho rozhodnutia Špeciálny súd okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o trest u
obžalovaného T., v jeho prípade išlo o spáchanie dopredu pripravenej a premyslenej vraždy, pričom
spôsob spáchania tohto trestného činu možno považovať minimálne za zákerný - najmä vzhľadom k

vylákaniu, k spôsobu vylákania obete a vzhľadom k tej bezbrannosti pri akte usmrtenia. I keď v jeho
prípade sa nepodarilo preukázať takú pohnútku spáchania trestného činu vraždy, ktorá oprávňovala
kvalifikáciu ako u obžalovaných V. a U., aj v tomto prípade spôsob spáchania trestnej činnosti svedčí
o vysokej miere bezcitnosti páchateľa. Útok na ľudský život je útokom na najvyššiu hodnotu, ktorú
pozná náš právny poriadok. Trestný čin spáchaný obžalovaným T. sa tiež vyznačoval vysokým stupňom

pripravenosti, bezcitnosti a zákernosti.

Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 2 TOŠ 33/2006 zo dňa 7.12.2006 vo veci odvolania proti vyššie
uvedenému rozsudku Špeciálneho súdu odvolanie obžalovaných okrem iných aj H. T. zamietol.

Rozsudok Špeciálneho súdu č.k. PK 2TŠ 9/2005-1630 zo dňa 3.5.2006 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu 2 TOŠ 33/2006 zo dňa 7.12.2006 nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k odporcovi

dňa 7.12.2006.

Na návrh navrhovateľky začalo na tunajšom súde konanie o vyhlásenie za mŕtveho U. L., nar.
XX.X.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 15P 636/2003-38 zo dňa 13.9.2005 súd vyhlásil U. L.,
nar. dňa XX.X.XXXX za mŕtveho s tým, že nezvestný neprežil deň 31.5.2001. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2005.

Z rodného listu U. L., nar. XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že matkou U. L. je navrhovateľka K. L..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C 131/1993 mal súd za preukázané, že rozsudkom
č.k. 13C 131/1993 zo dňa 22.3.1993 bolo manželstvo U. L., nar.XX.X.XXXX a X. L., nar.XX.X.XXXX,ktoré bolo uzavreté dňa X.X.XXXX rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.1993. V
odôvodnení rozsudku na str. 2 je uvedené, že z manželstva účastníkov mal. deti nepochádzajú.

Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. D 1849/05, Dnot297/05 mal súd za preukázané,

že uznesením zo dňa 23.11.2005 bolo dedičské konanie po poručiteľovi U. L. zastavené. V odôvodnení
predmetného uznesenia je uvedené, že poručiteľ zomrel ako rozvedený, závet nebol zistený a ako
dedičia zo zákona v II. dedičskej skupine podľa § 474 OZ prichádzajú do úvahy rodičia M. L. a K.
L.. Dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že po poručiteľovi nebol zistený žiaden hnuteľný a
nehnuteľný majetok.

Z pripojeného dedičského spisu sp.zn. 21D 82/2009, Dnot 345/2009 súd zistil, že navrhovateľka podala

návrhnadodatočnéprejednaniededičstva,nakoľkopoporučiteľovisaobjavilmajetoknaúzemíSR.Pod
č.k. 21D82/2009-20, Dnot 345/2009 vydal súdom poverený notár dňa 2.6.2010 osvedčenie o dedičstve,
v ktorom je opätovne uvedené, že v pôvodnom dedičskom konaní bolo preukázané, že poručiteľ závet
( listinu o vydedení) nezanechal a jeho zákonnými dedičmi v II. dedičskej skupine sú jeho rodičia.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 28.2.2011 zotrval na pôvodne uplatnenom návrhu,

poukázalnato,ženárokajvdruhejčastijeopodstatnený,nakoľkožalovanásumaakonemajetkováujma
by prislúchala nebohému U. L. v zmysle § 11 O.z., nakoľko bolo neoprávneným spôsobom zasiahnuté do
jeho osobnostných práv, t.j. práva na život, kde uvedené nároky prešli v zmysle § 15 na navrhovateľku..
Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že brutálnou vraždou jej nebohého syna U. L. zo strany
odporcu bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv a už len s poukazom na uvedené konanie odporcu

je jednoznačné, že zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 O.z. by v tomto prípade nebolo dostatočné
a z uvedeného dôvodu je toho názoru, že je preukázaný nárok na postup podľa § 13 ods. 2 O.z. a
navrhovateľka má právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Podľa § 135 ods. 1, Veta 3. O.s.p., ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto

ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného
imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O.z., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O.z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že
bola v značnej miere znížení dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 O.z., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 O.z., po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a
deťom a ak ich niet, jej rodičom.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je skutkovo a právne
dôvodný. V prejednávanej veci v zásade medzi účastníkmi neboli sporné skutkové okolnosti prípadu, čo
vyplývaajzosamotnéhovyjadreniaodporcuktorýuviedol,žepovažujezanesporné,žepoprávoplatnom
odsúdení na Najvyššom súde je právne zodpovedný za vzniknutú škodu v súvislosti s usmrtením syna
K. Sihelníkovej aj keď svoju vinu pred súdom nepriznal. Taktiež uviedol, že si je vedomý, že istá výška

škody vyčíslená bude, avšak žiadal, aby bola spravodlivá a odôvodnená. To, čo medzi účastníkmi vedie
k vzniku sporu, je skôr výška nemajetkovej ujmy.

Súd podanú žalobu posudzoval podľa ust. § 11, § 13 a § 15 O.z. .

Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, obsahom
ktoréhojevobčianskoprávnejoblastizabezpečiťrešpektovanieosobnostifyzickejosobyajejvšestranný
slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu článkov 7, 8, 10, 11, 13 a 14 Listiny

základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové práva
zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako
neoddeliteľnú súčasť celkovej fyzickej a psychickomorálnej integrity osobnosti. V tom istom ustanovení
OZ v rámci tejto všeobecnej úpravy, ktorá sa týka zabezpečenia ochrany osobnosti fyzickej osoby
ako celku, zároveň na objasnenie syntetického pojmu uvádza výslovne a príkladmo niektoré jednotlivé

typické hodnoty osobnosti fyzickej osoby (život, zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie,
meno a prejavy osobnej povahy), ktorých ochranu je potrebné v oblasti občianskeho práva zaistiť
pred inými subjektmi s rovným právnym postavením. Z toho vyplýva, že občianskoprávna ochrana
jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby nie je obmedzená iba na hodnoty výslovne uvedené
v zákone, popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej

povahy možno sem zaradiť aj právo na ochranu osobnej slobody, osobného súkromia, svojej podoby,
pseudonymu atď.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa uvedeného ust. § 11 O.z. tak prichádza do
úvahy iba do zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné
kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby,

ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií
za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 O.z. musí byť
ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo iba ohrození fyzickej osoby. Tento zásah musí
byť neoprávnený (protiprávny) a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou

protiprávnosťou zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu
na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo len v
ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala.

Podľa § 15 O.z. na čas po smrti občana priznáva právo uplatňovať ochranu jeho osobnosti jeho
najbližším príbuzným, u ktorých úzke osobné puto, ktoré ich s občanom viaže sa javí byť zárukou

riadneho výkonu týchto práv. Nejde tu o prechod práva dedením ale ide o originálne právo osôb tu
uvedených, ktorým patrí uplatňovať právo na ochranu osobnosti zomretej fyzickej osoby. Výpočet osôb
ktorým patrí uplatňovať právo na ochranu osobnosti po smrti fyzickej osoby je taxatívny. Pritom rodičov
zomretej fyzickej osoby toto právo prislúcha až subsidiárne vtedy, keď niet manžela ani detí zomretej
fyzickej osoby,

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že U. L. v čase svojej smrti nemal manželku ani
deti. Ak niet manžela ani detí, môžu svoje právo uplatniť rodičia spoločne, príp. iba jeden z rodičov.
Navrhovateľka je teda osobou, ktorá je oprávnená uplatňovať si predmetné právo.Súd opätovne v súvislosti s uplatnením práva na nemajetkovú ujmu v zmysle ust. § 15 O.z. poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 5Cdo 54/99, ktorého závery je možné priamo aplikovať
aj na predmetnú vec a súd nezistil dôvody pre, ktoré by sa mal od týchto záverov odchýliť. V jeho

odôvodnení je uvedené: „Posmrtná ochrana osobnosti občana jeho príbuznými je zabezpečená ust. §
15 O.z., podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi
a deťom a ak ich niet, jej rodičom. Realizácia tejto ochrany je teda vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú
v takom úzkom vzťahu k postihnutému občanovi, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti
je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných a to manžela a deti a ak ich niet, o rodičov.

Zákon týmto osobám priznáva práva uplatňovať ochranu osobností osobitným výslovným predpisom
preto, lebo právo ako čisto osobné smrťou občana zaniká a teda neprechádza na dedičov, takže
uvedené subjekty najmä spomenutí príbuzní, nemohli by ho vykonať z titulu, že ho zdedili. Vykladaný
predpis priznáva týmto subjektom právo celkom osobitného druhu ale rovnakého obsahu: Je to právo
na ochranu osobnosti iného. Aj toto právo treba pokladať za osobné, patriace len týmto subjektom, ktoré
zaniká ich smrťou a neprechádza na ich dedičov alebo iných právnych nástupcov. Obsah tohto práva

je zhodný s obsahom práva, ktoré patrilo zomrelému občanovi. Možno sa teda domáhať upustenia od
neoprávnených zásahov, odstránenia následkov, ale aj zadosťučinenia v akejkoľvek, teda i finančnej
(peňažnej) forme (porovnaj ust. § 15 v súvislosti s § 13 O.z.). Ak je preto v zákone priamo určené, že po
smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osoby, tam uvedeným osobám, nie je žiaden
dôvod pre záver o zúžení výpočtu občianskoprávnych prostriedkov určených na ochranu osobností a

teda aj o vylúčení peňažného zadosťučinenie ako jedného zo všeobecných obsahových prvkov práva
na ochranu osobnosti iného. V tomto smere je podľa názoru Najvyššieho súdu vhodné akceptovať a
vychádzať zo starého rozhodovacieho kritéria pre súdy (porovnaj ust. § 1 O.s.p.), podľa ktorého treba
predpisyvydanénaochranuurčitýchosôbvykladaťtak,abysaimzamýšľanejochranyskutočnedostalo.
Niet pochybností o tom, že občianskoprávna ochrana osobnosti podľa ust. § 15 O.z. je v súčasných

podmienkach účinná len vtedy, ak sa zadosťučinenie prizná v peniazoch; len v takomto prípade pôsobí
preventívne nielen voči rušiteľom, ale aj na všetkých ostatných, ktorí zamýšľajú urobiť neoprávnený
zásah do osobnostnej integrity znalej fyzickej osoby.“

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že k smrti syna
navrhovateľky došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania odporcu. Zodpovednosť odporcu za

smrť syna navrhovateľky mal súd za preukázanú z rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu SR. Uvedeným protiprávnym konaním odporcu došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv syna navrhovateľky, a to k zásahu do práva na život syna navrhovateľky,
a to obzvlášť hrubým a bezohľadným spôsobom. Útok na ľudský život je útokom na najvyššiu hodnotu,
ktorú pozná náš právny poriadok Tak ako bolo uvedené už vyššie, predpokladom zodpovednosti a

vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby
podľa § 13 O.z. je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať
a príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Je bez akýchkoľvek pochýb, že
nečakaným šokujúcim usmrtením syna navrhovateľky došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu
osobnosti syna navrhovateľky spočívajúceho v zásahu do jeho života. Tak ako súd už uviedol vyššie

život človeka predstavuje najvyššiu ľudskú hodnotu a protiprávnym konaním odporcu bolo do tejto
hodnotyzasiahnuténenapraviteľnýmspôsobomtak,žežiadnazmorálnychforiemzadosťučineniapodľa
ods. 1, § 13 O.z. nemôže byť namieste. V ods. 2 cit. zákonného ust. v prvej vete je použitý pojem
najmä, čo značí, že predpokladom pre priznania práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch môže byť
aj iný ako tam uvedený, t.j. porovnateľný aspekt. Zavinené protiprávne konanie odporcu dôsledkom

ktorého bola smrť syna navrhovateľky je bezpochyby takým z porovnateľných aspektov pre priznanie
práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch, aký § 13 ods. 2 O.z. predpokladá. Je nesporné, že odporca
svojím úmyselným protiprávnym konaním (trestným činom vraždy) spôsobil synovi navrhovateľky
neodstrániteľnú, teda absolútnu ujmu - smrť. Už táto okolnosť sama osebe odôvodňuje priznanie
finančného zadosťučinenia, aj keď je vopred jasné, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie

je možné určiť. Súd pri určení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal v z dvoch stanovených
kritérií v § 13 ods. 3 OZ, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Samotná závažnosť vzniknutej ujmy nie je
jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej
náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu,
ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená požiadavka účinného primeranéhozadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho
prostriedku na neprípustné obohacovanie. V danom prípade z rozsudku vydaného v trestnom konaní,
ktorým bol odporca právoplatne odsúdený vyplýva, že k uvedenému neodstrániteľnému dôsledku došlo

za extrémnych okolností, pretože skutok vykonal brutálnym spôsobom (viackrát na syna navrhovateľky
vystrelil, takto ho usmrtil, po čom preniesol jeho telo do pripravenej umelohmotnej nádoby, v ktorej ho
polialkoncentrovanoukyselinousírovou,čímdošlokrozpusteniutelananeupresnenúhmotu).Išlotedao
závažné a extrémne okolnosti, ktoré jednoznačne odôvodňujú priznanie finančného zadosťučinenie Súd
pri určení peňažnej náhrady prihliadol na všetky vyššie uvedené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému

zásahu došlo, na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti syna navrhovateľky, ale aj na to,
že išlo o úmyselný trestný čin, dopredu pripravenej a premyslenej vraždy, pričom spôsob spáchania
tohto trestného činu možno považovať minimálne za zákerný - najmä vzhľadom k vylákaniu, k spôsobu
vylákania obete a vzhľadom k jej bezbrannosti pri akte usmrtenia . Na základe zisteného skutkového
stavu a vysloveného právneho názoru súd potom dospel k záveru, že priznaná suma 16.596,96 Euro
vzhľadom na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých neoprávnenému zásahu

do osobnosti fyzickej osoby došlo je primeraná .

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).